Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2008-05-21-Speech-3-304"

Predicate	Value (sorted: default)
rdf:type	lpv_eu:Speech⁶
dcterms:Date	"2008-05-21"^^xsd:date⁶
dcterms:Is Part Of	lp_eu:Situaţia tragică din Birmania (dezbatere)⁶
dcterms:Language	"nl"^^xsd:language⁶
lpv:document identification number	"en.20080521.23.3-304"⁶
lpv:hasSubsequent	lp_eu:2008-05-21-Speech-3-305⁶
lpv:speaker	lp:Jules Maaten⁶
lpv:spoken text	"Hoe vaak hebben wij hier nu al niet gestaan om te praten over Birma? Toch meerdere keren per jaar zijn wij hier bijeen en het is een hopeloze aangelegenheid aan het worden. Maar de omstandigheden in Birma zijn weer erger geworden dan bij iedere vorige gelegenheid waarbij wij het erover gehad hebben. 1,4 miljoen slachtoffers hebben nog geen hulp gekregen. Dertigduizend kinderen lijden aan acute ondervoeding. Honderdduizenden daklozen lopen het risico op cholera, longontsteking en andere besmettelijke ziekten. Ik heb begrepen dat er vanmorgen maar liefst acht buitenlandse artsen van Artsen zonder grenzen tot het rampgebied zijn toegelaten. Dat is te weinig en het is te laat. Ik wil in ieder geval graag het appèl van de heer Nassauer aan de ASEAN ondersteunen. Zij moeten nu eindelijk ruggengraat tonen, want het is duidelijk dat de junta meer geeft om het voortbestaan van haar eigen regime door het referendum dat die naam niet verdient - de heer Wiersma noemt het “kafkaësk” - dan om het voortbestaan van het eigen volk. De komst van buitenlanders zou immers het voortbestaan van het militaire regime kunnen ondermijnen, zo denken de generaals. Maar het is toch duidelijk: Artsen zonder grenzen, Oxfam, de Britse, Franse en Amerikaanse schepen brengen hulpgoederen, geen regimeverandering, hoe graag ik dat misschien zelf wel zou willen. Maar daarvan kunnen wij de junta dus kennelijk niet overtuigen. Wij moeten dus zoeken naar alternatieven. Ik vind dat het beste alternatief te vinden is in de Veiligheidsraad. Europa en de Verenigde Staten moeten een agendering van de situatie in Birma afdwingen. Alle lidstaten van de Verenigde Naties hebben immers hun handtekening gezet onder de twee volgende principes: het overnemen van verantwoordelijkheid om onderdanen te beschermen en, indien een land dat niet meer kan of wil doen, het recht op tussenkomst van de internationale gemeenschap bij catastrofale situaties. De Verenigde Naties móeten handelen. Ik begrijp de problemen en ik ben overigens trots op commissaris Michel die, in plaats van te gaan zitten handen wringen en ambtelijke werkgroepen bijeen te roepen, er gewoon naartoe is gegaan onder het motto “geen woorden, maar daden”. Dat spreekt mij aan. Ook de steun die door de Europese Unie is toegezegd, vind ik voorbeeldig. Ik vind ook dat de Franse minister Kouchner gelijk heeft als hij zegt dat de junta zich schuldig maakt aan een misdaad tegen de menselijkheid. Ik vraag mij wel af waarom wij de andere zesentwintig Europese lidstaten dan niet even hard horen. Voorzitter, er moet snel hulp voor de Birmese bevolking komen, mét of zonder toestemming van de junta. Het onthouden van noodzakelijke steun is een misdaad tegen de mensheid. Ik zou graag zien dat de Europese Unie het initiatief neemt om de Verenigde Naties en de Veiligheidsraad deze zaak naar de openbare aanklager bij het Internationaal Strafhof in Den Haag te laten verwijzen. Genoeg is genoeg, het geduld is op. Ik zou zeggen: sleep de junta voor het Internationaal Strafhof. Daar hebben wij het voor. Zoals de situatie nu is horen zíj achter de tralies en niet de dissidenten in Birma!"@nl³
lpv:spokenAs	member; Delegation for relations with the countries of Southeast Asia and the Association of Southeast Asian Nations (ASEAN) (2007-03-14--2009-07-13)²³ member; ENVI (2007-01-31--2009-07-13)²³ substitute; Temporary Committee on Climate Change (2007-05-10--2009-02-04)²³ member_of_the_bureau; ALDE (2004-07-20--2009-07-13)²³ unknown; Volkspartij voor Vrijheid en Democratie (2004-07-20--2009-07-13)²³ substitute; AFET (2007-01-31--2009-07-13)²³
lpv:translated text	". Kolikrát jsme vystoupili v tomto Parlamentu s projevy o Myanmaru? Několikrát za rok a situace je i nadále zoufalá. Situace v Myanmaru se však ještě víc zhoršila od doby, co jsme o ní naposledy hovořili. Čtyři miliony obětí ještě stále nezískaly žádnu pomoc. Třicet tisíc dětí trpí akutní podvýživou. Statisíce osob jsou bez domovů a podstupují riziko cholery, zápalu plic a infekčních chorob. Dozvěděl jsem se, že dnes dopoledne se povolil vstup do oblastí katastrofy osmi zahraničním lékařům z organizace Lékaři bez hranic. Rád bych podpořil výzvu, kterou adresoval pan Nassauer pro ASEAN. Je zapotřebí prokázat odhodlání, protože je jasné, že junta se více zaujímá o přežití svého vlastního režimu prostřednictvím referenda, což není hodno žádného jména – pan Wiersma situaci nazývá „kafkovskou“ –, než o přežití svého lidu. Generálové si myslí, že cizinci přicházející do země ohrožují přežití vojenského režimu. Je jasné, že organizace Lékaři bez hranic, Oxfam, britské, francouzské a americké lodě přinášejí pomoc, ne změnu režimu, i když velmi bych si to přál. Očividně však nemůžeme přesvědčit juntu, proto musíme hledat jiné alternativy. Myslím si, že nejlepší alternativou je Rada bezpečnosti. Evropa a Spojené státy musí trvat na tom, aby situace v Myanmaru byla zařazená do programu. Všechny členské státy Organizace spojených národů se zavázaly k následujícím dvěma zásadám: přijmout zodpovědnost za ochranu občanů, a pokud země nemůže nebo není ochotná ji nadále uskutečňovat, právo mezinárodního společenství zasáhnout v případě katastrofy. Organizace spojených národů musí jednat. Rozumím problémům a jsem hrdý na pana komisaře Michela, který namísto toho, aby seděl se založenýma rukama a svolal pracovní skupinu, se prostě pustil do práce podle hesla „skutky, ne slova“. To mě dojímá. Zároveň si myslím, že podpora, kterou slíbila Evropská unie, může sloužit jako vzor. Domnívám se, že francouzský ministr pan Kouchner měl pravdu, když řekl, že junta je vinna zločiny proti lidskosti. Zaujímalo by mě, proč my, dalších 26 členských států, nedokážeme pořádně poslouchat. Paní předsedající, myanmarskému lidu musíme poskytnout pomoc, a to se souhlasem junty nebo i bez něj. Neposkytnutí základní pomoci je zločin proti lidskosti. Rád bych viděl, jak Evropská unie iniciativně požádá Organizaci spojených národů a Radu bezpečnosti, aby přednesly tento případ prokurátorovi na Mezinárodním trestním soudu v Haagu. Všechno má své hranice, už došla trpělivost. Řeknu to takhle: Dostaňme juntu před Mezinárodní trestní soud. To je to, co chceme. Taková je situace v současnosti, oni jsou ti, kteří patří za mříže, ne disidenti v Myanmaru!"@cs¹ "Fru formand! Hvor ofte har vi nu ikke stået her og talt om Burma? Flere gange om året, og situationen er stadig håbløs. Men omstændighederne i Burma er blevet endnu værre end sidste gang, vi talte om det. 1,4 millioner ofre har stadig ikke fået hjælp. 