Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2007-11-29-Speech-4-247"

Predicate	Value (sorted: default)
rdf:type	lpv_eu:Speech⁶
dcterms:Date	"2007-11-29"^^xsd:date⁶
dcterms:Is Part Of	lp_eu:Explicaţii privind votul⁶
dcterms:Language	"sv"^^xsd:language⁶
lpv:document identification number	"en.20071129.41.4-247"⁶
lpv:hasSubsequent	lp_eu:2007-11-29-Speech-4-248⁶
lpv:speaker	lp:Hélène Goudin and Nils Lundgren (IND/DEM )⁶
lpv:spoken text	". Medlemsstaternas respektive arbetsmarknadspolitik ska fastställas nationellt genom en bred och demokratiskt förankrad debatt baserad på forskning och nationella erfarenheter. EU-ländernas respektive arbetsmarknadspolitik ska växa fram under institutionell konkurrens. Att vi nu lyckligtvis kan diskutera den danska modellen med beror på att EU inte har infört en gemensam arbetsmarknadspolitik för säg 25 år sedan. Om så hade varit fallet, hade några stater på kontinenten ledda av Tyskland genomfört en EU-lagstiftning som skulle ha fått förödande följder för sysselsättning och tillväxt i Europa och som skulle ha varit hart när omöjlig att ändra. De nya medlemsstaterna skulle ha påtvingats den politiken som en del av och därmed tvingats starta under orimliga förhållanden. Det är tack vare att det inte finns någon gemensam politik på området som vi nu kan ställa den nordiska modellen, den anglosaxiska modellen och den kontinentala mot varandra och jämföra. Det är tack vare denna institutionella konkurrens om att finna goda lösningar som vi har i sinnevärlden existerande lösningar att jämföra. Vi har utifrån ovanstående argumentation röstat nej vid slutomröstningen och till samtliga ändringsförslag som innehåller synpunkter på vilken form av som arbetsmarknadspolitik medlemsstaterna ska bedriva."@sv²²
lpv:translated text	". Politiky zaměstnanosti členských států by měly být stanoveny na národní úrovni na základě široké a demokraticky ukotvené diskuse založené na výzkumu a zkušenosti dané země. Politiky zaměstnanosti jednotlivých zemí EU by se měly vyvíjet z procesu institucionální soutěže. Nyní naštěstí máme možnost jednat o dánském modelu flexikurity, protože EU zhruba před 25 lety nezavedla společnou politiku pracovního trhu. Kdyby tomu tak bylo, některé země z kontinentu v čele s Německem by zavedly právní úpravu EU, která by měla ničivé dopady na zaměstnanost a růst v Evropě a její změna by byla téměř nemožná. Nové členské státy by byly nuceny přijmout tuto politiku jako součást a musely by tedy začínat v roli nových členských států za nepřiměřených podmínek. A právě díky skutečnosti, že v dané oblasti neexistuje společná politika, nyní můžeme vedle sebe postavit flexikuritu, severský model, anglosaský model a kontinentální model a porovnat je. Díky tomuto soupeření institucí o nalezení dobrých řešení existují v reálném životě řešení, která můžeme srovnat. Vzhledem k výše uvedeným argumentům jsme v závěrečném hlasování hlasovali proti návrhu a proti veškerým předloženým pozměňovacím návrhům, které obsahují názory na to, jakou formu politiky zaměstnanosti mají členské státy uplatňovat."@cs¹ "Medlemsstaternes beskæftigelsespolitik bør vedtages på nationalt niveau gennem en bred og demokratisk forankret debat, som bygger på forskning og de nationale erfaringer. De forskellige EU-landes beskæftigelsespolitik bør udvikles på grundlag af en institutionel konkurrenceproces. Vi er nu i den glædelige situation, at vi kan diskutere den danske flexicuritymodel, fordi EU ikke indførte en fælles arbejdsmarkedspolitik for 25 år siden. Hvis det havde været tilfældet, ville nogle kontinentale lande under ledelse af Tyskland have gennemført EU-lovgivning, som ville have haft ødelæggende konsekvenser for beskæftigelse og vækst i Europa, og som ville have været nærmest umulig at ændre. De nye medlemsstater ville have været tvunget til at vedtage