Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2008-02-18-Speech-1-171"
| Predicate | Value (sorted: default) |
|---|---|
| rdf:type | |
| dcterms:Date | |
| dcterms:Is Part Of | |
| dcterms:Language | |
| lpv:document identification number |
"en.20080218.25.1-171"6
|
| lpv:hasSubsequent | |
| lpv:speaker | |
| lpv:spoken text |
"Mr President, I believe that this is a good report and I subscribe almost entirely to the remarks of my chairman and political colleague, Mr Deprez. But I disagree with him and others on the proper scope of the anti-terrorist laws.
I do not believe it is helpful to criminalise glorification of, or apologia for, terrorism. I think the term ‘justification’ is also problematic. As many of us were earlier discussing with Dick Marty on the subject of terrorist blacklists and asset freezing, the law needs to be both just and effective if it is to remain credible and sustainable and have public support. There is a profound risk that extending the criminal law as proposed, beyond actions and intentions and into the realm of opinion, commentary, and even fantasy, carries the danger of creating thought-crimes.
This would have a potentially chilling effect on free speech. If I say I understand that the Kurds in Turkey have felt anger and disaffection at the suppression of their culture, language and identity and denial of their political aspirations, am I justifying PKK bombs?
There is hardly a person in the House – unfortunately, there are maybe a few – who would not glorify Nelson Mandela. But the ANC committed terrorist acts in fighting the utterly repressive apartheid state. There are people, now statesmen, who have been honoured guests in this Chamber, who have a past as freedom fighters.
So am I just a woolly liberal, concerned only with free speech? No, because the law has to be effective. We already properly criminalise incitement to commit terrorism. And that gives wide scope to target behaviour and speech that has, as its purpose, the instigation of a terrorist offence.
Last week, the UK’s second highest court, the Court of Appeal, quashed the convictions of five men for possession of jihadist material precisely because there was no evidence of intention to encourage terrorism. The original convictions in this case created resentment among those – mainly young Muslims – who wanted to discuss, debate and criticise the foreign policies of Europe and the United States. That does not help combat radicalism. But these cases have also, by their collapse, left the law in a state of confusion and disarray, and that is good for terrorists.
Let us stick to getting convictions on the basis of incitement. Let us not stray into glorification and apologia."@en4
|
| lpv:spokenAs | |
| lpv:translated text |
"Pane předsedající, jsem přesvědčena, že jde o dobrou zprávu a téměř zcela se ztotožňuji s poznámkami mého pana předsedy a politického kolegy pana Depreze. Avšak nesouhlasím s ním a s řadou dalších, pokud jde o vlastní rozsah antiteroristických zákonů.
Nedomnívám se, že nám jakkoli pomůže, budeme-li kriminalizovat oslavování či apologii terorismu. Podle mého názoru je problematický i pojem „ospravedlňování“. Jak o tom již dříve mnoho z nás hovořilo s Dickem Martym v souvislosti s černými listinami teroristů a zmrazením finančních prostředků, zákony musí být spravedlivé a efektivní, mají-li zůstat důvěryhodné a udržitelné a zachovat si veřejnou podporu. Vážně hrozí, že pokud trestní právo podle návrhu rozšíříme za hranice akcí a záměrů do říše domněnek, komentářů a dokonce fantazie, vytvoříme tím myšlenkové zločiny.
To by mohlo mít mrazivý dopad na svobodu slova. Když tvrdím, že chápu, proč Kurdové v Turecku pociťují hněv a odcizení kvůli útlaku své kultury, jazyka a identity a kvůli potlačování jejich politických aspirací, znamená to, že ospravedlňuji pumové útoky PKK?
Sotva se v této sněmovně najde člověk – i když pár jich zde bohužel sedí – který by neoslavoval Nelsona Mandelu. Africký národní kongres však spáchal v boji proti vysoce represivnímu státu apartheidu řadu teroristických činů. Existují lidé, z nichž jsou dnes státníci, v naší sněmovně byli ctěnými hosty, v minulosti však bojovali za svobodu.
Jsem tedy pouze zmatený liberál, jehož jedinou starostí je svoboda slova? Nejsem, protože zákon musí být účinný. Již se nám podařilo kriminalizovat podněcování k terorismu. To nám poskytuje široký prostor, abychom se zaměřili na chování a proslovy, jejichž cílem je podněcovat k teroristickým trestným činům.
Druhý nejvyšší soud Spojeného království, Odvolací soud, minulý týden anuloval vinu pěti mužů za držení džihádských materiálů, a to právě proto, že nebyly k dispozici žádné důkazy, že tito muži měli v úmyslu podněcovat k terorismu. Původní uznání viny v tomto případě vzbudilo odpor lidí – zejména mladých muslimů – kteří chtěli diskutovat a hovořit o zahraničních politice Evropy a Spojených států a tuto politiku kritizovat. Takto si v boji proti radikalizaci nepomůžeme. Tyto případy ale také díky svému neúspěchu ponechaly zákon ve zmatcích a nepořádku, z čehož mohou teroristé těžit ve svůj prospěch.
Dbejme na to, abychom odsuzovali pouze za podněcování. Nenechme se zlákat glorifikací ani apologií."@cs1
"Hr. formand! Jeg synes, at betænkningen er god, og jeg kan tilslutte mig næsten alt, hvad min formand og politiske kollega hr. Deprez har sagt. Men jeg er uenig med ham og andre i selve anvendelsesområdet for terrorbekæmpelseslovgivningen.
Jeg mener ikke, at det nytter noget at kriminalisere lovprisning af eller undskyldning for terrorisme. Jeg mener også, at begrebet "retfærdiggørelse" er problematisk. Eftersom mange af os tidligere diskuterede sortlister over terrorister og indefrysning af aktiver med Dick Marty, skal lovgivningen være både retfærdig og effektiv, hvis den fortsat skal være troværdig og bæredygtig og opnå offentlighedens støtte. Der er en alvorlig risiko for, at en udvidelse af strafferetten som foreslået, ud over aktioner og hensigter og ind i holdningernes, kommentarernes og endog fantasiens verden indebærer en fare for, at der skabes tankeforbrydelser.
Det kunne få en lammende virkning på ytringsfriheden. Hvis jeg siger, at jeg forstår, at kurderne i Tyrkiet har følt vrede og oprørstrang på grund af undertrykkelsen af deres kultur, sprog og identitet og fornægtelsen af deres politiske mål, retfærdiggør jeg så PKK-bomber?
Der er næppe nogen i Parlamentet - desværre er der måske et par stykker - som ikke lovpriser Nelson Mandela. Men ANC begik terrorhandlinger i kampen mod den totalt undertrykkende apartheidstat. Der er mennesker, nu statsmænd, som er blevet hædret, når de har besøgt Parlamentet, og som har en fortid som frihedskæmpere.
Er jeg så bare en forvirret liberal, der kun bekymrer mig for ytringsfrihed? Nej, for lovgivningen skal være effektiv. Vi kriminaliserer allerede opfordring til at begå terrorhandlinger. Og det giver stor mulighed for at slå ned på adfærd og tale, der har til formål at tilskynde til at begå en terrorhandling.
