Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2008-01-14-Speech-1-181"

PredicateValue (sorted: default)
rdf:type
dcterms:Date
dcterms:Is Part Of
dcterms:Language
lpv:document identification number
"en.20080114.18.1-181"6
lpv:hasSubsequent
lpv:speaker
lpv:spoken text
". Voorzitter, door mevrouw Doyle en de heer Matsakis is het probleem van de rechtsgrondslag ter sprake gebracht en commissaris Dimas, die ik ook hartelijk wil danken voor zijn antwoord, is daar ook al een beetje op ingegaan. Het probleem was indertijd, toen ik rapporteur was, dat ik het Raadsvoorzitterschap op bezoek kreeg en het Raadsvoorzitterschap zei: “We hebben in de Raad unaniem grote problemen met de rechtsgrondslag “handel”; wij willen er op advies van onze Juridische dienst “milieu” van maken”. Het Europees Parlement heeft de Juridische dienst van het Parlement geraadpleegd, en ook onze Juridische dienst was er absoluut van overtuigd dat de rechtsgrondslag niet “handel” mocht zijn, maar “milieu” moest worden. Op grond daarvan zijn we toen - vrijwel in unanimiteit, in ieder geval in de Raad - tot deze conclusie gekomen. Het zou inderdaad beter zijn geweest als we dit probleem vervolgens niet aan het Hof hadden voorgelegd, maar met de commissaris, met het Raadsvoorzitterschap en met het Parlement om de tafel waren gaan zitten om dit probleem politiek op te lossen. Wat is er nu gebeurd? Ja, gelukkig is de verordening van kracht geworden. Het heeft gewerkt; de Raad had er haast mee, het Parlement had er haast mee. Maar er is een hele discussie geweest, en die heeft er uiteindelijk toe geleid dat iedereen ongelijk heeft gekregen: de Commissie, de Raad én het Parlement. Het Hof heeft een soort Salomonsoordeel geveld en heeft gezegd: dubbele rechtsgrondslag, terwijl Raad en Parlement ervan uitgingen dat dat niet zou kunnen, dat dat onmogelijk was. In zo’n situatie zit je dan met het punt dat we allemaal ongelijk krijgen, dat het jaren vertraging kost. Gelukkig niet ten nadele van de ontwikkelingslanden, want het werk is gewoon doorgegaan. Maar goed, we hebben ons hiermee een tijd lang kunnen bezighouden. Ik denk dat we in het vervolg met elkaar deze problemen moeten voorkomen. Toen commissaris Dimas zijn kennismakingsgesprek met de Milieucommissie van het Parlement had, hebben we dit probleem ook bij hem aangekaart. We hebben het probleem in de drie hoorzittingen ook aangekaart bij commissaris Verheugen en bij de voorzitter van de Commissie, de heer Barroso. We hebben daar toen toch stellig de indruk gekregen dat het niet zozeer een beslissing van de Europese Commissie was om naar het Hof te stappen, maar van de Juridische dienst. Ik denk dat het voortaan niet meer aan de juristen, maar aan de politici moet worden overgelaten om dit probleem op te lossen."@nl3
lpv:spokenAs
lpv:translated text
". Paní předsedající, paní Doylová a pan Matsakis nastolili problém právního základu a komisař Dimas, kterému bych chtěl srdečně poděkovat za odpověď, se tohoto tématu rovněž dotknul. Když jsem byl zpravodajem, problém byl v podstatě v tom, že za mnou přišel předseda Rady a řekl: „my v Radě se jednomyslně shodneme na tom, že obchod jako právní základ je pro nás vážný problém; chceme požádat náš právní útvar o radu a změnit základ na životní prostředí“. Parlament konzultoval svůj vlastní právní útvar, který si byl naprosto jist, že právním základem by neměl být obchod, ale životní prostředí. Na uvedeném základě jsme pak téměř jednomyslně došli k tomuto závěru, alespoň v Radě. Bylo by skutečně lepší, kdybychom tento problém nepřednesli Soudnímu dvoru, ale zahájili jednání s komisařem, předsedou Rady a s Parlamentem o nalezení politického řešení tohoto problému. Co se stalo pak? Ano, nařízení naštěstí vstoupilo v platnost. Fungovalo to takhle: Rada považovala věc za naléhavou, Parlament považoval věc za naléhavou. Vzniklo však mnoho diskusí, a nakonec se všichni dostali do sporu: Komise, Rada Parlament. Soudní dvůr vydal svého druhu šalamounské rozhodnutí a řekl: dvojí právní základ, ačkoli Rada a Parlament předpokládaly, že to nejde, že to není možné. v takové situaci se dostanete do stavu, kdy nikdo nemá pravdu, stojí to léta zpoždění, ačkoli naštěstí ne na úkor rozvojových zemí, protože práce pokračovala tak jako tak. V každém případě nám to nějaký čas zabralo. Myslím, že bychom v budoucnosti měli postupovat společně, abychom takovým problémům předešli. Když pan komisař Dimas předběžně hovořil s Výborem pro životní prostředí, veřejné zdraví a bezpečnost potravin, také jsme mu tento problém přednesli. Problém jsme nastolili i na třech slyšeních s komisařem Verheugenem a předsedou Komise panem Barrosem. v té době jsme získali příznivý dojem, že nebylo ani tak rozhodnutím Komise, ale spíše právního útvaru, obrátit se na Soudní dvůr. Myslím, že od nynějška by nemělo být řešení problému ponecháno právníkům, ale politikům."@cs1
"Fru formand! Fru Doyle og hr. Matsakis rejste spørgsmålet om retsgrundlag, og kommissær Dimas berørte det også i sit svar. Lad mig indledningsvis sige hjertelig tak for Deres svar, hr. Dimas. Problemet var, at jeg som ordfører blev mødt med en bemærkning fra rådsformandskabets side om, at alle i Rådet fandt det problematisk, at retsgrundlaget var "handel". Man ønskede det med henvisning til den juridiske tjenestes udtalelse ændret til "miljø". Europa-Parlamentet rådførte sig med Parlamentets juridiske tjeneste, og også vores juridiske tjeneste var ganske overbevist om, at retsgrundlaget ikke burde være "handel", men "miljø". På baggrund heraf nåede vi dengang til denne konklusion næsten enstemmigt, i alt fald i Rådet. Det havde afgjort været bedre, hvis vi efterfølgende ikke havde forelagt sagen for Domstolen, men havde indledt forhandlinger mellem kommissæren, rådsformandskabet og Europa-Parlamentet for at finde en politisk løsning på dette spørgsmål. Hvad skete der nu? Ja, lykkeligvis trådte forordningen i kraft. Det virkede. Rådet behandlede det som en hastesag, og det samme gjorde Europa-Parlamentet. Det gav imidlertid anledning til en del diskussion, og i sidste ende fik ingen ret, hverken Kommissionen, Rådet eller Europa-Parlamentet. Domstolen traf en slags salomonisk afgørelse og foreskrev dobbelt retsgrundlag. Rådet og Europa-Parlamentet havde ment, det ikke var en mulighed. Man står dermed i en situation, hvor ingen har ret, og det har kostet års forsinkelse. Heldigvis har det ikke været til skade for udviklingslandene, for arbejdet fortsatte under alle omstændigheder. Vi brugte imidlertid en del tid på denne sag. Jeg mener, vi i samarbejde bør undgå, at sådanne problemer opstår fremover. Vi rejste også spørgsmålet, da kommissær Dimas første gang talte med Europa-Parlamentets Udvalg om Miljø, Folkesundhed og Fødevaresikkerhed. Vi rejste endvidere problemet under de tre høringer over for kommissær Verheugen og over for kommissionsformand Barroso. Vi fik dog dengang klart indtryk af, at det ikke så meget var Kommissionens, men den juridiske tjenestes beslutning at gå til Domstolen. Fremover bør vi efter min opfattelse ikke længere overlade det til juristerne at løse dette problem, men overlade det til politikerne."@da2