30.000 børn lider af akut underernæring. I hundredtusindvis af hjemløse risikerer at få kolera, lungebetændelse og andre smitsomme sygdomme. Jeg har forstået, at ikke mindre end otte udenlandske læger fra Læger uden Grænser i formiddag har fået adgang til katastrofeområdet. Det er for få, og det er for sent. Jeg vil i hvert fald gerne støtte den indtrængende anmodning, som hr. Nassauer har rettet til ASEAN, der nu omsider må vise rygrad. Det er tydeligt, at juntaen er mere interesseret i sit eget regimes fortsatte eksistens gennem den folkeafstemning, som ikke fortjener dette navn - hr. Wiersma kaldte det kafkask - end i sin egen befolknings fortsatte eksistens. Generalerne tror, at det ville underminere militærregimets fortsatte eksistens, hvis udlændinge kom ind i landet. Det er jo tydeligt, at Læger uden Grænser, Oxfam og de britiske, franske og amerikanske skibe kommer med nødhjælp og ikke en ændring af regimet, hvor meget jeg måske selv ville ønske det, men det kan vi åbenbart ikke overbevise juntaen om. Vi er derfor nødt til at søge alternativer. Jeg synes, at det bedste alternativ er Sikkerhedsrådet. Europa og USA skal gennemtvinge, at situationen i Burma sættes på dagsordenen. Alle medlemmer af FN har jo skrevet under på disse to principper, nemlig overtagelse af ansvaret for at beskytte borgere og, hvis et land ikke længere kan eller vil gøre det, retten til, at det internationale samfund griber ind ved katastrofer. FN er nødt til at handle. Jeg forstår problemerne, og jeg er for øvrigt stolt af kommissær Michel, som i stedet for at sidde og vride hænder og sammenkalde arbejdsgrupper simpelthen er rejst dertil under mottoet "ikke ord, men handling". Det tiltaler mig. Jeg synes også, at den støtte, som EU har givet tilsagn om, er eksemplarisk. Jeg mener, at den franske minister, hr. Kouchner, har ret i, at juntaen gør sig skyldig i en forbrydelse mod menneskeheden. Jeg spekulerer dog på, hvorfor vi ikke hører de andre 26 EU-medlemsstater udtale sig lige så kraftigt. Der skal hurtigt sendes hjælp til den burmesiske befolkning, med eller uden juntaens tilladelse. At nægte at give nødvendig hjælp er en forbrydelse mod menneskeheden. Jeg kunne godt tænke mig, at EU tager initiativet til at få FN og Sikkerhedsrådet til at henvise denne sag til den offentlige anklager ved Den Internationale Straffedomstol i Haag. Nu kan det være nok. Vores tålmodighed brister. Jeg vil sige, at juntaen skal bringes for Den Internationale Straffedomstol. Det er det, vi har den til. Som situationen er nu, er det juntaen, der bør være bag tremmerne og ikke dissidenterne i Burma!"@da² ". Wie oft haben wir nun schon hier gestanden und über Birma diskutiert? Mehrmals im Jahr kommen wir hier zusammen, und noch immer ist der Fall hoffnungslos. Allerdings hat sich die Lage in Birma, seitdem wir das letzte Mal darüber sprachen, sogar verschlimmert. 1,4 Millionen Opfer warten noch auf Hilfe. 30 000 Kinder leiden an akuter Unterernährung. Hunderttausenden Obdachlosen drohen Cholera, Lungenentzündung und andere Infektionskrankheiten. Dem Vernehmen nach erhielten heute Morgen sage und schreibe acht ausländische Ärzte von Ärzte ohne Grenzen Zugang zum Katastrophengebiet. Auf jeden Fall möchte ich mich Herrn Nassauers Appell an die ASEAN anschließen. Sie müssen jetzt endlich Rückgrat zeigen, denn es ist klar, dass die Junta eher am Fortbestand ihres eigenen Regimes durch das Referendum, das diesen Namen nicht verdient – Herr Wiersma nennt es „kafkaesk“ –, als am Überleben des eigenen Volkes interessiert ist. Die Generale denken, Ausländer, die in das Land kommen, würden ihr Militärregime in seiner Existenz bedrohen. Es ist jedoch klar, dass Ärzte ohne Grenzen, Oxfam, die britischen, französischen und US-amerikanischen Schiffe Hilfsgüter bringen, keinen Regimewechsel, ganz egal, wie sehr ich mir das vielleicht wünsche. Offensichtlich können wir die Junta aber nicht davon überzeugen. Daher müssen wir nach Alternativen suchen. Die beste Alternative ist, wie ich meine, der Sicherheitsrat. Europa und die USA müssen darauf dringen, dass die Lage in Birma auf die Tagesordnung gesetzt wird. Alle Mitgliedstaaten der Vereinten Nationen haben die beiden folgenden Prinzipien unterschrieben: die Übernahme der Verantwortung zum Schutz der Bevölkerung und, wenn ein Land dazu nicht mehr in der Lage oder willens ist, das Recht zur Intervention der internationalen Gemeinschaft in Katastrophenfällen. Die Vereinten Nationen müssen handeln. Ich verstehe die Probleme und bin stolz auf Kommissar Michel, der, anstatt die Hände zu ringen und Arbeitsgruppen einzuberufen, nach dem Motto „Taten statt Worte“ einfach zugepackt hat. Das imponiert mir. Auch die von der Europäischen Union zugesagte Hilfe finde ich vorbildlich. Meines Erachtens hat der französische Minister, Herr Kouchner, Recht, wenn er sagt, die Junta mache sich eines Verbrechens gegen die Menschlichkeit schuldig. Ich frage mich, weshalb wir, die übrigen 26 EU-Mitgliedstaaten, nicht intensiv zuhören. Herr Präsident, der birmanischen Bevölkerung muss Hilfe geleistet werden, mit oder ohne Zustimmung der Junta. Das Vorenthalten der notwendigen Unterstützung ist ein Verbrechen gegen die Menschlichkeit. Ich wünsche mir, dass die Europäische Union die Initiative ergreift und die Vereinten Nationen und den Sicherheitsrat dazu drängt, diesen Fall an den Ankläger des Internationalen Strafgerichtshofs in Den Haag zu verweisen. Genug ist genug, unsere Geduld hat ein Ende. Ich würde sagen, zerren wir die Junta vor den Internationalen Strafgerichtshof. Darum geht es uns. So wie sich die Lage derzeit darstellt, gehören sie hinter Gitter und nicht die Dissidenten in Birma!"@de⁹ ". Πόσες φορές έχουμε βρεθεί σε αυτό το Κοινοβούλιο να μιλάμε για τη Βιρμανία; Πολλές φορές το χρόνο βρισκόμαστε εδώ αλλά παρόλα αυτά η κατάσταση παραμένει απελπιστική. Ωστόσο, η κατάσταση στη Βιρμανία έχει επιδεινωθεί ακόμα περισσότερο από την τελευταία φορά που μιλήσαμε για αυτήν. 1,4 εκατομμύρια θύματα δεν έχουν λάβει ακόμα βοήθεια. Τριάντα χιλιάδες παιδιά υποφέρουν από οξύ υποσιτισμό. Εκατοντάδες χιλιάδες είναι άστεγοι και κινδυνεύουν από χολέρα, πνευμονία και λοιμώδεις νόσους. Κατανοώ ότι σήμερα το πρωί επετράπη η είσοδος στην περιοχή της καταστροφής σε περίπου οκτώ ξένους γιατρούς από τους Γιατρούς Χωρίς Σύνορα. Θα ήθελα σε κάθε περίπτωση να στηρίξω την έκκληση που απηύθυνε ο κ. Nassauer στον ASEAN. Πρέπει τώρα να δείξει επιτέλους αποφασιστικότητα, επειδή είναι σαφές ότι η χούντα ενδιαφέρεται περισσότερο για την επιβίωση του καθεστώτος της μέσω του δημοψηφίσματος που δεν αξίζει να αποκαλείται δημοψήφισμα –ο κ. Wiersma το αποκαλεί «καφκικό»– παρά για την επιβίωση του λαού της. Οι στρατηγοί πιστεύουν ότι οι ξένοι που μπαίνουν στη χώρα θα απειλούσαν την επιβίωση του στρατιωτικού καθεστώτος. Είναι πάντως σαφές ότι οι Γιατροί Χωρίς Σύνορα, η Oxfam, τα βρετανικά, τα γαλλικά και τα αμερικανικά πλοία μεταφέρουν είδη βοήθειας, όχι αλλαγές του καθεστώτος, όσο και αν ο ίδιος επιθυμώ κάτι τέτοιο. Ωστόσο, προφανώς δεν μπορούμε να πείσουμε τη χούντα για κάτι τέτοιο, επομένως πρέπει να αναζητήσουμε εναλλακτικές. Πιστεύω ότι η καλύτερη εναλλακτική είναι το Συμβούλιο Ασφαλείας. Η Ευρώπη και οι ΗΠΑ πρέπει να επιμείνουν ώστε η κατάσταση στη Βιρμανία να τεθεί στην ημερήσια διάταξη. Όλα τα κράτη μέλη των Ηνωμένων Εθνών έχουν υπογράψει τις ακόλουθες δύο αρχές: αποδοχή της ευθύνης για την προστασία των πολιτών και, εάν μια χώρα δεν μπορεί ή δεν επιθυμεί πλέον να το κάνει, δικαίωμα της διεθνούς κοινότητας να παρεμβαίνει σε καταστροφές. Τα Ηνωμένα Έθνη πρέπει να ενεργήσουν. Αντιλαμβάνομαι τα προβλήματα και είμαι υπερήφανος για τον Επίτροπο Michel που, αντί να σταυρώνει τα χέρια του και να συγκαλεί ομάδες εργασίας, ασχολήθηκε με το θέμα με σύνθημα «πράξεις, όχι λόγια». Αυτό με εντυπωσιάζει. Πιστεύω επίσης ότι η υποστήριξη που υποσχέθηκε η Ευρωπαϊκή Ένωση είναι υποδειγματική. Πιστεύω ότι ο γάλλος υπουργός, κ. Kouchner, ορθά λέει ότι η χούντα είναι ένοχη εγκλήματος κατά της ανθρωπότητας. Αναρωτιέμαι πράγματι γιατί εμείς, τα υπόλοιπα 26 κράτη μέλη της ΕΕ, δεν ακούμε προσεκτικά. Κυρία Πρόεδρε, πρέπει να μεταφερθεί βοήθεια στον βιρμανικό λαό, με ή χωρίς τη συναίνεση της χούντας. Η ανάσχεση σημαντικής υποστήριξης είναι έγκλημα κατά της ανθρωπότητας. Θα ήθελα να δω την Ευρωπαϊκή Ένωση να παίρνει την πρωτοβουλία για να πείσει τα Ηνωμένα Έθνη και το Συμβούλιο Ασφαλείας να παραπέμψουν την υπόθεση στον εισαγγελέα του Διεθνούς Ποινικού Δικαστηρίου της Χάγης. Φτάνει πια, η υπομονή μας έχει εξαντληθεί. Θα έλεγα να πάμε τη χούντα στο Διεθνές Ποινικό Δικαστήριο. Αυτό θέλουμε. Έτσι όπως είναι τώρα η κατάσταση, αυτοί πρέπει να βρεθούν στα σίδερα, και όχι οι αντιφρονούντες στη Βιρμανία!"