I sidste uge omstødte Det Forenede Kongeriges næsthøjeste domstol, appeldomstolen, dommene over fem mænd for besiddelse af islamistisk materiale, netop fordi der ikke var noget bevis for hensigt om at opfordre til at begå terrorhandlinger. De oprindelige domme i denne sag skabte vrede blandt dem - hovedsageligt unge muslimer - der ønskede at diskutere, debattere og kritisere Europas og USA's udenrigspolitik. Det bidrager ikke til bekæmpelse af radikalisering. Men disse sager har også som følge af deres fiasko bragt retten i en tilstand af forvirring og uorden, og det er til fordel for terroristerne.
Lad os holde os til at få domme på grundlag af opfordring. Lad os ikke forvilde os ud i lovprisning og undskyldning."@da2
"Herr Präsident! Ich halte diesen Bericht für einen guten Bericht, und ich unterschreibe nahezu vollständig die Äußerungen meines Vorsitzenden und Parteifreundes, Herrn Deprez. Aber ich stimme ihm und anderen nicht zu, was den angemessenen Geltungsbereich der Anti-Terrorgesetze betrifft.
Ich halte es nicht für hilfreich, die Verherrlichung oder Rechtfertigung des Terrorismus unter Strafe zu stellen. Meines Erachtens ist auch der Begriff „Rechtfertigung“ problematisch. Da viele von uns zu einem früheren Zeitpunkt mit Dick Marty die Frage der Schwarzen Listen von Terroristen und des Einfrierens von Vermögen erörtert haben, muss das Gesetz gerecht und wirksam sein, wenn es glaubwürdig und nachhaltig bleiben und von der Öffentlichkeit unterstützt werden soll. Es ist äußerst riskant, das Strafrecht, wie vorgeschlagen, über Handlungen und Absichten hinaus auf den Bereich der Meinung, der Stellungnahme und gar der Imagination auszuweiten und damit Gefahr zu laufen, Gedankenverbrechen zu schaffen.
Dies hätte eine potenziell abschreckende Wirkung auf die freie Meinungsäußerung. Wenn ich sage, ich verstehe, dass die Kurden in der Türkei wegen der Unterdrückung ihrer Kultur, Sprache und Identität und der Ablehnung ihrer politischen Bestrebungen Wut und Unzufriedenheit verspüren, rechtfertige ich dann die Bomben der PKK?
Es gibt kaum jemandem in diesem Parlament – bedauerlicherweise vielleicht aber doch einige –, die Nelson Mandela eine Ehrung versagen würden. Aber der ANC hat im Kampf gegen den äußerst repressiven Apartheidstaat terroristische Handlungen begangen. Einige Personen, die heute Staatsmänner sind, und in diesem Hohen Haus als Gäste geehrt wurden, haben eine Vergangenheit als Freiheitskämpfer.
Bin ich also nur eine wirre Liberale, der es lediglich um die Redefreiheit geht? Nein, denn das Gesetz muss effizient sein. Wir bestrafen die Anstiftung zum Terrorismus bereits angemessen. Und dies schafft einen breiten Spielraum für die Auseinandersetzung mit Verhaltensweisen und Äußerungen, deren Zweck die Anstiftung zu einer terroristischen Straftat ist.
In der vergangenen Woche hob das zweithöchste Gericht des Vereinigten Königreichs, der Court of Appeal, das Berufungsgericht, die Verurteilung von fünf Männern wegen des Besitzes von dschihadistischem Material auf, eben weil kein Beweis für die Absicht vorlag, den Terrorismus zu unterstützen. Die ursprünglichen Urteile in diesem Fall schafften Verbitterung unter denjenigen – vor allem jungen Muslimen –, die die Außenpolitik Europas und der Vereinigten Staaten in Frage stellen und kritisieren wollten. Dies trägt nicht zur Bekämpfung des Radikalismus bei. Aber diese Fälle haben durch ihren Misserfolg auch Verwirrung im rechtlichen Bereich gestiftet, und das ist gut für Terroristen.
Wir sollten dabei bleiben, Urteile wegen Anstiftung zu verhängen, und Verherrlichung und Rechtfertigung außen vor lassen."@de9
"Señor Presidente, creo que se trata de un buen informe y suscribo casi por completo las observaciones de mi presidente y colega político, el señor Deprez. Sin embargo, estoy en desacuerdo con él y algunos otros sobre el ámbito adecuado de las leyes antiterroristas.
No creo que sea útil criminalizar la glorificación del terrorismo o la apología del mismo. También creo que el término «justificación» es problemático. Como muchos de nosotros discutimos anteriormente con Dick Manty con respecto a la cuestión de las listas negras de terroristas y la congelación de fondos, la ley tiene que ser justa y efectiva si pretende seguir siendo creíble y sostenible y contar con el apoyo público. Existe un gran riesgo de que, al ampliar la legislación penal como se propone, más allá de medidas e intenciones, para aplicarla al ámbito de la opinión, el comentario e incluso la fantasía se acaben creando delitos de opinión.
Ello podría tendría un efecto estremecedor en la libertad de expresión. Si digo que entiendo que los kurdos de Turquía hayan sentido ira y descontento por la supresión de su cultura, lengua e identidad y la denegación de sus aspiraciones políticas, ¿estoy justificando las bombas del PKK?
Habrá pocas personas en la Cámara —desgraciadamente, puede que haya algunas— que no alabarían a Nelson Mandela. Sin embargo, el ANC cometió actos terroristas para combatir el estado de
completamente represivo. Hay personas, ahora hombres de Estado, que han sido invitados honoríficos de esta Cámara, que tienen un pasado como combatientes por la libertad.
Por tanto, ¿soy sólo un liberal blando, que se preocupa únicamente por la libertad de expresión? No, porque la ley tiene que ser efectiva. Hemos criminalizado adecuadamente la incitación al terrorismo. Y eso proporciona un amplio margen de maniobra para perseguir la conducta y las expresiones que tengan como fin la instigación del delito terrorista.
La semana pasada, el Tribunal de segunda instancia del Reino Unido, el Tribunal de Apelación, anuló las condenas de cinco hombres por posesión de material yihadista precisamente porque no había pruebas de que hubiera intención de alentar el terrorismo. Las condenas originales de este caso crearon resentimiento entre aquellos —principalmente, jóvenes musulmanes— que deseaban discutir, debatir y criticar las políticas actuales de Europa y los Estados Unidos. Ello no contribuye a combatir el radicalismo. Pero también este tipo de casos ha sumido al Derecho, por su fracaso, en un estado de confusión y desorganización, lo cual beneficia a los terroristas.
Exijamos condenas por delitos de incitación. No nos extraviemos en la glorificación y la apología."@es21
"Hr president, minu arvates on see hea raport ja ma olen peaaegu täielikult nõus oma fraktsiooni juhatuse liikme ja poliitikust kolleegi hr Deprezi kommentaaridega. Ent ma ei ole tema ja teistega nõus terrorismivastaste seaduste nõuetekohase reguleerimisala osas.
