Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2008-05-21-Speech-3-060"

Predicate	Value (sorted: default)
rdf:type	lpv_eu:Speech6
dcterms:Date	"2008-05-21"^^xsd:date6
dcterms:Is Part Of	lp_eu:Raportul de monitorizare pentru anul 2007 privind Turcia (dezbatere)6
dcterms:Language	"nl"^^xsd:language6
lpv:document identification number	"en.20080521.4.3-060"6
lpv:hasSubsequent	lp_eu:2008-05-21-Speech-3-0616
lpv:speaker	lp:Ria Oomen-ruijten6
lpv:spoken text	"− Voorzitter, sinds het laatste verslag over Turkije hebben zich in dat land een aantal positieve ontwikkelingen voorgedaan. Ik denk dan aan de goedkeuring van de wet op de stichtingen of, nog veel recenter, de eerste aanpassing van artikel 301, die moet leiden tot verdere hervormingen die nodig zijn om de volledige vrijheid van meningsuiting te waarborgen. Het is echter ook duidelijk dat Turkije een gemengd beeld presenteert en dat er veel meer gedaan moet worden om de afspraken met Europa na te komen, maar ook om de beloften aan de eigen bevolking in te lossen. Het verslag dat er nu ligt is evenwichtig. Ik mag hopen dat enkele stokpaardjes die nu bereden worden, het niet halen, want dan blijft het verslag evenwichtig. Voorzitter, in het verslag heb ik alle problemen benoemd en zijn er drie belangrijke boodschappen. Ten eerste, wij zijn bezorgd over de gevolgen van de zaak die voor het hof loopt over de AKP. Wij verwachten dat het constitutionele hof de beginselen van de rechtsstaat, de Europese normen en de richtsnoeren van de Commissie van Venetië voor het verbieden van partijen eerbiedigt. Wij zijn ingenomen met het feit dat de democratie in 2007 zegevierde over pogingen van het leger om het politieke proces te verstoren. Maar wij zijn ook ongerust dat er nog steeds krachten aan het werk zijn die proberen het land te destabiliseren. Het is duidelijk dat de modernisering van dit land en de hervormingen nu nodig zijn. Premier Erdoğan heeft beloofd dat 2008 het jaar van de hervormingen gaat worden en wij zullen hem met genoegen daaraan houden. De regering moet nu gebruikmaken van de sterke parlementaire meerderheid om resoluut hervormingen aan te pakken, hervormingen die cruciaal zijn voor de transformatie van Turkije in een moderne en welvarende democratie die is gebaseerd op een seculiere staat en een pluralistische samenleving. Een hervorming die eerst en vooral in het grootste belang is van de Turkse burger zelf. Een derde punt. Het grondwettelijke proces is dé mogelijkheid om een nieuwe burgerlijke grondwet op te stellen, waarvan de bescherming van de mensenrechten en de fundamentele vrijheden het hart vormt. Alleen zo kan een systeem van ontstaan ter waarborging van democratie, rechtsstaat, sociale cohesie en scheiding tussen godsdienst en staat. Wanneer men kijkt naar recente cijfers blijkt dat de handhaving van de scheiding tussen kerk en staat spanningen veroorzaakt in de Turkse samenleving. Maar liefst 72 procent van de hoogopgeleide Turken hebben zorgen over het seculiere karakter van Turkije, 60 procent van de burgers in alle grote steden en bijna 50 procent van de andere Turkse burgers. En, Voorzitter, die onrust is aangegrepen door justitie, de aanklagers die de ruimte nemen om een parlementaire meerderheid naast zich neer te leggen en wel zeer onafhankelijk te werk gaan. Een justitieel apparaat behoort in een rechtsstaat onafhankelijk, maar ook onpartijdig te zijn. De nieuwe grondwet is de enige manier waarop de Turkse regering het land kan hervormen, de scheiding tussen kerk en staat, en de rechtsstaat kan verankeren om zo nieuw vertrouwen van de burgers te winnen. Noodzakelijk daarbij is dat een brede betrokkenheid van alle maatschappelijke organisaties bij dat grondwettelijke proces is gegarandeerd. Dat houdt dan voor mij in dat met alle politieke partijen, etnische en religieuze minderheden en sociale partners een consensus wordt bereikt over die modernisering. Die modernisering moet waarborgen dat de individuele rechten van de burgers, de burgerlijke vrijheden, in overeenstemming worden gebracht met het Europees Verdrag ter bescherming van de rechten van de mens. Wij moeten met respect verder gaan met de onderhandelingen tussen de EU en Turkije, maar ook zonder hypocrisie, zodat wij open en eerlijk tegenover elkaar durven te zijn. Ik betreur het zeer dat mijn collega - ik noem hier Joost Lagendijk - zo wordt aangevallen wanneer hij open en eerlijk aangeeft waar fouten gemaakt worden en ook om medewerking van alle politieke partijen ten behoeve van het hervormingsproces heeft gevraagd. Voorzitter, ik vat samen. Er is nog veel te doen wanneer het gaat om de positie van de verschillende religieuze minderheden in Turkije, de positie van de Koerdische bevolking en andere minderheden, de sociaal-economische ontwikkeling van de regio’s, de versterking van de positie van vrouwen, de dialoog van de Turkse overheid en de sociale partners, waarbij ik met name aandacht vraag voor de vakbeweging die vaak onder druk staat, het constructief meewerken aan een oplossing voor de kwestie Cyprus en het goed nabuurschap in de regio. Kortom, voldoe alstublieft aan de afspraken die gemaakt zijn. Voorzitter, ik benadruk nogmaals dat naar mijn overtuiging alleen een samenleving die zich laat leiden door het respect voor de mensenrechten en de fundamentele vrijheden, en die gebaseerd is op de democratie, de rechtsstaat en een sociaal georiënteerde markteconomie zich tot een vredige, stabiele en welvarende samenleving kan ontwikkelen."@nl3
lpv:spokenAs	substitute; Delegation for relations with the United States (2007-03-14--2009-07-13)23 substitute; FEMM (2007-01-31--2009-07-13)23 member; Conference of Delegation Chairs (2007-03-22--2009-07-13)23 substitute; EMPL (2007-03-20--2009-07-13)23 chair; Delegation to the EU-Russia Parliamentary Cooperation Committee (2007-03-22--2009-07-13)23 member; EPP-ED (2007-02-15--2009-07-13)23 unknown; Christen Democratisch Appèl (2004-07-20--2009-07-13)23 member; AFET (2007-03-28--2009-07-13)23
lpv:translated text	"z . − Vážený pane předsedající, od poslední zprávy o Turecku se událo v této zemi mnoho pozitivních změn. Mám na mysli schválení zákona o nadacích a nedávno dokonce první úpravu článku 301, která musí vést k dalším reformám potřebným pro zaručení naprosté svobody projevu. Je však zároveň zřejmé, že Turecko vytváří smíšený obraz a že je potřeba učinit daleko více nejen pro splnění dohod s Evropou, ale i pro splnění slibů vlastním občanům. Tato zpráva je vyrovnaná. Doufám, že zůstane vyrovnanou i po jejím schválení. Připomněla jsem všechny problémy uvedené ve zprávě a kromě nich obsahuje zpráva i tři důležitá poselství. Za prvé, jsme znepokojeni důsledky soudního procesu proti politické straně AKP. Očekáváme, že ústavní soud bude respektovat zásady právního státu, evropské normy a pokyny Benátské komise o zákazu politických stran. Vítáme skutečnost, že v roce 2007 zvítězila demokracie nad pokusy armády o narušení politického procesu. Zároveň se však obáváme, že stále existují síly, které se pokoušejí destabilizovat zemi. Je jasné, že v současnosti je nevyhnutelná modernizace země i další reformy. Premiér Erdoğan přislíbil, že rok 2008 bude rokem reforem a velmi rádi ho bereme za slovo. Vláda teď musí využít většinu v parlamentu, aby rozhodně prosadila reformy, které jsou pro Turecko nezbytné, pokud se má změnit na moderní a prosperující demokracii založenou na sekularizovaném státu a pluralistické společnosti, tedy reformy, které jsou v první řadě v zájmu samotných obyvatel Turecka. Za třetí, ústavní proces je ideální příležitostí vytvořit novou občanskou ústavu, která bude chránit základní lidská práva a svobody. To je jediný způsob, jak se dá vytvořit systém kontrol a rovnováha pro zabezpečení demokracie, zásady právního státu, sociální soudržnosti a oddělení náboženství od státu. Když se podíváme na nejnovější údaje, vidíme, že udržování náboženství odděleného od státu způsobuje v turecké společnosti napětí. Jenže o sekulární podstatu Turecka se obává až 72 % Turků s dobrým vzděláním, 60 % občanů ve všech velkých městech a skoro 50 % dalších tureckých občanů. Tohoto znepokojení se chopili soudci a prokurátoři, kteří využili své pravomoci na neuznání parlamentní většiny a kteří jednají zcela nezávisle. Soudní systém každého právního státu by měl být nezávislý, ale také nestranný. Nová ústava je jediná možnost, jak může turecká vláda reformovat zemi, zabezpečit oddělení náboženství od státu a vytvořit právní stát s cílem získat novou důvěru veřejnosti. K tomu je potřebná záruka široké účasti všech orgánů občanské společnosti v ústavním procesu. Pro mne to znamená dosáhnout dohody o modernizaci mezi všemi politickými stranami, etnickými a náboženskými menšinami a sociálními partnery. Modernizací se musí zaručit, že dodržování jednotlivých práv a svobod občanů bude v souladu s Úmluvou o ochraně lidských práv a základních svobod. Jednání mezi Evropskou unií a Tureckem musí pokračovat s respektem, ale zároveň i bez pokrytectví, abychom k sobě mohli být otevření a upřímní. Považuji za nešťastné, že můj kolega, pan Lagendijk, musí čelit útokům ze strany Turecka, když otevřeně a upřímně poukazuje na to, kde se staly chyby a vyzývá ke spolupráci všechny politické strany v tomto reformním procesu. Vážený pane předsedající, nakonec bych chtěla shrnout závěry svého příspěvku. Ještě stále je třeba vykonat mnoho práce v otázce postavení náboženských menšin v Turecku, postavení Kurdů a ostatních menšin, sociálně-hospodářského rozvoje regionů, zlepšení postavení žen, dialogu mezi tureckou vládou a sociálními partnery, při kterém chceme zejména upozornit na odborové hnutí, které je často pod nátlakem, dále v otázce konstruktivní spolupráce při hledání řešení kyperské otázky a v souvislosti s dobrými sousedskými vztahy v regionu. Zkrátka, dodržujme, prosím, dohody, které jsme uzavřeli. Vážený pane předsedající, znovu zdůrazňuji, že podle mého názoru pouze ta společnost, která se nechá vést úctou k základním lidským právům a svobodám a která je založená na demokracii, právním státu a sociálně orientovaném tržním hospodářství, se může rozvinout do mírové, stabilní a prosperující společnosti."@cs1 "Hr. formand! Siden den sidste betænkning om Tyrkiet er der sket en række positive udviklinger i landet. Jeg tænker her på vedtagelsen af loven om foreninger eller, for ganske nylig, den første ændring af artikel 301, der skal føre til yderligere reformer, som er nødvendige for at garantere fuld ytringsfrihed. Det er imidlertid også tydeligt, at Tyrkiet viser et blandet billede, og at der skal gøres meget mere for at overholde aftalerne med Europa, men også for at indfri løfterne til Tyrkiets egen befolkning. Denne betænkning er afbalanceret. Jeg håber, at nogle af de kæpheste, der rides nu, ikke støttes, for så vil betænkningen stadig være afbalanceret. I betænkningen har jeg nævnt alle problemer, og der er tre vigtige budskaber. For det første er vi bekymrede over følgerne af den retssag, som føres mod AKP. Vi forventer, at forfatningsdomstolen respekterer retsstatsprincipperne, de europæiske normer og Venedigkonventionens retningslinjer om forbud mod politiske partier. Vi glæder os over, at demokratiet i 2007 sejrede over hærens forsøg på at forstyrre den politiske proces. Men vi er også foruroligede over, at der stadig er kræfter, som forsøger at destabilisere landet. Det er klart, at det er nødvendigt at modernisere Tyrkiet og indføre reformer nu. Premierminister Erdogan har lovet, at 2008 bliver året for reformer, og vi vil med glæde minde ham om, at han skal opfylde sit løfte. Regeringen skal nu benytte det stærke parlamentariske flertal til resolut at gå i gang med at indføre reformer, der er afgørende for Tyrkiets omdannelse til et moderne og velstående demokrati, som er baseret på en sekulær stat og et pluralistisk samfund. Sådanne reformer er først og fremmest i Tyrkiets egne borgeres interesse. For det tredje er forfatningsprocessen en ideel mulighed for at udarbejde en ny civil forfatning, hvor beskyttelse af menneskerettighederne og de fundamentale frihedsrettigheder udgør en central del. Kun på den måde kan der opstå et system med "checks and balances" til at garantere demokratiet, retsstaten, den sociale samhørighed og adskillelsen mellem religion og stat. Når man ser på de seneste tal, fremgår det, at opretholdelse af adskillelsen mellem religion og stat fremkalder spændinger i det tyrkiske samfund. Ikke mindre end 72 % af de højtuddannede tyrkere er bekymrede over Tyrkiets sekulære karakter, 60 % af borgerne i alle store byer og næsten 50 % af de andre tyrkiske borgere. Denne bekymring benytter retsvæsenet og anklagerne, som tillader sig at lade hånt om et parlamentarisk flertal og gå særdeles uafhængigt til værks. Et retsapparat bør i en retsstat være uafhængigt, men også upartisk. Den nye forfatning er den eneste måde, hvorpå den tyrkiske regering kan gennemføre reformer i landet og forankre adskillelsen mellem religion og stat og retsstaten for på den måde at opnå ny tillid fra borgerne. Dette kræver, at der garanteres et bredt engagement fra alle organisationer i det civile samfund i denne forfatningsproces. Det indebærer efter min opfattelse, at der opnås overensstemmelse om denne modernisering med alle politiske partier, etniske og religiøse mindretal og arbejdsmarkedets parter. Denne modernisering skal garantere, at borgernes individuelle rettigheder, borgernes frihedsrettigheder, bringes i overensstemmelse med den europæiske menneskerettighedskonvention. Vi skal med respekt fortsætte forhandlingerne mellem EU og Tyrkiet, men også uden hykleri, således at vi tør være åbne og ærlige over for hinanden. Jeg beklager i høj grad, at min kollega, Joost Lagendijk, angribes så kraftigt, når han åbent og ærligt siger, hvor der begås fejl, og når han anmoder om, at alle politiske partier samarbejder, hvad angår reformprocessen. Sammenfattende vil jeg sige, at der stadig skal gøres en hel del, når det gælder de forskellige religiøse mindretals stilling i Tyrkiet, den kurdiske befolknings og andre mindretals stilling, den socioøkonomiske udvikling af regionerne, forbedring af kvinders stilling, de tyrkiske myndigheders dialog med arbejdsmarkedets parter, hvor jeg navnlig gør opmærksom på fagbevægelsen, som ofte er udsat for pres, konstruktivt samarbejde om en løsning på Cypernspørgsmålet og godt naboskab i området. Kort sagt, opfyld venligst de aftaler, som er indgået. Jeg understreger endnu en gang, at jeg er overbevist om, at kun et samfund, som lader sig lede af respekt for menneskerettighederne og de grundlæggende frihedsrettigheder, og som er baseret på demokrati, retsstatsprincippet og en socialt orienteret markedsøkonomi kan udvikle sig til et fredeligt, stabilt og velstående samfund."@da2 ". − Herr Präsident! Seit dem letzten Bericht über die Türkei haben sich in diesem Land zahlreiche positive Entwicklungen vollzogen. Ich denke nur an die Annahme des Stiftungsgesetzes oder, in jüngerer Zeit, an die erste Änderung von Artikel 301, die zu weiteren Reformen führen muss, die notwendig sind, damit die freie Meinungsäußerung in vollem Umfang garantiert ist. Allerdings ist auch klar, dass die Türkei ein gemischtes Bild abgibt und noch viel mehr geschehen muss, um nicht nur die Vereinbarungen mit Europa einzuhalten als vielmehr auch die Zusagen gegenüber der eigenen Bevölkerung einzulösen. Der vorliegende Bericht ist ausgewogen. Einige Steckenpferde, die jetzt geritten werden, kommen hoffentlich nicht durch, denn so bleibt die Balance in dem Bericht gewahrt. Ich habe alle Probleme in dem Bericht benannt, und darin finden sich drei wichtige Botschaften. Erstens, sind wir besorgt über die Folgen des Verfahrens gegen die AKP vor dem Gerichtshof. Wir erwarten, dass der Verfassungsgerichtshof die Grundsätze der Rechtsstaatlichkeit, die europäischen Normen und die Leitlinien der Venedig-Kommission zum Verbot politischer Parteien respektiert. Wir begrüßen, dass sich im Jahr 2007 die Demokratie gegenüber den Versuchen des Militärs, in den politischen Prozess einzugreifen, durchgesetzt hat. Gleichwohl sind wir auch in Sorge darüber, dass nach wie vor Kräfte am Werk sind, die versuchen, das Land zu destabilisieren. Ohne Frage sind jetzt die Modernisierung des Landes und Reformen notwendig. Ministerpräsident Erdoğan gab die Zusage, dass 2008 das Jahr der Reformen wird, und wir werden ihn mit Vergnügen daran erinnern. Die Regierung muss nun die starke Mehrheit im Parlament nutzen, um entschlossen jene Reformen voranzubringen, die entscheidend sind, um aus der Türkei eine moderne und wohlhabende Demokratie zu machen, die sich auf einen säkularen Staat und eine pluralistische Gesellschaft gründet, Reformen, die zu allererst im besten Interesse der türkischen Bevölkerung selbst liegen. Ein dritter Punkt. Der verfassungsgebende Prozess ist die Chance schlechthin zur Vorbereitung einer neuen, zivilen Verfassung, in deren Mittelpunkt der Schutz der Menschenrechte und der Grundfreiheiten steht. Nur so kann ein Kontrollsystem errichtet werden, mit dem Demokratie, Rechtsstaatlichkeit, sozialer Zusammenhalt und die Trennung von Religion und Staat gewährleistet werden können. Ein Blick auf die jüngsten Zahlen verdeutlicht, dass die Aufrechterhaltung der Trennung von Kirche und Staat in der türkischen Gesellschaft Spannungen hervorruft. Nicht weniger als 72 % der gut ausgebildeten Türken, 60 % der Bürger in allen Großstädten und fast 50 % der übrigen türkischen Bürger sorgen sich jedoch um den säkularen Charakter der Türkei. Und diese Besorgnis nehmen Justiz und Staatsanwaltschaft zum Anlass, ihren Spielraum zu nutzen, um sich über eine parlamentarische Mehrheit hinwegzusetzen und sehr unabhängig zu handeln. Ein Justizapparat muss in einem Rechtsstaat unabhängig, aber auch unparteiisch sein. Nur mit der neuen Verfassung kann die türkische Regierung das Land reformieren, die Trennung zwischen Religion und Staat und die Rechtsstaatlichkeit verankern und so neues Vertrauen der Bürger gewinnen. Dazu ist es notwendig, die Zivilgesellschaft auf breiter Basis in diesen verfassungsgebenden Prozess einzubeziehen. Meines Erachtens umfasst das eine Einigung mit allen politischen Parteien, ethnischen und religiösen Minderheiten sowie Sozialpartnern über diese Modernisierung. Diese Modernisierung muss sicherstellen, dass die individuellen Rechte der Bürger, die Freiheiten der Bürger, mit der Europäischen Menschenrechtskonvention im Einklang stehen. Wir müssen die Verhandlungen zwischen der EU und der Türkei mit Respekt fortführen, aber auch ohne Scheinheiligkeit, damit wir offen und ehrlich miteinander umgehen können. Ich bedauere zutiefst, dass mein Kollege, Herr Lagendijk, angegriffen wird, wenn er offen und ehrlich sagt, wo Fehler begangen werden und auch die Mitwirkung aller politischen Parteien an dem Reformprozess anmahnt. Summa summarum, Herr Präsident, es gibt noch eine Menge zu tun, was die Lage der einzelnen religiösen Minderheiten in der Türkei, der kurdischen Bevölkerung und anderer Minderheiten, die sozioökonomische Entwicklung der Regionen, die Stärkung der Rolle der Frau, den Dialog zwischen der türkischen Regierung und den Sozialpartnern betrifft, wobei ich die Aufmerksamkeit insbesondere auf die nicht selten unter Druck stehende Gewerkschaftsbewegung, die konstruktive Mitwirkung an einer Lösung der Zypern-Frage und gutnachbarliche Beziehungen in der Region lenken möchte. Kurzum, bitte halten Sie sich an die getroffenen Vereinbarungen. Ich möchte meine Überzeugung bekräftigen, dass nur eine Gesellschaft, die sich von der Achtung der Menschenrechte und Grundfreiheiten leiten lässt, und die sich auf Demokratie, Rechtsstaatlichkeit und eine sozial orientierte Marktwirtschaft gründet, sich zu einer friedlichen, stabilen und wohlhabenden Gesellschaft entwickeln kann."@de9 ". − Κύριε Πρόεδρε, από την τελευταία έκθεση για την Τουρκία, έχουν σημειωθεί αρκετές θετικές εξελίξεις στη χώρα. Αναφέρομαι στην έγκριση του νόμου περί ιδρυμάτων και, πιο πρόσφατα, στην πρώτη τροποποίηση του άρθρου 301 του ποινικού κώδικα, η οποία θα οδηγήσει σε περαιτέρω μεταρρυθμίσεις που κρίνονται αναγκαίες για την διασφάλιση της πλήρους ελευθερίας της έκφρασης. Είναι, ωστόσο, σαφές ότι η Τουρκία παρουσιάζει ετερόκλητη εικόνα και ότι χρειάζονται πολλά ακόμη να γίνουν, όχι μόνο για την τήρηση των συμφωνιών με την Ευρώπη, αλλά και για την εκπλήρωση των υποσχέσεων απέναντι στους πολίτες της. Η εν λόγω έκθεση είναι ισορροπημένη. Ευελπιστώ ότι αγαπημένες πρακτικές του παρελθόντος δεν θα έχουν αποτέλεσμα, διότι, μόνον τότε, η έκθεση θα παραμείνει ισορροπημένη. Έχω αναφέρει όλα τα προβληματικά σημεία της έκθεσης και έχω τρία σημαντικά μηνύματα να διατυπώσω. Καταρχάς, εκφράζουμε ανησυχία για τις συνέπειες της δίκης για την απαγόρευση του κόμματος AKP. Αναμένουμε από το Τουρκικό Συνταγματικό Δικαστήριο να τηρήσει τις αρχές του κράτους δικαίου, τα ευρωπαϊκά πρότυπα και τις κατευθυντήριες γραμμές της Επιτροπής της Βενετίας σχετικά με την απαγόρευση πολιτικών κομμάτων. Xαιρετίζουμε το γεγονός ότι το έτος 2007, η δημοκρατία επικράτησε των προσπαθειών του στρατού να παρέμβει στην πολιτική διαδικασία. Ωστόσο, εκφράζουμε ανησυχία για το γεγονός ότι υπάρχουν ακόμη δυνάμεις που εργάζονται για την αποσταθεροποίηση της χώρας. Σαφέστατα, τώρα χρειάζονται μεταρρυθμίσεις και εκσυγχρονισμός της χώρας. Ο πρωθυπουργός, κ. Ερντογάν, υποσχέθηκε ότι το 2008 θα αποτελέσει έτος μεταρρυθμίσεων και είμαστε ικανοποιημένοι από τις δεσμεύσεις του. H κυβέρνηση πρέπει τώρα να αξιοποιήσει την ισχυρή κοινοβουλευτική της πλειοψηφία, προκειμένου να συνεχίσει με αποφασιστικότητα τις μεταρρυθμίσεις που είναι απαραίτητες για τη μετατροπή της Τουρκίας σε μια σύγχρονη και ευημερούσα δημοκρατία, βασιζόμενη σε ένα κοσμικό κράτος και σε μια πλουραλιστική κοινωνία, και τις μεταρρυθμίσεις που είναι πρώτα από όλα προς το συμφέρον των Τούρκων πολιτών. Υπάρχει και ένα τρίτο σημείο. H συνταγματική διαδικασία αποτελεί ιδανική ευκαιρία για το σχεδιασμό ενός νέου πολιτικού συντάγματος που θα επικεντρώνεται στην προστασία των ανθρώπινων δικαιωμάτων και των θεμελιωδών ελευθεριών. Είναι ο μόνος τρόπος για να δημιουργηθεί ένα σύστημα ελέγχων και ισορροπιών που θα εγγυάται τη δημοκρατία, το κράτος δικαίου, την κοινωνική συνοχή και το διαχωρισμό θρησκείας και κράτους. Σύμφωνα με πρόσφατα στοιχεία, η διατήρηση του διαχωρισμού μεταξύ θρησκείας και κράτους προκαλεί εντάσεις στην τουρκική κοινωνία. Παρόλα αυτά, εκφράζουν ανησυχία για τον κοσμικό χαρακτήρα της Τουρκίας, το 72% των μορφωμένων Τούρκων, το 60% των κατοίκων μεγαλουπόλεων και ένα περίπου 50% των άλλων πολιτών της Τουρκίας. Η παραπάνω δυσαρέσκεια γίνεται αντικείμενο εκμετάλλευσης από τα μέλη της δικαστικής εξουσίας και τους εισαγγελείς οι οποίοι εκμεταλλεύονται την αρμοδιότητά τους για να αψηφούν την κοινοβουλευτική πλειοψηφία και να λειτουργούν σε μεγάλο βαθμό ανεξάρτητα. Ένα δικαστικό σύστημα υπό το καθεστώς του νόμου οφείλει να είναι ανεξάρτητο, αλλά και αμερόληπτο. Το νέο σύνταγμα αποτελεί τον μόνο τρόπο με τον οποίο η τουρκική κυβέρνηση θα μπορέσει να επιφέρει μεταρρυθμίσεις στην χώρα και να εδραιώσει τον διαχωρισμό κράτους και θρησκείας και ένα κράτος υπό το καθεστώς του νόμου, προκειμένου να κερδίσει εκ νέου τη λαϊκή εμπιστοσύνη. Tο παραπάνω προϋποθέτει εγγύηση ευρείας συμμετοχής όλων των οργάνων της κοινωνίας των πολιτών στη συνταγματική διαδικασία. Κατά τη γνώμη μου, αυτό σημαίνει να επιτευχθεί συναίνεση για τον εκσυγχρονισμό της χώρας στην οποία θα περιλαμβάνονται όλα τα πολιτικά κόμματα, οι εθνοτικές και θρησκευτικές μειονότητες και οι κοινωνικοί εταίροι. O εκσυγχρονισμός πρέπει να διασφαλίσει ότι τα ατομικά δικαιώματα και οι ελευθερίες των πολιτών συμβαδίζουν με τα πρότυπα που προβλέπονται στην Ευρωπαϊκή Σύμβαση των Δικαιωμάτων του Ανθρώπου. Οφείλουμε να συνεχίσουμε τις διαπραγματεύσεις μεταξύ EE και Τουρκίας, με σεβασμό και χωρίς υποκρισία, έτσι ώστε να καταφέρουμε να είμαστε, αμοιβαία, ξεκάθαροι και ειλικρινείς. Θεωρώ θλιβερό το γεγονός να δέχεται επίθεση ο συνάδελφός μου κ. Lagendijk, όταν δηλώνει ανοιχτά και έντιμα σε ποια σημεία έγιναν λάθη και όταν ζητάει την συνεργασία όλων των πολιτικών κομμάτων στη μεταρρυθμιστική διαδικασία. Κύριε Πρόεδρε, κλείνοντας, αναφέρω ότι απομένουν πολλά ακόμα να γίνουν σχετικά με τη θέση των θρησκευτικών μειονοτήτων στην Τουρκία, τη θέση των Κούρδων και άλλων μειονοτήτων, την κοινωνικοοικονομική ανάπτυξη της περιφέρειας, την ενίσχυση της θέσης της γυναίκας, τον διάλογο μεταξύ της τουρκικής κυβέρνησης και των κοινωνικών εταίρων. Ειδικά ως προς το παραπάνω, θα ήθελα να σας επιστήσω την προσοχή στο συνδικαλιστικό κίνημα το οποίο συχνά δέχεται πιέσεις, στην εποικοδομητική συνεργασία προς εξεύρεση λύσης του κυπριακό ζητήματος και τις σχέσεις καλής γειτονίας στην περιοχή. Εν ολίγοις, θα σας παρακαλούσα να συμμορφωθείτε με τους κανονισμούς που έχουν προβλεφθεί. Κύριε Πρόεδρε, για μια ακόμη φορά, θα υπογραμμίσω την πεποίθησή μου ότι μόνο μια κοινωνία που κινείται με γνώμονα τον σεβασμό των ανθρωπίνων δικαιωμάτων και των θεμελιωδών ελευθεριών και η οποία βασίζεται στη δημοκρατία, στο κράτος δικαίου και σε μία οικονομία της αγοράς με κοινωνικό προσανατολισμό μπορεί να εξελιχθεί σε μια ειρηνική, σταθερή και ευημερούσα κοινωνία."