politikken som en del af det fælles acquis og ville dermed have været tvunget til at starte som nye medlemsstater under urimelige vilkår. Takket være den kendsgerning, at der ikke findes en fælles politik på området, kan vi nu stille flexicurity, den nordiske model, den angelsaksiske model og den kontinentale model op mod hinanden og sammenligne dem. Det er takket være denne institutionelle konkurrence om at finde gode løsninger, at der findes løsninger i den virkelige verden, som vi kan sammenligne. På grundlag af ovenstående argumenter har vi stemt imod forslaget ved den endelige afstemning og imod alle de ændringsforslag, som indeholder holdninger til, hvilken form for beskæftigelsespolitik medlemsstaterne bør føre."@da² ". − Die jeweilige Arbeitsmarktpolitik der einzelnen Mitgliedstaaten muss auf nationaler Ebene über eine breite und demokratisch verankerte Debatte festgelegt werden, die auf Forschung und nationalen Erfahrungen basiert. Sie muss sich aus einem institutionellen Wettbewerb entwickeln. Dass wir jetzt glücklicherweise das dänische Modell der Flexicurity diskutieren können, hat auch damit zu tun, dass die EU vor, sagen wir, 25 Jahren keine gemeinsame Arbeitsmarktpolitik eingeführt hat. Wenn das der Fall gewesen wäre, hätten einige Staaten auf dem Kontinent unter Führung Deutschlands eine EU-Gesetzgebung eingeführt, die verheerende Folgen für Beschäftigung und Wachstum in Europa gehabt hätte und geradezu unmöglich zu ändern gewesen wäre. Den neuen Mitgliedstaaten wäre diese Politik als Teil des Gemeinschaftlichen Besitzstandes aufgezwungen worden, wodurch sie unter unzumutbaren Bedingungen gestartet wären. Dank der Tatsache, dass es keine gemeinsame Politik auf diesem Gebiet gibt, können wir jetzt Flexicurity, das skandinavische Modell, das anglosächsische Modell und das kontinentale miteinander vergleichen. Mittels dieses institutionellen Wettbewerbs zum Finden guter Lösungen können wir in der Realität existierende Lösungen vergleichen. Ausgehend von der oben genannten Argumentation haben wir in der Schlussabstimmung gegen den Bericht sowie gegen alle Änderungsanträge gestimmt, in denen Aussagen darüber getroffen werden, welche Form der Arbeitsmarktpolitik die Mitgliedstaaten anwenden sollten."@de⁹ ". Η πολιτική των κρατών μελών για την απασχόληση θα πρέπει να καθορίζεται σε εθνικό επίπεδο μέσω μιας γενικής και δημοκρατικής συζήτησης που θα βασίζεται στην έρευνα και την εμπειρία σε εθνικό επίπεδο Οι πολιτικές απασχόλησης των διαφόρων χωρών της ΕΕ θα πρέπει να αναπτυχθούν μέσω μιας διαδικασίας θεσμικού ανταγωνισμού. Με χαρά είμαστε τώρα σε θέση να συζητήσουμε το δανέζικο μοντέλο ευελιξίας με ασφάλεια διότι εδώ και 25 χρόνια η ΕΕ δεν έχει θεσπίσει μια κοινή πολιτική για την αγορά εργασίας. Στην περίπτωση που αυτό είχε συμβεί, κάποιες ηπειρωτικές χώρες υπό την ηγεσία της Γερμανίας, θα είχαν θέσει σε ισχύ τη νομοθεσία της ΕΕ γεγονός που θα είχε καταστροφικές συνέπειες για την απασχόληση και την ανάπτυξη στην Ευρώπη και θα ήταν σχεδόν αδύνατον να αλλάξει. Τα νέα κράτη μέλη θα αναγκάζονταν να υιοθετήσουν την πολιτική ως μέρος του κοινοτικού κεκτημένου και συνεπώς θα είχαν εξαναγκαστεί να ενταχθούν ως νέα κράτη μέλη κάτω από παράλογες συνθήκες. Χάρη στο γεγονός ότι δεν υπάρχει κοινή πολιτική στο συγκεκριμένο πεδίο μπορούμε τώρα να θέσουμε την ευελιξία με ασφάλεια, το σκανδιναβικό μοντέλο, το αγγλοσαξονικό μοντέλο και το ηπειρωτικό μοντέλο αντιμέτωπα και να τα συγκρίνουμε. Χάρη σε αυτόν τον θεσμικό ανταγωνισμό μπορούν να βρεθούν σωστές λύσεις που υπάρχουν στον πραγματικό κόσμο και τις οποίες μπορούμε να συγκρίνουμε. Με βάση τα παραπάνω επιχειρήματα, έχουμε καταψηφίσει την πρόταση στην τελική ψηφοφορία και όλες τις τροπολογίες που κατατέθηκαν και περιέχουν απόψεις σχετικά με το ποια μορφή πολιτικής για την απασχόληση θα πρέπει να επιδιώξουν τα κράτη μέλη."