@el¹⁰ ". How many times have we stood in this House before talking about Burma? Several times a year we stand here and still the case remains hopeless. However, the situation in Burma has become even worse than last time we spoke about it. One point four million victims have still not received any help. Thirty thousand children are suffering from acute malnutrition. Hundreds of thousands are homeless and at risk of cholera, pneumonia and infectious diseases. I understand that this morning as many as eight foreign doctors from Médecins Sans Frontières have been allowed into the disaster area. I should like in any case to back the appeal that Mr Nassauer has made to ASEAN. It must now finally show determination, because it is clear that the junta is more interested in the survival of its own regime through the referendum that is not worthy of the name – Mr Wiersma calls that ‘Kafkaesque’ – than the survival of its own people. The generals think that foreigners coming into the country would threaten the survival of the military regime. It is clear, though, that Médecins Sans Frontières, Oxfam, the British, French and US ships are bringing aid goods, not regime change, however much I might wish for that myself. However, we can apparently not convince the junta of that, so we have to look for alternatives. I think the best alternative is the Security Council. Europe and the United States must insist that the situation in Burma is put on the agenda. All the United Nations Member States have signed up to the following two principles: accepting responsibility for the protection of citizens and, if a country is no longer able or willing to do that, the right of the international community to intervene in disasters. The United Nations has to act. I understand the problems and I am proud of Commissioner Michel who, instead of wringing his hands and convening working groups, just got down to it with the motto ‘deeds, not words’. That impresses me. I also think the support promised by the European Union is exemplary. I believe the French Minister, Mr Kouchner, is right in saying that the junta is guilty of a crime against humanity. I do wonder why we, the other 26 EU Member States, are not listening hard. Mr President, aid must be brought to the Burmese people, with or without the consent of the junta. Withholding essential support is a crime against humanity. I would like to see the European Union take the initiative in getting the United Nations and the Security Council to refer this case to the prosecutor at the International Criminal Court in The Hague. Enough is enough, patience has run out. I would say, drag the junta into the International Criminal Court. That is what we want. The way the situation is now, they are the ones who belong behind bars, not the dissidents in Burma!"@en⁴ ". ¿Cuántas veces hemos debatido en esta Cámara acerca de Birmania? Lo hacemos varias veces al año y la situación sigue siendo desesperada. Sin embargo, es cierto que la situación en Birmania ha empeorado desde la última vez que hablamos de ella. Un millón cuatrocientas mil víctimas aún no han recibido ninguna ayuda. Treinta mil niños padecen una desnutrición grave. Cientos de miles de personas han perdido sus casas y podrían contraer el cólera, neumonías y enfermedades infecciosas. Al parecer esta mañana se ha permitido a ocho médicos extranjeros de Médicos Sin Fronteras acceder a la zona siniestrada. Me gustaría en cualquier caso apoyar el llamamiento que el señor Nassauer ha hecho a la ASEAN, que debe mostrar de una vez por todas algo de determinación, ya que la Junta está más interesada en la supervivencia de su propio régimen a través de un referéndum que no merece tal nombre —el señor Wiersma lo ha calificado de «kafkiano»— que en la supervivencia de su pueblo. Los generales creen que los extranjeros que entren en el país pondrán en peligro la supervivencia del régimen militar. Sin embargo, es evidente que Médicos Sin Fronteras, Oxfam y los buques británicos, franceses y estadounidenses están llevando alimentos, y no un cambio de régimen, por mucho que yo personalmente desearía que ocurriese. No obstante, aparentemente no somos capaces de convencer a la Junta de ello, así que tenemos que considerar las alternativas. Creo que la mejor alternativa es el Consejo de Seguridad. Europa y los Estados Unidos deben insistir en que la situación de Birmania se incluya entre los temas que se deben tratar. Todos los Estados miembros de las Naciones Unidas han suscrito los dos principios siguientes: aceptar la responsabilidad de la protección de los ciudadanos y, si un país no puede o no desea hacerlo, la comunidad internacional tiene derecho a intervenir cuando se producen catástrofes. Las Naciones Unidas deben actuar. Soy consciente de los problemas que existen y me siento orgulloso del Comisario Michel, quien, en lugar de retorcerse las manos y organizar grupos de trabajo, visitó la zona afectada con el lema «hechos y no palabras». Me confieso impresionado. También creo que el apoyo prometido por la Unión Europea es ejemplar. Creo que el Ministro francés Kouchner tiene razón cuando dice que la Junta es culpable de crímenes contra la humanidad. Me sorprende que nosotros, los otros 26 Estados miembros de la UE, no prestemos oídos a estas palabras. Señora Presidenta, se debe llevar ayuda al pueblo birmano, con o sin el consentimiento de la Junta. Impedir la llegada de ayuda humanitaria es un crimen contra la humanidad. Me gustaría ver cómo la Unión Europea toma la iniciativa para lograr que las Naciones Unidas y el Consejo de Seguridad remitan este asunto a la fiscalía de la Corte Penal Internacional de La Haya. Ya basta, se nos ha agotado la paciencia. Propongo que se lleve a la Junta ante la Corte Penal Internacional. Esto es lo que queremos. Tal como están las cosas en Birmania, los miembros de la Junta son los que merecen estar entre rejas, y no los disidentes del régimen."@es²¹ ". Kui palju kordi varem oleme sellel täiskogul juba Birmast rääkinud? Mitmeid kordi aastas seisame siin ja asi jääb endiselt lootusetuks. Ent olukord Birmas on muutunud isegi hullemaks pärast viimast korda, kui me sellest rääkisime. 1,4 miljonit ohvrit ei ole endiselt saanud mingit abi. Kolmkümmend tuhat last kannatavad ägeda alatoitumise all. Sajad tuhanded on jäänud kodutuks ning neid ähvardab koolera, kopsupõletiku ja nakkushaiguste oht. Ma saan aru, et täna hommikul lubati katastroofipiirkonda tervelt kaheksa organisatsiooni Médecins Sans Frontières välismaalasest arsti. Ma tahan igal juhul toetada Hartmut Nassaueri pöördumist ASEANi poole. See peab nüüd lõpuks ilmutama kindlameelsust, sest hunta on selgelt rohkem huvitatud enda režiimi säilitamisest rahvahääletuse abil, mis ei vääri isegi seda nime – Jan Marinus Wiersma nimetab seda kafkalikuks –, kui oma rahva ellujäämisest. Kindralid arvavad, et riiki saabuvad välismaalased ähvardavad sõjaväelise režiimi püsimist. Samas on selge, et Médecins Sans Frontières, Oxfam, Briti, Prantsuse ja Ameerika Ühendriikide laevad toovad endaga abikaupu, mitte režiimivahetust, kui väga ma ise seda ka ei sooviks. Aga nähtavasti ei suuda me huntat selles veenda, seega peame otsima alternatiive. Arvan, et parim alternatiiv on julgeolekunõukogu. Euroopa ja Ameerika Ühendriigid peavad nõudma Birma olukorra päevakorda võtmist. Kõik ÜRO liikmesriigid on nõustunud kahe järgmise põhimõttega: vastutuse võtmine kodanike kaitsmise eest