@el10 ". − Mr President, since the last report on Turkey there have been a number of positive developments in that country. I am thinking of the passing of the Law on Foundations and, even more recently, the first modification of Article 301 which must lead to further reforms that are necessary to guarantee full freedom of expression. However, it is also clear that Turkey presents a mixed picture and that much more needs to be done, not just to comply with the agreements with Europe, but also to fulfil promises to its own people. This report is balanced. I hope that some hobbyhorses that are being ridden will not get anywhere, because then the report will remain balanced. I have mentioned all the problems in the report and there are three important messages. Firstly, we are concerned about the implications of the AK Party case before the court. We expect the Constitutional Court to respect the principles of the rule of law, European standards and the Venice Commission guidelines on the prohibition of political parties. We welcome the fact that in 2007 democracy triumphed over attempts by the army to disrupt the political process. However, we are also concerned that there are still forces at work that are trying to destabilise the country. Clearly modernisation of the country and reforms are now needed. Prime Minister Erdoğan has promised that 2008 will be the year of reforms and we shall be pleased to hold him to that. The government now has to use the substantial parliamentary majority to set about reforms with determination; reforms that are vital if Turkey is to be turned into a modern and prosperous democracy based on a secular state and a pluralistic society and reform that is first and foremost in the best interests of the Turkish people themselves. A third point. The constitutional process is an ideal opportunity to draw up a new civilian constitution, with the protection of human rights and fundamental freedoms at its heart. That is the only way to establish a system of checks and balances to safeguard democracy, the rule of law, social cohesion and the separation between religion and the state. When you look at recent figures, they show that maintenance of the separation of religion and state causes tensions in Turkish society. However, as many as 72% of well-educated Turks have concerns about the secular nature of Turkey, 60% of citizens in all the large cities and almost 50% of other Turkish citizens. That unease is seized upon by the judiciary and the prosecutors who use their scope to disregard a parliamentary majority and operate very independently. A judicial system in a state under the rule of law should be independent but also impartial. The new constitution is the only way in which the Turkish Government can reform the country and establish the separation of religion and state and a state under the rule of law, in order to gain new public trust. That requires a guarantee of wide participation by all civil society bodies in the constitutional process. To me, that means reaching agreement on modernisation with all political parties, ethnic and religious minorities and social partners. Modernisation must ensure that the individual rights of citizens, citizens’ freedoms, are brought into line with the Convention for the Protection of Human Rights. With respect, we must continue the negotiations between EU and Turkey, but also without hypocrisy, so that we can be open and honest with each other. I find it very unfortunate that my colleague, Mr Lagendijk, is attacked when he says openly and honestly where mistakes have been made and when he also asks for cooperation by all political parties in the reform process. To summarise, Mr President, there is still a great deal to be done on the position of religious minorities in Turkey, the position of the Kurds and other minorities, the socio-economic development of the regions, improvements in the position of women, the dialogue between the Turkish Government and social partners, in which I particularly call attention to the trade union movement which is often under pressure, constructive cooperation in a solution to the Cyprus question and good neighbourliness in the region. In short, please comply with the arrangements that have been made. Mr President, I stress again that, in my opinion, only a society that allows itself to be led by respect for human rights and fundamental freedoms and that is based on democracy, the rule of law and a socially orientated market economy can develop into a peaceful, stable and prosperous society."@en4 ". − Señor Presidente, desde el último informe sobre Turquía, se han producido varios avances en este país. Estoy pensando en la promulgación de la Ley de bases y, incluso en fecha más reciente, la modificación del artículo 301, que debe dar lugar a ulteriores reformas, necesarias para garantizar la libertad de expresión plena. Sin embargo, también está claro que Turquía ofrece un panorama diverso, y que queda mucho más por hacer, no sólo para cumplir con los acuerdos con Europa, sino también para atender las promesas realizadas a su propia población. Se trata de un informe equilibrado. Confío en que algunos temas recurrentes que se tratan en el texto no lleven a ninguna parte, puesto que, de ese modo, el informe mantendrá su equilibrio. He mencionado todos los problemas en el informe, y hay tres mensajes importantes. En primer lugar, nos preocupan las consecuencias del caso del partido AKP visto ante el tribunal. Esperamos que el Tribunal Constitucional respete los principios del Estado de Derecho, la normativa europea y las directrices de la Comisión de Venecia sobre la prohibición de partidos políticos. Acogemos favorablemente el hecho de que, en 2007, la democracia triunfara sobre los intentos del Ejército de trastocar el proceso político. No obstante, también nos preocupa que siga habiendo fuerzas activas que tratan de desestabilizar el país. Indudablemente, se requiere en estos momentos diversas reformas y la modernización del país. El Primer Ministro Erdoğan ha prometido que 2008 será el año de las reformas, y nos complacerá procurar que cumpla tal promesa. El Gobierno ha de utilizar ahora la sustancial mayoría parlamentaria de la que dispone para poner en marcha reformas con determinación, reformas que son vitales si Turquía pretende convertirse en una democracia próspera y moderna sobre la base de un Estado laico y una sociedad pluralista, y que, ante todo, sirvan los intereses de la propia población turca. Un tercer asunto. El proceso constitucional constituye una oportunidad idónea para elaborar una nueva constitución civil, con la protección de los derechos humanos y las libertades fundamentales como elemento central. Tal es el único modo de establecer un sistema de garantías y equilibrios para salvaguardar la democracia, el Estado de Derecho, la cohesión social y la separación entre religión y Estado. Al repasar las cifras recientes, se observa que el mantenimiento de la separación de religión y Estado genera tensiones en la sociedad turca. Sin embargo, en torno al 72 % de los turcos de nivel de formación elevado les preocupa la naturaleza laica de Turquía, el 60 % de los ciudadanos en todas las grandes ciudades, y casi al 50 % del resto de la población turca. Tal inquietud es aprovechada por los jueces y los fiscales que utilizan sus competencias para desatender la mayoría parlamentaria y actuar de manera muy independiente. Un sistema judicial en un país sometido al Estado de Derecho debe ser independiente, pero también imparcial. La nueva constitución representa la única vía para que el Gobierno turco reforme el país y establezca la separación de la religión y el Estado, así como el sometimiento de éste al Estado de Derecho, con el fin de ganarse nuevamente la confianza de la población. Esto requiere que se garantice una amplia participación de todos los órganos de la sociedad civil en el proceso constitucional. En mi opinión, eso equivale a alcanzar un acuerdo sobre la modernización con todos los partidos políticos, las minorías étnicas y religiosas y los interlocutores sociales. La modernización debe garantizar que los derechos individuales de los ciudadanos, así como sus libertades, se adecuen a lo dispuesto en el Convenio para la protección de los derechos humanos. Debemos continuar las negociaciones entre la UE y Turquía con respeto, pero también sin hipocresía, de manera que podamos ser francos y sinceros entre las partes. Encuentro sumamente desafortunado que mi colega, el señor Lagendijk, sea atacado cuando alude abierta y sinceramente a los casos en que se han cometido errores y cuando solicita además la cooperación de todos los partidos políticos en el proceso de reforma. En resume, señor Presidente, queda aún mucho por hacer respecto a la posición de las minorías religiosas en Turquía, la de los kurdos y otras minorías, el desarrollo socioeconómico de las regiones, las mejoras en la situación de las mujeres, el diálogo entre el Gobierno turco y los interlocutores sociales, en el que llamo la atención en particular respecto al movimiento sindical, a menudo sujeto a presiones, la cooperación constructiva en la búsqueda de una solución a la cuestión de Chipre, y la buena vecindad en la región. En breve, rogaría que se cumplan las disposiciones adoptadas. Señor Presidente, vuelvo a subrayar que, en mi opinión, sólo una sociedad que se permita conducirse con arreglo al respeto por los derechos humanos y las libertades fundamentales, y que se base en la democracia, el Estado de Derecho y una economía de mercado de orientación social podrá transformarse en una sociedad pacífica, estable y próspera."@es21 ". − Härra juhataja, pärast viimast raportit Türgi kohta on selles riigis toimunud mitmeid positiivseid arenguid. Mõtlen siinkohal sihtasutusi käsitleva seaduse vastuvõtmist ning veelgi hilisemat karistusseadustiku artikli 301 esimest muudatust, mis peab kaasa tooma edasised reformid täieliku sõnavabaduse tagamiseks. Samas on ka selge, et Türgi kohta avanev pilt on eripalgeline ning teha on vaja veel palju rohkem: mitte lihtsalt pidada kinni Euroopaga sõlmitud lepingutest, vaid täita ka oma rahvale antud lubadused. See raport on tasakaalustatud. Ma loodan, et mõned praegu käsitletavad aega raiskavad teemad ei jõua kaugele, sest ainult siis jääb raport tasakaalustatuks. Ma olen raportis maininud kõiki probleeme ning selles on kolm olulist sõnumit. Esiteks, me tunneme muret Õigluse ja Arengu Partei kohtuasja järelmõjude pärast. Me eeldame, et konstitutsioonikohus austab õiguskorra põhimõtteid, Euroopa standardeid ja Veneetsia komisjoni suuniseid seoses erakondade keelustamisega. Me tervitame asjaolu, et 2007. aastal saavutas demokraatia võidu sõjaväe püüdluste üle poliitilist protsessi lõhestada. Samas tunneme ka muret, et endiselt tegutseb riiki destabiliseerida soovivaid jõude. Riigi ajakohastamine ja reformid on nüüd selgelt vajalikud. Peaminister Erdoğan on lubanud, et 2008. aasta on reformide aasta ning me nõuame meelsasti, et ta oma lubadusest kinni peaks. Valitsus peab nüüd kasutama olulist enamust parlamendis, et reformid otsustavalt käivitada. Need reformid on hädavajalikud, et muuta Türgi kaasaegseks ja edukaks demokraatiaks, mis põhineb ilmalikul riigil ja pluralistlikul ühiskonnal, ning see on ennekõike Türgi inimeste enda huvides. Kolmandaks. Põhiseaduslik protsess on ideaalne võimalus koostada uus tsiviilpõhiseadus, mille keskmeks oleks inimõiguste kaitse ja põhivabadused. See on ainus võimalus, kuidas luua demokraatia, õigusriigi põhimõtete, sotsiaalse ühtekuuluvuse ning usu ja riigi lahususe kaitseks vajalik kontrolli- ja tasakaalusüsteem. Viimased arvud näitavad, et usu ja riigi püsiv lahutamine põhjustab Türgi ühiskonnas pingeid. Samas tunneb tervelt 72% haritud türklastest muret Türgi ilmaliku olemuse pärast ning see moodustab 60% kõigi suurlinnade elanikest ja peaaegu 50% kõigist ülejäänud Türgi kodanikest. Seda ärevust kasutavad ära kohtuvõim ja prokurörid, kes kasutavad oma võimupiire parlamendienamuse eiramiseks ning tegutsevad väga iseseisvalt. Õigusriigi põhimõtteid austavas riigis tegutsev kohtusüsteem peab olema sõltumatu, kuid ka erapooletu. Uus põhiseadus on ainus võimalus, kuidas Türgi valitsus saab riiki reformida ning kehtestada õiguskorra alusel usu ja riigi lahususe, et võita uuesti avalikkuse usaldus. See eeldab, et põhiseaduslikus protsessis osalemine oleks tagatud võimalikult paljudele kodanikuühiskonna organitele. Minu jaoks tähendab see kaasajastamise küsimuses kokkuleppimist kõigi erakondade, rahvus- ja usuvähemuste ning sotsiaalpartneritega. Kaasajastamine peab tagama, et kodanike õigused ja vabadused oleks kooskõlas inimõiguste kaitse konventsiooniga. Kogu lugupidamise juures peame jätkama ELi ja Türgi läbirääkimisi, kuid tegema seda ilma silmakirjalikkuseta, et saaksime olla üksteise suhtes avatud ja ausad. Minu arvates on väga kahetsusväärne, et minu kolleegi Joost Lagendijki rünnatakse, kui ta räägib avatult ja ausalt tehtud vigadest ning palub kõigilt erakondadelt reformiprotsessis koostööd. Kokkuvõtteks, härra juhataja, Türgi usuvähemuste, kurdide ja teiste vähemuste olukorra, piirkondade sotsiaal-majandusliku arengu, naiste olukorra parandamise, Türgi valitsuse ja sotsiaalpartnerite dialoogi, mille puhul ma juhin eriti tähelepanu sageli surve alla sattuvale ametiühinguliikumisele, Küprose küsimuse lahendamiseks konstruktiivse koostöö tegemise ja piirkonnas heanaaberlike suhete loomise suhtes on veel palju ära teha. Lühidalt, palun teil kinni pidada saavutatud kokkulepetest. Härra juhataja, rõhutan veel kord, et minu arvates suudab rahumeelseks, stabiilseks ja edukaks ühiskonnaks areneda ainult selline ühiskond, mis juhindub inimõiguste ja põhivabaduste austamisest ning põhineb demokraatial, õigusriigi põhimõtetel ning sotsiaalse orientatsiooniga turumajandusel."