". − Frau Präsidentin! Frau Doyle und Herr Matsakis haben das Problem der Rechtsgrundlage angesprochen, und Kommissar Dimas, dem ich auch herzlich für seine Antwort danken möchte, ist ebenfalls kurz darauf eingegangen. Das Problem bestand zu meiner Zeit als Berichterstatter tatsächlich darin, dass mich der Ratsvorsitzende aufsuchte und erklärte: „Wir im Rat sind der einhelligen Meinung, dass die „Handelspolitik“ als Rechtsgrundlage überaus problematisch ist. Auf Anraten unseres Juristischen Dienstes wollen wir sie durch die „Umweltpolitik“ ersetzen.“ Das Parlament konsultierte seinen eigenen Juristischen Dienst, und auch der war der festen Überzeugung, als Rechtsgrundlage sei „Umweltpolitik“ statt „Handelspolitik“ heranzuziehen. Auf dieser Grundlage kamen wir damals zu dieser Schlussfolgerung, nahezu einstimmig, zumindest im Rat. Tatsächlich hätten wir besser daran getan, mit diesem Problem nicht den Gerichtshof anzurufen, sondern mit dem Kommissar, dem Ratsvorsitz und dem Parlament in Gespräche einzutreten und nach einer politischen Lösung für dieses Problem zu suchen. Was geschah danach? Ja, erfreulicherweise ist die Verordnung in Kraft getreten. Es funktionierte: der Rat behandelte die Angelegenheit dringlich, das Parlament behandelte sie dringlich. Gleichwohl gab es intensive Diskussionen, und die führten letztendlich dazu, dass jeder Unrecht hatte: die Kommission, der Rat das Parlament. Der Gerichtshof fällte eine Art salomonisches Urteil und sagte: doppelte Rechtsgrundlage, Rat und Parlament hingegen waren davon ausgegangen, dies sei nicht möglich. In einer solchen Situation landet man an dem Punkt, an dem wir alle im Irrtum sind, Jahre in Verzug geraten. Zum Glück nicht auf Kosten der Entwicklungsländer, denn die Arbeit ging trotzdem weiter. Auf jeden Fall haben wir ziemlich viel Zeit darauf verwendet. In Zukunft sollten wir meines Erachtens diese Probleme gemeinsam vermeiden. Während Kommissar Dimas’ Vorstellungskür im Ausschuss für Umweltfragen, Volksgesundheit und Lebensmittelsicherheit haben wir dieses Problem ebenfalls angesprochen. Wir haben die Problematik auch in drei Anhörungen mit Kommissar Verheugen und mit dem Kommissionspräsidenten, Herrn Barroso, erörtert. Damals gewannen wir den positiven Eindruck, die Entscheidung, den Gerichtshof anzurufen, sei weniger von der Kommission als vielmehr vom Juristischen Dienst ausgegangen. Nach meinem Dafürhalten sollte die Lösung dieses Problems von jetzt an nicht den Juristen, sondern den Politikern obliegen."@de9
"Κυρία Πρόεδρε, η κ. Doyle και ο κ. Ματσάκης έθιξαν το πρόβλημα της νομικής βάσης, ενώ το ίδιο έκανε και ο Επίτροπος Δήμας, τον οποίο θέλω επίσης να ευχαριστήσω θερμά για την απάντησή του. Το πρόβλημα, όταν ήμουν εισηγητής, ήταν πράγματι ότι ο Πρόεδρος του Συμβουλίου ήρθε να με δει λέγοντάς μου: «Εμείς στο Συμβούλιο συμφωνούμε ομόφωνα στο ότι έχουμε σοβαρά προβλήματα με το “εμπόριο” ως νομική βάση· θέλουμε να συμβουλευτούμε τη νομική υπηρεσία μας και να το κάνουμε “περιβάλλον”». Το Κοινοβούλιο συμβουλεύτηκε τη δική του νομική υπηρεσία, και η τελευταία ήταν απολύτως βέβαιη ότι η νομική βάση δεν πρέπει να είναι «εμπόριο», αλλά πρέπει να είναι «περιβάλλον». Πάνω σε αυτήν τη βάση φτάσαμε κατόπιν σε αυτό το συμπέρασμα, σχεδόν ομόφωνα, τουλάχιστον στο Συμβούλιο. Στην πραγματικότητα, θα ήταν καλύτερα εάν δεν είχαμε πάει αυτό το πρόβλημα στο Δικαστήριο, αλλά είχαμε ξεκινήσει διαπραγματεύσεις με τον Επίτροπο, τον Πρόεδρο του Συμβουλίου και το Κοινοβούλιο, προκειμένου να βρεθεί μία πολιτική λύση σε αυτό το πρόβλημα. Τι έγινε τότε; Ναι, ευτυχώς τέθηκε σε ισχύ ο κανονισμός. Είχε αποτέλεσμα: το Συμβούλιο χειρίστηκε το θέμα ως επείγον, το ίδιο και το Κοινοβούλιο. Παρόλα αυτά, υπήρξε υπερβολική συζήτηση και στο τέλος αυτό οδήγησε όλους να κάνουν λάθος: η Επιτροπή, το Συμβούλιο και το Κοινοβούλιο. Το Δικαστήριο ανακοίνωσε μια σολομώντεια λύση και είπε: διπλή νομική βάση, ενώ το Συμβούλιο και το Κοινοβούλιο υπέθεταν ότι δεν μπορούσε να γίνει αυτό, ότι ήταν αδύνατον. Σε μία κατάσταση όπως αυτή, καταλήγουμε στη θέση να κάνουμε όλοι λάθος, ότι έχει στοιχίσει χρόνια καθυστέρησης, αν και ευτυχώς όχι σε βάρος των αναπτυσσόμενων χωρών, καθώς το έργο προχωρούσε έτσι κι αλλιώς. Σε κάθε περίπτωση, ξοδέψαμε πολύ χρόνο σε αυτό. Νομίζω ότι πρέπει να δράσουμε μαζί για να αποτρέψουμε αυτά τα προβλήματα στο μέλλον. Όταν ο Επίτροπος Δήμας είχε την προπαρασκευαστική συνέντευξή του με την Επιτροπή Περιβάλλοντος, Δημόσιας Υγείας και Ασφάλειας των Τροφίμων, επίσης του θέσαμε αυτό το πρόβλημα. Θέσαμε επίσης το πρόβλημα στις τρεις ακροάσεις με τον Επίτροπο Verheugen και τον Πρόεδρο της Επιτροπής, κ. Barroso. Σχηματίσαμε τότε τη θετική εντύπωση ότι δεν ήταν τόσο πολύ απόφαση της Επιτροπής να πάει στο Δικαστήριο, αλλά της νομικής υπηρεσίας. Νομίζω ότι από εδώ και πέρα η επίλυση αυτού του προβλήματος δεν πρέπει να ανατεθεί στους δικηγόρους, αλλά στους πολιτικούς."@el10