ning rahvusvahelisele üldsusele sekkumisõiguse andmine katastroofide korral, kui mõni riik ei saa või ei taha enam oma kodanikke kaitsta. ÜRO peab tegutsema. Ma mõistan probleeme ja tunnen uhkust volinik Micheli üle, kes käte ringutamise ja töörühmade kokkukutsumise asemel asus lihtsalt asja kallale, lähtudes põhimõttest, et teod on olulisemad kui sõnad. See avaldab mulle muljet. Samuti leian, et Euroopa Liidu lubatud abi on eeskujulik. Usun, et Prantsusmaa ministril Bernard Kouchneril on õigus, kui ta ütleb, et hunta on süüdi kuriteos inimsuse vastu. Mind paneb imestama, miks meie, ülejäänud 26 ELi liikmesriiki, neid sõnu hoolikalt ei kuula. Proua juhataja, abi tuleb viia Birma rahvani hunta nõusolekust või keeldumisest hoolimata. Vajaliku abi andmisest keeldumine on inimsusevastane kuritegu. Tahaksin näha Euroopa Liitu eestvedaja rollis, et ÜRO ja ÜRO Julgeolekunõukogu suunaks selle asja Haagi Rahvusvahelise Kriminaalkohtu prokurörile. Kõigel on piir, kannatus on otsa saanud. Ma ütlen, et hunta tuleb vedada Rahvusvahelisse Kriminaalkohtusse. See on see, mida me tahame. Praeguses olukorras peaksid trellide taga istuma nemad, mitte Birma dissidendid!"@et⁵ ". Kuinka monesti me olemme täällä parlamentissa keskustelleet Burmasta? Useita kertoja vuodessa, ja tilanne on edelleen toivoton. Tilanne on Burmassa kuitenkin muuttunut entistäkin pahemmaksi edellisen keskustelumme jälkeen. Hirmumyrskyn 1,4 miljoonaa uhria ei ole vieläkään saanut apua. Kolmekymmentä tuhatta lasta kärsii akuutista aliravitsemuksesta. Sadattuhannet ovat kodittomia sekä vaarassa saada koleran, keuhkokuumeen ja muita tartuntatauteja. Ymmärsin, että tänä aamuna jopa kahdeksan Médecins Sans Frontières -järjestön lääkäriä päästettiin katastrofialueelle. Haluan joka tapauksessa kuitenkin tukea jäsen Nassauerin ASEANille esittämää vetoomusta. ASEANin on lopultakin osoitettava määrätietoisuutta, sillä on selvää, että juntta on pikemminkin kiinnostunut oman hallintonsa säilymisestä sellaisen kansanäänestyksen tuella, joka ei ole nimensä arvoinen – Jan Marinus Wiersma kutsui sitä kafkamaiseksi – kuin oman kansansa selviytymisestä. Kenraalit uskovat, että ulkomaalaisten maahantulo uhkaisi sotilashallinnon vallassa pysymistä. On kuitenkin selvää, että Médecins Sans Frontières, Oxfam, brittiläiset, ranskalaiset ja yhdysvaltalaiset laivat tuovat avustustarvikkeita, eivät hallinnonuudistusta, vaikka sitä kuinka toivoisinkin. Emme ilmeisesti kuitenkaan pysty vakuuttamaan junttaa tästä, joten meidän on tarkasteltava muita vaihtoehtoja. Katson, että paras vaihtoehto on turvallisuusneuvosto. Euroopan ja Yhdysvaltojen on vaadittava, että Burman tilanne otetaan esityslistalle. Kaikki Yhdistyneiden Kansakuntien jäsenvaltiot ovat allekirjoittaneet seuraavat kaksi periaatetta: vastuun kansalaisten suojelemisesta ja, jos valtio ei ole siihen kykenevä tai halukas, kansainvälisen yhteisön oikeuden puuttua katastrofitilanteissa. Yhdistyneiden Kansakuntien on toimittava. Ymmärrän ongelmat ja olen ylpeä komission jäsen Michelistä, joka sen sijaan, että vääntelisi käsiään ja kutsuisi koolle työryhmiä, tarttui itse asiaan ajatuksella ”tekoja sanojen sijaan”. Tämä teki minuun vaikutuksen. Minusta myös Euroopan unionin lupaama tuki on esimerkillistä. Minusta Ranskan ministeri Kouchner on oikeassa sanoessaan, että juntta on syyllistynyt rikokseen ihmisyyttä vastaan. Ihmettelen miksi me EU:n muut 26 jäsenvaltiota emme kuuntele tarkkaan. Arvoisa puhemies, Burman kansalle on toimitettava apua juntan suostumuksella tai ilman. Olennaisen avun epääminen on rikos ihmisyyttä vastaan. Haluan Euroopan unionin tekevän aloitteen, jotta Yhdistyneet Kansakunnat ja turvallisuusneuvosto antaisivat asian Haagin kansainvälisen rikostuomioistuimen syyttäjän tarkasteltavaksi. Liika on liikaa, kärsivällisyys on loppunut. Raahataan juntta kansainväliseen rikostuomioistuimeen. Sitä me haluamme. Tässä tilanteessa juuri he kuuluisivat telkien taakse, eivät burmalaiset toisinajattelijat!"@fi⁷ "Combien de fois avons-nous déjà discuté de la Birmanie dans cette Assemblée? Le sujet revient sur la table plusieurs fois par an, mais le cas reste désespéré. Cependant, la situation de la Birmanie est pire encore que la dernière fois que nous en avons parlé. Un million quatre cents mille victimes n’ont encore reçu aucune aide. Trente mille enfants souffrent de malnutrition grave. Des centaines de milliers de personnes sont sans abri et exposées au choléra, à la pneumonie et aux maladies infectieuse. J’ai cru comprendre que ce matin, huit médecins étrangers de Médecins Sans Frontières avaient été admis dans la zone sinistrée. Je soutiens en tout cas l’appel lancé à l’ANASE par M. Nassauer. Cette organisation doit faire enfin preuve de détermination, parce qu’il est clair que la junte s’intéresse davantage à sa propre survie, grâce à un référendum qui n’en a que le nom (M. Wiersma le dit «kafkaïen»), qu’à la survie de sa population. Les généraux pensent que le fait de permettre à des étrangers d’accéder au pays mettrait en danger la survie du régime militaire. Il est pourtant clair que Médecins Sans Frontières, Oxfam et les navires britanniques, français et américains n’apportent que de l’aide, et non un changement de régime, aussi souhaitable que celui-ci puisse être à mes yeux. Il semble cependant que nous ne parvenions pas à en convaincre la junte, et nous devons donc rechercher des alternatives. Je pense que le Conseil de Sécurité offre la meilleure alternative. L’Europe et les États-Unis doivent insister pour mettre la situation en Birmanie à l’ordre du jour. Tous les États membres des Nations Unies ont souscrit aux deux principes suivants: accepter la responsabilité de protéger les citoyens et, si un pays n’est plus en mesure de le faire ou s’il n’est plus disposé à le faire, accepter le droit de la communauté internationale d’intervenir en cas de désastre. Les Nations Unies doivent agir. Je comprends les problèmes et je suis fier du commissaire Michel qui, au lieu de se lamenter et de convoquer des groupes de travail, s’est rendu sur place suivant la devise «des actes, pas des mots». Cela m’impressionne. Je pense également que le soutien promis par l’Union européenne est exemplaire. Je pense que le ministre français, M. Kouchner, a raison quand il dit que la junte se rend coupable d’un crime contre l’humanité. Je me demande pourquoi nous, les 26 autres États membres, ne l’écoutons pas avec attention. Monsieur le Président, la population birmane a besoin d’aide, avec ou sans le consentement de la junte. Refuser une aide essentielle est un crime contre l’humanité. J’aimerais que l’Union européenne prenne l’initiative pour amener les Nations Unies et le Conseil de Sécurité à porter cette affaire devant le procureur de la Cour pénale internationale de La Haye. Trop c’est trop, et la patience a ses limites. Je dirais: traînons la junte devant la Cour pénale internationale. Voilà ce que nous voulons. Vu la situation actuelle, ce sont eux qui ont leur place en prison, et non les dissidents birmans!"@fr⁸ ". Hányszor is foglalkoztunk már e Házban Burmával? Évente többször megvitatjuk e témát, amely mégis reménytelen esetnek tűnik. A Burmában kialakult helyzet legutóbbi vitánk óta jelentősen romlott. 