@el¹⁰ ". The employment policies of the Member States should be determined nationally by way of a broad and democratically anchored debate based on research and national experience. The employment policies of the various EU countries should develop out of a process of institutional competition. We are now, happily, able to discuss the Danish model of flexicurity because the EU did not introduce a common labour market policy maybe 25 years ago. If that had been the case, some continental countries, led by Germany, would have implemented EU legislation which would have had devastating consequences for employment and growth in Europe and would have been well nigh impossible to change. The new Member States would have been forced to adopt the policy as part of the and hence would have been compelled to start as new Member States under unreasonable conditions. It is thanks to the fact that there is no common policy in the field that we can now set flexicurity, the Nordic model, the Anglo-Saxon model and the continental model against one another and compare them. It is thanks to this institutional competition to find good solutions that solutions exist in the real world which we can compare. On the basis of the above arguments, we have voted against the motion in the final vote and against all amendments tabled which contain views on what form of employment policy the Member States should pursue."@en⁴ ". Las políticas de empleo de los Estados miembros deberían determinarse a nivel nacional por medio de un amplio debate de corte democrático basado en la investigación y la experiencia nacional. Las políticas de empleo de los diferentes países de la EU deberían desarrollarse a partir de un proceso de competencia institucional. Afortunadamente, ahora podemos debatir el modelo danés de flexiguridad porque la UE no introdujo una política común para el mercado laboral hace veinticinco años. Si se hubiera dado el caso, algunos países continentales, liderados por Alemania, habrían aplicado legislación de la UE que habría tenido consecuencias devastadoras para el empleo y el crecimiento en Europa y habría sido prácticamente imposible cambiar. Se habría obligado a los nuevos Estados miembros a adoptar esa política como parte del acervo comunitario y, de este modo, se habrían visto obligados a iniciar su andadura como Estados miembros en condiciones poco razonables. Gracias al hecho de que no hay una política común en este ámbito, ahora podemos confrontar la flexiguridad, el modelo nórdico, el modelo anglosajón y el modelo continental y compararlos. Gracias a esta competencia institucional por encontrar buenas soluciones, existen soluciones en el mundo real que podemos comparar. Teniendo en cuenta los argumentos anteriores, hemos votado en contra de la propuesta en la última votación y en contra de todas las enmiendas presentadas que contienen opiniones sobre qué tipo de política de empleo deben buscar los Estados miembros."@es²¹ ". Liikmesriikide tööhõivepoliitika alaseid otsuseid tuleks teha riigi tasandil laialdase ja demokraatliku arutelu teel, mis põhineb uuringutel ja riigi kogemusel. Erinevad ELi tööhõivepoliitikad peaksid välja kasvama institutsioonide konkureerimise protsessist. Me saame nüüd õnneks arutada Taani kaitstud paindlikkuse mudelit, kuna EL ei kehtestanud ühist tööturu poliitikat umbes 25 aastat tagasi. Kui see oleks nii olnud, oleksid mõned mandririigid Saksamaaga eesotsas rakendanud ELi õigusaktid, millel oleks olnud hävitavad tagajärjed Euroopa tööhõivele ja kasvule ning mida ei oleks olnud võimalik muuta. Uued liikmesriigid oleksid olnud sunnitud poliitikat ühenduse õiguse osana kohaldama ja seega oleksid olnud sunnitud alustama uute liikmesriikidena põhjendamatutel tingimustel. Tänu tõsiasjale, et valdkonnas puudub ühine poliitika, saame me nüüd vastandada kaitstud paindlikkuse, Põhjamaade mudeli, Anglo-Saksi mudeli ja kontinentaalse mudeli ja neid omavahel võrrelda. Tänu institutsioonide konkureerimisele heade lahenduste leidmiseks eksisteerivad tegelikus maailmas lahendused, mida me saame võrrelda. Ülalmainitud argumentide põhjal oleme me lõplikul hääletusel hääletanud ettepaneku ja kõigi esitatud muudatusettepanekute vastu, mis sisaldavad seisukohti selle kohta, millist tööhõivepoliitikat liikmesriigid peaksid ajama."