Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2007-10-24-Speech-3-470"

Predicate	Value (sorted: default)
rdf:type	lpv_eu:Speech⁶
dcterms:Date	"2007-10-24"^^xsd:date⁶
dcterms:Is Part Of	lp_eu:Producerea de opium în scopuri medicale în Afganistan (dezbatere)⁶
dcterms:Language	"sk"^^xsd:language⁶
lpv:document identification number	"en.20071024.44.3-470"⁶
lpv:hasSubsequent	lp_eu:2007-10-24-Speech-3-471⁶
lpv:speaker	lp:Miroslav Mikolášik⁶
lpv:spoken text	"Výroba ópia musí byť pod kontrolou. Celé medzinárodné spoločenstvo sa musí oveľa viac starať o kontrolu výroby ópia kdekoľvek na svete. Doterajšie úsilie OSN a jej Hospodárskej a sociálnej rady ECOSOC i Svetovej zdravotníckej organizácie usmerňovať používanie opiátov na liečbu bolesti je potrebné, ale stále nedostatočné. Zároveň však medzinárodné spoločenstvo nesmie pripustiť bezbrehé používanie opiátov a ich zneužitie drogovo závislými osobami. Myslím, že je našou povinnosťou nevzdávať boj so zneužívaním tvrdých drog, ktoré definitívne ničia život jeho užívateľovi. A nie som za to, aby spoločnosť dodávala drogy závislým ľuďom namiesto toho, aby sa snažila o ich prevýchovu a vrátenie do reálneho života. O čo vlastne v Cappatovej správe ide? Existuje názor, že medzinárodné spoločenstvo trpí nedostatkom opiátov, alebo by mohlo takýmto nedostatkom trpieť v blízkej budúcnosti, a že teda je potrebné za určitých podmienok kupovať túto drogu z Afganistanu. Opiáty sú, pravdaže, potrebné pri liečbe rôznych chorobných stavov, pri tíšení bolestí v pooperačnom období a v neposlednom rade pri liečbe chorých na malígne ochorenia. Takýto názor má v zásade niekoľko nedostatkov, ktoré v súčasnej situácii nemožno ignorovať. V prvom rade je to súčasná politická situácia v Afganistane, ktorá je nestabilná. Je tam potrebné bojovať s Talibanom a na druhej strane bojovať na strane čiernej ekonomiky s ópiom, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovláda nielen afganské hospodárstvo, ale aj politiku a vonkajšie vzťahy. Mám o tom silné pochybnosti a hneď aj vysvetlím, prečo to podľa môjho názoru takto nemôže fungovať. Oprávnené pestovateľské schémy na pestovanie maku na účely výroby ópia nebudú fungovať aj z tých dôvodov, že Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok môže len dodatočne sankcionovať krajinu, ale krajine bude unikať časť úrody na čierny trh. Medzinárodný dopyt je konštantný. Afganská vláda nie je schopná vystupovať ako jediný opatrovateľ ópiovej sadby. Za takýchto okolností je jasné, že vláda prehrá súboj s priekupníkmi. Súťaž vytiahne ópiové ceny nahor a farmári z legálne osiatych plôch prejdú na stranu čierneho trhu. Navyše afganské ceny, a to je veľmi dôležité, nie sú porovnateľné s cenami v Austrálii, kde kilo morfínu stojí 56 USD, v Indii 159 USD alebo v Turecku, kde stojí 250 USD. V Afganistane sa však cena môže vyšplhať až na 450 USD za kilo. Čo sa týka medicínskeho využitia, ak by sa afganské ópium spracovávalo na medicinálne produkty, len by to prospelo ďalšiemu preplneniu trhu v tejto oblasti. A už budem končiť, pani predsedníčka. Budem proti tomu, aby EÚ a jej členské krajiny podporovali pestovanie makovíc v Afganistane najmenej zo štyroch dôvodov: nedostatočná infraštruktúra, chýbajúca hospodárska konkurencieschopnosť, obrovská expanzia nesprávnym smerom a, napokon, v súčasnosti nie je nedostatok opiátov na svetovom trhu."@sk¹⁹
lpv:spokenAs	substitute; Delegation for relations with Israel (2007-03-14--2009-07-13)²³ substitute; Delegation for relations with Canada (2007-03-15--2009-07-13)²³ substitute; ENVI (2007-01-31--2009-07-13)²³ member; Delegation to the Euro-Mediterranean Parliamentary Assembly (2004-09-15--2009-07-13)²³ unknown; Kresťanskodemokratické hnutie (2004-07-20--2009-07-13)²³ member; REGI (2007-01-31--2009-07-13)²³ member; EPP-ED (2004-07-20--2009-07-13)²³