". Madam President, Mrs Doyle and Mr Matsakis raised the problem of the legal basis and Commissioner Dimas, who I also want to thank warmly for his reply, also touched on this. The problem, when I was rapporteur, was indeed that the President of the Council came to see me and said: ‘We in the Council are unanimous in having serious problems with “trade” as the legal basis; we want to take advice from our Legal Service and make it “environment”’. Parliament consulted its own Legal Service, and our Legal Service was absolutely confident that the legal basis should not be ‘trade’ and that it had to be ‘environment’. On that basis we came to this conclusion then, almost unanimously, at least in the Council. It would actually have been better if we had not taken this problem to the Court of Justice, but had opened up negotiations with the Commissioner, with the President of the Council and with Parliament in order to find a political solution to this problem. What happened then? Yes, fortunately the regulation has come into force. It worked: the Council treated the matter as urgent, Parliament treated the matter as urgent. However, there was a great deal of discussion, and in the end that led to everyone being in the wrong: the Commission, the Council Parliament. The Court of Justice pronounced a kind of judgment of Solomon and said: dual legal basis, while the Council and Parliament had been assuming that you could not have that, that it was impossible. In a situation like that you end up in the position that we are all in the wrong, that it has cost years of delay, though fortunately not at the expense of the developing countries, as the work carried on anyway. In any event, we spent quite some time on this. I think that we should act together to prevent these problems in future. When Commissioner Dimas had his preliminary interview with the Committee on the Environment, Public Health and Food Safety, we also raised this problem with him. We also raised the problem in the three hearings with Commissioner Verheugen and with the President of the Commission, Mr Barroso. We had the positive impression at the time that it was not so much a decision of the Commission to go to the Court of Justice but a decision of the Legal Service. I think that from now on it should be left not to the lawyers but to the politicians to resolve this problem."@en4
". Señora Presidenta, la señora Doyle y el señor Matsakis han planteado el problema del fundamento jurídico y el Comisario Dimas, al que también quiero agradecerle sinceramente su respuesta, ha tocado asimismo el tema. El problema, cuando yo era ponente, fue en realidad que el Presidente del Consejo me dijo lo siguiente: «El Consejo es unánime en su opinión de que el «comercio» como fundamento jurídico planteará problemas graves; queremos que nos asesore nuestro Servicio Jurídico para convertir dicho fundamento en «medio ambiente». El Parlamento consultó con su propio Servicio Jurídico, y éste se mostró totalmente seguro de que el fundamento jurídico no debía ser «comercio», sino «medio ambiente». Por eso llegamos después a esa conclusión, casi por unanimidad, al menos en el Consejo. Habría sido efectivamente mejor que no hubiéramos llevado este problema al Tribunal de Justicia, sino que se hubieran iniciado negociaciones con el Comisario, con el Presidente del Consejo y con el Parlamento para encontrar una solución política al problema. ¿Qué ocurrió después? Por fortuna, el Reglamento ha entrado en vigor. Funcionó: el Consejo tramitó el asunto con urgencia, el Parlamento también lo tramitó con urgencia. No obstante, se discutió mucho y al final eso nos llevó a todos a equivocarnos: a la Comisión, al Consejo y al Parlamento. El Tribunal de Justicia ha dictado una sentencia salomónica y ha dicho: doble fundamento jurídico, cuando el Consejo y el Parlamento habían dado por hecho que eso no podía ser, que era imposible. En una situación así, todos terminamos equivocándonos, y eso cuesta años de retraso, aunque, por fortuna, no a costa de los países en desarrollo, ya que el trabajo prosigue en cualquier caso. Sea como sea, hemos dedicado mucho tiempo a esta cuestión. Creo que debemos actuar conjuntamente para evitar estos problemas en el futuro. Cuando el Comisario Dimas mantuvo su entrevista preliminar con la Comisión de Medio Ambiente, Salud Pública y Seguridad Alimentaria, le planteamos el problema. Planteamos asimismo el problema en las tres audiencias con el Comisario Verheugen y con el Presidente de la Comisión, señor Barroso. Tuvimos en ese momento la impresión favorable de que la decisión de acudir al Tribunal de Justicia no era tanto de la Comisión como del Servicio Jurídico. Creo que a partir de ahora la resolución de este problema no debe dejarse a los abogados, sino a los políticos."@es21
". Pr president, pr Doyle ja hr Matsakis tõstatasid küsimuse õigusliku aluse kohta ning seda puudutas ka volinik Dimas, keda ma tahaksin samuti tema vastuse eest südamest tänada. Kui mina olin raportöör, oli probleemiks tõepoolest see, et nõukogu eesistuja tuli minu juurde ja ütles: „Me oleme nõukogus ühel meelel selles, et on tõsiseid probleeme kaubanduse kui õigusliku alusega; me tahame võtta kuulda meie õigustalituse nõuannet ja asendada selle keskkonnaga”. Euroopa Parlament konsulteeris oma õigustalitusega ning meie õigustalitus oli täiesti kindel, et õiguslikuks aluseks ei tohiks olla kaubandus, vaid et selleks peab olema keskkond. Selle alusel jõudsime siis vähemalt nõukogus peaaegu ühehäälselt nimetatud järelduseni. Tegelikult oleks olnud parem, kui me poleks selle probleemiga pöördunud kohtusse, vaid oleksime alustanud läbirääkimisi voliniku, nõukogu eesistuja ja Euroopa Parlamendiga, et leida sellele probleemile poliitiline lahendus. Mis siis juhtus? Jah, õnneks peab määrus jõustuma. See toimis: nõukogu ja parlament käsitlesid küsimust kiireloomulisena. Kuid toimusid suured vaidlused ning lõpuks jõudsid kõik valele tulemusele: komisjon, nõukogu parlament. Kohus tegi teatavaks saalomonliku otsuse ning ütles, et võimalik on kaks õiguslikku alust, samas kui nõukogu ja parlament eeldasid, et seda ei saa, see pole võimalik. Sellises olukorras leiad end mõtlemast, et kõik eksivad, ning see on andnud tulemuseks aastatepikkuse viivituse, kuigi õnneks mitte arengumaade arvelt, kuna töö siiski jätkus. Igatahes kulus selleks üsna palju aega. Ma arvan, et me peaksime tegutsema koos, et selliseid probleeme tulevikus vältida. Kui volinik Dimas vestles eelnevalt keskkonna-, rahvatervise- ja toiduohutuse komisjoniga, tõstatasime selle küsimuse ka temaga. Samuti tõstatasime küsimuse kolme arutelu käigus volinik Verheugeni ja komisjoni presidendi, hr Barrosoga. Sellel hetkel jäi meile positiivne mulje, et kohtusse pöördumine polnud mitte niivõrd komisjoni, kuivõrd õigustalituse otsus. Ma arvan, et edaspidi tuleks selle probleemi lahendamine jätta poliitikutele, mitte juristidele."@et5