@et5 "− Arvoisa puhemies, edellisen Turkkia koskevan kertomuksen jälkeen valtiossa on tapahtunut paljon myönteistä kehitystä. Tarkoitan uskonnollisia yhdyskuntia koskevan lain hyväksymistä ja aivan hiljattain rikoslain 301 artiklan ensimmäistä muutosta, joiden on johdettava tarvittaviin lisäuudistuksiin täyden ilmaisunvapauden takaamiseksi. On kuitenkin myös selvää, että Turkissa tilanne on sekava, ja että on vielä paljon tehtävää niin Euroopan kanssa tehtyjen sopimusten noudattamiseksi kuin omalle kansalle annettujen lupausten täyttämiseksi. Mietintö on tasapainoinen. Toivon, että joistakin keppihevosista, joita täällä on käytetty, päästään nyt eroon, sillä siten mietintö säilyttää tasapainonsa. Olen maininnut mietinnössä kaikki ongelmat, ja siihen sisältyy kolme tärkeää viestiä. Ensinnäkin olemme huolissamme AK-puolueen kieltämisestä tuomioistuimessa. Odotamme Turkin perustuslakituomioistuimen kunnioittavan oikeusvaltion periaatteita, EU:n normeja ja Venetsian komission suuntaviivoja, jotka koskevat poliittisten puolueiden toiminnan kieltämistä. Pidämme myönteisenä sitä, että vuonna 2007 demokratia pystyi torjumaan armeijan pyrkimyksen puuttua poliittiseen prosessiin. Olemme kuitenkin myös huolissamme siitä, että tietyt voimat edelleen pyrkivät epävakauttamaan valtiota. Nyt tarvitaan selvästi valtion nykyaikaistamista ja uudistuksia. Pääministeri Erdoganin mukaan vuosi 2008 on uudistusten vuosi, ja olemme tähän tyytyväisiä. Hallitus voi nyt hyödyntää vahvaa parlamentaarista enemmistöä ja toteuttaa määrätietoisesti ratkaisevan tärkeitä uudistuksia, jotta Turkista tulee sekulaariseen valtioon ja moniarvoiseen yhteiskuntaan perustuva nykyaikainen ja hyvinvoiva demokratia. Ensisijaisesti tämä uudistus on Turkin kansalaisten parhaan edun mukaista. Kolmas seikka. Perustuslakiprosessi on loistava mahdollisuus laatia uusi siviilivaltaan pohjautuva perustuslaki, jossa asetetaan ihmisoikeuksien ja perusvapauksien suojelu avainasemaan. Se on ainoa tapa luoda tarkistusjärjestelmä ja tasapaino, joka takaa demokratian, oikeusvaltion, sosiaalisen yhteenkuuluvuuden sekä uskonnon ja valtion erottamisen toisistaan. Kun tarkastellaan viimeaikaisia lukuja, ne osoittavat, että uskonnon ja valtion erottaminen toisistaan aiheuttaa paineita turkkilaisessa yhteiskunnassa. Kuitenkin jopa 72 prosenttia hyvin koulutetuista turkkilaisista, 60 prosenttia suurten kaupunkien asukkaista ja lähes 50 prosenttia muista turkkilaisista on huolissaan Turkin sekulaarisesta luonteesta. Oikeuslaitos ja syyttäjät ovat tarttuneet tähän levottomuuteen ja ne hyödyntävät tilannetta jättämällä parlamentin enemmistön huomiota ja toimimalla hyvin itsenäisesti. Oikeusvaltiossa oikeusjärjestelmän on oltava sekä itsenäinen että puolueeton. Uusi perustuslaki on ainoa tapa, jolla Turkin hallitus voi uudistaa valtiota ja vakiinnuttaa uskonnon ja valtion erottamisen toisistaan oikeusvaltiossa saadakseen kansalaisilta uutta luottamusta. Tämä edellyttää takeita kaikkien kansalaisyhteiskunnan elinten laajasta osallistumisesta perustuslakiprosessiin. Minulle tämä merkitsee nykyaikaistamista koskevan sopimuksen tekemistä kaikkien poliittisten puolueitten, etnisten ja uskonnollisten vähemmistöjen sekä työmarkkinaosapuolten kesken. Nykyaikaistamisen on taattava, että kansalaisten yksilölliset oikeudet ja kansalaisvapaudet turvataan Euroopan ihmisoikeussopimuksen mukaisesti. Kaikella kunnioituksella, meidän on jatkettava EU:n ja Turkin välisiä neuvotteluja, mutta tehtävä se ilman hurskastelua, jotta voimme olla toisillemme avoimia ja rehellisiä. Katson hyvin onnettomaksi sen, että kollegaani Joost Lagendijkia kohtaan hyökätään, kun hän avoimesti ja rehellisesti kertoo, mitä virheitä on tehty ja kun hän pyytää myös kaikkien poliittisten puolueiden yhteistyötä uudistusprosessissa. Arvoisa puhemies, lyhyesti sanottuna on vielä paljon tehtävää uskonnollisten vähemmistöjen asemassa Turkissa, kurdien ja muiden vähemmistöjen asemassa, alueiden sosioekonomisessa kehityksessä, naisten aseman parantamisessa, Turkin hallituksen ja työmarkkinaosapuolten välisessä vuoropuhelussa, ja tässä haluan erityisesti kiinnitettävän huomiota ammattiyhdistysliikkeeseen, johon usein kohdistuu paineita, rakentavassa yhteistyössä ratkaisun löytämiseksi Kyproksen kysymyksessä ja alueen hyvissä naapuruussuhteissa. Noudattakaa siis tehtyjä järjestelyjä. Arvoisa puhemies, korostan vielä, että mielestäni ainoastaan yhteiskunta, joka sallii itseään johdettavan ihmisoikeuksia ja perusvapauksia kunnioittaen ja joka perustuu demokratiaan, oikeusvaltioon ja sosiaalisesti suuntautuneeseen markkinatalouteen, voi kehittyä rauhanomaiseksi, vakaaksi ja vauraaksi yhteiskunnaksi."@fi7 "− Monsieur le Président, depuis le dernier rapport sur la Turquie, ce pays a connu un certain nombre de développements positifs. Je pense notamment à l’adoption de la loi sur les fondations ou, plus récemment encore, la première modification de l’article 301, qui doit mener à d’autres réformes nécessaires pour garantir une liberté d’expression totale. Toutefois, il est clair également que la Turquie présente une image mitigée et qu’elle doit faire bien plus, pas seulement pour respecter ses accords avec l’Europe, mais aussi pour tenir ses promesses envers ses propres citoyens. Ce rapport est équilibré. J’espère que certaines marottes personnelles poursuivies actuellement n’iront nulle part, car c’est à cette condition seulement que ce rapport restera équilibré. J’ai mentionné tous les problèmes dans le rapport et il y a trois messages importants. Tout d’abord, les conséquences de l’affaire AKP actuellement devant les tribunaux. Nous pensons que la Cour constitutionnelle respectera les principes de l'État de droit, les normes européennes et les lignes directrices de la Commission de Venise sur l'interdiction des partis politiques. Nous nous félicitons du fait qu’en 2007, la démocratie l'a emporté sur les tentatives des militaires de s'ingérer dans le processus politique. Toutefois, nous sommes préoccupés de constater qu’il reste des forces qui tentent de déstabiliser le pays. Le pays a clairement besoin de modernisation et de réformes. Le Premier ministre Recep Tayyip Erdoğan a promis que 2008 serait l’année des réformes, et nous serons ravis de le lui rappeler. Le gouvernement doit maintenant profiter de sa majorité importante au Parlement pour se lancer avec détermination dans les réformes. Ces réformes sont vitales pour permettre à la Turquie de devenir une démocratie moderne et prospère basée sur un État laïque et une société pluraliste, et elles sont avant tout dans l’intérêt des citoyens turcs eux-mêmes. Un troisième point. Le processus constitutionnel est l’occasion idéale de rédiger une nouvelle Constitution civile centrée sur la protection des droits de l’homme et des libertés fondamentales. C’est la seule façon de mettre en place un système de contrôle et d’équilibre des pouvoirs permettant de préserver la démocratie, l’État de droit, la cohésion sociale et la séparation l’État et la religion. L’analyse des chiffres récents montre que le maintien de la séparation entre l’État et la religion provoque des tensions au sein de la société turque. Cependant, 72% des Turcs éduqués se préoccupent de la nature laïque de la Turquie, contre 60% des citoyens de toutes les grandes villes et 50% de tous les autres citoyens turcs. Le pouvoir judiciaire et les procureurs profitent de ce malaise pour ignorer la majorité parlementaire et agir de façon très indépendante. Le système judiciaire d’un État de droit doit être indépendant, mais aussi impartial. La nouvelle Constitution est la seule façon pour le gouvernement turc de réformer le pays et d’instaurer la séparation de l’État et de la religion et un État de droit afin de regagner la confiance du public. Cela nécessite la garantie d’une large participation de tous les organes de la société civile dans le processus constitutionnel. Pour moi, cela implique de parvenir à un accord sur la modernisation avec tous les partis politiques, tous les partenaires sociaux et toutes les minorités ethniques et religieuses. La modernisation doit garantir la conformité des droits individuels des citoyens, des libertés des citoyens, avec la Convention sur la protection des droits de l’homme. Nous devons continuer à négocier avec la Turquie dans le respect, mais sans hypocrisie, nous devons faire preuve de franchise et d’honnêteté l’un envers l’autre. Je trouve regrettable qu’on attaque mon collègue M. Lagendijk quand il explique honnêtement où des erreurs ont été commises et quand il demande la coopération de tous les partis politiques au processus de réforme. Pour résumer, Monsieur le Président, il y a encore beaucoup de travail à faire en ce qui concerne la position des minorités religieuses en Turquie, la position des Kurdes et d’autres minorités, le développement socio-économique des régions, l’amélioration de la position des femmes, le dialogue entre le gouvernement turc et les partenaires sociaux (notamment les syndicats, qui font souvent l’objet de pressions), la coopération constructive pour trouver une solution au problème de Chypre et les relations de bon voisinage dans la région. Bref, je vous demande de respecter les accords conclus. Monsieur le Président, permettez-moi de répéter que selon moi, seule une société guidée par le respect des droits de l'homme et des libertés fondamentales et reposant sur la démocratie, l’État de droit et une économie de marché à orientation sociale peut devenir une société pacifique, stable et prospère."