1,4 millió áldozathoz még nem jutott el a segítség. Harmincezer gyermek súlyosan alultáplált. Többszázezer hajléktalan van kitéve a kolerának, a tüdőgyulladásnak, valamint más fertőző betegségnek. Úgy értesültem, ma reggel, az Orvosok Határok Nélkül nevű szervezet nyolc külföldi orvosát engedték be a katasztrófa sújtotta területekre. Mindenestre szeretném támogatni Nassauer úr ASEAN-hoz intézett kérését. Eltökéltséget kell mutatnia, mert ezzel a népszavazással, mely még ezt az elnevezést sem érdemli meg, nyilvánvalóvá vált, hogy a juntát csak jobban érdekli saját fennmaradása, mint népének túlélése. Mint Wiersma úr mondta, ez „kafkai” helyzet. A tábornokok úgy vélik, hogy külföldieket beengedése az országba, veszélyeztetné a katonai rendszer fennmaradását. Pedig egyértelmű, hogy az Orvosok Határok Nélkül, az Oxfam, a brit, a francia és az amerikai hajók segélyárukat hoznak, nem pedig rendszerváltozást, bármennyire is — személy szerint — szeretném ezt. Szemmel látható, a juntát erről nem tudjuk meggyőzni, ezért más utakat kell keresnünk. Véleményem szerint a legmegfelelőbb alternatívát a Biztonsági Tanács jelentheti. Európának és az Egyesült Államoknak ragaszkodnia kell ahhoz, hogy a Burmában kialakult helyzet ott napirendre kerüljön, hiszen minden egyes ENSZ tagállam magáévá tette a következő két alapelvet: az állampolgárok védelme felelősségének, vagy — amennyiben egy ország már nem képes, vagy nem hajlandó erre — a nemzetközi közösség katasztrófák esetén való közbeavatkozásának elve. Az ENSZ-nek cselekednie kell. Megértem a problémákat és büszke vagyok Michel biztos úrra, aki ahelyett, hogy a kezeit tördelné, és munkacsoportokat hívna össze, egyszerűen rátért a lényegre a „tetteket, nem szavakat” mottóval. Ez nagy hatással volt rám. Úgy hiszem továbbá, hogy példás az Európai Unió által ígért támogatás. Azt gondolom, igaza van Kouchner úrnak, a francia külügyminiszternek, amikor azt állítja, hogy a junta bűnös emberiség elleni bűncselekmények elkövetésében. Kíváncsi vagyok, vajon mi, a többi 26 ENSZ tagállam miért nem figyelünk oda jobban. Elnök úr, segítséget kell nyújtani a burmai népnek, a junta beleegyezésével vagy a nélkül. Az alapvető támogatást megtagadni emberiség elleni bűntettnek minősül. Szeretném, ha az Európai Unió felvállalná a kezdeményezést, és elérné, hogy az ENSZ és a Biztonsági Tanács továbbítsa ezt az ügyet a hágai Nemzetközi Büntetőbíróság ügyészéhez. Ami sok, az sok. Elfogyott a türelmünk. Azt mondom, rángassuk a juntát a Nemzetközi Büntetőbíróság elé! Ezt akarjuk! A dolgok jelenlegi állása szerint nekik kellene rács mögött lenniük, nem a másképp gondolkodó burmaiaké!"@hu¹¹ ". Quante volte prima d’ora ci siamo trovati alzati in quest’Aula a parlare della Birmania? Molte volte all’anno ci troviamo qui e il caso resta ancora senza speranze. La situazione in Birmania, tuttavia, è persino peggiorata rispetto all’ultima volta che ne abbiamo parlato. 1,4 milioni di vittime non hanno ancora ricevuto alcun aiuto. 30 000 bambini soffrono di malnutrizione acuta. Centinaia di migliaia di senza tetto e a rischio di colera, polmonite e malattie infettive. Mi risulta che questa mattina sia stato permesso a ben otto medici stranieri di di accedere alla zona colpita. Desidero in ogni caso appoggiare l’appello lanciato dall’onorevole Nassauer all’ASEAN. Ora deve finalmente mostrare determinazione, perché è palese che la giunta sia maggiormente interessata alla sopravvivenza del suo stesso regime mediante il che non è degno di questo nome – l’onorevole Wiersma lo definisce “kafkiano” – che non alla sopravvivenza della sua stessa popolazione. I generali pensano che gli stranieri che entrano nel paese minaccerebbero la sopravvivenza del loro regime militare. E’ palese, tuttavia, che Oxfam, le navi britanniche, francesi e statunitensi stiano portando beni umanitari e non un cambiamento di regime, che tuttavia io stesso mi augurerei molto. Eppure, possiamo apparentemente non convincere di ciò la giunta, e pertanto dobbiamo cercare alternative. Ritengo che l’alternativa migliore sia il Consiglio di sicurezza. L’Europa e gli Stati Uniti devono insistere sul fatto che la situazione in Birmania sia inserita nell’ordine del giorno. Tutti gli Stati membri delle Nazioni Unite hanno sottoscritto i seguenti due principi: accettare la responsabilità di difendere i cittadini e, se un paese non è più in grado o non intende più farlo, il diritto della comunità internazionale di intervenire nel caso di catastrofi. Le Nazioni Unite devono intervenire. Comprendo i problemi e sono orgoglioso del Commissario Michel, che, anziché torcersi le mani e riunire gruppi di lavoro, è semplicemente venuto al sodo con il motto “fatti, non parole”, il che mi ha colpito. Ritengo inoltre che l’appoggio promesso dall’Unione europea sia esemplare. Ritengo che il ministro francese Bernard Kouchner abbia ragione nel dire che la giunta è colpevole di un crimine contro l’umanità. Mi domando perché noi, gli altri 26 Stati membri dell’UE, non ascoltiamo come si deve. Signora Presidente, si devono portare aiuti al popolo birmano, con o senza il consenso della giunta. Rifiutare un appoggio essenziale è un crimine contro l’umanità desidero che l’Unione europea prenda l’iniziativa nel far sì che le Nazioni Unite e il Consiglio di sicurezza riferiscano questo caso al procuratore della Corte penale internazionale de L’Aia. Quel che troppo è troppo, la pazienza ha un limite. Direi di trascinare la giunta dinnanzi alla Corte penale internazionale. Questo è ciò che vogliamo. Per come è ora la situazione, è l’unica a dover stare dietro le sbarre e non i dissidenti della Birmania!"@it¹² ". Kiek kartų esame šiuose rūmuose kalbėję apie Mianmarą? Kelis kartus per metus čia stovime, o reikalai vis beviltiški. Tiesa, dabartinė padėtis Mianmare dar blogesnė nei tada, kai praėjusį kartą ją aptarinėjome. 1,4 milijono aukų vis dar nesulaukė jokios pagalbos. Trisdešimt tūkstančių vaikų kenčia nuo staigiai pablogėjusios mitybos. Šimtai tūkstančių žmonių liko benamiai ir rizikuoja užsikrėsti cholera, plaučių ligomis bei infekcinėmis ligomis. Kaip suprantu, šį rytą net aštuoni užsienio gydytojai iš tarptautinės organizacijos „Gydytojai be sienų“ buvo įleisti į katastrofos zoną. Norėčiau paremti pono Nassauerio kreipimąsi į ASEAN. Asociacija dabar privalo elgtis ryžtingai, nes chunta akivaizdžiai labiau domisi savo pačios režimo išlikimu per referendumą (ji neverta pono Wiersmos pavartoto apibūdinimo „kafkiška“), o ne savo piliečių išlikimu. Generolai mano, kad į šalį atvykę užsieniečiai keltų grėsmę karinio režimo išlikimui. „Gydytojai be sienų“, „Oxfam“, britų, prancūzų ir JAV laivai gabena paramą, o ne naują režimą, nors asmeniškai to labai norėčiau. Bet jei negalime tuo įtikinti chuntos, turime ieškoti alternatyvų. Mano manymu, geriausia alternatyva yra Saugumo Taryba. Europa ir Jungtinės Valstijos turi reikalauti, kad Mianmaro klausimas būtų įtrauktas į dienotvarkę. Visos Jungtinių Tautų šalys narės pasirašydamos įsipareigojo vadovautis šiais dviem principais: prisiimti atsakomybę už piliečių gynimą ir, jei šalis nebegali arba atsisako tai daryti, panaudoti tarptautinės bendruomenės teisę katastrofos atveju įsikišti. Jungtinės Tautos privalo imtis veiksmų. Suprantu problemas ir didžiuojuosi Komisijos nariu L. Micheliu, kuris negrąžė rankų ir nesušaukė darbo grupių, bet pats ėmėsi veikti pagal principą „ne žodžiais, o darbais“. Tai kelia pagarbą. Taip pat manau, kad Europos Sąjungos pažadėta parama yra pavyzdinis žingsnis. Manau, kad Prancūzijos ministras ponas B. Kouchner yra teisus sakydamas, kad chunta nusikalsta žmonijai. Stebiuosi, kodėl mes, likusios 26 ES šalys narės, nesiklausome. Pone Pirmininke, parama turi būti perduota Birmos žmonėms neatsižvelgiant į tai, ar chunta duos sutikimą, ar ne. Gyvybiškai svarbios paramos sulaikymas yra nusikaltimas žmonijai. Norėčiau, kad Europos Sąjunga imtųsi iniciatyvos ir paskatintų Jungtines Tautas bei Saugumo Tarybą išdėstyti šią situaciją kaltintojui Tarptautiniame baudžiamajame teisme Hagoje. Jau gana, nebėra kantrybės. Sakyčiau, reikėtų nutempti chuntą į Tarptautinį baudžiamąjį teismą. Mes to norime. Atsižvelgiant į dabartinę situaciją, tai jie turėtų atsidurti už grotų, o ne Mianmaro disidentai!"