". Arvoisa puhemies, jäsenet Doyle ja Matsakis puhuivat oikeusperustan ongelmasta, ja komission jäsen Dimas, jota haluan kiittää lämpimästi vastauksesta, käsitteli niin ikään samaa ongelmaa. Toimiessani esittelijänä ongelmana olikin, että neuvoston puheenjohtajan mukaan neuvosto myönsi yksimielisesti vakavat ongelmat, jotka nousivat siitä, että oikeusperustana olisi "kaupankäynti". Neuvosto kertoi haluavansa saada lausunnon neuvoston oikeudelliselta yksiköltä muuttaakseen oikeusperustaksi "ympäristön". Parlamentti puolestaan kääntyi oman oikeudellisen yksikkönsä puoleen. Tämä oli ehdottomasti sitä mieltä, että oikeusperustan pitäisi koskea "ympäristöä" kaupan sijasta. Tältä pohjalta päädyimme nykyiseen päätelmään, joka tehtiin lähes yksimielisesti, ainakin neuvostossa. Olisi itse asiassa ollut parempi, jos emme olisi vieneet ongelmaa Euroopan yhteisöjen tuomioistuimeen vaan olisimme poliittisen ratkaisun löytämiseksi aloittaneet neuvottelut komission jäsenen, neuvoston puheenjohtajan ja parlamentin kesken. Mitä tämän jälkeen tapahtui? Asetus on onneksi tullut voimaan. Se nimittäin toimii: neuvosto käsitteli aihetta kiireellisenä, samoin parlamentti. Keskusteluja oli kuitenkin melkoisesti, ja lopulta kaikki olivat väärällä tiellä, niin komissio, neuvosto parlamenttikin. Euroopan yhteisöjen tuomioistuin antoi ikään kuin Salomonin tuomion päätyessään kaksinkertaiseen oikeusperustaan, vaikka neuvosto ja parlamentti olivat todenneet sen mahdottomaksi. Tämänkaltaisessa tilanteessa kaikki ovat loppujen lopuksi väärässä, ja vuosia on mennyt hukkaan, vaikka ei onneksi sentään kehitysmaiden kustannuksella, koska työhän jatkui edelleen. Tähän on joka tapauksessa mennyt melkoisesti aikaa. Meidän olisi mielestäni toimittava yhdessä, jotta vastaavia ongelmia ei syntyisi jatkossa. Otimme tämän ongelman esille myös komission jäsenen Dimasin kanssa ympäristön, kansanterveyden ja elintarvikkeiden turvallisuuden valiokunnan alustavassa haastattelussa. Puhuimme ongelmasta myös komission jäsenen Verheugenin ja komission puheenjohtaja Barroson kanssa järjestetyissä kolmessa kuulemistilaisuudessa. Tuolloin meille jäi myönteinen mielikuva, ettei Euroopan yhteisöjen tuomioistuimeen meno ollut niinkään komission päätös vaan pikemminkin oikeudellisen yksikön. Minusta vastaisuudessa ongelman ratkaiseminen olisi jätettävä poliitikkojen eikä lakimiesten hoidettavaksi."@fi7
". Madame la Présidente, M Doyle et M. Matsakis ont soulevé le problème de la base juridique, et le commissaire Dimas, que je veux aussi remercier chaleureusement pour sa réponse, l’a également évoqué. Le problème, lorsque j’étais rapporteur, était en fait que le président du Conseil est venu me voir et m’a dit: «Nous sommes unanimes au Conseil: cela nous pose un sérieux problème que la base juridique soit le «commerce». Nous voulons demander conseil à notre service juridique et en changer pour l’ «environnement ». Le Parlement a consulté son propre service juridique et celui-ci était absolument sûr que la base juridique ne devait pas être le «commerce», mais bien l’ «environnement». Sur cette base, nous sommes alors parvenus à cette conclusion, à une quasi-unanimité, du moins au Conseil. Il aurait en fait été préférable de ne pas porter ce problème devant la Cour de justice, mais d’entamer des négociations avec le commissaire, avec le président du Conseil et avec le Parlement afin de trouver une solution politique à ce problème. Que s’est-il passé ensuite? Oui, heureusement, le règlement est entré en vigueur. Cela a fonctionné: le Conseil a traité la question en urgence, le Parlement a traité la question en urgence. Il y a cependant eu beaucoup de discussions et, au final, il s’est avéré que tout le monde avait tort: la Commission, le Conseil le Parlement. La Cour de justice a prononcé une sorte de jugement de Salomon et a dit: base juridique double, alors que le Conseil et le Parlement pensaient que ce n’était pas possible. Dans une situation comme celle-ci, on finit par tous avoir tort, on prend un an de retard, heureusement pas aux dépens des pays en développement, puisque les travaux se sont quand même poursuivis. En tout cas, nous avons passé pas mal de temps sur ce problème. Je pense que nous devrions agir ensemble afin de prévenir ces problèmes à l’avenir. Lors de l’entretien préliminaire du commissaire Dimas avec la commission de l’environnement, de la santé publique et de la sécurité alimentaire, nous avons également soulevé ce problème avec lui. Nous avons également soulevé le problème lors des trois auditions avec le commissaire Verheugen et avec le président de la Commission, M. Barroso. Nous avons eu l’impression positive à l’époque que ce n’était pas tellement une décision de la Commission d’aller devant la Cour de justice, mais bien une décision du service juridique. Je pense qu’à partir de maintenant, il faudrait laisser les hommes politiques, et non pas les juristes, résoudre ce problème."@fr8
". Elnök asszony! Doyle asszony és Matsakis úr felvetette a jogalap problémáját, és Dimas biztos úr, akinek meleg köszönetemet tolmácsolom válaszáért, szintén foglalkozott ezzel. A probléma előadóságom idején valóban az volt, hogy a Tanács elnöke odajött hozzám, és közölte: „Mi a Tanácsban egyhangúan úgy látjuk, hogy komolyan problémás, hogy a jogalap pusztán a »kereskedelem«; tanácsot kívánunk kérni Jogi Szolgálatunktól, és a »környezetet« kívánjuk jogalappá tenni.” A Parlament konzultált saját Jogi Szolgálatával, és a mi Jogi Szolgálatunk teljesen egyértelműen közölte, hogy a jogalap nem lehet a „kereskedelem”, csak a „környezet”. Ilyen alapon jutottunk erre a következtetésre, szinte egyhangúlag, legalábbis a Tanácsban. Ténylegesen jobb lenne, ha nem vittük volna ezt a problémát a Bíróság elé, hanem tárgyalásokat kezd a biztos, a Tanács elnöke és a Parlament a probléma politikai megoldása érdekében. Mi is történt? Igen, szerencsére hatályba lépett a rendelet. Működött: a Tanács sürgősként kezelte az ügyet, a Parlament sürgősként kezelte az ügyet. Azonban sok vita zajlott, végül pedig mindenki tévedett: a Bizottság, a Tanács a Parlament is. A Bíróság salamoni ítélettel azt mondta, hogy kettős jogalap szükséges, míg a Tanács és a Parlament azt állította, hogy ez nem lehet, ez lehetetlen. Ilyen helyzetben arra az álláspontra jut az ember, hogy mindannyian tévedtünk, ez több éves késedelmet jelentett, bár szerencsére nem a fejlődő országok kárára, és a munka mindenesetre folytatódott. Mindenesetre elég sok időt eltöltöttünk ezzel. Azt gondolom, hogy együtt kell fellépnünk annak megakadályozása érdekében, hogy ilyen problémák a jövőben is előforduljanak. Amikor Dimas biztos úr megtartotta előzetes meghallgatását a Környezetvédelmi, Közegészségügyi és Élelmiszer-biztonsági Bizottságon belül, már felvetettük neki ezt a problémát. Három meghallgatáson vetettük fel a problémát Verheugen biztos úrnál és a Bizottság elnökénél, Barroso úrnál. Az a kedvező benyomásunk volt akkor, hogy nem annyira a Bizottság döntése volt a Bírósághoz való fordulás, inkább a Jogi Szolgálaté. Úgy gondolom, hogy mostantól a probléma megoldása nem a jogászok, hanem a politikusok feladata."@hu11