@fr8 ". − Elnök úr, a Törökországgal foglalkozó legutóbbi jelentés óta számos kedvező fejlemény történt ebben az országban. Most az Alapítványokról szóló törvény elfogadására gondolok, vagy még frissebb eseményként, a 301. cikk első módosítására, amely további, a szólásszabadság teljes körű garantálásához szükséges reformokhoz kell, hogy vezessen. Ugyanakkor az is világos, hogy Törökország vegyes képet nyújt, és még sok a teendő. S nemcsak az Európával kötött megállapodások teljesítése, hanem magának a török népnek tett ígéretek teljesítése terén is. Ez a jelentés kiegyensúlyozott, és remélem egyesek vesszőparipája nem bokrosodik meg, így a kiegyensúlyozottság fenntartható. A jelentésben minden problémára utalás történik, és három fontos üzenet is megfogalmazódik. Elsőként, aggodalommal követjük az AK Párt bírósági tárgyalását. Reméljük, hogy az Alkotmánybíróság tiszteletben tartja a törvényességet, az európai normákat, a Velencei Bizottságnak a politikai pártok betiltásával kapcsolatos irányelveit. Üdvözöljük azt a tényt, hogy 2007-ben a demokrácia győzedelmeskedett a hadseregnek a politikai folyamat megakasztására irányuló próbálkozása felett. Aggaszt azonban bennünket, hogy vannak még az ország destabilizálására törekvő erők. Világos, hogy az ország modernizálása és a reformok elengedhetetlenek. Erdoğan miniszterelnök azt ígérte, hogy 2008 a reformok éve lesz, és elégedettek leszünk az eredményekkel. A kormánynak fel kell használnia jelentős parlamenti többség nyújtotta lehetőségeket komoly reformok végrehajtása érdekében. Olyan reformokról van szó, amelyek létfontosságúak ahhoz, hogy Törökország modern, virágzó, a világi államiságon és pluralista társadalmon alapuló demokráciává váljék. Reformokról, amelyek mindenekelőtt magának a török népnek szolgálják legalapvetőbb érdekeit. A harmadik pont. Az alkotmányozási folyamat a lehető legjobb alkalmat nyújtja egy olyan polgári alkotmány kidolgozásához, amelynek központi elemét az emberi jogok és az alapvető szabadságok védelme képezi. Ez az egyetlen lehetséges út a demokrácia, a törvényesség, a társadalmi kohézió, és az egyház és az állam elválasztásának védelmét szolgáló fékek és egyensúlyok rendszerének létrehozatalához. A jelenlegi helyzetet személve azt látni, hogy a vallás és az állam elválasztásának fenntartása feszültséget szül a török társadalmon belül. A magasan kvalifikált törökök 72%-a aggódik az ország világi jellege miatt. A nagyvárosi lakosság 60, míg a többi török polgár 50%-a gondolkodik hasonlóan. Erre a bizonytalanságra építve használják fel a bírák és az ügyészek jogkörüket, tekintenek el a parlamenti többségtől, és tevékenykednek igen nagy függetlenséggel. A bírói rendszer egy törvényességre épülő országban független, de egyben pártatlan is. Az új alkotmány az egyetlen lehetőség, amelynek révén a kormány — a közvélemény bizalmának újbóli megszerzése érdekében — megreformálhatja Törökországot, megvalósíthatja a vallás és az állam különválását, és az állami törvényességet. Ez azt igényli, hogy az alkotmányozó folyamatban garantálják minden polgári társadalmi testület széles körű képviseletét. Ez számomra azt jelenti, hogy megállapodás születik a modernizációról az összes politikai párt, az etnikai és vallási kisebbségek és a szociális partnerek, illetve a kormány között. A modernizációnak biztosítania kell, hogy a polgárok egyéni jogai, a polgári szabadságok összhangba kerüljenek az emberi jogok védelméről szóló megállapodásban foglaltakkal. Tisztelettel, folytatnunk kell az EU és Törökország közt folyó tárgyalásokat, de álszenteskedés nélkül, hogy nyitottak és becsületesek lehessünk egymással szemben. Igen szerencsétlennek tartom, hogy támadás érte Lagendijk képviselőtársamat azért, mert nyíltan és becsületesen kimondja hol is hibáztunk, és a reformfolyamat kapcsán minden politikai párt együttműködését kérte. Összefoglalva, Elnök úr, még sok a teendő a törökországi vallási kisebbségek helyzetének, a kurdok és más kisebbségek helyzetének, a régiók társadalmi-gazdasági fejlődésének, a nők helyzete javításának, a török kormány és a szociális partnerek, és ennek keretében különösen a gyakran nyomás alá helyezett szakszervezeti mozgalom közti párbeszédnek, a ciprusi kérdés megoldását előmozdító konstruktív együttműködésnek, és a térségbeli jószomszédi viszonynak terén. Röviden, az eddig elért megállapodásokat be kell tartani. Elnök úr, ismét aláhúzom, véleményem szerint csak az önmagát az emberi jogok és alapvető szabadságok által vezetni engedő, a demokrácián, törvényességen, szociálisan érzékeny piacgazdaságon alapuló társadalom fejlődhet békés, szilárd és virágzó társadalommá."@hu11 ". − Signor Presidente, dall’ultima relazione sulla Turchia, nel paese vi sono stati diversi sviluppi positivi. Penso al fatto che sia passata la legge sulle fondazioni e, ancor più di recente, alla prima modifica dell’articolo 301, che porterà a ulteriori riforme necessarie al fine di garantire la piena libertà d’espressione. E’ altresì chiaro tuttavia che la Turchia presenta un quadro misto e che va fatto molto di più, non solo per rispettare gli accordi con l’Europa, ma anche per rispettare le promesse fatte al suo stesso popolo. La presente relazione è equilibrata e affinché resti tale, mi auguro che le fissazioni che sono state alimentate non portino da nessuna parte. Nel documento ho menzionato tutti i problemi ed esso contiene tre messaggi importanti. Siamo innanzi tutto preoccupati delle implicazioni del caso AKP dinanzi alla Corte. Ci aspettiamo che la Corte costituzionale rispetti i principi dello Stato di diritto, le norme europee e gli orientamenti della Commissione di Venezia sul divieto dei partiti politici. Accogliamo con favore il fatto che nel 2007 la democrazia ha trionfato sui tentativi dell’esercito di distruggere il processo politico. Siamo tuttavia altresì preoccupati che vi siano ancora delle forze che lavorano nel tentativo di destabilizzare il paese. La modernizzazione del paese e le riforme sono ora chiaramente necessarie. Il primo ministro Erdoğan ha promesso che il 2008 sarà l’anno delle riforme e saremo lieti di fargli mantenere tale promessa. Il governo deve ora approfittare dell’ampia maggioranza di cui gode in parlamento per dare inizio alle riforme con determinazione; riforme che sono fondamentali se la Turchia deve diventare una democrazia moderna e prospera basata su uno Stato laico e una società pluralistica e riforme che sono innanzi tutto nei migliori interessi della popolazione turca stessa. Terzo punto. Il processo costituzionale è un’opportunità ideale per redigere una nuova costituzione laica incentrata sulla tutela dei diritti dell’uomo e delle libertà fondamentali, il che costituisce l’unico modo per creare un sistema di verifiche e di equilibrio, a garanzia della democrazia, dello Stato di diritto, della coesione sociale e della separazione fra religione e Stato. Se si guarda ai dati recenti, essi dimostrano che mantenere separati la religione e lo Stato è causa tensioni nella società turca. Peraltro il 72 per cento dei turchi istruiti sono preoccupati della natura laica della Turchia, così come il 60 per cento dei cittadini di tutte le grandi città e quasi il 50 per cento degli altri cittadini turchi. La magistratura e i procuratori si gettano su tale inquietudine e sfruttano il loro campo d’azione per ignorare la maggioranza parlamentare e operare in modo estremamente indipendente. Un sistema giudiziario in uno Paese nello Stato di diritto deve essere indipendente, ma anche imparziale. La nuova costituzione è l’unico modo in cui il governo turco può riformare il paese e istituire la separazione tra Stato e religione e un paese nello Stato di diritto, al fine di acquisire nuova credibilità pubblica. Tutto ciò necessita della garanzia di un’ampia partecipazione al processo costituzionale da parte di tutti gli organismi della società civile. A mio avviso, ciò significa giungere a un accordo sulla modernizzazione con tutti i partiti politici, le minoranze etniche e religiose e le parti sociali. La modernizzazione deve garantire che i diritti individuali dei cittadini, le loro libertà, siano messi in linea con la convenzione per la salvaguardia dei diritti dell’uomo. A tal proposito, dobbiamo portare avanti i negoziati tra l’UE e la Turchia, ma anche senza ipocrisia, in modo tale da poter essere vicendevolmente onesti e aperti. Trovo che sia molto spiacevole che il mio collega, l’onorevole Lagendijk, venga attaccato quanto afferma apertamente e onestamente dove sono stati commessi degli errori nonché quando chiede cooperazione da parte di tutti i partiti politici nel processo di riforma. Per riassumere, signor Presidente, c’è ancora molto da fare in merito alla condizione delle minoranze religiose in Turchia, alla condizione dei curdi e delle altre minoranze, allo sviluppo socio-economico della regione, al miglioramento della condizione delle donne, al dialogo tra il governo turco e le parti sociali, in cui in particolare richiamo l’attenzione sul movimento sindacale che è spesso sottoposto a pressioni, alla cooperazione costruttiva nella risoluzione della questione di Cipro e al buon vicinato nella regione. In breve, vi prego di rispettare gli accordi che sono stati presi. Signor Presidente, pongo nuovamente l’accento sul fatto che, a mio avviso, solo una società che consente a se stessa di essere guidata dal rispetto dei diritti umani e delle libertà fondamentali e che si fonda sulla democrazia, sullo Stato di diritto e su un’economia di mercato avente una dimensione sociale può svilupparsi in una società pacifica, stabile e prospera."@it12 ". − Pone Pirmininke, nuo tada, kai buvo pateikta paskutinė ataskaita apie Turkiją, toje šalyje įvyko nemažai pozityvių pokyčių. Čia noriu paminėti fondų įstatymo priėmimą ir visai neseniai modifikuotą 301 straipsnį, kuris leis įgyvendinti dar daugiau reformų, būtinų norint užtikrinti visišką saviraiškos laisvę. Tačiau akivaizdu, kad Turkijos paveikslas labai spalvingas ir dar daug reikės nuveikti ne vien siekiant tenkinti Europos sutarčių sąlygas, bet ir norint tesėti šalies piliečiams duotus pažadus. Ši ataskaita yra subalansuota. Tikiuosi, kad plėtojant kai kurias temas nebus nuklysta klystkeliais, nes tokiu atveju ataskaita ir liks subalansuota. Ataskaitoje paminėjau visas problemas ir noriu išskirti tris svarbius aspektus. Visų pirma nerimą kelia AK partijos bylos procesas teisme. Tikimės, kad Konstitucinis Teismas atsižvelgs į teisinės valstybės principus, Europos standartus ir Venecijos komisijos nuorodas, susijusias su politinių partijų draudimu. Džiugina ta, kad 2007 m. demokratijos keliu pavyko nugalėti armijos mėginimą sužlugdyti politinį procesą. Tačiau nerimą kelia tai, kad vis dar yra jėgų, mėginančių destabilizuoti šalį. Akivaizdu, kad šiuo metu būtina modernizuoti valstybę ir vykdyti reformas. Ministras pirmininkas Erdoğan pažadėjo, kad 2008-ieji bus reformų metai ir mes tikimės, kad jis savo pažadą tesės. Šiuo metu vyriausybė turi naudotis akivaizdžia parlamento dauguma ir ryžtingai imtis reformų, nes jos yra gyvybiškai svarbios, siekiant, kad Turkijoje įsivyrautų moderni ir klestinti demokratija, pagrįsta pasaulietinės valstybės ir pliuralistinės visuomenės principais, be to, reformos užtikins, kad bus atsižvelgiama į Turkijos piliečių interesus. Norėjau paminėti ir trečią aspektą. Konstitucinis procesas suteikia puikią galimybę sudaryti naują civilinę konstituciją, užtikrinančią žmogaus teisių ir pagrindinių laisvių apsaugą. Tai vienintelis būdas įdiegti tikrinimo ir balansavimo sistemą, siekiant apsaugoti demokratijos, teisinės valstybės, socialinės sanglaudos ir religijos atskyrimo nuo valstybės principus. Žvelgdami į naujausius duomenis pamatysite, kad religijos atskyrimas nuo valstybės sukelia tam tikros įtampos Turkijos visuomenėje. Tačiau net 72 % išsilavinusių Turkijos piliečių nerimauja dėl Turkijos pasaulietiškumo; kalbu apie 60 % didžiųjų miestų gyventojų ir beveik 50 % kitų Turkijos piliečių. Šie nuogąstavimai kyla todėl, kad teisėjai ir prokurorai naudojasi savo padėtimi ir neatsižvelgdami į parlamentinę daugumą elgiasi savo nuožiūra. Teisinė sistema teisinėje valstybėje turi būti taikoma nešališkai. Nauja konstitucija tai vienintelis būdas, leisiantis Turkijos vyriausybei įvykdyti šalyje reformas ir nustatyti ribą tarp religijos ir valstybės bei teisinės valstybės principais pagrįstos valstybės ir taip susigrąžinti visuomenės pasitikėjimą. Todėl konstituciniame procese būtinai turi dalyvauti daug visų pilietinės visuomenės institucijų atstovų. Mano nuomone, tai reiškia susitarimą dėl modernizavimo su visomis politinėmis partijomis, etninėmis ir religinėmis mažumomis ir socialiniais partneriais. Modernizavimo procesas turi užtikinti, kad asmeninės piliečių teisės ir piliečių laisvės atitiktų žmogaus teisių apsaugos konvenciją. Derybos tarp ES ir Turkijos turi tęstis, bet negalima veidmainiauti, turime būti atviri ir nuoširdūs vieni kitiems. Man nuliūdino, kad mano kolega ponas Lagendijk yra kritikuojamas už tai, kad atvirai ir nuoširdžiai nurodė, kur buvo padarytos klaidos, ir kvietė politines partijas bendradarbiauti reformų procese. Apibendrindama, pone Pirmininke, noriu pasakyti, kad reikia išspręsti dar daug klausimų, susijusių su Turkijos religinėmis mažumomis, kurdų ir kitų mažumų padėtimi, taip pat kai kurių regionų socialine bei ekonomine plėtra, moterų padėties gerinimu, dialogu tarp Turkijos vyriausybės ir socialinių partnerių, kalbant apie kurį ypatingą dėmesį reikia atkreipti į profesinės sąjungos veiksmus, kurie neretai varžomi, be to, reikia apsvarstyti konstruktyvaus bendradarbiavimo sprendžiant Kipro klausimą galimybes bei tinkamos kaimynystės perspektyvas. Trumpai tariant, reikia vykdyti sudarytus susitarimus. Pone Pirmininke, dar kartą noriu akcentuoti, kad mano nuomone, tik tokia visuomenė, kurioje gerbiamos žmogaus teisės ir pagrindinės laisvės, be to, vadovaujamasi demokratijos, teisinės valstybės ir socialiai orientuotos rinkos ekonomikos principais, gali sėkmingai išaugti į stabilią ir klestinčią visuomenę."