@lt¹⁴ ". Cik reižu mēs šajā Parlamentā esam runājuši par Mjanmu? Mēs šeit par to runājam vairākas reizes gadā, un joprojām situācija ir bezcerīga. Tomēr situācija Mjanmā ir kļuvusi vēl sliktāka nekā tā bija, kad par to runājām iepriekšējā reizē. Viens, komats, četri miljoni upuru joprojām nav saņēmuši palīdzību. Trīsdesmit tūkstoši bērnu cieš no nepietiekama uztura. Simtiem tūkstoši cilvēku ir palikuši bez pajumtes, un pastāv draudi saslimt ar holēru, pneimoniju un infekcijas slimībām. Es saprotu, ka šorīt astoņi ārvalstu ārsti no ir ielaisti katastrofas skartajā teritorijā. Jebkurā gadījumā es vēlos atbalstīt kunga aicinājumu . Tai beidzot ir jāparāda apņemšanās, jo ir skaidrs, ka hunta ir vairāk ieinteresēta sava režīma saglabāšanā ar referenduma palīdzību, kas nav šāda vārda cienīgs, nevis savas tautas izdzīvošanas nodrošināšanā kungs sauc to par „Kafkas absurdu”. Ģenerāļi domā, ka ārzemnieki, kas ieradīsies valstī, apdraudēs militārā režīma pastāvēšanu. Ir skaidrs, ka britu, franču un ASV kuģi piedāvā humāno palīdzību, nevis režīma izmaiņas valstī, neskatoties uz to, cik ļoti es to vēlētos. Tomēr mēs nevaram par to pārliecināt huntu, tāpēc mums ir jāmeklē alternatīvas iespējas. Es domāju, ka vislabākā alternatīva ir Drošības padome. Eiropai un Amerikas Savienotajām Valstīm ir jāuzstāj, lai situācija Mjanmā tiktu iekļauta Drošības padomes darba kārtībā. Visas Apvienoto Nāciju dalībvalstis ir parakstījušās par šādiem diviem principiem: atbildības uzņemšanos par iedzīvotāju aizsardzību un, ja valsts vairs nespēj vai nevēlas to darīt, tad katastrofu gadījumā starptautiskajai kopienai ir tiesības iejaukties. Apvienoto Nāciju Organizācijai ir jārīkojas. Es saprotu problēmas un esmu lepns par komisāru kas tā vietā, lai lauzītu rokas un sasauktu darba grupas, atrisināja situāciju ar moto „darbi ir labāki par vārdiem”. Tas atstāja uz mani iespaidu. Es arī domāju, ka atbalsts, kuru piedāvāja Eiropas Savienība, ir labs paraugs. Es domāju, ka Francijas ministram kungam, ir tiesības teikt, ka hunta ir vainīga noziegumā pret cilvēci. Es brīnos, kāpēc mēs, pārējās 26 dalībvalstis, neieklausāmies uzmanīgi. Priekšsēdētāja kungs, palīdzība Mjanmas iedzīvotājiem ir jānogādā ar huntas piekrišanu vai bez. Palīdzības liegšana ir noziegums pret cilvēci. Es vēlētos redzēt, kā Eiropas Savienība uzņemas iniciatīvu, nokārtojot, lai Apvienoto Nāciju Organizācija un Drošības padome nodotu šo lietu Hāgas Starptautiskās Krimināltiesas prokuroram. Tas ir par daudz, pacietības mērs ir pilns. Es teiktu, nododiet huntu Starptautiskajai Krimināltiesai. Tieši to mēs vēlamies. Pašreizējā situācijā viņiem, nevis Mjanmas disidentiem ir jānokļūst aiz restēm!"@lv¹³ "Hoe vaak hebben wij hier nu al niet gestaan om te praten over Birma? Toch meerdere keren per jaar zijn wij hier bijeen en het is een hopeloze aangelegenheid aan het worden. Maar de omstandigheden in Birma zijn weer erger geworden dan bij iedere vorige gelegenheid waarbij wij het erover gehad hebben. 1,4 miljoen slachtoffers hebben nog geen hulp gekregen. Dertigduizend kinderen lijden aan acute ondervoeding. Honderdduizenden daklozen lopen het risico op cholera, longontsteking en andere besmettelijke ziekten. Ik heb begrepen dat er vanmorgen maar liefst acht buitenlandse artsen van Artsen zonder grenzen tot het rampgebied zijn toegelaten. Dat is te weinig en het is te laat. Ik wil in ieder geval graag het appèl van de heer Nassauer aan de ASEAN ondersteunen. Zij moeten nu eindelijk ruggengraat tonen, want het is duidelijk dat de junta meer geeft om het voortbestaan van haar eigen regime door het referendum dat die naam niet verdient - de heer Wiersma noemt het "kafkaësk" - dan om het voortbestaan van het eigen volk. De komst van buitenlanders zou immers het voortbestaan van het militaire regime kunnen ondermijnen, zo denken de generaals. Maar het is toch duidelijk: Artsen zonder grenzen, Oxfam, de Britse, Franse en Amerikaanse schepen brengen hulpgoederen, geen regimeverandering, hoe graag ik dat misschien zelf wel zou willen. Maar daarvan kunnen wij de junta dus kennelijk niet overtuigen. Wij moeten dus zoeken naar alternatieven. Ik vind dat het beste alternatief te vinden is in de Veiligheidsraad. Europa en de Verenigde Staten moeten een agendering van de situatie in Birma afdwingen. Alle lidstaten van de Verenigde Naties hebben immers hun handtekening gezet onder de twee volgende principes: het overnemen van verantwoordelijkheid om onderdanen te beschermen en, indien een land dat niet meer kan of wil doen, het recht op tussenkomst van de internationale gemeenschap bij catastrofale situaties. De Verenigde Naties móeten handelen. Ik begrijp de problemen en ik ben overigens trots op commissaris Michel die, in plaats van te gaan zitten handen wringen en ambtelijke werkgroepen bijeen te roepen, er gewoon naartoe is gegaan onder het motto "geen woorden, maar daden". Dat spreekt mij aan. Ook de steun die door de Europese Unie is toegezegd, vind ik voorbeeldig. Ik vind ook dat de Franse minister Kouchner gelijk heeft als hij zegt dat de junta zich schuldig maakt aan een misdaad tegen de menselijkheid. Ik vraag mij wel af waarom wij de andere zesentwintig Europese lidstaten dan niet even hard horen. Voorzitter, er moet snel hulp voor de Birmese bevolking komen, mét of zonder toestemming van de junta. Het onthouden van noodzakelijke steun is een misdaad tegen de mensheid. Ik zou graag zien dat de Europese Unie het initiatief neemt om de Verenigde Naties en de Veiligheidsraad deze zaak naar de openbare aanklager bij het Internationaal Strafhof in Den Haag te laten verwijzen. Genoeg is genoeg, het geduld is op. Ik zou zeggen: sleep de junta voor het Internationaal Strafhof. Daar hebben wij het voor. Zoals de situatie nu is horen zíj achter de tralies en niet de dissidenten in Birma!"@mt¹⁵ ". Ile razy z tej mównicy przemawiano w sprawie Birmy? Kilka razy w roku rozmawiamy o tym kraju, a sytuacja pozostaje beznadziejna. Tymczasem jednak sytuacja uległa pogorszeniu, odkąd ostatni raz o niej rozmawialiśmy. Milion czterysta tysięcy ofiar wciąż nie otrzymało żadnej pomocy. Trzydzieści tysięcy dzieci cierpi z powodu niedożywienia. Setkom tysięcy osób bez dachu nad głową grozi cholera, zapalenie płuc i choroby zakaźne. Jak dowiedziałem się dziś rano, na obszary dotknięte tragedią wpuszczono aż ośmiu lekarzy z organizacji „Lekarze bez Granic”. Chciałbym poprzeć apel, który pan Nassauer skierował do ASEAN. Organizacja ta musi w końcu wykazać się determinacją, ponieważ jest jasne, że junta jest bardziej skupiona na przedłużeniu swojego reżimu poprzez referendum, które nie zasługuje na taką nazwę – pan Wiersma przyrównał to do Kafki – niż przetrwaniem swojego własnego narodu. Generałom się wydaje, że cudzoziemcy napływający do ich kraju mogliby stanowić zagrożenie dla wojskowego reżimu. Jest jednak oczywiste, że „Lekarze bez Granic”, Oxfam, oraz brytyjskie, francuskie i amerykańskie okręty przynoszą pomoc humanitarną, a nie zmianę reżimu, choć bardzo bym tego chciał. Nie możemy najwyraźniej przekonać junty, że tak jest, więc musimy szukać alternatyw. Myślę, że najlepszą alternatywą jest Rada Bezpieczeństwa. UE i USA muszą wywrzeć presję, by sprawa Birmy znalazła się w porządku obrad. Wszystkie państwa zrzeszone w ONZ podpisały się pod dwoma zasadami: przyjęciem odpowiedzialności za ochronę swoich obywateli, a jeśli państwo nie jest już w stanie lub nie chce tego zrobić, to zgodziły się na to, by społeczność międzynarodowa interweniowała w przypadku katastrofy czy klęski. Narody Zjednoczone muszą działać. Zdaję sobie sprawę z problemów i jestem dumny z komisarza Michela, który zamiast załamywać ręce i zwoływać grupy robocze, wziął się do roboty zgodnie z mottem „czyny, nie słowa”. Jestem pod wrażeniem. Uważam również, że pomoc obiecana przez UE jest wzorowa. Uważam, że francuski minister, pan Kouchner, ma rację, gdy mówi, że junta jest winna zbrodni przeciwko ludzkości. Zastanawiam się, dlaczego my w pozostałych 26 państwach członkowskich UE nie bierzemy przykładu. Panie przewodniczący! Pomoc musi zostać dostarczona poszkodowanym w Birmie, za zgodą junty lub bez jej zgody. Wstrzymywanie koniecznej pomocy jest zbrodnią przeciwko ludzkości. Życzyłbym sobie, by UE wykazała się inicjatywą i sprawiła, by ONZ i Rada Bezpieczeństwa skierowały tę sprawę do prokuratora w Międzynarodowym Trybunale Karnym w Hadze. Miarka się przebrała, cierpliwość się skończyła. Postawmy juntę przed Międzynarodowym Trybunałem Karnym. Tego właśnie chcemy. To oni powinni być teraz za kratkami, a nie dysydenci w Birmie!"