@et⁵ ". Jäsenvaltioiden työllisyyspolitiikka olisi määritettävä kansallisesti tutkimukseen ja kansalliseen kokemukseen perustuvassa laajassa ja demokraattisessa keskustelussa. Eri EU:n jäsenvaltioiden työllisyyspolitiikan on kehityttävä institutionaalisessa kilpailuprosessissa. Voimme nyt onneksi keskustella tanskalaisesta joustoturvamallista, koska EU:ssa ei otettu käyttöön yhteistä työmarkkinapolitiikkaa esimerkiksi 25 vuotta sitten. Mikäli näin olisi ollut, eräät mantereella sijaitsevat maat olisivat Saksan johdolla panneet täytäntöön EU:n lainsäädännön, jolla olisi ollut Euroopan työllisyydelle ja kasvulle tuhoisat seuraukset ja jota olisi ollut lähes mahdotonta muuttaa. Uusien jäsenvaltioiden olisi ollut pakko omaksua politiikka osana yhteisön säännöstöä ja aloittaa uusina jäsenvaltioina kohtuuttomissa olosuhteissa. Koska alalla ei ole yhteistä politiikkaa, voimme vertailla toisiinsa joustoturvaa, pohjoismaista mallia, anglosaksista mallia ja mannermaista mallia. Hyvien ratkaisujen löytämiseksi käytävän institutionaalisen kilpailun ansiosta on olemassa ratkaisuja, joita voimme vertailla toisiinsa. Edellä mainittujen syiden vuoksi äänestimme lopullisessa äänestyksessä ehdotusta ja kaikkia niitä jätettyjä tarkistuksia vastaan, joissa kerrotaan, minkälaista työllisyyspolitiikkaa jäsenvaltioiden olisi harjoitettava."@fi⁷ ". Il est crucial que les politiques de l'emploi des États membres soient déterminées au niveau national, dans le cadre d'un large débat démocratique, sur la base des études réalisées et de l'expérience nationale. C'est la concurrence institutionnelle qui constitue le meilleur terreau pour le développement des politiques nationales de l'emploi. Si nous sommes aujourd'hui capables, fort heureusement, de débattre du modèle danois de flexicurité, c'est peut-être parce que l'UE n'a pas créé un marché commun de l'emploi il y 25 ans. Si cela avait été le cas, certains États membres continentaux, conduits par l'Allemagne, auraient imposé une législation communautaire qui aurait eu des effets dévastateurs sur l'emploi et la croissance en Europe, et qu'il aurait été pratiquement impossible de changer. Les nouveaux États membres auraient été obligés d'adopter cette politique dans le cadre de la reprise de l'acquis communautaire et, ainsi, contraints de faire leurs débuts dans l'Union dans des conditions déraisonnables. C'est grâce à l'absence de politique commune dans ce domaine que nous pouvons aujourd'hui placer côte à côte la flexicurité — c’est-à-dire le modèle nordique —, le modèle anglo-saxon et le modèle continental, afin de les comparer. C'est grâce à cette concurrence institutionnelle dans la recherche de bonnes solutions que des solutions existent dans le monde réel, que nous pouvons comparer. Compte tenu des arguments qui précèdent, nous avons voté contre la proposition lors du vote final, et contre tous les amendements cherchant à dicter aux États membres leur politique de l'emploi."