@lt14 "− Priekšsēdētāja kungs, kopš pēdējā ziņojuma par Turciju šajā valstī ir notikuši vairāki pozitīvi jauninājumi. Es domāju par Nodibinājumu likuma pieņemšanu un pēdējā laikā pat vēl par 301. panta pirmo grozījumu, kam jānoved pie turpmākām reformām, kuras nepieciešamas, lai garantētu pilnīgu vārda brīvību. Taču ir arī skaidrs, ka Turcijai ir raksturīga liela daudzveidība un ka ir jādara daudz vairāk nekā tikai jāpilda Eiropas nolīgumi; ir arī jāpilda solījumi savai tautai. Šis ziņojums ir līdzsvarots. Es ceru, ka daži ziņojumā pamanāmie „jājamzirdziņi” šo līdzsvarotību neizjauks. Es esmu nosaukusi visas ziņojumā pamanītās problēmas, no kurām izriet trīs svarīgi secinājumi. Pirmkārt, mums ir bažas par AK partijas iesaisti tiesas procesā. Mēs ceram, ka Konstitucionālā tiesa respektēs tiesiskuma principus, Eiropas standartus un Venēcijas komisijas pamatnostādnes par politisko partiju aizliegumu. Mēs atzinīgi vērtējam faktu, ka 2007. gadā demokrātija triumfēja pār armijas mēģinājumiem izjaukt politisko procesu. Taču mums ir arī bažas par to, ka joprojām darbojas spēki, kas mēģina destabilizēt valsti. Skaidrs, ka tagad vajadzīga valsts modernizācija un reformas. Premjerministrs kungs apsolīja, ka 2008. gads būs reformu gads, un mēs labprāt turēsim viņu pie vārda. Tagad valdībai jāizmanto nozīmīgais parlamentārais vairākums, lai apņēmīgi ķertos pie reformām; reformām, kas ir ļoti svarīgas, ja Turciju grib pārvērst par modernu un pārtikušu demokrātiju, kas pamatojas uz sekulāru valsti, plurālistisku sabiedrību un reformām, kas pirmkārt un galvenokārt ir pašu Turcijas iedzīvotāju interesēs. Trešais punkts. Konstitucionālais process ir ideāla iespēja izstrādāt jaunu civiliedzīvotāju konstitūciju, kuras pamatā ir cilvēktiesību aizsardzība un pamatbrīvības. Tas ir vienīgais veids, kā nodibināt kontroles un līdzsvara sistēmu, lai aizsargātu demokrātiju, tiesiskumu, sociālo kohēziju un reliģisko kopienu un grupu atdalīšanu no valsts. Ja jūs aplūkojat jaunākos statistiskos datus, tie parāda, ka reliģisko kopienu atdalīšana no valsts rada spriedzi Turcijas sabiedrībā. Tomēr ne mazāk kā 72 % labi izglītotu turku, 60 % iedzīvotāju visās lielajās pilsētās un gandrīz 50 % citu Turcijas iedzīvotāju ir ieinteresēti sekulārā Turcijas attīstībā. Šo spriedzi ir uztvēruši tieslietu darbinieki un prokurori, kas izmanto savas pilnvaras, lai ignorētu parlamentāro vairākumu un darbotos ļoti neatkarīgi. Tieslietu sistēmai valstī, ievērojot tiesiskumu, jābūt neatkarīgai, bet arī objektīvai. Jaunā konstitūcija ir vienīgais veids, kādā Turcijas valdība var reformēt valsti un nodrošināt reliģisko kopienu atdalīšanu no valsts un valsts tiesiskumu, lai atgūtu sabiedrības uzticību. Tas prasa visas civilās sabiedrības struktūru piedalīšanos konstitucionālajā procesā. Manā izpratnē tas nozīmē panākt vienošanos par modernizāciju visu politisko partiju, etnisko un reliģisko minoritāšu un sociālo partneru starpā. Modernizācijai jānodrošina tas, ka pilsoņu personiskās tiesības un pilsoņu brīvības ir saskaņotas ar Cilvēktiesību aizsardzības konvenciju. Mums ar cieņu jāturpina ES un Turcijas sarunas; tām jābūt bez liekulības, atklātām un godīgām attieksmē vienam pret otru. Man ļoti žēl, ka kolēģim kungam uzbrūk, kad viņš atklāti un godīgi stāsta, kur ir pieļautas kļūdas, un arī tad, kad viņš reformu procesā aicina uz sadarbību visas politiskās partijas. Rezumējot, priekšsēdētāja kungs, vēl ir ļoti daudz jādara saistībā ar reliģisko minoritāšu stāvokli Turcijā, kurdu un citu minoritāšu stāvokli, reģionu sociālekonomisko attīstību, sieviešu stāvokļa uzlabošanu, dialogu starp Turcijas valdību un sociālajiem partneriem, kur es īpaši aicinu pievērst uzmanību arodbiedrību kustībai, uz kuru bieži tiek izdarīts spiediens, konstruktīvu sadarbību Kipras jautājuma risināšanā un labām kaimiņattiecībām reģionā. Īsumā, lūdzu, darbojieties saskaņā ar panāktajām vienošanām. Priekšsēdētāja kungs, es vēlreiz uzsveru, ka, pēc manām domām, tikai tāda sabiedrība, kas ļauj sevi vadīt, ievērojot cilvēktiesības un pamatbrīvības un kuras pamatā ir demokrātija, tiesiskums un sociāli orientēta tirgus ekonomika, var attīstīties par mierīgu, stabilu un plaukstošu sabiedrību."@lv13 "Voorzitter, sinds het laatste verslag over Turkije hebben zich in dat land een aantal positieve ontwikkelingen voorgedaan. Ik denk dan aan de goedkeuring van de wet op de stichtingen of, nog veel recenter, de eerste aanpassing van artikel 301, die moet leiden tot verdere hervormingen die nodig zijn om de volledige vrijheid van meningsuiting te waarborgen. Het is echter ook duidelijk dat Turkije een gemengd beeld presenteert en dat er veel meer gedaan moet worden om de afspraken met Europa na te komen, maar ook om de beloften aan de eigen bevolking in te lossen. Het verslag dat er nu ligt is evenwichtig. Ik mag hopen dat enkele stokpaardjes die nu bereden worden, het niet halen, want dan blijft het verslag evenwichtig. Voorzitter, in het verslag heb ik alle problemen benoemd en zijn er drie belangrijke boodschappen. Ten eerste, wij zijn bezorgd over de gevolgen van de zaak die voor het hof loopt over de AKP. Wij verwachten dat het constitutionele hof de beginselen van de rechtsstaat, de Europese normen en de richtsnoeren van de Commissie van Venetië voor het verbieden van partijen eerbiedigt. Wij zijn ingenomen met het feit dat de democratie in 2007 zegevierde over pogingen van het leger om het politieke proces te verstoren. Maar wij zijn ook ongerust dat er nog steeds krachten aan het werk zijn die proberen het land te destabiliseren. Het is duidelijk dat de modernisering van dit land en de hervormingen nu nodig zijn. Premier Erdoğan heeft beloofd dat 2008 het jaar van de hervormingen gaat worden en wij zullen hem met genoegen daaraan houden. De regering moet nu gebruikmaken van de sterke parlementaire meerderheid om resoluut hervormingen aan te pakken, hervormingen die cruciaal zijn voor de transformatie van Turkije in een moderne en welvarende democratie die is gebaseerd op een seculiere staat en een pluralistische samenleving. Een hervorming die eerst en vooral in het grootste belang is van de Turkse burger zelf. Een derde punt. Het grondwettelijke proces is dé mogelijkheid om een nieuwe burgerlijke grondwet op te stellen, waarvan de bescherming van de mensenrechten en de fundamentele vrijheden het hart vormt. Alleen zo kan een systeem van ontstaan ter waarborging van democratie, rechtsstaat, sociale cohesie en scheiding tussen godsdienst en staat. Wanneer men kijkt naar recente cijfers blijkt dat de handhaving van de scheiding tussen kerk en staat spanningen veroorzaakt in de Turkse samenleving. Maar liefst 72% van de hoogopgeleide Turken hebben zorgen over het seculiere karakter van Turkije, 60% van de burgers in alle grote steden en bijna 50% van de andere Turkse burgers. En, Voorzitter, die onrust is aangegrepen door justitie, de aanklagers die de ruimte nemen om een parlementaire meerderheid naast zich neer te leggen en wel zeer onafhankelijk te werk gaan. Een justitieel apparaat behoort in een rechtsstaat onafhankelijk, maar ook onpartijdig te zijn. De nieuwe grondwet is de enige manier waarop de Turkse regering het land kan hervormen, de scheiding tussen kerk en staat, en de rechtsstaat kan verankeren om zo nieuw vertrouwen van de burgers te winnen. Noodzakelijk daarbij is dat een brede betrokkenheid van alle maatschappelijke organisaties bij dat grondwettelijke proces is gegarandeerd. Dat houdt dan voor mij in dat met alle politieke partijen, etnische en religieuze minderheden en sociale partners een consensus wordt bereikt over die modernisering. Die modernisering moet waarborgen dat de individuele rechten van de burgers, de burgerlijke vrijheden, in overeenstemming worden gebracht met het Europees Verdrag ter bescherming van de rechten van de mens. Wij moeten met respect verder gaan met de onderhandelingen tussen de EU en Turkije, maar ook zonder hypocrisie, zodat wij open en eerlijk tegenover elkaar durven te zijn. Ik betreur het zeer dat mijn collega - ik noem hier Joost Lagendijk - zo wordt aangevallen wanneer hij open en eerlijk aangeeft waar fouten gemaakt worden en ook om medewerking van alle politieke partijen ten behoeve van het hervormingsproces heeft gevraagd. Voorzitter, ik vat samen. Er is nog veel te doen wanneer het gaat om de positie van de verschillende religieuze minderheden in Turkije, de positie van de Koerdische bevolking en andere minderheden, de sociaal-economische ontwikkeling van de regio's, de versterking van de positie van vrouwen, de dialoog van de Turkse overheid en de sociale partners, waarbij ik met name aandacht vraag voor de vakbeweging die vaak onder druk staat, het constructief meewerken aan een oplossing voor de kwestie Cyprus en het goed nabuurschap in de regio. Kortom, voldoe alstublieft aan de afspraken die gemaakt zijn. Voorzitter, ik benadruk nogmaals dat naar mijn overtuiging alleen een samenleving die zich laat leiden door het respect voor de mensenrechten en de fundamentele vrijheden, en die gebaseerd is op de democratie, de rechtsstaat en een sociaal georiënteerde markteconomie zich tot een vredige, stabiele en welvarende samenleving kan ontwikkelen."@mt15 ". Panie przewodniczący! Od czasu ostatniego sprawozdania w sprawie Turcji zaszło w tym kraju wiele pozytywnych wydarzeń. Myślę tu o przyjęciu ustawy o fundacjach, a nawet, jeszcze bardziej niedawno, pierwszej zmiany artykułu 301, która musi prowadzić do dalszych reform, niezbędnych dla zagwarantowania pełnej wolności wypowiedzi. Wyraźnie jednak widać, że obraz Turcji jest bardzo niejednorodny i że należy zrobić znacznie więcej, niż tylko spełnić postanowienia porozumień z Europą - należy też wypełnić obietnice dane własnym obywatelom. To sprawozdanie jest wyważone. Mam nadzieję, że różne drobne, pielęgnowane w nim obsesje do niczego nie doprowadzą, ponieważ wówczas to sprawozdanie nadal pozostanie wyważone. W sprawozdaniu wspomniałam o tych wszystkich problemach; zawiera ono ponadto trzy ważne wiadomości. Po pierwsze, bardzo martwią nas następstwa sprawy partii AK w sądzie. Oczekujemy, że Trybunał Konstytucyjny będzie respektować zasady państwa prawa, standardy europejskie i wytyczne Komisji Weneckiej w sprawie zakazu działalności partii politycznych. Z zadowoleniem przyjmujemy to, że w 2007 r. demokracja zatriumfowała nad czynionymi przez armię próbami zakłócenia tego procesu politycznego. Martwi nas jednak, że wciąż działają tam siły, które starają się zdestabilizować kraj. Wyraźnie jest widoczne, że modernizacja kraju i reformy potrzebne są już teraz. Premier Erdoğan obiecał, że rok 2008 będzie rokiem reform i będziemy zadowoleni, jeżeli spełni tę obietnicę. Rząd musi teraz skorzystać ze znaczącej większości w parlamencie, aby z determinacją zacząć realizować reformy; reformy, które są niezbędne, jeżeli Turcja ma stać się nowoczesną i dobrze funkcjonującą demokracją, zbudowaną w oparciu o świeckie państwo i pluralistyczne społeczeństwo oraz reformę, która leży przede wszystkim w najlepiej pojmowanym interesie samych obywateli Turcji. Trzecia sprawa. Proces konstytucyjny stanowi idealną okazję do przygotowania nowej, cywilnej konstytucji, której najważniejszymi elementami będą ochrona praw człowieka i wolności podstawowych. Jest to jedyny sposób na ustanowienie systemu kontroli i równowagi, będącego gwarantem demokracji, rządów prawa, spójności społecznej i rozdzielenia religii od państwa. Jeżeli spojrzą państwo na ostatnie liczby, to pokazują one, że utrzymywanie stanu rozdzielenia religii od państwa powoduje w tureckim społeczeństwie napięcia. Jednakże obawy dotyczące świeckiego charakteru Turcji żywi aż 72% dobrze wykształconych Turków, 60 % obywateli wszystkich wielkich miast i prawie 50% pozostałych obywateli Turcji. Z napięć tych korzystają chętnie sędziowie i prokuratorzy, którzy wykorzystują swoje możliwości do lekceważenia większości parlamentarnej podejmowania bardzo niezależnych działań. System sądowniczy w państwie prawa powinien być niezależny, ale też