Ma ei usu, et oleks abi muuta kuriteoks terrorismi ülistamine või kaitsmine. Ma arvan, et termin „õigustamine” on samuti problemaatiline. Nagu paljud meist on varem Dick Martyga arutanud terroristide mustade nimekirjade ja vara arestimise teemadel, peab seadus olema nii õiglane kui ka tõhus, et usaldusväärseks ja kindlaks jääda ning avalikku toetust leida. On olemas tõsine oht, et kriminaalõiguse laiendamine vastavalt ettepanekule, väljaspool meetmeid ja kavatsusi ning arvamuse, kommentaari või isegi fantaasia valdkonda, kannab endas ohtu sooritada mõttekuritegusid.
Sellel võiks olla võimalik jahutav toime sõnavabadusele. Kui ma ütlen, et saan aru, et Türgi kurdid on tundnud viha ja vaenulikkust oma kultuuri, keele ja identiteedi allasurumise ning nende poliitiliste püüdluste eitamise pärast, kas ma siis õigustan PKK pomme?
Vaevalt et siin täiskogul leidub inimest – õnnetuseks neid mõned ikka on – kes ei ülistaks Nelson Mandelat. Kuid ANC sooritas terroriakte, võideldes täielikult repressiivses apartheidiriigis. Leidub inimesi, praeguseid riigimehi, kes on viibinud selles istungisaalis aukülalistena, kuid olid minevikus vabadusvõitlejad.
Nii et ma olen kõigest laialivalguva jutuga liberaal, kes muretseb üksnes sõnavabaduse pärast? Ei ole, sest seadus peab olema tõhus. Oleme juba nõuetekohaselt kuriteoks muutnud terroriaktile õhutamise. Ning see annab laia kohaldamisala sihipärasele käitumisele ja kõnedele, mis on vastavalt oma otstarbele terrorismitegudele kihutamine.
Eelmisel nädalal tühistas hendkuningriigi apellatsioonikohus (Court of Appeal) süüdistuse viie mehe vastu džihaadi materjalide omamise kohta just sellepärast, et puudusid tõendid kavatsusest terrorismi õhutada. Algne süüdistus tekitas selle juhtumi puhul pahameelt nende seas – peamiselt noorte moslemite seas – kes tahtsid arutleda, vaielda ja kritiseerida Euroopa ning hendkuningriigi välispoliitikat. See ei aita võidelda radikaalsuse vastu. Kuid need kohtuasjad oma luhtumisega on jätnud ka seaduse segaduse ja korratuse seisundisse ning see on terroristide jaoks kasulik.
Jäägem selle juurde, et süüdistusi esitatakse õhutamise alusel. Ärgem hälbigem ülistamisse ja õigustamisse."@et5
"Arvoisa puhemies, tämä mietintö on mielestäni hyvä, ja yhdyn lähes kaikkiin valiokuntamme puheenjohtajan ja kollegani Gérard Deprez'n esittämiin huomioihin. Olen kuitenkin hänen ja muiden kanssa eri mieltä terrorismin vastaisten lakien asianmukaisesta soveltamisalasta.
En usko, että terrorismin ihannoinnin tai puolustelun kriminalisoinnista on apua. Myös termi ”perusteleminen” on mielestäni ongelmallinen. Keskustelimme aikaisemmin Dick Martyn kanssa terroristien mustista listoista ja varojen jäädyttämisestä. Totesimme että lain on oltava sekä oikeudenmukainen että tehokas, jos sen on määrä olla uskottava ja kestävä ja saada kansan tuki. Jos rikoslainsäädäntöä laajennetaan ehdotuksen mukaisesti toimien ja aikeiden lisäksi mielipiteisiin, huomautuksiin ja jopa unelmiin, on olemassa todellinen vaara, että ajattelemisesta tulee rikos.
Tämä rajoittaisi huomattavasti sananvapautta. Jos sanon ymmärtäväni, miksi Turkin kurdit ovat tunteneet vihaa ja halua kapinoida, kun heidän kulttuurinsa, kielensä ja identiteettinsä on tukahdutettu ja kun heidän poliittiset tavoitteensa on torjuttu, hyväksynkö samalla Kurdistanin työväenpuolueen (PKK) pommi-iskut?
Euroopan parlamentissa on tuskin ketään, joka ei ihannoisi Nelson Mandelaa – tai no, valitettavasti ehkä muutama. Silti ANC syyllistyi terrorismiin torjuessaan äärimmäisen sortavaa apartheidvaltiota. Nämä ihmiset, nykyiset valtiomiehet, Euroopan parlamentin arvostetut vieraat ovat myös entisiä vapaustaistelijoita.
Olenko siis vain sekava liberaali, joka on huolissaan vain sananvapaudesta? En, sillä lainsäädännön on oltava tehokasta. Terrorismiin yllyttäminen on jo kriminalisoitu asianmukaisesti, ja näitä säännöksiä voidaan soveltaa laajasti käyttäytymiseen ja puheisiin, joiden tarkoituksena on yllyttää terrorismiin.
Yhdistyneen kuningaskunnan toiseksi korkein tuomioistuin, hovioikeus, kumosi viime viikolla viiden miehen tuomiot, jotka perustuivat siihen, että miehillä oli hallussaan jihad-materiaalia. Tuomiot kumottiin siksi, ettei miesten aikeista lietsoa terrorismia ollut todisteita. Tässä tapauksessa alkuperäiset tuomiot aiheuttivat närkästystä niiden – lähinnä nuorten muslimien – keskuudessa, jotka halusivat keskustella ja väitellä Euroopan ja Yhdysvaltojen ulkomaanpolitiikasta ja kritisoida sitä. Tämä ei auta torjumaan radikalismia. Näiden oikeusjuttujen keskeytyminen on myös jättänyt lain sekavuuden ja epäjärjestyksen tilaan, ja tämä on eduksi terroristeille.
Pitäkäämme siis kiinni siitä, että tuomioita pitäisi langettaa yllytyksestä terrorismiin. Älkäämme antako ajatustemme harhautua ihannointiin tai puolusteluun."@fi7
"Monsieur le Président, je crois que le rapport est bon, et je souscris presque entièrement aux remarques de mon président et collègue politique, M. Deprez. Mais je ne suis pas d’accord avec lui-même et d’autres sur la portée intrinsèque des lois antiterroristes.
Je ne crois pas qu’il soit utile de criminaliser la glorification ou l’apologie du terrorisme. Je crois que le terme «justification» pose également problème. Comme nombre d’entre nous ont déjà discuté avec Dick Marty au sujet de la liste noire des terroristes et du gel des avoirs, la loi, pour être crédible et défendable, doit être à la fois juste et efficace et bénéficier du soutien du public. Le risque est grand que, comme on le propose, en étendant la loi criminelle au-delà des actions et des intentions dans le domaine des opinions, des commentaires et même de l’imagination, on en vienne à créer des crimes de pensée.
Ceci pourrait, à terme, refroidir la liberté d’expression. Si je dis que je comprends que les Kurdes de Turquie soient en colère quand on veut éradiquer leur culture, leur langue, leur identité, et que l’on nie leurs aspirations politiques, est-ce que j’excuse pour autant les bombes du PKK?