@fr⁸ ". A tagállamok foglalkoztatáspolitikája maradjon nemzeti kompetencia, amely kutatások és nemzeti tapasztalatok által táplált széles és demokratikus vitában alakul ki. Kívánatos tehát, hogy az egyes uniós tagállamok foglalkoztatáspolitikái az intézményi versengés folyamata során alakuljanak ki. Ma azért áll módunkban megvitatni a „rugalmas biztonság” dán modelljét, mivel az EU úgy 25 éve szerencsére nem hozta létre közös munkaerőpiaci politikáját. Ha ez nem így történt volna, egyes kontinentális országok Németország vezetésével olyan szabályozást kodifikáltattak volna, amely a foglalkoztatásra és a növekedésre nézve Európa-szerte felettébb pusztító hatással járt volna, és alig-alig lett volna lehetséges utóbb átalakítani. Az új tagállamok kényszerűségből alkalmazkodtak volna ehhez az részét képező szakpolitikához, és így újsütetű tagállamokként lehetetlen feltételek mellett kényszerültek volna megpróbálni működni. A területet szabályozó közös politika hiányának köszönhető, hogy ma módunkban áll a „rugalmas biztonság” északi modelljét az angolszász és a kontinentális modellekkel összevetnünk és összehasonlítanunk. Ennek a minél jobb megoldások kialakításáért folyó intézmények közötti versengésnek köszönhető, hogy egyáltalán léteznek megoldások a való világban, amelyeket aztán össze tudunk vetni. A fenti érvelést követve a zárószavazáson a javaslat ellen foglaltunk állást, visszautasítva minden olyan beterjesztett módosítást is, amelyek beleszóltak volna abba, hogy a tagállamoknak milyen legyen a foglalkoztatáspolitikája."@hu¹¹ ". Le politiche occupazionali degli Stati membri dovrebbero essere determinate a livello nazionale tramite un dibattito democratico ad ampio raggio fondato sulla ricerca e l’esperienza nazionale. Le politiche occupazionali dei vari paesi dell’UE dovrebbero svilupparsi a partire da un processo di competizione istituzionale. Oggi, abbiamo la fortuna di discutere il modello di flessicurezza della Danimarca in quanto l’UE non ha introdotto, circa 25 anni fa, una politica comune del mercato del lavoro. Se l’avesse fatto, alcuni stati continentali, guidati dalla Germania, avrebbero messo in atto la legislazione dell’UE che sarebbe risultata pressoché immodificabile con conseguenze devastanti per l’occupazione e la crescita in Europa. I nuovi Stati membri sarebbero stati costretti ad adottare questa politica come parte dell’ comunitario e, di conseguenza, avrebbero dovuto iniziare il loro compito di nuovi Stati membri a condizioni irragionevoli. E’ proprio grazie alla mancanza di una politica comune che possiamo ora mettere a confronto la flessicurezza, il modello nordico, quello anglo-sassone e quello continentale. E’ grazie a questa competizione istituzionale finalizzata all’ottenimento di una buona soluzione, che queste soluzioni esistono nel mondo reale che possiamo confrontare. Sulla base delle argomentazioni di cui sopra, abbiamo votato contro la mozione nella votazione finale e contro tutti gli emendamenti presentati contenenti opinioni sulla forma di politica occupazionale che gli Stati membri dovrebbero conseguire."@it¹² ". Įdarbinimo politika valstybėse narėse turi būti nustatoma nacionaliniu lygiu pasitelkus plačias ir demokratiškai patvirtintas diskusijas, pagrįstas tyrimais ir valstybės patirtimi. Įvairių ES valstybių įdarbinimo politika turėtų atsirasti iš institucijų konkurencijos proceso. Dabar jau galime džiaugsmingai diskutuoti apie Danijos lankstumo darbo rinkoje ir užimtumo garantijų modelį, nes ES neįvedė bendros darbo rinkos politikos gal maždaug prieš 25 metus. Jei taip būtų įvykę, kai kurios žemyno valstybės, vadovaujamos Vokietijos, būtų įgyvendinę ES teisės aktus, kurie būtų turėję katastrofiškų pasekmių užimtumui ir augimui Europoje ir kurių nebūtų buvę įmanoma pakeisti. Naujosios valstybės narės būtų buvę priverstos priimti tokią politiką, kaip dalį, taigi būtų priverstos pradėti egzistuoti kai naujos valstybės narės nepagrįstomis sąlygomis. Todėl, kad nėra bendros politikos šioje srityje, dabar galime kurti lankstumo darbo rinkoje ir užimtumo garantijų modelį, šiaurietišką, britišką ir žemyninį modelį bei juos lyginti. Dėl institucinės konkurencijos ieškant gerų sprendimų, šie sprendimai egzistuoja tikrame pasaulyj ir galime juos palyginti. Remiantis pirmiau išdėstytais argumentais, galutiniame balsavime mes balsavome prieš siūlymą ir prieš visas pateiktas pataisas, kuriose išdėstytas požiūris kokios įdarbinimo politikos formos turėtų laikytis valstybės narės."