". Signora Presidente, gli onorevoli Doyle e Matsakis hanno sollevato il problema del fondamento normativo. Anche il Commissario Dimas, che ringrazio vivamente per la sua risposta, ha accennato a questo aspetto. Il problema infatti, quando ero relatore, era che il Presidente del Consiglio era venuto a farmi visita e mi aveva detto: “Nel Consiglio abbiamo all’unanimità seri problemi con il fondamento normativo ‘commercio’; su parere del nostro servizio giuridico vogliamo modificarlo in ‘ambiente’. Il Parlamento ha consultato il proprio servizio giuridico il quale era assolutamente sicuro che il fondamento normativo non dovesse essere “commercio”, bensì “ambiente”. Su questa base siamo quindi giunti a quella conclusione, quasi all’unanimità, almeno nel Consiglio. Sarebbe stato meglio in realtà se non avessimo sollevato il problema dinanzi alla Corte di giustizia, ma avessimo cercato di trovare una soluzione politica al problema con il Commissario, il Presidente del Consiglio e il Parlamento. Cosa è successo allora? Sì, fortunatamente il regolamento è entrato in vigore. Ha funzionato: il Consiglio ha trattato la questione con urgenza, il Parlamento ha trattato la questione con urgenza. Tuttavia, è seguita un’enorme discussione e alla fine tutti hanno avuto torto: la Commissione, il Consiglio il Parlamento. La Corte di giustizia ha pronunciato un giudizio di tipo salomonico e ha dichiarato “duplice fondamento giuridico”, mentre Consiglio e Parlamento avevano presunto che non era possibile, che era impossibile. In una situazione come quella, si finisce con l’avere tutti torto, e si sono accumulati anni di ritardo. Fortunatamente non a spese dei paesi in via di sviluppo, perché i lavori sono andati comunque avanti. In ogni caso, abbiamo fatto passare molto tempo. Ritengo che in futuro dovremmo agire insieme per evitare il verificarsi di questi problemi. Quando il Commissario Dimas ha avuto l’intervista preliminare con la commissione per l’ambiente, la sanità pubblica e la sicurezza alimentare, abbiamo discusso del problema anche con lui. Abbiamo sollevato il problema anche nelle tre audizioni con il Commissario Verheugen e con il Presidente della Commissione Barroso. In quel momento abbiamo avuto l’impressione positiva che non era stata la Commissione a decidere di adire la Corte di giustizia, ma il servizio giuridico. Penso che da ora in poi non ci si dovrebbe rivolgere agli avvocati per risolvere il problema, ma ai politici."@it12
". Ponia Pirmininke, Avril Doyle ir Mario Matsakis iškėlė klausimą dėl teisinio pagrindo ir Komisijos narys Stavros Divas, kuriamam aš taip šiltai dėkoju už jo atsakymą, taip pat palietė jį. Man būnant pranešėju iš tikrųjų kilo problema, kai Tarybos Pirmininkas atėjo aplankyti manęs ir pasakė: „Mes Taryboje esame vieningi, kad turime rimtų problemų dėl žodžio „prekyba“, kaip teisinio pagrindo; mes norime pasinaudoti, mūsų Teisės tarnybos patarimu ir pakeisti jį žodžiu „aplinka“. Parlamentas pasikonsultavo su savo Teisės tarnyba ir mūsų Teisės tarnyba buvo visiškai tikra, kad teisinis pagrindas turėtų būti ne „prekyba“, o „aplinka“. Šiuo pagrindu mes priėjome prie šios išvados, o po to beveik vienbalsiai galų gale – ir Taryboje. Iš tikrųjų būtų buvę geriau, jeigu mes nebūtume pateikę šios problemos Teisingumo Teismui, o būtume pradėję derybas su Komisijos nariu, su Tarybos Pirmininku ir Parlamentu, kad rastume šios problemos sprendimą. Kas atsitiko po to? Taip, laimei reglamentas įsigaliojo. Jis veikė: Taryba laikė klausimą esant skubų, Parlamentas taip pat. Tačiau šiuo klausimu vyko daug diskusijų ir galiausiai tai visus suklaidino – Komisiją, Tarybą Parlamentą. Teisingumo Teismas paskelbė „Saliamono sprendimą“ ir pasakė: dvigubas teisinis pagrindas, kol Taryba ir Parlamentas manė, kad jūs negalėjote jo turėti, buvo negalimas. Tokioje situacijoje jūs atsiduriate padėtyje, kurioje mes visi esame neteisūs, kurioje tai turi sugaištų metų kainą, nors, laimei, ne besivystančių šalių sąskaita, kadangi darbas buvo vis tiek atliktas. Bet kokiu atveju mes šiuo klausimu sugaišome nemažai laiko. Aš manau, kad mes turime veikti kartu, kad išvengtume šių problemų ateityje. Kai Komisijos narys Stavros Dimas turėjo preliminarų pokalbį su Aplinkos, visuomenės sveikatos ir maisto saugumo komitetu, mes taip pat kėlėme šią problemą kartu su juo. Be to, mes kėlėme šia problemą trijuose svarstymuose, dalyvaujant Komisijos nariui G. Verheugenui ir Komisijos Pirmininkui J. M. Barroso. Tuo metu mes susidarėme įspūdį, kad kreiptis į Teisingumo Teismą buvo ne tiek Komisijos sprendimas, kiek Teisės tarnybos sprendimas. Aš manau, kad nuo šio momento šios problemos sprendimas turėtų būti paliktas ne teisininkams, o politikams."@lt14
". Priekšsēdētājas kundze kungs un kungs pievērsās jautājumam par juridisko pamatojumu, kā arī komisārs kuram es gribētu pateikties par viņa atbildi, arī pieskārās šim jautājumam. Patiesi, šī problēma bija tāda, ka man pildot referenta pienākumus, Padomes priekšsēdētājs ieradās satikt mani un teica: Mēs Padomē vienprātīgi uzskatām, ka ir nopietnas problēmas ar „tirdzniecību” kā juridisko pamatu, mēs gribam pieņemt mūsu juridiskā dienesta padomu un tā vietā izmantot „vidi”. Parlaments konsultējās ar savu juridisko dienestu un mūsu juridiskais dienests bija pilnīgi pārliecināts, ka juridiskajam pamatam ir jābūt „videi”, nevis „tirdzniecībai”. Ar šādu pamatojumu mēs toreiz nonācām pie šī secinājuma, gandrīz vienprātīgi , vismaz Padomē. Patiesībā būtu bijis labāk, ja mēs šo problēmu nebūtu iesnieguši izskatīšanai Kopienu Tiesā, bet uzsākuši sarunas ar Komisāru, Padomes priekšsēdētāju un Parlamentu, lai atrastu politisku risinājumu šai problēmai. Kas toreiz notika? Jā, par laimi regula stājās spēkā. Tas darbojās: Padome piešķīra lietai steidzamību, Parlaments piešķīra lietai steidzamību. Tomēr bija ļoti daudz diskusiju un beigās visi bija kļūdījušies: Komisija, Padome un Parlaments. Kopienu tiesa pieņēma „Zālamana lēmumu” un noteica: duālais juridiskais pamats, kamēr Padome un Parlaments bija pieņēmuši, ka to nevar izmantot, ka tas ir kaut kas neiespējams. Šādā situācijā iznākums bija tāds, ka rezultātā mēs visi esam kļūdījušies, tas ir prasījis kavēšanās gadus, cerot, ka tas nav uz jaunattīstības valstu rēķinu, tā kā darbs tika veikts jebkurā gadījumā. Jebkurā gadījumā mēs pie šī lietas pavadījām kādu laiku. Es domāju, ka mums jādarbojas kopīgi, lai novērstu šādas problēmas nākotnē. Kad komisāram bija viņa sākotnējā intervija ar Vides, sabiedrības veselības un pārtikas nekaitīguma komiteju, mēs ar viņu arī aplūkojām šo problēmu. Mēs pievērsāmies šai problēmu trīs noklausīšanās reizēs ar kungu un Komisijas priekšsēdētāju kungu. Mums bija pozitīvs iespaids tajā laikā, kad tas bija ne tik daudz Komisijas lēmums vērsties pie Kopienu Tiesas, bet gan Juridiskā dienesta lēmums. Es domāju, ka turpmāk šo problēmu risināt ir jāuztic politiķiem, nevis juristiem."@lv13