Peu de personnes au sein de cette Assemblée – bien qu’il y en ait malheureusement quelques-unes – refuseront de glorifier Nelson Mandela. Mais l’ANC a commis des actes de terrorisme en combattant un apartheid extrêmement répressif. Certains hommes d’État d’aujourd’hui qui ont fait les honneurs de cette Assemblée ont un passé de combattants pour la liberté.
Dès lors, suis-je uniquement une libérale verbeuse concernée uniquement par la liberté d’expression? Non, car la loi doit être efficace. Nous criminalisons déjà de manière appropriée l’incitation à commettre des actes terroristes. Ce qui nous donne déjà de larges possibilités de cibler un comportement ou un discours ayant pour objet l’instigation des infractions terroristes.
La semaine dernière, la cour d’appel, second tribunal en importance du RU, a annulé la condamnation de cinq personnes pour possession de matériel jihadiste précisément parce qu’on ne pouvait pas prouver l’intention d’encourager le terrorisme. Dans ce cas, les condamnations originales avaient créé du ressentiment parmi ceux – essentiellement de jeunes musulmans – qui souhaitaient discuter, débattre et critiquer la politique étrangère de l’Europe et des États-Unis. Cela n’aide pas à combattre le radicalisme. Par leur échec, de tels cas ont laissé la loi en état de confusion et de désarroi, ce qui est tout bénéfice pour les terroristes.
Continuons à condamner sur base de l’incitation. Ne nous égarons pas dans la glorification et l’apologie."@fr8
"Elnök úr! Úgy gondolom, hogy ez egy nagyszerű jelentés és szinte teljes mértékben osztom kollégám, és képviselőcsoport-vezetőm, Deprez úr véleményét. Nem értek egyet azonban sem vele, sem másokkal a terrorizmus-ellenes jogszabályok hatályát illetően.
Nem hiszem, hogy hasznos lenne bűncselekménnyé tenni a terrorizmus igazolását, vagy az az iránti apológiát. Úgy gondolom továbbá, hogy az „igazolás” kifejezés is problémás. Ahogyan erről többen is tárgyaltunk Dick Martyval a terrorista feketelisták és a vagyon befagyasztásának kapcsán, a jogszabályoknak igazságosnak és hatékonynak kell maradniuk, ahhoz, hogy továbbra is hitelesek és fenntarthatók maradjanak és hogy a közvélemény támogatását is élvezze. Amennyiben a büntetőjognak a javaslat alapján történő bővítése túlmegy a tetteken és szándékokon, és a vélemények, fejtegetések, esetenként a fantázia területére csúszik át, az magában hordozza a gondolati bűncselekmény igen komoly veszélyét is.
Mindez katasztrofális hatással lehet a szólásszabadságra, ha például kijelenteném azt, hogy megértem, hogy a törökországi kurdok miért éreztek dühöt és elégedetlenséget kultúrájuk, nyelvük és identitásuk elnyomása, valamint politikai célkitűzéseik elutasítása miatt, akkor ez a részemről a Kurd Munkáspárt bombáinak igazolását jelenti?
Nem nagyon van a Képviselőházban olyan ember – vagy talán sajnos akad egy pár – aki ne dicsőítené Nelson Mandelát. Mégis, az ANC az elnyomó apartheid állam elleni küzdelem során követett el terrorcselekményeket. Több olyan, szabadságharcosi múlttal rendelkező személy is van, aki ma államférfi, és aki a múltban képviselőházunk díszvendége volt.
Egy torzonborz liberális lennék tehát, akit csak a szólásszabadság érdekel? Nem, hiszen a jognak hatékonynak kell lennie. Már így is megfelelő mértékben kriminalizáltuk a terrorista cselekmények elkövetésére való buzdítást. Ez pedig nagy teret ad az olyan magatartás és beszéd megcélzására, amelynek célja a terrorista cselekményekre való buzdítás.
Az elmúlt hét során az Egyesült Királyság második legfőbb bírósága, a Fellebbviteli Bíróság, öt, dzsihádista anyagok birtoklása miatt őrizetbe vett egyén ítéletét semmisítette meg pontosan azért, mert nem volt olyan bizonyíték, amely a terrorizmus buzdítására irányuló szándékra utalt. Az ügyben eredetileg hozott ítéletek haragot váltottak ki azoknak a körében – és itt nagy részben fiatal muzulmánokról van szó – akik az Európai Unió és az Egyesült Államok külpolitikájáról szeretnének beszélgetni és vitázni és kritizálni azt. Mindez nem segít a terrorizmus elleni küzdelemben. Mindemellett ezek a bírósági ügyek, összeomlásuk folytán, zavart és káoszt eredményeztek a jogi rendszerben, és ez a terroristák malmára hajtja a vizet.
A bűnösséget állapítsuk meg továbbra is az izgatás bűncselekménye alapján, és ne kalandozzunk el a dicsőítés és az apológia területeire!"@hu11
"Signor Presidente, ritengo che si tratti di una buona relazione e sottoscrivo quasi interamente le osservazioni del mio presidente e collega politico, l’onorevole Deprez. Ma dissento da lui e dagli altri per quanto riguarda il corretto campo di applicazione delle leggi antiterrorismo.
Non credo sia utile criminalizzare la glorificazione o l’apologia del terrorismo. Penso che anche il termine “giustificazione” sia problematico. Come molti di noi stavano discutendo prima con Dick Marty in merito alle liste nere dei terroristi e al congelamento delle loro attività, la legge deve essere giusta ed efficace se vuole rimanere credibile e sostenibile e godere del consenso dell’opinione pubblica. Si corre il grave rischio che l’estensione della legge penale, così come proposto, al di là delle azioni e delle intenzioni e comprendendo ilregno delle opinioni, dei commenti, e persino della fantasia, possa comportare il pericolo di configurare reati di pensiero.
Ciò avrebbe un effetto potenzialmente spaventoso sulla libertà di parola. Se dico che comprendo perché i curdi in Turchia provano rabbia e disaffezione per la soppressione della loro cultura, lingua e identità e per la negazione delle loro aspirazioni politiche, sto forse giustificando le bombe PKK?
Non c’è quasi nessuno in quest’Aula –putroppo forse qualcuno – che non glorificherebbe Nelson Mandela. Ma l’ANC ha commesso atti di terrorismo nella lotta contro l’
totalmente repressivo. Vi sono persone, adesso statisti, che sono stati ospiti graditi in quest’Aula, che hanno un passato di combattenti per la libertà.
Forse sono una liberale confusa, interessata solo alla libertà di parola? No, perché la legge deve essere efficace. Consideriamo già reato l’incitamento a commettere atti di terrorismo. E questo ci offre la possibilità di puntare sui comportamenti e sui discorsi che hanno, come scopo, l’istigazione di un reato terroristico.