@lt¹⁴ ". − Dalībvalstu nodarbinātības politika ir jānosaka pašām dalībvalstīm, veicot plašas un demokrātijā balstītas debates, pamatojoties uz pētījumiem un katras valsts pieredzi. Dažādu ES valstu nodarbinātības politikām ir jāpilnveido institucionālās konkurences procesā. Šobrīd mēs, par laimi, varam apspriest Dānijas elastīguma un sociālās drošības modeli, jo ES neieviesa kopējo darba tirgus politiku pirms kādiem 25 gadiem. Ja tā būtu noticis, dažas kontinentālās valstis, Vācijas vadībā būtu ieviesušas ES tiesību aktus, kas radību postošu ietekmi uz nodarbinātību un izaugsmi Eiropā un ko būtu gandrīz neiespējami izmainīt. Jaunās dalībvalstis būtu spiestas pieņemt jauno politiku kā daļu no un tādējādi būtu spiestas būt par jaunām dalībvalstīm nepamatotos apstākļos. Pateicoties tam, ka nav kopējās politikas šajā jomā, mēs varam elastīgumu un sociālo drošību, Ziemeļu modeli, anglosakšu modeli un kontinentālo modeli nostādīt vienu pret otru un salīdzināt tos. Pateicoties šai iestāžu konkurencei rast labus risinājumus, reālajā pasaulē pastāv risinājumi, kurus mēs varam salīdzināt. Pamatojoties uz iepriekšminētajiem argumentiem, mēs galīgajā balsojumā balsojām pret priekšlikumu un pret visiem iesniegtajiem grozījumiem, kuros iekļauts tas, kāda veida nodarbinātības politikai būtu jābūt katrā dalībvalstī."@lv¹³ "Medlemsstaternas respektive arbetsmarknadspolitik ska fastställas nationellt genom en bred och demokratiskt förankrad debatt baserad på forskning och nationella erfarenheter. EU-ländernas respektive arbetsmarknadspolitik ska växa fram under institutionell konkurrens. Att vi nu lyckligtvis kan diskutera den danska modellen med beror på att EU inte har infört en gemensam arbetsmarknadspolitik för säg 25 år sedan. Om så hade varit fallet, hade några stater på kontinenten ledda av Tyskland genomfört en EU-lagstiftning som skulle ha fått förödande följder för sysselsättning och tillväxt i Europa och som skulle ha varit hart när omöjlig att ändra. De nya medlemsstaterna skulle ha påtvingats den politiken som en del av och därmed tvingats starta under orimliga förhållanden. Det är tack vare att det inte finns någon gemensam politik på området som vi nu kan ställa den nordiska modellen, den anglosaxiska modellen och den kontinentala mot varandra och jämföra. Det är tack vare denna institutionella konkurrens om att finna goda lösningar som vi har i sinnevärlden existerande lösningar att jämföra. Vi har utifrån ovanstående argumentation röstat nej vid slutomröstningen och till samtliga ändringsförslag som innehåller synpunkter på vilken form av som arbetsmarknadspolitik medlemsstaterna ska bedriva."@mt¹⁵ "Het werkgelegenheidsbeleid van de lidstaten moet door de landen zelf bepaald worden door middel van een breed en democratisch verankerd debat dat gebaseerd is op onderzoek en de ervaring in het eigen land. Het werkgelegenheidsbeleid van de verschillende EU-landen moet uit een proces van institutionele concurrentie ontwikkeld worden. We zijn nu gelukkig in staat te debatteren over het Deense model van flexizekerheid, omdat de EU zo’n 25 jaar geleden nog geen gemeenschappelijke arbeidsmarkt invoerde. Als dat wel het geval was geweest, hadden enkele continentale landen, aangevoerd door Duitsland, communautaire wetgeving ingevoerd die desastreuze gevolgen zou hebben gehad voor de werkgelegenheid en de economische groei in Europa en die welhaast niet veranderd had kunnen worden. De nieuwe lidstaten zouden gedwongen zijn het beleid aan te nemen als onderdeel van het acquis communautaire, en zouden op grond daarvan verplicht zijn geweest onder onredelijke