lpv:translated text	"Výroba opia musí být pod kontrolou. Celé mezinárodní společenství se musí mnohem více starat o kontrolu výroby opia kdekoliv na světě. Dosavadní úsilí OSN a její Hospodářské a sociální rady ECOSOC i Světové zdravotnické organizace usměrňovat používání opiátů na léčbu bolesti je potřebné, ale stále nedostatečné. Zároveň však mezinárodní společenství nesmí připustit bezbřehé používání opiátů a jejich zneužití drogově závislými osobami. Myslím, že je naší povinností nevzdávat boj se zneužíváním tvrdých drog, které definitivně ničí život jeho uživateli. A nejsem pro to, aby společnost dodávala drogy závislým lidem namísto toho, aby se snažila o jejich převýchovu a vrácení do reálného života. O co vlastně v Cappatově zprávě jde? Existuje názor, že mezinárodní společenství trpí nedostatkem opiátů, nebo by mohlo tímto nedostatkem trpět v blízké budoucnosti, a že je tedy potřebné za určitých podmínek kupovat tuto drogu z Afghánistánu. Je pravda, že opiáty jsou potřebné pro léčbu různých nemocí, při tišení bolestí v pooperačním období a v neposlední ředě při léčbě nemocných se zhoubnými nádory. Takový názor má v zásadě několik nedostatků, které v současné situaci nelze ignorovat. V prvé řadě je to současná politická situace v Afghánistánu, která je nestabilní. Je tam potřebné bojovat s Tálibánem a na druhé straně bojovat s černým trhem s opiem, který rozhodujícím způsobem ovládá nejen afghánské hospodářství, ale i politiku a vnější vztahy. Mám o tom silné pochybnosti a hned i vysvětlím, proč to podle mého názoru takto nemůže fungovat. Projekty na legální pěstování máku na účely výroby opia nebudou fungovat i proto, že Výbor OSN pro mezinárodní kontrolu drog může jen dodatečně sankcionovat zemi, ale zemi bude unikat část úrody na černý trh. Mezinárodní poptávka je konstantní. Afghánská vláda není schopná vystupovat jako jediný správce opiové sadby. Za těchto okolností je jasné, že vláda souboj s překupníky prohraje. Soutěž vytáhne opiové ceny nahoru a farmáři z legálně osetých ploch přejdou na stranu černého trhu. Afghánské ceny nejsou navíc, a to je velmi důležité, porovnatelné s cenami v Austrálii, kde kilo morfinu stojí 56 USD, v Indii 159 USD nebo v Turecku, kde stojí 250 USD. V Afghánistánu se však cena může vyšplhat až na 450 USD za kilogram. Co se týká lékařského využití, pokud by se afghánské opium zpracovávalo na lékařské produkty, jen by to prospělo dalšímu přesycení trhu v této oblasti. A už budu končit, paní předsedající. Budu proti tomu, aby EU a její členské státy podporovaly pěstování makovic v Afghánistánu nejméně ze čtyř důvodů: nedostatečná infrastruktura, chybějící hospodářská konkurenceschopnost, obrovská expanze nesprávným směrem a nakonec v současnosti není nedostatek opiátů na světovém trhu."@cs¹ "Hr. formand! Opiumproduktionen skal kontrolleres. Hele det internationale samfund skal beskæftige sig langt mere med kontrollen med opiumproduktionen overalt i verden. Indsatsen fra FN og FN's Økonomiske og Sociale Råd (ECOSOC) og Verdenssundhedsorganisationen for at regulere brugen af opiater til smertebehandling er nødvendig, men stadig utilstrækkelig. Samtidig må det internationale samfund ikke tillade ubegrænset brug af opiater og narkomaners misbrug af disse. Efter min mening har vi pligt til ikke at give op i kampen mod misbrug af hård narkotika, som helt klart ødelægger narkomanernes tilværelse. Jeg går heller ikke ind for, at samfundet skal give narkomaner narkotika i stedet for at forsøge at genopdrage dem og bringe dem tilbage til virkeligheden. Hvad er det helt præcis, Cappato-betænkningen drejer sig om? I henhold til et synspunkt lider det internationale samfund af mangel på opiater eller kan komme til at lide af en sådan mangel i den nærmeste fremtid, og derfor er det nødvendigt på at købe dette narkotikum af Afghanistan på visse betingelser. Det er korrekt, at der er brug for opiater til behandling af forskellige sygdomme, til smertebehandling efter operationer, og sidst, men ikke mindst til behandling af mennesker med ondartede sygdomme. Men denne teori lider under adskillige mangler, som man ikke kan se bort fra i den nuværende situation. For det første er den aktuelle politiske situation i Afghanistan ustabil. I Afghanistan er det nødvendigt at bekæmpe Taliban på den ene side og alliere sig med det sorte opiumsmarked på den anden. Dette sorte marked har en afgørende indvirkning ikke kun på den afghanske økonomi, men også på afghansk politik og relationerne udadtil. Jeg er meget i tvivl og meget bekymret over dette, og