La scorsa settimana, la seconda corte suprema del Regno Unito, la corte d’appello, ha annullato le condanne di cinque uomini per possesso di materiale
esattamente perché non vi era la prova dell’intenzione di incoraggiare il terrorismo. Le condanne iniziali in questo caso hanno suscitato il risentimento di quanti – soprattutto giovami musulmani – volevano discutere, dibattere e criticare le politiche estere dell’Europa e degli Stati Uniti. Questo non aiuta a comdattere il radicalismo. Ma questi casi, inoltre, con il loro annullamento, hanno portato confusione e scompiglio a livello legislativo e questo è positivo per il terrorismo.
Rimaniamo fermi sulla condanna per l’incitamento. Non sconfiniamo nella glorificazione e nell’apologia."@it12
"Gerb. pirmininke, mano manymu pranešimas yra geras ir aš beveik visiškai pritariu savo pirmininkui ir politiniam kolegai G. Deprezui. Tačiau nepritariu jo ir kitų požiūriui dėl tam tikrų antiteroristinių įstatymų.
Aš nemanau, kad naudinga kriminalizuoti terorizmo šlovinimą ar gynimą. Aš manau, kad „pateisinimo“ terminas taip pat problemiškas. Kadangi dauguma iš mūsų anksčiau diskutavome su Dicku Marty dėl teroristų juodojo sąrašo ir turto įšaldymo, įstatymas turi būti kartu ir teisingas, ir veiksmingas, siekiant kad išliktų patikimas bei tvarus ir palaikomas visuomenės. Yra didelė rizika teikti tokį baudžiamojo kodekso įstatymą, kaip siūloma, nepaisant veiksmų ir ketinimų, nuomonių ir komentarų ir net fantazijos, kas kelia piktadariškų minčių kūrimo pavojų.
Tai gali sukelti kalbos laisvės apribojimo efektą. Jeigu sakyčiau, kad suprantu, kad kurdai Turkijoje jautė pyktį ir nepasitenkinimą dėl slopinamos savo kultūros, kalbos bei identiteto ir politinių siekių neigimo, tai negi aš pateisinu PKK (Kurdistano darbininkų partijos) bombas?
Vargu, ar yra žmogus Parlamente – nelaimei, gal yra keletas, kuris negarbintų Nelsono Mandela
os. Tačiau tik ne ANC (Afrikos Nacionalinio Kongreso) įvykdytų teroro išpuolių kovojant su apartheido represija. Yra žmonių, dabar valstybės veikėjų, buvusių garbingais šių rūmų svečiais, kurie praeityje kovojo už laisvę.
Tai negi aš esu tik minkšta liberalė, besirūpinanti tik kalbos laisve? Ne, kadangi įstatymas turi būti veiksmingas. Mes jau pakankamai kriminalizuojame terorizmo kurstymą. O tai suteikia didelę galimybę nusitaikyti į elgesį ir kalbą, kurių tikslas – provokuoti teroristinį išpuolį.
Praeitą savaitę JK antrasis aukščiausiasis apeliacinis teismas penkiems žmonėms panaikino nuosprendį dėl džihadistinės medžiagos būtent todėl, kad nebuvo ketinimo skatinti terorizmą įrodymų. Šiuo atveju pirminiai nuosprendžiai sukėlė pasipiktinimą daugiausiai tarp jaunų musulmonų, kurie norėjo aptarinėti, diskutuoti ir kritikuoti Europos bei Jungtinių Valstijų užsienio politiką. Tai nepadeda kovojant su radikalizmu. Tačiau savo žlugimu šios bylos įstatymuose sukėlė sumaištį ir netvarką, o tuo gali pasinaudoti teroristai.
Skirdami nuosprendžius, stenkimės įžvelgti, ar yra kurstymo pagrindas. Nepainiokime čia garbinimo ir gynimo."@lt14
"Priekšsēdētāja kungs! Es uzskatu, ka šis ir labs ziņojums, un es piekrītu gandrīz visām mūsu priekšsēdētāja un politiskā kolēģa
kunga piezīmēm. Bet es neesmu vienisprātis ar viņu un pārējiem jautājumā par pretterorisma likumu pareizo apjomu.
Es neuzskatu, ka ir lietderīgi atzīt par kriminālnoziegumu terorisma slavināšanu vai apoloģiju. Man šķiet, ka arī jēdziens ,,attaisnošana” rada sarežģījumus. Kā jau daudzi no mums agrāk kopā ar
ir sprieduši jautājumā par teroristu melno sarakstu un līdzekļu iesaldēšanu, likumam ir jābūt gan taisnīgam, gan efektīvam, lai nodrošinātu tā uzticamību, ilgtspējību un sabiedrības atbalstu. Šeit slēpjas risks, ka, paplašinot krimināllikumu, kā šeit ieteikts, no darbībām un nodomiem arī ieejot uzskatu, komentāru un pat fantāzijas sfērā, rodas briesmas radīt domu noziegumus.
Tas varētu ierobežot runas brīvību. Ja es saku, ka saprotu, ka kurdi Turcijā izjūt dusmas un neapmierinātību par viņu kultūras, valodas un identitātes apspiešanu un politisko centienu noraidīšanu, vai es attaisnoju Kurdistānas Strādnieku partijas bumbas?
Diez vai Parlamentā atradīsies kāds cilvēks – diemžēl daži varbūt tomēr ir – kurš nejūsmotu par Nelsonu Mandelu. Bet Afrikāņu nacionālais kongress (
) īstenoja terora aktus, cīnoties pret galēji represīvo aparteīda valsti. Ir cilvēki, tagad valstsvīri, kuri bijuši godājami viesi šajā plenārsēžu zālē, un kuri agrāk bijuši brīvības cīnītāji.
Tātad es esmu tikai pūkaina liberāle, kurai rūp tikai runas brīvība? Nē, jo likumam ir jābūt efektīvam. Mēs jau esam pareizi noteikuši, ka kūdīšana uz terorismu ir kriminālnoziegums. Un tas paver plašas iespējas vērsties pret uzvedību un runām, kuru mērķis ir izraisīt terora aktu.
Pagājušajā nedēļā AK otrā augstākā līmeņa tiesa, Apelācijas tiesa, atcēla apsūdzību par džihādistu materiālu glabāšanu pieciem cilvēkiem tieši tādēļ, ka nebija pierādījumu par nodomu mudināt uz terorismu. Sākotnējās apsūdzības šajā lietā aizvainoja tos cilvēkus, pārsvarā jaunus musulmaņus, kuri vēlējās pārrunāt, apspriest un kritizēt Eiropas un Amerikas Savienoto Valstu ārpolitiku. Tas nepalīdz apkarot radikālismu. Taču, šādām lietām sabrūkot, arī likums paliek neskaidrības un nesakārtotības stāvoklī, un tas ir izdevīgi teroristiem.
Turēsimies pie apsūdzību izvirzīšanas par kūdīšanu. Nemaldīsimies slavināšanā un apoloģijā."@lv13
"Mr President, I believe that this is a good report and I subscribe almost entirely to the remarks of my chairman and political colleague, Mr Deprez. But I disagree with him and others on the proper scope of the anti-terrorist laws.