"Voorzitter, door mevrouw Doyle en de heer Matsakis is het probleem van de rechtsgrondslag ter sprake gebracht en commissaris Dimas, die ik ook hartelijk wil danken voor zijn antwoord, is daar ook al een beetje op ingegaan. Het probleem was indertijd, toen ik rapporteur was, dat ik het Raadsvoorzitterschap op bezoek kreeg en het Raadsvoorzitterschap zei: "We hebben in de Raad unaniem grote problemen met de rechtsgrondslag "handel"; wij willen er op advies van onze Juridische Dienst "milieu" van maken". Het Europees Parlement heeft de Juridische Dienst van het Parlement geraadpleegd, en ook onze Juridische Dienst was er absoluut van overtuigd dat de rechtsgrondslag niet "handel" mocht zijn, maar "milieu" moest worden. Op grond daarvan zijn we toen - vrijwel in unanimiteit, in ieder geval in de Raad - tot deze conclusie gekomen. Het zou inderdaad beter zijn geweest als we dit probleem vervolgens niet aan het Hof hadden voorgelegd, maar met de commissaris, met het Raadsvoorzitterschap en met het Parlement om de tafel waren gaan zitten om dit probleem politiek op te lossen. Wat is er nu gebeurd? Ja, gelukkig is de verordening van kracht geworden. Het heeft gewerkt; de Raad had er haast mee, het Parlement had er haast mee. Maar er is een hele discussie geweest, en die heeft er uiteindelijk toe geleid dat iedereen ongelijk heeft gekregen: de Commissie, de Raad én het Parlement. Het Hof heeft een soort Salomonsoordeel geveld en heeft gezegd: dubbele rechtsgrondslag, terwijl Raad en Parlement ervan uitgingen dat dat niet zou kunnen, dat dat onmogelijk was. In zo'n situatie zit je dan met het punt dat we allemaal ongelijk krijgen, dat het jaren vertraging kost. Gelukkig niet ten nadele van de ontwikkelingslanden, want het werk is gewoon doorgegaan. Maar goed, we hebben ons hiermee een tijd lang kunnen bezighouden. Ik denk dat we in het vervolg met elkaar deze problemen moeten voorkomen. Toen commissaris Dimas zijn kennismakingsgesprek met de Milieucommissie van het Parlement had, hebben we dit probleem ook bij hem aangekaart. We hebben het probleem in de drie hoorzittingen ook aangekaart bij commissaris Verheugen en bij de voorzitter van de Commissie, de heer Barroso. We hebben daar toen toch stellig de indruk gekregen dat het niet zozeer een beslissing van de Europese Commissie was om naar het Hof te stappen, maar van de Juridische Dienst. Ik denk dat het voortaan niet meer aan de juristen, maar aan de politici moet worden overgelaten om dit probleem op te lossen."@mt15
". Pani przewodnicząca! Pani Doyle i pan Matsakis podnieśli kwestię podstawy prawnej. Kwestię tę poruszył także komisarz Dimas, któremu pragnę również gorąco podziękować za odpowiedź. Kiedy sam byłem sprawozdawcą, problemem było rzeczywiście to, że przyszedł do mnie przewodniczący Rady i powiedział: „My w Radzie jesteśmy jednomyślni co do tego, że mamy poważne problemy z przyjęciem art. 133 za podstawę prawną. Chcemy skorzystać z rady naszych służb prawnych i za podstawę przyjąć art. 175”. Parlament zasięgnął opinii swoich służb prawnych, a nasze służby prawne były w pełni przekonane, że za podstawę prawną nie należy przyjmować art. 133, ale art. 175. Na tej podstawie doszliśmy wtedy do tego wniosku, niemalże jednomyślnie, przynajmniej w Radzie. Byłoby w rzeczywistości lepiej, jeżeli nie zwrócilibyśmy się z tą sprawą do Trybunału Sprawiedliwości, ale podjęlibyśmy negocjacje z komisarzem, przewodniczącym Rady i Parlamentem w celu znalezienia politycznego rozwiązania tego problemu. Co się wtedy stało? Na szczęście rozporządzenie weszło w życie. Udało się. Rada uznała sprawę za pilną, podobnie jak Parlament. Jednakże odbyło się wiele dyskusji i w końcu okazało się, że żadna ze stron nie miała racji: Komisja Europejska, Rada Parlament. Trybunał Sprawiedliwości wydał niejako salomonowy wyrok, stwierdzając, że konieczne jest zastosowanie podwójnej podstawy prawnej, podczas gdy Rada i Parlament zakładały, że nie można tego zrobić, że to niemożliwe. W sytuacji takiej, jak ta, okazało się, że wszyscy nie mieliśmy racji, że straciliśmy kilka lat, choć na szczęście nie ze szkodą dla państw rozwijających się, ponieważ i tak prace były nieprzerwanie prowadzone. W każdym razie poświęciliśmy tej sprawie sporo czasu. Uważam, że powinniśmy współdziałać w celu zapobieżenia powstawaniu takich problemów w przyszłości. Podnieśliśmy tę kwestię, kiedy komisarz Dimas wystąpił w ramach konsultacji wstępnych przed Komisją Ochrony Środowiska, Zdrowia Publicznego i Bezpieczeństwa Żywności. Podnieśliśmy również tę kwestię podczas trzech posiedzeń z komisarzem Verheugenem i przewodniczącym Komisji Europejskiej, panem Barroso. Odnieśliśmy wtedy pozytywne wrażenie, że w rzeczywistości decyzji o zwróceniu się do Trybunału Sprawiedliwości nie podjęła Komisja Europejska, ale służby prawne. Uważam, że w przyszłości sprawę rozstrzygnięcia takiego problemu powinno się powierzyć politykom, a nie prawnikom."@pl16