bezstronny. Nowa konstytucja to jedyny sposób, w jaki rząd turecki może zreformować kraj i zaprowadzić rządy prawa i rozdzielenie religii od państwa, po to, by zyskać nowe zaufanie publiczne. To wymaga gwaranci szerokiego udziału wszystkich instytucji społeczeństwa obywatelskiego w procesie konstytucyjnym. Dla mnie oznacza to osiągnięcie porozumienia w sprawie modernizacji wszystkich partii politycznych mniejszości etnicznych i religijnych oraz partnerów społecznych. Modernizacja musi zagwarantować, że przysługujące obywatelom prawa jednostki i wolności obywatelskie zostaną dostosowane do postanowień europejskiej Konwencji o ochronie praw człowieka. Musimy kontynuować negocjacje pomiędzy UE a Turcją z szacunkiem, ale też bez hipokryzji, tak abyśmy mogli okazywać sobie wzajemnie otwartość i uczciwość. Uważam za bardzo niefortunne, że mój kolega, poseł Lagendijk, jest atakowany, kiedy otwarcie i uczciwie mówi, gdzie popełniono błędy, a także kiedy prosi o współpracę wszystkich partii politycznych w trakcie procesu reform. Panie przewodniczący! Tytułem podsumowania, pozostaje jeszcze bardzo wiele do zrobienia w sprawie sytuacji mniejszości religijnych w Turcji, w sprawie położenia Kurdów i innych mniejszości, społeczno-gospodarczego rozwoju regionów, poprawy sytuacji kobiet, dialogu pomiędzy rządem tureckim a partnerami społecznymi, w odniesieniu do którego zwracam szczególną uwagę na ruch związków zawodowych, który często podlega naciskom, konstruktywnej współpracy przy rozwiązaniu kwestii Cypru oraz dobrych stosunków sąsiedzkich w regionie. Krótko mówiąc, prośba o wywiązanie się z poczynionych ustaleń. Panie przewodniczący, ponownie podkreślam, że moim zdaniem jedynie społeczeństwo kierujące się zasadami poszanowania praw człowieka i podstawowych wolności, oparte na demokracji, praworządności i gospodarce rynkowej zorientowanej na zagadnienia socjalne może przekształcić się w pokojowe, stabilne i zamożne społeczeństwo."@pl16 "Senhor Presidente, desde o último relatório sobre a Turquia, têm-se registado algumas evoluções positivas nesse país. Estou a pensar na aprovação da Lei das Fundações e, ainda mais recentemente, na primeira alteração do artigo 301.º, que deve conduzir a outras reformas necessárias para garantir plena liberdade de expressão. É também evidente, contudo, que a Turquia apresenta um quadro confuso e que necessário se torna fazer muito mais, não só para cumprir os acordos com a Europa, mas também para cumprir as promessas feitas ao próprio povo. Este relatório é um relatório equilibrado. Espero que alguns dos cavalos-de-batalha que estão a ser cavalgados não cheguem a sítio algum, porque nesse caso o relatório irá manter-se equilibrado. Expus todos os problemas no relatório, onde há três mensagens. Em primeiro lugar, estamos preocupados com as implicações do caso do Partido AK perante o Tribunal. Esperamos que o Tribunal Constitucional respeite os princípios de um Estado de direito, os critérios europeus e as linhas orientadoras da Comissão, em Veneza, sobre a proibição de partidos políticos. Saudamos o facto de, em 2007, a democracia ter triunfado sobre as tentativas do exército de interromper o processo político. Todavia, também estamos preocupados com facto de ainda existirem forças a trabalhar para desestabilizar o país. A necessidade de modernização e de reformas é agora óbvia. O Primeiro-Ministro Erdoğan prometeu que 2008 seria o ano das reformas e nós teremos todo o prazer em o forçar a cumprir a sua promessa. Agora, o Governo tem de fazer uso da substancial maioria parlamentar para, determinadamente, dar início às reformas, reformas que são de vital importância, se a Turquia pretende tornar-se uma democracia moderna e próspera baseada num Estado secular e numa sociedade pluralista e que, antes de mais nada, são no melhor interesse do próprio povo turco. Terceiro ponto. O processo constitucional constitui uma oportunidade ideal para elaborar uma nova constituição civil, tendo como fulcro a protecção dos direitos humanos e as liberdades fundamentais. Esse é o único processo de estabelecer um sistema de meios para manter o equilíbrio dos três poderes, para salvaguardar a democracia, o Estado de direito, a coesão social e a separação entre a religião e o Estado. Quando se consideram os números recentes, estes mostram que a manutenção da separação da religião e do Estado dá origem a tensões na sociedade turca. Não obstante, 72% dos turcos cultos, 60% dos cidadãos em todas as grandes cidades e quase 50% dos outros cidadãos turcos preocupam-se com a natureza secular da Turquia. Esse mal-estar é aproveitado pelo poder judiciário e promotores da Justiça para ignorar a maioria parlamentar e actuar de modo independente. Um sistema judicial num Estado onde vigore um Estado de direito devia ser independente, mas também imparcial. A nova Constituição é o único modo de o Governo turco poder reformar o país e estabelecer a separação entre religião e Estado, e um Estado de direito, para conquistar nova confiança do público. Tal requer a garantia de uma vasta participação de todos os organismos da sociedade civil no processo constitucional. Para mim, isso significa chegar a acordo com todos os partidos políticos, com as minorias étnicas e religiosas e com os parceiros sociais. A modernização deve garantir que os direitos individuais dos cidadãos e as liberdades dos cidadãos sejam postos de acordo com a Convenção para a Protecção dos Direitos do Homem e das Liberdades Fundamentais. Com todo o respeito, temos de prosseguir com as negociações entre a UE e a Turquia, mas também sem hipocrisia, de molde a podermos ser abertos e honestos uns com os outros. Considero extremamente lamentável que o meu colega, senhor deputado Lagendijk, seja atacado quando diz aberta e honestamente onde se cometeram erros e quando também pede a cooperação de todos os partidos políticos no processo de reforma. Resumindo, Senhor Presidente, ainda há muito a fazer relativamente à posição das minorias religiosas na Turquia, à posição dos Curdos e de outras minorias; ao desenvolvimento socioeconómico das regiões; à melhoria da posição da mulher; ao diálogo entre o Governo turco e os parceiros sociais. Chamo particular atenção para o movimento sindicalista que, frequentemente, é submetido a pressões, para a cooperação construtiva, para uma solução para a questão de Chipre e a boa vizinhança na região. Em resumo, por favor observem os convénios efectuados. Senhor Presidente, acentuo uma vez mais que, em minha opinião, apenas uma sociedade que permita ser conduzida pelo respeito dos direitos humanos e liberdades fundamentais e que se baseie na democracia, no Estado de direito, e um mercado económico socialmente orientado, pode evoluir para uma sociedade pacífica, estável e próspera."@pt17 "Voorzitter, sinds het laatste verslag over Turkije hebben zich in dat land een aantal positieve ontwikkelingen voorgedaan. Ik denk dan aan de goedkeuring van de wet op de stichtingen of, nog veel recenter, de eerste aanpassing van artikel 301, die moet leiden tot verdere hervormingen die nodig zijn om de volledige vrijheid van meningsuiting te waarborgen. Het is echter ook duidelijk dat Turkije een gemengd beeld presenteert en dat er veel meer gedaan moet worden om de afspraken met Europa na te komen, maar ook om de beloften aan de eigen bevolking in te lossen. Het verslag dat er nu ligt is evenwichtig. Ik mag hopen dat enkele stokpaardjes die nu bereden worden, het niet halen, want dan blijft het verslag evenwichtig. Voorzitter, in het verslag heb ik alle problemen benoemd en zijn er drie belangrijke boodschappen. Ten eerste, wij zijn bezorgd over de gevolgen van de zaak die voor het hof loopt over de AKP. Wij verwachten dat het constitutionele hof de beginselen van de rechtsstaat, de Europese normen en de richtsnoeren van de Commissie van Venetië voor het verbieden van partijen eerbiedigt. Wij zijn ingenomen met het feit dat de democratie in 2007 zegevierde over pogingen van het leger om het politieke proces te verstoren. Maar wij zijn ook ongerust dat er nog steeds krachten aan het werk zijn die proberen het land te destabiliseren. Het is duidelijk dat de modernisering van dit land en de hervormingen nu nodig zijn. Premier Erdoğan heeft beloofd dat 2008 het jaar van de hervormingen gaat worden en wij zullen hem met genoegen daaraan houden. De regering moet nu gebruikmaken van de sterke parlementaire meerderheid om resoluut hervormingen aan te pakken, hervormingen die cruciaal zijn voor de transformatie van Turkije in een moderne en welvarende democratie die is gebaseerd op een seculiere staat en een pluralistische samenleving. Een hervorming die eerst en vooral in het grootste belang is van de Turkse burger zelf. Een derde punt. Het grondwettelijke proces is dé mogelijkheid om een nieuwe burgerlijke grondwet op te stellen, waarvan de bescherming van de mensenrechten en de fundamentele vrijheden het hart vormt. Alleen zo kan een systeem van ontstaan ter waarborging van democratie, rechtsstaat, sociale cohesie en scheiding tussen godsdienst en staat. Wanneer men kijkt naar recente cijfers blijkt dat de handhaving van de scheiding tussen kerk en staat spanningen veroorzaakt in de Turkse samenleving. Maar liefst 72% van de hoogopgeleide Turken hebben zorgen over het seculiere karakter van Turkije, 60% van de burgers in alle grote steden en bijna 50% van de andere Turkse burgers. En, Voorzitter, die onrust is aangegrepen door justitie, de aanklagers die de ruimte nemen om een parlementaire meerderheid naast zich neer te leggen en wel zeer onafhankelijk te werk gaan. Een justitieel apparaat behoort in een rechtsstaat onafhankelijk, maar ook onpartijdig te zijn. De nieuwe grondwet is de enige manier waarop de Turkse regering het land kan hervormen, de scheiding tussen kerk en staat, en de rechtsstaat kan verankeren om zo nieuw vertrouwen van de burgers te winnen. Noodzakelijk daarbij is dat een brede betrokkenheid van alle maatschappelijke organisaties bij dat grondwettelijke proces is gegarandeerd. Dat houdt dan voor mij in dat met alle politieke partijen, etnische en religieuze minderheden en sociale partners een consensus wordt bereikt over die modernisering. Die modernisering moet waarborgen dat de individuele rechten van de burgers, de burgerlijke vrijheden, in overeenstemming worden gebracht met het Europees Verdrag ter bescherming van de rechten van de mens. Wij moeten met respect verder gaan met de onderhandelingen tussen de EU en Turkije, maar ook zonder hypocrisie, zodat wij open en eerlijk tegenover elkaar durven te zijn. Ik betreur het zeer dat mijn collega - ik noem hier Joost Lagendijk - zo wordt aangevallen wanneer hij open en eerlijk aangeeft waar fouten gemaakt worden en ook om medewerking van alle politieke partijen ten behoeve van het hervormingsproces heeft gevraagd. Voorzitter, ik vat samen. Er is nog veel te doen wanneer het gaat om de positie van de verschillende religieuze minderheden in Turkije, de positie van de Koerdische bevolking en andere minderheden, de sociaal-economische ontwikkeling van de regio's, de versterking van de positie van vrouwen, de dialoog van de Turkse overheid en de sociale partners, waarbij ik met name aandacht vraag voor de vakbeweging die vaak onder druk staat, het constructief meewerken aan een oplossing voor de kwestie Cyprus en het goed nabuurschap in de regio. Kortom, voldoe alstublieft aan de afspraken die gemaakt zijn. Voorzitter, ik benadruk nogmaals dat naar mijn overtuiging alleen een samenleving die zich laat leiden door het respect voor de mensenrechten en de fundamentele vrijheden, en die gebaseerd is op de democratie, de rechtsstaat en een sociaal georiënteerde markteconomie zich tot een vredige, stabiele en welvarende samenleving kan ontwikkelen."