I do not believe it is helpful to criminalise glorification of, or apologia for, terrorism. I think the term ‘justification’ is also problematic. As many of us were earlier discussing with Dick Marty on the subject of terrorist blacklists and asset freezing, the law needs to be both just and effective if it is to remain credible and sustainable and have public support. There is a profound risk that extending the criminal law as proposed, beyond actions and intentions and into the realm of opinion, commentary, and even fantasy, carries the danger of creating thought-crimes.
This would have a potentially chilling effect on free speech. If I say I understand that the Kurds in Turkey have felt anger and disaffection at the suppression of their culture, language and identity and denial of their political aspirations, am I justifying PKK bombs?
There is hardly a person in the House – unfortunately, there are maybe a few – who would not glorify Nelson Mandela. But the ANC committed terrorist acts in fighting the utterly repressive apartheid state. There are people, now statesmen, who have been honoured guests in this Chamber, who have a past as freedom fighters.
So am I just a woolly liberal, concerned only with free speech? No, because the law has to be effective. We already properly criminalise incitement to commit terrorism. And that gives wide scope to target behaviour and speech that has, as its purpose, the instigation of a terrorist offence.
Last week, the UK’s second highest court, the Court of Appeal, quashed the convictions of five men for possession of jihadist material precisely because there was no evidence of intention to encourage terrorism. The original convictions in this case created resentment among those – mainly young Muslims – who wanted to discuss, debate and criticise the foreign policies of Europe and the United States. That does not help combat radicalism. But these cases have also, by their collapse, left the law in a state of confusion and disarray, and that is good for terrorists.
Let us stick to getting convictions on the basis of incitement. Let us not stray into glorification and apologia."@mt15
"Mijnheer de Voorzitter, ik ben van mening dat dit een goed verslag is en ik onderschrijf vrijwel alle opmerkingen van mijn fractievoorzitter en collega, de heer Deprez. Ik verschil echter van mening met hem en anderen over de zuivere doelstelling van de antiterrorismewetgeving.
Ik denk niet dat het zinvol is de verheerlijking of verdediging van terreurdaden strafbaar te stellen. Daarnaast ben ik van mening dat de term “rechtvaardigen” ook problemen opwerpt. Zoals velen van ons eerder bespraken in de discussie met Dick Marty over het onderwerp van zwarte lijsten voor terroristen en het bevriezen van geldstromen, moet de wet zowel rechtvaardig als effectief zijn wil ze een geloofwaardig en duurzaam karakter hebben en publieke steun ontvangen. Er bestaat een groot risico dat een uitbreiding van het strafrecht zoals hier wordt voorgesteld, van daden en intenties naar de sfeer van meningen, commentaar en zelfs fantasie, het gevaar in zich draagt dat er delicten van meningsuiting worden gecreëerd.
Dit wekt mogelijk angst op, waardoor de vrijheid van meningsuiting wordt beperkt. Wanneer ik zeg dat ik begrijp dat de Koerden in Turkije kwaad waren en politieke onvrede voelden vanwege de onderdrukking van hun cultuur, taal, identiteit en de ontkenning van hun politieke ambities, rechtvaardig ik dan de bommen van de PKK?
Vrijwel alle leden in dit Huis – helaas op enkele uitzonderingen na misschien – eren Nelson Mandela. Het ANC pleegde echter terreurdaden in de strijd tegen de extreme onderdrukking in de apartheidsstaat. Er zijn personen, politici inmiddels, die in deze Zaal als gast werden gehuldigd en die een verleden hebben als vrijheidsstrijder.
Ben ik dan slechts een verwarde liberaal, die zich enkel druk maakt om de vrijheid van meningsuiting? Nee, want de wetgeving moet effectief zijn. We stellen het aanzetten tot terreurdaden al daadwerkelijk strafbaar. Dat schept veel ruimte om gedragingen en uitspraken die als doel hebben het aanzetten tot terreurdaden, te bestraffen.
De afgelopen week werd door het op een na hoogste Britse gerechtshof, het Hof van Beroep, de veroordeling van vijf mannen voor het bezit van promotiemateriaal voor de heilige oorlog, de jihad, ongegrond verklaard, precies omdat er geen bewijs was van de intentie om terreurdaden aan te moedigen. De oorspronkelijke veroordelingen in deze zaak wekten wrevel bij diegenen, jonge moslims, die wilden discussiëren en debatteren over en kritiek wilden leveren op het buitenlands beleid van Europa en de Verenigde Staten. Dat doet de bestrijding van radicalisering geen goed. Maar deze rechtszaken hebben, doordat ze ongegrond zijn verklaard, de rechtsorde achtergelaten in een toestand van verwarring en chaos, en dat is goed voor terroristen.
Laten wij ons beperken tot veroordelingen op basis van het aanzetten tot terreurdaden, en laat ons niet verdwalen in termen als verheerlijking en verdediging."@nl3
"Panie przewodniczący! Wierzę, że to jest dobre sprawozdanie i niemal całkowicie zgadzam się z uwagami mojego przewodniczącego i kolegi, pana Depreza. Lecz nie zgadzam się z nim i z innymi, jeśli chodzi o właściwy zakres wymierzonych w terroryzm aktów prawnych.
Nie uważam, że karanie gloryfikacji czy apologii terroryzmu może być pomocne. Uważam, że termin „usprawiedliwianie” również ma problematyczny charakter. Jak już wcześniej wielu z nas omawiało z Dickiem Marty kwestię czarnych list terrorystów i zamrażania ich środków, prawo musi być zarówno sprawiedliwe, jak i skuteczne, jeżeli ma pozostać wiarygodne, zrównoważone i zachować poparcie społeczne. Istnieje poważne ryzyko, że rozszerzenie prawa karnego zgodnie z projektem, poza działania i zamiary, w świat opinii, komentarzy, a nawet fantazji, niesie ze sobą ryzyko stworzenia kategorii przestępczych myśli.
Może to mieć potencjalnie hamujący skutek dla wolności wypowiedzi. Czy jeśli powiem, że Kurdowie w Turcji odczuwali gniew i niezadowolenie z powodu niszczenia ich kultury, języka i tożsamości oraz nieliczenia się z ich politycznymi aspiracjami, to czy będzie to usprawiedliwienie zamachów bombowych dokonywanych przez PKK (Partię Pracujących Kurdystanu)?
Trudno w tej Izbie znaleźć osobę – a niestety jest ich może kilka – która nie gloryfikuje Nelsona Mandeli. Ale ANC (Afrykański Kongres Narodowy) dokonywał aktów terroru, walcząc z represyjnym państwem apartheidu. Są ludzie – obecnie mężowie stanu – którzy byli szacownymi gośćmi w tej Izbie, a którzy wcześniej byli bojownikami o wolność.
Czyżbym była tylko tępawą liberałką, która przejmuje się tylko wolnością wypowiedzi? Nie, ponieważ prawo musi być skuteczne. Już teraz należycie karzemy za podburzanie do aktów terrorystycznych. A to daje szerokie pole do zajmowania się takimi zachowaniami i wystąpieniami, których celem jest namawianie do zbrodni terroryzmu.