voorwaarden hun entree te maken als nieuwe lidstaat. Het is te danken aan het feit dat er op dit terrein geen gemeenschappelijk beleid is dat we nu flexizekerheid kunnen vergelijken met het Scandinavische model, het Angelsaksische model en het continentale model. Het is te danken aan deze institutionele concurrentiestrijd, gericht op het vinden van goede oplossingen, dat er in de echte wereld oplossingen bestaan die we met elkaar kunnen vergelijken. Op basis van de bovengenoemde argumenten hebben we in de eindstemming tegen de ontwerpresolutie gestemd, en tegen alle ingediende amendementen die ideeën bevatten over het type werkgelegenheidsbeleid dat de lidstaten zouden moeten nastreven."@nl³ ". Polityki zatrudnienia państw członkowskich powinny być kształtowane na szczeblu krajowym w procesie powszechnej debaty, mające źródła w demokracji, opartej na badaniach naukowych i doświadczeniach krajowych. Polityka zatrudnienia w poszczególnych państw UE powinna być rezultatem procesu konkurencji instytucjonalnej. Na szczęście obecnie mamy możliwość omówienia duńskiego modelu flexicurity, ponieważ około 25 lat temu UE nie wprowadziła wspólnej polityki rynku pracy. Gdyby tak się stało, niektóre kraje kontynentalne pod przywództwem Niemiec wdrożyłyby prawo UE, które miałoby katastrofalne skutki dla zatrudnienia i wzrostu w Europie, a którego praktycznie nie dałoby się zmienić. Nowe państwa członkowskie byłyby zmuszone do przyjęcia polityki jako części i przez to byłyby zmuszone do rozpoczynania kariery państw członkowskich w nieracjonalnych warunkach. To dzięki temu, że nie istnieje wspólna polityka w tej dziedzinie, możemy obecnie postawić obok siebie flexicurity, model skandynawski, model anglo-saksoński oraz model kontynentalny i porównać je. Dzięki tej konkurencji instytucjonalnej o znalezienie dobrych rozwiązań w rzeczywistym świecie mamy obecnie rozwiązania, które możemy porównać. Na podstawie powyższych argumentów głosowaliśmy w końcowym głosowaniu przeciwko rezolucji i przeciwko wszystkim zgłoszonym poprawkom zawierającym opinie, jaką formę polityki zatrudnienia powinny stosować państwa członkowskie."@pl¹⁶ ". As políticas de emprego dos Estados-Membros devem ser determinadas a nível nacional, através de um amplo debate com sólidos pressupostos democráticos e tendo por base a investigação e a experiência nacional. As políticas de emprego dos diversos países da UE deverão desenvolver-se a partir de um processo de concorrência institucional. Se podemos agora, felizmente, discutir o modelo dinamarquês da flexigurança, é porque a UE não introduziu uma política comum de mercado de trabalho há cerca de 25 anos. Tivesse sido esse o caso, e alguns países europeus, liderados pela Alemanha, teriam implementado legislação europeia que teria tido consequências devastadoras para o emprego e o crescimento na Europa e que teria sido praticamente impossível de alterar. Os novos Estados-Membros seriam forçados a adoptar essa política integrada no e, portanto, seriam compelidos a dar os primeiros passos como Estados-Membros em condições muito desfavoráveis. É graças ao facto de não existir uma política comum neste domínio que podemos agora comparar os modelos nórdico, anglo-saxónico e continental de flexigurança. É graças a esta concorrência institucional na procura de boas soluções que as soluções existem no mundo real e que podem ser comparadas. Tendo por base os argumentos supra, votámos contra a proposta de resolução na votação final e contra todas as alterações propostas que contêm opiniões sobre a política de emprego a seguir pelos Estados-Membros."