"Senhora Presidente, a senhora deputada Doyle e o senhor deputado Matsakis levantaram o problema da base jurídica, que foi igualmente aflorado pelo Senhor Comissário Dimas, a quem queria agradecer calorosamente a sua resposta. O problema, quando fui relator, residiu realmente no facto de o Presidente em exercício do Conselho ter vindo ter comigo, dizendo: "No Conselho somos unânimes em que temos um problema sério com "comércio" como base jurídica, e pretendemos pedir o parecer dos nossos Serviços Jurídicos sobre a possibilidade de ela passar a ser o "ambiente". O Parlamento consultou os seus próprios Serviços Jurídicos, que estavam absolutamente certos de que a base jurídica devia ser o "ambiente" e não o "comércio". Nessa base, chegámos então a esta conclusão, quase por unanimidade, pelo menos no Conselho. Na realidade, teria sido melhor não apresentarmos este problema ao Tribunal de Justiça, mas encetarmos negociações com o Senhor Comissário, com o Presidente do Conselho e o Parlamento, para encontrarmos uma solução política para ele. O que aconteceu então? Felizmente, a regulamentação entrou em vigor. Funcionou: o Conselho tratou o assunto como assunto urgente, e o Parlamento fez o mesmo. Não obstante, houve grande discussão que, no final, fez com que todos estivessem errados: a Comissão, o Conselho o Parlamento. O Tribunal de Justiça pronunciou uma espécie de sentença de Salomão e disse: "Dupla base jurídica", quando o Conselho e o Parlamento tinham estado a partir do princípio de que isso não podia ser, de que era impossível. Numa situação como essa, acaba-se numa situação em que todos estamos errados, tendo isso custado anos de adiamentos, embora, felizmente, não a expensas dos países em vias de desenvolvimento, uma vez que, de qualquer modo, o trabalho prosseguia. Em todo o caso, gastámos bastante tempo com isto. Penso que devíamos proceder conjuntamente para evitar tais problemas no futuro. Quando o Comissário Dimas teve a sua entrevista preliminar com a Comissão do Ambiente, da Saúde Pública e da Segurança Alimentar, também lhe expusemos este problema. Além disso, levantámos igualmente o problema no decurso das três audiências com o Comissário Verheugen e o Presidente da Comissão, José Manuel Barroso. Na altura, ficou-nos a impressão positiva de que ir para o Tribunal de Justiça não tinha sido tanto uma decisão da Comissão como uma decisão dos Serviços Jurídicos. Penso que, a partir de agora, a solução do problema não devia ser deixada aos juristas, mas sim aos políticos."@pt17
"Voorzitter, door mevrouw Doyle en de heer Matsakis is het probleem van de rechtsgrondslag ter sprake gebracht en commissaris Dimas, die ik ook hartelijk wil danken voor zijn antwoord, is daar ook al een beetje op ingegaan. Het probleem was indertijd, toen ik rapporteur was, dat ik het Raadsvoorzitterschap op bezoek kreeg en het Raadsvoorzitterschap zei: "We hebben in de Raad unaniem grote problemen met de rechtsgrondslag "handel"; wij willen er op advies van onze Juridische Dienst "milieu" van maken". Het Europees Parlement heeft de Juridische Dienst van het Parlement geraadpleegd, en ook onze Juridische Dienst was er absoluut van overtuigd dat de rechtsgrondslag niet "handel" mocht zijn, maar "milieu" moest worden. Op grond daarvan zijn we toen - vrijwel in unanimiteit, in ieder geval in de Raad - tot deze conclusie gekomen. Het zou inderdaad beter zijn geweest als we dit probleem vervolgens niet aan het Hof hadden voorgelegd, maar met de commissaris, met het Raadsvoorzitterschap en met het Parlement om de tafel waren gaan zitten om dit probleem politiek op te lossen. Wat is er nu gebeurd? Ja, gelukkig is de verordening van kracht geworden. Het heeft gewerkt; de Raad had er haast mee, het Parlement had er haast mee. Maar er is een hele discussie geweest, en die heeft er uiteindelijk toe geleid dat iedereen ongelijk heeft gekregen: de Commissie, de Raad én het Parlement. Het Hof heeft een soort Salomonsoordeel geveld en heeft gezegd: dubbele rechtsgrondslag, terwijl Raad en Parlement ervan uitgingen dat dat niet zou kunnen, dat dat onmogelijk was. In zo'n situatie zit je dan met het punt dat we allemaal ongelijk krijgen, dat het jaren vertraging kost. Gelukkig niet ten nadele van de ontwikkelingslanden, want het werk is gewoon doorgegaan. Maar goed, we hebben ons hiermee een tijd lang kunnen bezighouden. Ik denk dat we in het vervolg met elkaar deze problemen moeten voorkomen. Toen commissaris Dimas zijn kennismakingsgesprek met de Milieucommissie van het Parlement had, hebben we dit probleem ook bij hem aangekaart. We hebben het probleem in de drie hoorzittingen ook aangekaart bij commissaris Verheugen en bij de voorzitter van de Commissie, de heer Barroso. We hebben daar toen toch stellig de indruk gekregen dat het niet zozeer een beslissing van de Europese Commissie was om naar het Hof te stappen, maar van de Juridische Dienst. Ik denk dat het voortaan niet meer aan de juristen, maar aan de politici moet worden overgelaten om dit probleem op te lossen."@ro18
". Vážená pani predsedajúca, pani Doylová a pán Matsakis upozornili na problém právneho základu a komisár Dimas, ktorému veľmi pekne ďakujem za odpoveď sa tiež tejto téme venoval. Skutočne bolo problémom pri vypracovaní tejto správy, že predseda Rady za mnou prišiel a povedal: „V Rade sme sa jednomyseľne zhodli na tom, že máme vážny problém s „obchodom“ ako právnym základom, chceli by sme dať na radu našich právnych služieb a zmeniť ho na „životné prostredie“. Parlament sa obrátil na svoje právne služby, ktoré sa jednoznačne domnievali, že právnym základom by namiesto „obchodu“ malo byť „životné prostredie“. Na tomto základe sme dospeli k záveru, takmer jednomyseľne, teda aspoň v Rade. Bolo by v skutočnosti lepšie, keby sme sa s týmto problémom neobracali na Súdny dvor, ale otvorili by sme rokovania s komisárom, s predsedom Rady a s Parlamentom, aby sme našli politické riešenie tohto problému. Čo sa stalo potom? Áno našťastie nariadenie nadobudlo účinnosť. Fungovalo to. Rada to považovala za naliehavú záležitosť, Parlament to považoval za naliehavú záležitosť. Prebehlo o tom veľmi veľa diskusií a na záver sa ukázalo, že sa všetci mýlili. Komisia, Rada a Parlament. Súdny dvor vyslovil svojim spôsobom Šalamúnske rozhodnutie, keď pristúpil k dvojitému právnemu základu, kým Rada a Parlament sa domnievali, že je nemožné, aby mal nejaký právny akt dvojitý právny základ. V takejto situácii skončíte v pozícii, keď sa všetci mýlia, keď vás to stálo roky odďaľovania, hoci našťastie nie na úkor rozvojových krajín, keďže práca pokračovala aj napriek tomu. Každopádne sme tomu venovali dosť času. Domnievam sa, že v budúcnosti by sme sa mali snažiť predchádzať takýmto problémom. Keď sme sa rozprávali s komisárom Dimasom pri príležitosti predbežného pohovoru v rámci Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, prediskutovali sme s ním aj tento problém. Rovnako sme na tento problém upozornili na troch zasadaniach pána komisára Verheugena a predsedu Komisie, pána Barrosa. Mali sme dobrý dojem, že nejde ani tak o rozhodnutie Komisie obrátiť sa na Súdny dvor, ale o rozhodnutie právnych služieb. Domnievam sa, že odteraz by sme riešenie tohto problému nemali nechávať na právnikoch, ale mali by sme ho zveriť politikom."@sk19