W zeszłym tygodniu, drugi w hierarchii sąd Wielkiej Brytanii, Sąd Apelacyjny, uchylił wyroki pięciu osobom skazanym za posiadanie materiałów dotyczących Dżihadu właśnie dlatego, że nie było dowodów na istnienie zamiaru podburzania do aktów terrorystycznych. Pierwotne wyroki w tej sprawie wywołały niezadowolenie wśród tych osób – głównie młodych muzułmanów – które pragnęły omawiać, dyskutować i krytykować politykę zagraniczną Europy i Stanów Zjednoczonych. To nie pomaga w zwalczaniu radykalizmu. Ale te sprawy, przez swoje niepowodzenie, pozostawiły również system prawny w stanie zmieszania i zamętu – a to sprzyja terrorystom.
Zajmijmy się więc kwestią wydawania wyroków w związku z podburzaniem. Przestańmy wdawać się w zawiłości gloryfikacji i apologii."@pl16
"Senhor Presidente, a meu ver, este é um bom relatório e subscrevo quase inteiramente as palavras do presidente da minha comissão e colega político, senhor deputado Deprez. Mas discordo dele e de outras pessoas no que se refere ao âmbito correcto das leis antiterroristas.
Não creio que haja vantagem em criminalizar a glorificação, ou apologia, do terrorismo, Penso que o termo "justificação" também é problemático. Tal como muitos de nós dissemos na conversa que mantivemos com Dick Marty sobre a questão das listas negras de terroristas e o congelamento de bens, a lei tem de ser justa e eficaz se quiser ser credível, sustentável e contar com o apoio do público. Existe o enorme risco de o alargamento do direito penal da forma proposta, indo além da esfera dos actos e das intenções e passando para a esfera das opiniões, e mesmo da fantasia, acarreta o perigo de se estar a instituir os crimes de pensamento.
Isto teria um efeito assustador na liberdade de expressão. Será que ao dizer que compreendo os sentimentos de indignação e hostilidade dos Curdos da Turquia devido à supressão da sua cultura, linguagem e identidade e à negação das suas aspirações políticas, estou a justificar as bombas do PKK?
Não há praticamente ninguém nesta Assembleia – embora, infelizmente, talvez haja algumas excepções - que não esteja disposto a elogiar Nelson Mandela. Mas o ANC cometeu actos terroristas na sua luta contra o regime extremamente repressivo do
. Há pessoas, que são agora estadistas, que foram convidados de honra desta Assembleia, e que têm um passado de combatentes da liberdade.
Serei eu, então, uma liberal primária, que se preocupa apenas com a liberdade de expressão? Não, porque a lei tem de ser eficaz. Já criminalizamos, correctamente, o incitamento à prática de actos terroristas. E isso já significa que temos bastante margem para combater comportamentos e discursos cuja finalidade seja a instigação à prática de delitos terroristas.
Na semana passada, o segundo mais alto tribunal do Reino Unido, o Tribunal de Recurso, anulou as condenações de cinco homens por posse de material jihadista, precisamente por não haver provas de intenção de incentivar actos de terrorismo. As condenações iniciais neste caso geraram ressentimento entre aqueles - principalmente jovens muçulmanos - que desejam discutir, debater e criticar as políticas externas da Europa e dos Estados Unidos. Isso não ajuda a combater o radicalismo. Mas estes casos, por se terem desmoronado, deixaram a lei num estado de confusão e desordem, e isso é bom para os terroristas.
Procuremos cingir-nos a obter condenações com base no incitamento. Não nos extraviemos classificando a glorificação e a apologia como delitos."@pt17
"Mr President, I believe that this is a good report and I subscribe almost entirely to the remarks of my chairman and political colleague, Mr Deprez. But I disagree with him and others on the proper scope of the anti-terrorist laws.
I do not believe it is helpful to criminalise glorification of, or apologia for, terrorism. I think the term ‘justification’ is also problematic. As many of us were earlier discussing with Dick Marty on the subject of terrorist blacklists and asset freezing, the law needs to be both just and effective if it is to remain credible and sustainable and have public support. There is a profound risk that extending the criminal law as proposed, beyond actions and intentions and into the realm of opinion, commentary, and even fantasy, carries the danger of creating thought-crimes.
This would have a potentially chilling effect on free speech. If I say I understand that the Kurds in Turkey have felt anger and disaffection at the suppression of their culture, language and identity and denial of their political aspirations, am I justifying PKK bombs?
There is hardly a person in the House – unfortunately, there are maybe a few – who would not glorify Nelson Mandela. But the ANC committed terrorist acts in fighting the utterly repressive apartheid state. There are people, now statesmen, who have been honoured guests in this Chamber, who have a past as freedom fighters.
So am I just a woolly liberal, concerned only with free speech? No, because the law has to be effective. We already properly criminalise incitement to commit terrorism. And that gives wide scope to target behaviour and speech that has, as its purpose, the instigation of a terrorist offence.
Last week, the UK’s second highest court, the Court of Appeal, quashed the convictions of five men for possession of jihadist material precisely because there was no evidence of intention to encourage terrorism. The original convictions in this case created resentment among those – mainly young Muslims – who wanted to discuss, debate and criticise the foreign policies of Europe and the United States. That does not help combat radicalism. But these cases have also, by their collapse, left the law in a state of confusion and disarray, and that is good for terrorists.
Let us stick to getting convictions on the basis of incitement. Let us not stray into glorification and apologia."@ro18
"Vážený pán predsedajúci, verím, že správa je spracovaná kvalitne a takmer úplne súhlasím s pripomienkami môjho predsedu a politického kolegu, pána Depreza. nesúhlasím však s ním ani s ostatnými v súvislosti so správnym rozsahom protiteroristických zákonov.
Neverím, že je prospešné trestať oslavovanie alebo obhajobu terorizmu. Myslím si, že aj termín „ospravedlňovanie“ je problematický. Mnohí z nás už skôr diskutovali s Dickom Martym o otázkach čiernych listín podozrivých z terorizmu a zmrazení aktív. Ak má byť zákon spoľahlivý a udržateľný, a ak má mať podporu verejnosti, musí byť primeraný a účinný. Existuje nesmierne riziko, že rozšírenie rozsahu trestného práva v súlade s návrhom, nad rámec činov a zámerov, o oblasť názorov, výkladu či dokonca fantázií, predstavuje nebezpečenstvo vzniku myšlienkového zločinu.
Opísaná skutočnosť by mohla mať na slobodu prejavu tlmiaci účinok. Ak sa vyjadrím, že chápem, že Kurdi v Turecku pociťovali hnev a nespokojnosť v súvislosti s utláčaním ich kultúry, jazyka a identity a s popieraním ich politických ambícií, znamená to, že ospravedlňujem bombardovanie PKK?
V tomto Parlamente by sme asi ťažko našli človeka, alebo, snáď bohužiaľ len pár jednotlivcov, ktorý by nemal obrovskú úctu voči Nelsonovi Mandelovi. ANC však spáchal teroristické činy v čase boja proti skutočne represívnemu štátu apartheidu. Sú to ľudia, dnes už štátnici, ktorí navštívili tento Parlament, a ktorí majú za sebou minulosť bojovníkov za slobodu.