@pl¹⁶ "Senhora Presidente, quantas vezes falámos anteriormente nesta Casa da Birmânia? Várias vezes num só ano, e o caso continua sem solução. Todavia, a situação na Birmânia tornou-se ainda mais grave do que na última vez em que falámos do assunto. Um milhão e quatrocentas mil vítimas ainda não receberam qualquer ajuda. Trinta mil crianças estão a sofrer de desnutrição. Centenas de milhar de pessoas encontram-se sem abrigo e a correr o risco de serem atingidos pela cólera, pneumonia e outras doenças infecciosas. Fiquei a saber esta manhã que só a oito médicos estrangeiros, dos Médicos sem Fronteiras, foi permitido o acesso à zona da catástrofe. Em todo o caso, gostaria de apoiar o apelo dirigido pelo senhor deputado Nassauer à ASEAN, que finalmente tem de mostrar determinação, porque é evidente que a Junta está mais interessada na sobrevivência do seu regime através do referendo que não é digno desse nome - e que o senhor deputado Wiersma classifica de "kafkiano" - do que na sobrevivência do seu próprio povo. Os generais pensam que os estrangeiros que penetrassem no país iriam ameaçar a sobrevivência do regime militar. É evidente, porém, que os Médicos sem Fronteiras, a Oxfam, os navios britânicos, franceses e americanos levam para o país mercadorias e não mudanças de regime, por mais que, pessoalmente, desejasse que o fizessem. Todavia, aparentemente não conseguimos convencer disso a Junta, pelo que somos forçados a procurar alternativas. Penso que a melhor alternativa é o Conselho de Segurança. A Europa e os EUA têm de insistir em que a situação da Birmânia seja incluída na agenda. Todos os Estados membros das Nações Unidas subscreveram os dois seguintes princípios: aceitar a responsabilidade da protecção dos cidadãos e, caso um país não possa ou não queira fazê-lo, aceitar o direito da comunidade internacional de intervir em casos de catástrofes. As Nações Unidas têm de actuar. Compreendo os problemas e orgulho-me do Comissário Michel que, em vez de torcer as mãos e de reunir grupos de trabalho, se limitou a lançar-se ao trabalho com o lema: "acções, não palavras". Isso impressiona-me. Considero, igualmente, exemplar o apoio prometido pela União Europeia. Creio que o Ministro francês Bernard Kouchner tem razão quando afirma que a Junta é culpada de um crime contra a Humanidade. Pergunto-me, por que motivo nós, os outros 26 Estados-Membros da UE, não escutamos com atenção. Senhor Presidente, é necessário levar ajuda ao povo da Birmânia, com ou sem consentimento da Junta. Reter apoio essencial é um crime contra a Humanidade. Gostaria de ver a União Europeia tomar a iniciativa de conseguir que as Nações Unidas e o Conselho de Segurança apresentem este caso ao promotor de justiça do Tribunal Penal Internacional da Haia. É isso o que pretendemos. Do modo como está agora a situação, a Junta devia estar atrás das grades e não os dissidentes da Birmânia!"@pt¹⁷ "Hoe vaak hebben wij hier nu al niet gestaan om te praten over Birma? Toch meerdere keren per jaar zijn wij hier bijeen en het is een hopeloze aangelegenheid aan het worden. Maar de omstandigheden in Birma zijn weer erger geworden dan bij iedere vorige gelegenheid waarbij wij het erover gehad hebben. 1,4 miljoen slachtoffers hebben nog geen hulp gekregen. Dertigduizend kinderen lijden aan acute ondervoeding. Honderdduizenden daklozen lopen het risico op cholera, longontsteking en andere besmettelijke ziekten. Ik heb begrepen dat er vanmorgen maar liefst acht buitenlandse artsen van Artsen zonder grenzen tot het rampgebied zijn toegelaten. Dat is te weinig en het is te laat. Ik wil in ieder geval graag het appèl van de heer Nassauer aan de ASEAN ondersteunen. Zij moeten nu eindelijk ruggengraat tonen, want het is duidelijk dat de junta meer geeft om het voortbestaan van haar eigen regime door het referendum dat die naam niet verdient - de heer Wiersma noemt het "kafkaësk" - dan om het voortbestaan van het eigen volk. De komst van buitenlanders zou immers het voortbestaan van het militaire regime kunnen ondermijnen, zo denken de generaals. Maar het is toch duidelijk: Artsen zonder grenzen, Oxfam, de Britse, Franse en Amerikaanse schepen brengen hulpgoederen, geen regimeverandering, hoe graag ik dat misschien zelf wel zou willen. Maar daarvan kunnen wij de junta dus kennelijk niet overtuigen. Wij moeten dus zoeken naar alternatieven. Ik vind dat het beste alternatief te vinden is in de Veiligheidsraad. Europa en de Verenigde Staten moeten een agendering van de situatie in Birma afdwingen. Alle lidstaten van de Verenigde Naties hebben immers hun handtekening gezet onder de twee volgende principes: het overnemen van verantwoordelijkheid om onderdanen te beschermen en, indien een land dat niet meer kan of wil doen, het recht op tussenkomst van de internationale gemeenschap bij catastrofale situaties. De Verenigde Naties móeten handelen. Ik begrijp de problemen en ik ben overigens trots op commissaris Michel die, in plaats van te gaan zitten handen wringen en ambtelijke werkgroepen bijeen te roepen, er gewoon naartoe is gegaan onder het motto "geen woorden, maar daden". Dat spreekt mij aan. Ook de steun die door de Europese Unie is toegezegd, vind ik voorbeeldig. Ik vind ook dat de Franse minister Kouchner gelijk heeft als hij zegt dat de junta zich schuldig maakt aan een misdaad tegen de menselijkheid. Ik vraag mij wel af waarom wij de andere zesentwintig Europese lidstaten dan niet even hard horen. Voorzitter, er moet snel hulp voor de Birmese bevolking komen, mét of zonder toestemming van de junta. Het onthouden van noodzakelijke steun is een misdaad tegen de mensheid. Ik zou graag zien dat de Europese Unie het initiatief neemt om de Verenigde Naties en de Veiligheidsraad deze zaak naar de openbare aanklager bij het Internationaal Strafhof in Den Haag te laten verwijzen. Genoeg is genoeg, het geduld is op. Ik zou zeggen: sleep de junta voor het Internationaal Strafhof. Daar hebben wij het voor. Zoals de situatie nu is horen zíj achter de tralies en niet de dissidenten in Birma!"