@ro18 ". − Vážený pán predsedajúci, od poslednej správy o Turecku sa udialo veľa pozitívnych zmien v tejto krajine. Mám na mysli schválenie zákona o nadáciách a nedávno dokonca aj prvú úpravu článku 301, ktorá musí viesť k ďalším reformám potrebným na zaručenie úplnej slobody prejavu. Je však zároveň zrejmé, že Turecko vytvára zmiešaný obraz a že je potrebné urobiť oveľa viac, nielen na splnenie dohôd s Európou, ale aj na splnenie sľubov vlastným občanom. Táto správa je vyrovnaná. Dúfam, že zostane vyrovnanou aj po jej schválení. Spomenula som všetky problémy uvedené v správe a okrem nich správa obsahuje aj tri dôležité posolstvá. Po prvé, sme znepokojení dôsledkami súdneho procesu proti politickej strane AK. Očakávame, že ústavný súd bude rešpektovať zásady právneho štátu, európske normy a usmernenia Benátskej komisie o zákaze politických strán. Vítame skutočnosť, že v roku 2007 zvíťazila demokracia nad pokusmi armády o narušenie politického procesu. Zároveň sa však obávame, že stále existujú sily, ktoré sa pokúšajú o destabilizáciu krajiny. Je jasné, že v súčasnosti je nevyhnutná modernizácia krajiny a ďalšie reformy. Premiér Erdoğan prisľúbil, že rok 2008 bude rokom reforiem a veľmi radi ho berieme za slovo. Vláda musí teraz využiť podstatnú väčšinu v parlamente, aby rozhodne presadila reformy, ktoré sú nevyhnutné pre Turecko, ak sa má zmeniť na modernú a prosperujúcu demokraciu založenú na sekularizovanom štáte a pluralistickej spoločnosti, teda reformy, ktoré sú v prvom rade v záujme samotných obyvateľov Turecka. Po tretie, ústavný proces je ideálnou príležitosťou vytvoriť novú občiansku ústavu, ktorá bude chrániť základné ľudské práva a slobody. To je jediný spôsob, ako sa dá vytvoriť systém kontrol a rovnováha na zabezpečenie demokracie, zásady právneho štátu, sociálnej súdržnosti a oddelenia náboženstva od štátu. Ak sa pozrieme na najnovšie údaje, vidíme, že udržiavanie oddelenia náboženstva od štátu spôsobuje v tureckej spoločnosti napätie. Lenže o sekulárnu podstatu Turecka sa obáva až 72 percent Turkov s dobrým vzdelaním, 60 % občanov vo všetkých veľkých mestách a takmer 50 % ďalších tureckých občanov. Tohto znepokojenia sa chopili sudcovia a prokurátori, ktorí využili svoje právomoci na neuznanie parlamentnej väčšiny a ktorí konajú úplne nezávisle. Súdny systém každého právneho štátu by mal byť nezávislý, ale aj nestranný. Nová ústava je jediná možnosť, ako môže turecká vláda reformovať krajinu, zabezpečiť oddelenie náboženstva od štátu a vytvoriť právny štát s cieľom získať novú dôveru verejnosti. Na to je potrebná záruka širokej účasti všetkých orgánov občianskej spoločnosti v ústavnom procese. Pre mňa to znamená dosiahnutie dohody o modernizácii medzi všetkými politickými stranami, etnickými a náboženskými menšinami a sociálnymi partnermi. Modernizáciou sa musí zaručiť, že dodržiavanie jednotlivých práv a slobôd občanov bude v súlade s Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Rokovania medzi Európskou úniou a Tureckom musia pokračovať s rešpektom, ale zároveň aj bez pokrytectva, aby sme mohli byť k sebe otvorení a úprimní. Považujem za nešťastné, že môj kolega, pán Lagendijk, musí čeliť útokom zo strany Turecka, keď otvorene a úprimne poukazuje na to, kde sa stali chyby a keď vyzýva na spoluprácu všetky politické strany v tomto reformnom procese. Vážený pán predsedajúci, nakoniec by som chcela zhrnúť závery svojho príspevku. Ešte stále je potrebné vykonať veľa práce v otázke postavenia náboženských menšín v Turecku, postavenia Kurdov a ostatných menšín, sociálno-hospodárskeho rozvoja regiónov, zlepšenia pozície žien, dialógu medzi tureckou vládou a sociálnymi partnermi, pri ktorom chcem obzvlášť upozorniť na odborové hnutie, ktoré je často pod nátlakom, ďalej v otázke konštruktívnej spolupráce pri hľadaní riešenia cyperskej otázky a v súvislosti s dobrými susedskými vzťahmi v regióne. Skrátka, dodržujme, prosím, dohody, ktoré sme uzavreli. Vážený pán predsedajúci, znovu zdôrazňujem, že podľa môjho názoru iba taká spoločnosť, ktorá sa nechá viesť úctou k základným ľudským právam a slobodám a ktorá je založená na demokracii, právnom štáte a sociálne orientovanom trhovom hospodárstve, sa môže rozvinúť do mierovej, stabilnej a prosperujúcej spoločnosti."@sk19 ". − Gospod predsednik, od zadnjega poročila v zvezi s Turčijo je ta država zelo pozitivno napredovala. Mislim na sprejetje zakona o ustanovah in nedavno prvo spremembo člena 301, ki mora omogočiti nadaljnje reforme, ki so nujne za zagotovitev svobode izražanja. Vendar je prav tako jasno, da Turčija predstavlja skupek različnih stališč in da je treba storiti še več, ne le za uskladitev sporazumov z Evropo, ampak tudi za izpolnitev obljub svojim ljudem. To poročilo je uravnoteženo. Upam, da nekateri poskusi sprememb ne bodo uspeli, da bo poročilo ostalo uravnoteženo. Vse te probleme sem omenila v poročilu in izpostavila bi tri pomembna sporočila. Prvič, zaskrbljeni smo zaradi posledic obravnave primera stranke za pravičnost in razvoj na sodišču. Od ustavnega sodišča pričakujemo, da bo spoštovalo načela pravne države, evropska merila in smernice Beneške komisije o prepovedi političnih strank. Strinjamo se z dejstvom, da je demokracija leta 2007 premagala poskuse vojske v zvezi z oviranjem političnega procesa. Vendar smo zaskrbljeni tudi glede tega, da še vedno delujejo sile, ki poskušajo destabilizirati državo. Jasno je, da so zdaj potrebne modernizacija države in reforme. Predsednik vlade Erdoğan je obljubil, da bo leto 2008 leto reform in veseli bomo, če bo obljubo izpolnil. Vlada mora zdaj z veliko parlamentarno večino odločno uvesti reforme; reforme, ki so nujne, če želimo, da Turčija postane sodobna in uspešna demokratična država s temelji sekularne države in pluralistične družbe ter predvsem država v prid svojega prebivalstva. In še tretjič. Ustavni proces je odlična priložnost za pripravo nove državljanske ustave, ki bo ščitila zlasti človekove pravice in temeljne svoboščine. Le na ta način se lahko vzpostavi uravnotežen nadzorni sistem, ki bo ščitil demokracijo, pravno državo, socialno kohezijo ter ločevanje cerkve od države. Novejši podatki kažejo, da je ločitev cerkve od države težko ohranjati, kar povzroča trenja v turški družbi. Vendar je 72 % dobro izobraženih prebivalcev Turčije zaskrbljenih zaradi sekularne narave Turčije, 60 % državljanov v vseh velikih mestih in skoraj 50 % drugih turških državljanov. To nezadovoljstvo sta sebi v prid uporabila sodstvo in tožilstvo, ki izkoriščata svoj položaj tako, da ne upoštevata parlamentarne večine, in delujeta zelo neodvisno. Sodni sistem z načeli pravne države mora biti neodvisen, vendar tudi nepristranski. Nova ustava je edini način, s katerim lahko turška vlada spremeni državo, vzpostavi ločitev cerkve od države in načela pravne države ter tako pridobi zaupanje javnosti. Za to je potrebno sodelovanje vseh organov civilne družbe v ustavnem procesu. Mislim, da to pomeni sklenitev sporazuma o modernizaciji z vsemi političnimi strankami, etničnimi in verskimi manjšinami ter socialnimi partnerji. Modernizacija mora zagotoviti uskladitev individualnih pravic državljanov in svoboščin državljanov s konvencijo o varstvu človekovih pravic in temeljnih svoboščin. Pogajanja med EU in Turčijo moramo nadaljevati spoštljivo in brez hinavščine, da so mogoči odkriti in pošteni odnosi. Obžalovanja vredno je, da je bil poslanec Lagendijk napaden, ker je odkrito in pošteno povedal, kje so bile prisotne napake, in prosil za sodelovanje vseh političnih strank v procesu reforme. Gospod predsednik, naj povzamem, da je treba še veliko storiti na področju položaja verskih manjšin v Turčiji, položaja Kurdov in drugih manjšin, družbenogospodarskega razvoja regij, izboljšav položaja žensk, dialoga med turško vlado in socialnimi partnerji, pri čemer posebej opozarjam na sindikalno gibanje, ki je pogosto pod pritiskom, konstruktivnega sodelovanja pri reševanju vprašanja Cipra in dobrih medsosedskih odnosov v regiji. Skratka, prosim upoštevajte dogovore. Gospod predsednik, ponovno poudarjam, da menim, da se le družba, ki omogoča prednostno upoštevanje človekovih pravic in temeljnih svoboščin in ki temelji na demokraciji, pravni državi in družbeno usmerjenem tržnem gospodarstvu, lahko razvije v mirno, stabilno in uspešno družbo."@sl20 ". − Herr talman! Sedan det senaste betänkandet om Turkiet har det skett en rad positiva utvecklingar i landet. Jag tänker på antagandet av lagen om stiftelser och ännu mer nyligen den första ändringen av artikel 301, som måste leda till ytterligare reformer som är nödvändiga för att garantera full yttrandefrihet. Det står dock också klart att Turkiet utgör en blandad bild och att mycket mer behöver göras, inte bara för att följa avtalen med EU, utan också för att fullgöra löftena till landets egen befolkning. Betänkandet är balanserat. Jag hoppas att vissa käpphästar som framförs inte kommer att komma någon vart, för då kommer betänkandet att förbli balanserat. Jag har nämnt alla problem i betänkandet och det finns tre viktiga synpunkter. För det första är vi oroade över konsekvenserna av målet mot AK-partiet. Vi förväntar oss att den turkiska konstitutionsdomstolen respekterar rättsstatsprincipen, EU:s normer och Venedigkommissionens riktlinjer för förbud mot politiska partier. Vi välkomnar att demokratin 2007 triumferade över arméns försök att störa den politiska processen. Vi är dock också oroade över att det fortfarande finns krafter som försöker att destabilisera landet. Modernisering av landet och reformer är nu vad som helt klart behövs. Premiärminister Recep Tayyip Erdoğan har lovat att 2008 ska bli reformåret och vi kommer att vara glada att hålla honom detta till godo. Regeringen måste nu utnyttja sin stora majoritet i parlamentet för att beslutsamt genomföra reformer som är avgörande för Turkiets omvandling till en modern och välmående demokrati baserad på en sekulär stat och ett pluralistiskt samhälle. En reform som först och främst är i det turkiska folkets eget intresse. En tredje punkt. Den konstitutionella processen är ett idealiskt tillfälle att utarbeta en ny civil konstitution, där skyddet för de mänskliga rättigheterna och grundläggande friheterna sätts i centrum. Detta är det enda sättet att inrätta kontrollsystem som garanterar demokrati, rättssäkerhet, social sammanhållning och separation mellan religion och stat. När man tittar på de senaste siffrorna visar de att upprätthållandet av separationen mellan religion och stat vållar spänningar i det turkiska samhället. Så många som 72 procent av de välutbildade turkarna är dock oroade över Turkiets sekulära beskaffenhet, 60 procent av medborgarna i alla större städer och nästan 50 procent av övriga turkiska medborgare. Denna oro utnyttjas av domarkåren och åklagarna, som använder sina befogenheter för att åsidosätta en parlamentarisk majoritet och agera mycket oavhängigt. I en stat som styrs av rättsstatsprincipen ska rättsväsendet vara oavhängigt men också opartiskt. Den nya konstitutionen är det enda sättet för den turkiska regeringen att reformera landet och upprätta separationen mellan religion och stat, och en stat som styrs av rättsstatsprincipen, för att vinna nytt allmänt förtroende. Detta kräver garantier för ett brett deltagande i den konstitutionella processen av alla organ i det civila samhället. Enligt min mening innebär detta att uppnå överenskommelser om modernisering med alla politiska partier, etniska och religiösa minoriteter och arbetsmarknadens parter. Moderniseringen måste innebära att medborgarnas personliga rättigheter och friheter anpassas till konventionen om skydd av de mänskliga rättigheterna. Vi måste fortsätta förhandlingarna mellan EU och Turkiet med respekt men också utan hyckleri, så att vi kan vara öppna och ärliga mot varandra. Jag anser det olyckligt att min kollega Joost Lagendijk angrips när han öppet och ärligt säger var misstag har begåtts och när han också efterlyser samarbete mellan alla politiska partier i reformprocessen. Herr talman! Sammanfattningsvis finns det mycket att göra i fråga om de religiösa minoriteternas ställning i Turkiet, kurdernas och andra minoriteters ställning, den socioekonomiska utvecklingen i regionerna, förbättringar av kvinnornas ställning, dialogen mellan den turkiska regeringen och arbetsmarknadens parter, där jag särskilt vill uppmärksamma fackföreningsrörelsen som ofta förtrycks, konstruktivt samarbete i en lösning av Cypernfrågan och bra grannsämja i regionen. Kort sagt, var vänlig följ de ingångna överenskommelserna. Herr talman! Jag betonar återigen, att det enligt min mening endast är ett samhälle som låter sig vägledas av respekten för de mänskliga rättigheterna och grundläggande friheterna och som grundas på demokrati, rättsstatsprincipen och en socialt inriktad marknadsekonomi som kan utveckla ett fredligt, stabilt och välmående samhälle."@sv22
lpv:unclassifiedMetadata	"Erdošan "13 "Lagendijk "13 "Rapporteur"18,15 "Ria Oomen-Ruijten,"18,15 "checks and balances"18,15,3

Named graphs describing this resource:

The resource appears as object in 2 triples

Context graph