Som teda len zmätenou liberálkou, ktorú zaujíma iba sloboda prejvu? Nie, pretože zákony musia byť účinné. Už sa nám podarilo primeraným spôsobom trestať podnecovanie k teroristickým činom. Ustanovenia ohľadne podnecovania terorizmu poskytujú široký priestor na boj proti správaniu a prejavu, ktorého cieľom je navádzanie na teroristický čin.
Minulý týždeň druhý najvyšší súd Spojeného kráľovstva, Odvolací súd, anuloval odsúdenie piatich mužov, ktorí prechovávali džihádistické materiály, z dôvodu nedostatočných dôkazov úmyslu podporovať terorizmus. Pôvodný rozsudok v tomto prípade podnietil hnev tých, a boli medzi nimi najmä mladí moslimovia, ktorí chceli diskutovať, prerokúvať a kritizovať zahraničné politiky Európy a Spojených štátov. V boji proti radikalizmu to nepomôže. Tieto prípady však prehrou súdov uvádzajú právo do stavu zmätku a nesúladu, do situácie, ktorá je pre teroristov výhodná.
Ostaňme pri trestoch v súvislosti s podnecovaním. Nedostaňme sa k oslavovaniu a obhajobe."@sk19
"Gospod predsednik, menim, da je poročilo dobro in strinjam se s skoraj vsemi pripombami mojega predsednika in političnega kolega, gospoda Depreza. Vendar se z njim in drugimi ne strinjam o ustreznem področju uporabe protiteroristične zakonodaje.
Menim, da ni koristno kaznovanje poveličevanja ali opravičevanja terorizma. Menim, da je problematičen tudi izraz „utemeljevanje“. Prej nas je veliko razpravljalo z Dickom Martyjem o vprašanju črnih seznamov teroristov in zamrznitvi sredstev, v zvezi s čimer mora biti zakonodaja pravična in učinkovita, če želi ostati verodostojna in trajnostna ter imeti podporo javnosti. Obstaja veliko tveganje, da bo predlagana razširitev kazenskega prava na ukrepe in namere ter na področje mnenja, komentarja in celo fantazije, povzročila nastanek miselnih zločinov.
To bi imelo morebitni negativni učinek na svobodo govora. Če rečem, da razumem, da so bili Kurdi v Turčiji jezni in nezadovoljni zaradi zatiranja njihove kulture, jezika in identitete ter zavračanja njihovih političnih prizadevanj, ali s tem opravičujem bombe Kurdske delavske stranke (PKK)?
V tem parlamentu je malo ali žal le nekaj ljudi, ki ne bi poveličevali Nelsona Mandele. Vendar je Afriški narodni kongres izvajal teroristična dejanja v boju proti zelo represivni apartheidski državi. Nekateri ljudje, zdaj državniki, ki so bili v tej dvorani častni gostje, so se v preteklosti borili za svobodo.
Ali sem torej zelo liberalna in me skrbi le svoboda govora? Ne, ker mora biti zakonodaja učinkovita. Že zdaj ustrezno kaznujemo spodbujanje terorizma. To pa razširja ciljno usmerjeno delovanje in govor, ki je namenjen spodbujanju terorističnih kaznivih dejanj.
Prejšnji teden je drugo najvišje sodišče v Združenem kraljestvu, drugostopenjsko sodišče, razveljavilo obsodbo petih moških zaradi posedovanja džihadskega materiala, ker ni bilo dokazov o namenu spodbujanja terorizma. Prvotne obsodbe v tem primeru so povzročile zamero pri tistih, večinoma mladih muslimanih, ki so želeli razpravljati o zunanji politiki Evrope in Združenih držav ter jo kritizirati. To ne prispeva k boju proti radikalizmu. Vendar je razpustitev teh primerov povzročila, da je pravo v stanju zmede in nereda, kar koristi teroristom.
Zato obsodbe utemeljujemo na podlagi spodbujanja. Ne slepimo se s poveličevanjem in opravičevanjem."@sl20
"Herr talman! Detta är enligt min mening ett bra betänkande, och jag instämmer i stort sett utan undantag i synpunkterna från min ordförande och politiske kollega Gérard Deprez. Jag håller däremot inte med honom och andra om antiterroristlagarnas egentliga räckvidd.
Jag anser inte att det tjänar något till att kriminalisera förhärligande eller försvar av terrorism. Jag anser också att begreppet ”rättfärdigande” är problematiskt. I anslutning till en diskussion tidigare med Dick Marty om svartlistningen av terrorister och frysningen av ekonomiska medel ansåg många av oss att lagstiftningen måste vara både rättvis och effektiv om den ska förbli trovärdig och hållbar och vinna allmänhetens stöd. Risken är mycket stor att om den straffrättsliga lagstiftningen i enlighet med förslaget utvidgas till att inte endast innefatta gärningar och avsikter utan även åsikter, synpunkter och till och med rena fantasier skulle tankar kunna stämplas som brottsliga.
Detta skulle kunna ha en avkylande effekt på yttrandefriheten. Om jag säger att jag förstår de turkiska kurdernas ilska och missnöje över att deras kultur, språk och identitet förtrycks och deras politiska strävanden motarbetas, innebär detta då att jag rättfärdigar Kurdiska arbetarpartiets (PKK) bombningar?
Det finns knappast en enda person här i parlamentet – kanske finns det förresten tyvärr en och annan – som inte skulle höja Nelson Mandela till skyarna. Afrikanska nationella kongressen (ANC) begick emellertid terrorhandlingar i kampen mot den ytterligt repressiva apartheidregimen. Det finns personer som nu är statsmän och har varit hedersgäster här i kammaren, vilka har ett förflutet som frihetskämpar.
Är jag därför blott och bart en inbiten liberal som enbart värnar om yttrandefriheten? Naturligtvis inte, men lagstiftningen måste vara effektiv. Vi kriminaliserar redan helt korrekt anstiftan till terrorism. Detta innebär att det finns gott om handlingsutrymme för att beivra beteenden och yttranden som syftar till att uppmuntra till terrorhandlingar.
Appellationsdomstolen, Storbritanniens näst högsta domstol, underkände förra veckan domarna mot fem män för innehav av jihadistiska skrifter, just av den orsaken att det inte kunde bevisas att det förelåg något uppsåt att uppmuntra till terrorism. De ursprungliga domarna i målet väckte ilska hos dem – huvudsakligen unga muslimer – som ville diskutera, debattera och kritisera Europas och USA:s utrikespolitik. Detta underlättar inte kampen mot radikalismen. Fallen har emellertid lett till förvirring och rådvillhet hos staten, och detta gagnar terroristernas sak.
Låt oss hålla fast vid anstiftan som grund för fällande domar. Låt oss inte förirra oss in i förhärligande och försvar."@sv22
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"ANC"13
"Deprez"13
"Sarah Ludford (ALDE ). –"18,5,20,15,1,19,16,11,13,4,21,8
"apartheid"21,17,12
|
Named graphs describing this resource:
The resource appears as object in 2 triples