@ro¹⁸ ". Koľkokrát sme vystúpili v tomto Parlamente s prejavmi o Mjanmarsku? Niekoľkokrát za rok a situácia je aj naďalej zúfalá. Situácia v Mjanmarsku sa však ešte viac zhoršila odvtedy, čo sme o nej naposledy hovorili. Štyri milióny obetí ešte stále nezískalo žiadnu pomoc. Tridsať tisíc detí trpí akútnou podvýživou. Státisíce sú bez domovov a podstupujú riziko cholery, zápalu pľúc a infekčných chorôb. Dozvedel som sa, že dnes dopoludnia sa povolil vstup do oblastí katastrofy ôsmim zahraničným lekárov z organizácie Lekári bez hraníc. Rád by som podporil výzvu, ktorú adresoval pán Nassauer ASEAN-u. Je potrebné preukázať odhodlanie, pretože je jasné, že junta sa viac zaujíma o prežitie svojho vlastného režimu prostredníctvom referenda, ktorý nie je hodný žiadneho mena – pán Wiersma ho nazýva „kafkovský“ –, ako o prežitie svojho ľudu. Generáli si myslia, že cudzinci prichádzajúci do krajiny ohrozujú prežitie vojenského režimu. Je jasné, že organizácia Lekári bez hraníc, Oxfam, britské, francúzske a americké lode prinášajú pomoc, nie zmenu režimu, hoci veľmi by som si to prial. Očividne však nemôžeme presvedčiť juntu, preto musíme hľadať iné alternatívy. Myslím si, že najlepšou alternatívou je Bezpečnostná rada. Európa a Spojené štáty musia trvať na tom, aby situácia v Mjanmarsku bola zaradená do programu. Všetky členské štáty Organizácie Spojených národov sa zaviazali k nasledovným dvom zásadám: prijať zodpovednosť za ochranu občanov, a ak krajina nemôže alebo nie je ochotná to naďalej uskutočňovať, právo medzinárodného spoločenstva zasiahnuť v prípade katastrofy. Organizácia Spojených národov musí konať. Rozumiem problémom a som hrdý na pána komisára Michela, ktorý namiesto toho, aby sedel so založenými rukami a zvolal pracovnú skupinu, sa jednoducho pustil do práce držiac sa hesla „skutky, nie slová“. To ma dojíma. Zároveň si myslím, že podpora, ktorú sľúbila Európska únia môže slúžiť ako vzor. Domnievam sa, že francúzsky minister, pán Kouchner, mal pravdu, keď povedal, že junta je vinná za zločiny proti ľudskosti. Zaujímalo by ma, prečo my, ďalších 26 členských štátov, nedokážeme poriadne počúvať. Pani predsedajúca, mjanmarskému ľudu musíme poskytnúť pomoc, a to so súhlasom junty, alebo aj bez nej. Neposkytnutie základnej pomoci je zločin proti ľudskosti. Rád by som videl, ako Európska únia s iniciatívou požiada Organizáciu Spojených národov a Bezpečnostnú radu, aby predniesli tento prípad prokurátorovi na Medzinárodný trestný súd v Haagu. Všetko má svoje hranice, už došla trpezlivosť. Poviem to tak, dostaňme juntu pred Medzinárodný trestný súd. To je to, čo chceme. Taká je situácia v súčasnosti, oni sú tí, ktorí patria za mreže, nie disidenti v Mjanmarsku!"@sk¹⁹ "Kolikokrat prej smo v tem parlamentu že razpravljali o Burmi? O tem razpravljamo večkrat na leto, pri čemer je primer še vedno brezupen. Vendar so razmere še slabše kot zadnjič, ko smo o tem govorili. Ena cela štiri milijone žrtev še vedno ni prejelo pomoči. Trideset tisoč otrok še vedno trpi zaradi akutne podhranjenosti. Več sto tisoč ljudi je brez domov in jih ogroža kolera, pljučnica ter nalezljive bolezni. Znano mi je, da so danes zjutraj osmim tujim zdravnikom iz organizacije Zdravniki brez meja dovolili dostop do območja nesreče. V vsakem primeru podpiram poziv gospoda Nassauerja v zvezi z združenjem ASEAN. Končno mora pokazati odločenost, ker je jasno, da hunto bolj kot preživetje svojih ljudi skrbi potrditev svojega lastnega režima na referendumu, ki ni vreden tega imena, kar gospod Wiersma označuje kot kafkovsko. Generali menijo, da bi prihod tujcev v državo ogrozil ohranitev vojaškega režima. Dejansko je jasno, da organizacija Zdravniki brez meja, Oxfam, Britanci, Francozi ter ladje Združenih držav dostavljajo blagovno pomoč, pri čemer ne spreminjajo režima ne glede na to, kako bi si to želel. Vendar zgleda, da hunte o tem ne moremo prepričati, zato moramo iskati nadomestne rešitve. Menim, da je najboljša nadomestna rešitev Varnostni svet. Evropa in Združene države morajo vztrajati, da se razmere Burme uvrstijo na dnevni red. Vse države članice Združenih narodov so se uradno strinjale z navedenima načeloma: sprejemanje odgovornosti glede zaščite državljanov, pri čemer ima mednarodna skupnost pravico posredovati pri nesrečah, če država ne more ali noče sprejeti te odgovornosti. Združeni narodi morajo ukrepati. Razumem težave in ponosen sem na komisarja Michela, ki je namesto dogovarjanja in prepričevanja delovnih skupin sam poskrbel za zadeve z motom „dejanja, ne besede“. To je name naredilo vtis. Prav tako menim, da je podpora, ki jo je Evropska unija obljubila, vzorna. Menim, da ima francoski minister gospod Kouchner prav, ko pravi, da je hunta kriva za zločin proti človeštvu. Sprašujem se, zakaj mi, ostalih 26 držav članic EU, ne poslušamo dovolj. Gospa predsednica, pomoč mora prispeti do burmanskih ljudi s soglasjem hunte ali brez njega. Odrekanje osnovne podpore je zločin proti človeštvu. Želim, da Evropska unija prevzame pobudo, da Združeni narodi in Varnostni svet predložijo to zadevo tožilcu Mednarodnega kazenskega sodišča v Haagu. Kar je preveč je preveč, potrpljenja je zmanjkalo. Trdim, da je treba hunto postaviti pred Mednarodno kazensko sodišče. To si želimo. Glede na razmerami, ki vladajo zdaj, so oni tisti, ki spadajo v zapor, in ne burmanski odpadniki."@sl²⁰ ". Hur många gånger har vi stått i denna kammare och talat om Myanmar? Flera gånger om året står vi här, och det är fortfarande ett hopplöst fall. Situationen i Myanmar har dock förvärrats sedan förra gången vi talade om det. Antalet offer som fortfarande inte fått någon hjälp uppgår till 1,4 miljoner. Trettiotusen barn lider av akut undernäring. Hundratusentals är hemlösa och riskerar att drabbas av kolera, lunginflammation och smittsamma sjukdomar. Såvitt jag har förstått har så många som åtta utländska läkare från Läkare utan gränser under morgonen fått tillträde till katastrofområdet. Jag vill i alla fall stödja den vädjan som Hartmut Nassauer gjorde till Asean. De måste nu till slut visa beslutsamhet, eftersom det är tydligt att juntan är mer intresserad av överlevnaden av sin egen regim genom folkomröstningen som inte är värd sitt namn – vilket Jan Marinus Wiersma kallar Kafkaliknande – än överlevnaden av sitt eget folk. Generalerna anser att utlänningar som kommer in i landet skulle vara ett hot mot militärregimens överlevnad. Det står dock klart att Läkare utan gränser, Oxfam samt de brittiska, franska och amerikanska fartygen för med sig biståndsartiklar, inte någon regimförändring, hur mycket jag än hade önskat det själv. Men vi kan tydligen inte övertyga juntan om detta, så vi måste hitta alternativ. Jag anser att det bästa alternativet är säkerhetsrådet. Europa och Förenta staterna måste insistera på att situationen i Myanmar sätts upp på dagordningen. Alla FN:s medlemsstater har gett sitt samtycke till följande två principer: att ta på sig ansvaret för att skydda medborgarna och, om ett land inte längre kan eller vill göra det, att det internationella samfundet har rätt att ingripa vid katastrofer. FN måste agera. Jag förstår problemen, och jag är stolt över kommissionsledamot Louis Michel som i stället för att vrida sina händer och sammankalla arbetsgrupper tog itu med saken under mottot ”handlingar, inte ord”. Det är imponerande. Jag anser också att det stöd som EU utlovar är exemplariskt. Jag anser att den franska ministern Bernard Kouchner har rätt när han säger att juntan har gjort sig skyldig till ett brott mot mänskligheten. Jag undrar varför vi, EU:s övriga 26 medlemsstater, inte lyssnar uppmärksamt. Herr talman! Bistånd måste ges till Myanmars befolkning, med eller utan juntans samtycke. Att undanhålla livsnödvändigt stöd är ett brott mot mänskligheten. Jag vill se att EU tar initiativet för att få FN och säkerhetsrådet att hänvisa detta mål till åklagaren vid Internationella brottmålsdomstolen i Haag. Nu får det vara nog, tålamodet tryter. Jag säger: dra juntan inför Internationella brottmålsdomstolen. Det är vad vi vill. Såsom situationen ser ut nu är det de som hör hemma bakom lås och bom, inte dissidenterna i Myanmar!"@sv²²
lpv:unclassifiedMetadata	"ASEAN"¹³ "Jules Maaten,"^18,15 "Kouchner"¹³ "Michael"¹³ "Médecins Sans Frontières"¹³ "Médecins Sans Frontičres"¹³ "Médecins sans frontières"¹² "Nassauer"¹³ "Oxfam"¹³ "Wiersma"¹³ "namens de ALDE-Fractie"^18,15 "referendum"¹²