". Gospa predsednica, gospa Doyle in gospod Matsakis so predstavili težavo pravne podlage, tega vprašanja se je dotaknil tudi komisar Dimas, ki se mu zahvaljujem za odgovor. Ko sem bil poročevalec, je bila težava tako velika, da me je obiskal predsednik Sveta in rekel: „V Svetu se zavedamo, da imamo resne težave s „trgovino“ kot s pravno podlago; želimo upoštevati nasvet naše pravne službe in jo preoblikovati v „okolje“. Parlament se je posvetoval s svojo pravno službo, naša pravna služba je bila povsem prepričana, da pravna podlaga ne sme biti „trgovina“, ampak „okolje“. Na tej podlagi smo prišli do tega sklepa skoraj soglasno, vsaj v Svetu. Dejansko bi bilo bolje, če te težave ne bi posredovali na Sodišče, ampak bi začeli pogajanja s komisarjem, predsednikom Sveta in Parlamentom, da bi našli politično rešitev za to težavo. Kaj se je zgodilo potem? Na srečo je začela veljati uredba. Delovalo je: Svet je zadevo obravnaval kot nujno, prav tako tudi Parlament. Vendar smo imeli veliko razprav, na koncu so se vsi motili: Komisija, Svet Parlament. Sodišče je razglasilo salomonsko sodbo in povedalo: dvojna pravna podlaga, medtem ko sta Svet in Parlament domnevala, da tega ne moreš imeti, da je to nemogoče. V takem primeru končaš v položaju, ko se vsi motimo, da je to povzročilo več let zamude, čeprav na srečo ne vse na račun držav v razvoju, ko se je delo nadaljevalo. V vsakem primeru smo za to porabili veliko časa. Menim, da bi morali ukrepati skupaj, da preprečimo take težave v prihodnosti. Ko je komisar Dimas opravil svoj predhodni intervju z odborom za okolje, javno zdravje in varnost hrane, smo mu predstavili to težavo. To težavo smo prav tako predstavili na treh obravnavah, na katerih sta sodelovala komisar Verheugen in predsednik komisije, gospod Barroso. Takrat smo dobili pozitiven vtis, da predložitev primera na Sodišče ni bila le odločitev Komisije, ampak pravne službe. Menim, da moram od zdaj naprej reševanje te težave prepustiti politikom in ne odvetnikom."@sl20
". Fru talman! Avril Doyle och Marios Matsakis har tagit upp problemet med den dubbla rättsliga grunden och kommissionsledamot Stavros Dimas, som jag också varmt vill tacka för hans svar, har också nämnt detta. Problemet när jag var föredragande var faktiskt att rådets ordförande kom till mig och sa: ”Vi i rådet är överens om att det är ett stort problem att ’handel’ utgör den rättsliga grunden. Vi vill följa rekommendationen från vår rättstjänst och låta ’miljö’ utgöra rättslig grund.” Parlamentet rådfrågade sin egen rättstjänst, och vår rättstjänst var fullständigt övertygad om att den rättsliga grunden inte skulle vara ”handel” utan att det måste vara ”miljö”. På grundval av detta kom vi då i stort sett enhälligt, åtminstone i rådet, fram till den här lösningen. Faktum är att det hade varit bättre om vi inte hade vänt oss till domstolen med det här problemet, utan i stället hade inlett förhandlingar med kommissionsledamoten, med rådets ordförande och med parlamentet i syfte att finna en politisk lösning på det. Vad hände sedan? Ja, lyckligtvis har förordningen trätt i kraft. Det fungerade: rådet behandlade frågan som brådskande, parlamentet behandlade frågan som brådskande. Hur som helst, det blev många diskussioner och i slutändan ledde det till att alla hade fel: kommissionen, rådet parlamentet. Domstolen uttalade ett slags salomonisk dom och menade att det skulle finnas dubbel rättslig grund, medan rådet och parlamentet hade förutsatt att man inte kunde ha det, att det var omöjligt. I en sådan situation slutade vi i ett läge där alla hade fel, ett läge som har kostat oss åratals försening, dock lyckligtvis inte på bekostnad av utvecklingsländerna, eftersom arbetet ändå har fortgått. Hur som helst så spenderade vi en hel del tid på det här. Jag tror att vi bör agera gemensamt för att förhindra sådana här problem i framtiden. När kommissionsledamot Stavros Dimas hade sin första intervju med utskottet för miljö, folkhälsa och livsmedelssäkerhet tog vi också upp det här problemet med honom. Vi tog även upp problemet i de tre utfrågningarna med kommissionsledamot Günter Verheugen och kommissionens ordförande José Manuel Barroso. Vi fick vid dessa tillfällen det positiva intrycket att det inte så mycket var ett beslut från kommissionen att vända sig till domstolen, utan ett beslut från rättstjänsten. Jag tror att det från och med nu inte bör överlåtas åt juristerna att lösa det här problemet, utan åt politikerna."@sv22
lpv:unclassifiedMetadata
"e"17
"i"1,16
"kuin"7

Named graphs describing this resource:

1http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Czech.ttl.gz
2http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Danish.ttl.gz
3http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Dutch.ttl.gz
4http://purl.org/linkedpolitics/rdf/English.ttl.gz
5http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Estonian.ttl.gz
6http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Events_and_structure.ttl.gz
7http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Finnish.ttl.gz
8http://purl.org/linkedpolitics/rdf/French.ttl.gz
9http://purl.org/linkedpolitics/rdf/German.ttl.gz
10http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Greek.ttl.gz
11http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Hungarian.ttl.gz
12http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Italian.ttl.gz
13http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Latvian.ttl.gz
14http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Lithuanian.ttl.gz
15http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Maltese.ttl.gz
16http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Polish.ttl.gz
17http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Portuguese.ttl.gz
18http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Romanian.ttl.gz
19http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Slovak.ttl.gz
20http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Slovenian.ttl.gz
21http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Spanish.ttl.gz
22http://purl.org/linkedpolitics/rdf/Swedish.ttl.gz
23http://purl.org/linkedpolitics/rdf/spokenAs.ttl.gz

The resource appears as object in 2 triples

Context graph