@pt¹⁷ "Medlemsstaternas respektive arbetsmarknadspolitik ska fastställas nationellt genom en bred och demokratiskt förankrad debatt baserad på forskning och nationella erfarenheter. EU-ländernas respektive arbetsmarknadspolitik ska växa fram under institutionell konkurrens. Att vi nu lyckligtvis kan diskutera den danska modellen med beror på att EU inte har infört en gemensam arbetsmarknadspolitik för säg 25 år sedan. Om så hade varit fallet, hade några stater på kontinenten ledda av Tyskland genomfört en EU-lagstiftning som skulle ha fått förödande följder för sysselsättning och tillväxt i Europa och som skulle ha varit hart när omöjlig att ändra. De nya medlemsstaterna skulle ha påtvingats den politiken som en del av och därmed tvingats starta under orimliga förhållanden. Det är tack vare att det inte finns någon gemensam politik på området som vi nu kan ställa den nordiska modellen, den anglosaxiska modellen och den kontinentala mot varandra och jämföra. Det är tack vare denna institutionella konkurrens om att finna goda lösningar som vi har i sinnevärlden existerande lösningar att jämföra. Vi har utifrån ovanstående argumentation röstat nej vid slutomröstningen och till samtliga ändringsförslag som innehåller synpunkter på vilken form av som arbetsmarknadspolitik medlemsstaterna ska bedriva."@ro¹⁸ ". Politiky zamestnanosti členských štátov by mali byť stanovené na vnútroštátnej úrovni na základe širokej a demokraticky ukotvenej diskusie založenej na výskume a skúsenosti danej krajiny. Politiky zamestnanosti jednotlivých krajín EÚ by sa mali vyvíjať z procesu inštitucionálnej súťaže. Teraz našťastie máme možnosť rokovať o dánskom modeli flexiistoty, pretože EÚ zhruba pred 25 rokmi nezaviedla spoločnú politiku pracovného trhu. Keby tomu tak bolo, niektoré krajiny z kontinentu na čele s Nemeckom by zaviedli právnu úpravu EÚ, ktorá by mala ničivé dôsledky na zamestnanosť a rast v Európe a jej zmena by bola takmer nemožná. Nové členské štáty by boli nútené prijať túto politiku ako súčasť a museli by teda začínať v úlohe nových členských štátov za neprimeraných podmienok. A práve vďaka skutočnosti, že v danej oblasti neexistuje spoločná politika, teraz môžeme vedľa seba postaviť flexiistotu, severský model, anglosaský model a kontinentálny model a porovnať ich. Vďaka tomuto súpereniu inštitúcií o nájdenie dobrých riešení existujú v reálnom živote riešenia, ktoré môžeme porovnávať. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty sme v záverečnom hlasovaní hlasovali proti návrhu a proti všetkým predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré obsahujú názory na to, akú formu politiky zamestnanosti majú členské štáty uplatňovať."@sk¹⁹ ". Politike zaposlovanja držav članic je treba določiti na nacionalni ravni v okviru obsežne in demokratične razprave, ki temelji na raziskavah in nacionalnih izkušnjah. Politike zaposlovanja držav članic se morajo izoblikovati na podlagi procesa institucionalne konkurence. Zdaj lahko na srečo razpravljamo o danskem modelu prožne varnosti, ker EU ni uvedla skupne politike trga dela pred 25 leti. Če bi jo, bi nekatere celinske države, na čelu z Nemčijo, uvedle zakonodajo EU, ki bi imela uničujoče posledice za zaposlovanje in rast v Evropi ter bi jo bilo skoraj nemogoče spremeniti. Nove države članice bi bile prisiljene sprejeti politiko kot del pravnega reda Skupnosti, pri čemer bi bile v slabšem položaju. Ker nimamo skupne politike na tem področju, lahko medsebojno primerjamo nordijski model, anglosaški model in celinski model. Rešitve, ki jih lahko primerjamo, obstajajo zahvaljujoč tekmovanju med institucijami, da bi zagotovile dobre rešitve. Na podlagi zgoraj omenjenih argumentov smo na končnem glasovanju glasovali proti predlogu in proti vsem predloženim predlogom sprememb, ki navajajo, kakšno politiko zaposlovanja naj bi izvajale države članice."@sl²⁰
lpv:unclassifiedMetadata	"Hélène Goudin och Nils Lundgren (IND/DEM ),"^18,15,22 "acquis"¹² "acquis communautaire"^{18,15,1,19,14,16,22,13,4,17} "acquis communitaire"¹¹ "flexicurity"^18,15,22 "skriftlig"^18,15,22