jeg vil nu forklare, hvorfor en sådan metode efter min mening ikke kan fungere. Projekter for legal valmuedyrkning med henblik på opiumproduktion vil ikke fungere, fordi Det Internationale Narkotikakontrolråd først kan indføre sanktioner over for et land efterfølgende, men landet vil miste en del af afgrøderne til det sorte marked. Det internationale krav er konstant. Den afghanske regering er ikke i stand til at fungere som eneadministrator af opiumafgrøderne. Det er klart, at under disse omstændigheder vil regeringen tabe kampen mod smuglerne. Konkurrence vil føre til højere opiumpriser, og landmænd, der dyrker valmuer legalt, vil vende sig mod det sorte marked. Derudover (og dette er meget vigtigt) er de afghanske priser ikke konkurrencedygtige sammenlignet med Australien, hvor prisen på et kg morfin er 56 amerikanske dollars, Indien, hvor den er 159 amerikanske dollars, eller Tyrkiet, hvor den er 250 amerikanske dollars. I Afghanistan kan prisen nå helt op på 450 amerikanske dollars pr. kg. Med hensyn til anvendelsen til medicinske formål vil det kun øge overmætningen af markedet på dette område, hvis afghansk opium blev anvendt i lægemidler. Jeg er snart færdig, fru formand. Jeg vil modsætte mig enhver støtte fra EU og medlemsstaterne til valmuedyrkning i Afghanistan af mindst fire grunde: utilstrækkelig infrastruktur, manglende økonomisk konkurrenceevne, kraftig udvidelse i den forkerte retning og endelig er der i øjeblikket ingen mangel på opiater på verdensmarkederne."@da² "Die Herstellung von Opium muss kontrolliert werden. Die gesamte internationale Gemeinschaft muss überall in der Welt sehr viel mehr in die Kontrolle der Herstellung von Opium eingreifen. Die Anstrengungen der UNO, ihres Wirtschafts- und Sozialrates (ECOSOC) und der Weltgesundheitsorganisation, mit denen die Nutzung von Opiaten zur Schmerzbehandlung reguliert werden soll, sind notwendig, aber immer noch unzureichend. Gleichzeitig darf die internationale Gemeinschaft keinen uneingeschränkten Gebrauch von Opiaten und deren Missbrauch durch Drogenabhängige zulassen. Meiner Ansicht nach ist es unsere Pflicht, den Kampf gegen den Missbrauch harter Drogen nicht aufzugeben, denn sie zerstören irreversibel das Leben ihrer Konsumenten. Ich bin auch nicht dafür, dass die Gesellschaft den Abhängigen Drogen liefert, anstatt sich zu bemühen, sie umzuerziehen und in die Wirklichkeit zurückzuführen. Worum geht es eigentlich im Cappato-Bericht? Hier findet sich der Standpunkt, dass die internationale Gemeinschaft an einem Mangel an Opiaten leide oder in naher Zukunft einem solchen Mangel ausgesetzt sein könne, weshalb diese Droge unter bestimmten Bedingungen in Afghanistan gekauft werden müsse. Opiate sind in der Tat für die Behandlung verschiedener Krankheiten, zur postoperativen Schmerzlinderung und nicht zuletzt für die Behandlung von Patienten mit bösartigen Tumorerkrankungen notwendig. Gleichwohl weist diese Theorie grundsätzlich einige Mängel auf, die in der gegenwärtigen Situation nicht ignoriert werden dürfen. In erster Linie ist dies die derzeit instabile politische Lage in Afghanistan. Dort müssen wir einerseits gegen die Taliban und andererseits gegen den illegalen Opiumhandel kämpfen, der in entscheidendem Maße nicht nur die afghanische Wirtschaft, sondern auch die Politik und die Außenbeziehungen beherrscht. Ich habe starke Zweifel und Befürchtungen und will auch sogleich erklären, weshalb das meiner Ansicht nach so nicht gelingen kann. Die Projekte zum legalen Mohnanbau für die Opiumherstellung können auch deshalb nicht funktionieren, weil das Internationale Suchtstoffkontrollamt ein Land nur im Nachhinein mit Sanktionen belegen kann, das Land aber einen Teil der Ernte an den Schwarzhandel verlieren wird. Die internationale Nachfrage ist gleich bleibend. Die afghanische Regierung ist nicht in der Lage, allein über die Opiumernte zu wachen. Unter diesen Umständen liegt es auf der Hand, dass die Regierung den Kampf gegen die Drogenhändler verlieren wird. Der Wettbewerb wird die Opiumpreise in die Höhe treiben, und die Bauern, die die Mohnfelder legal bewirtschaften, werden sich dem Schwarzhandel zuwenden. Zudem, und das ist sehr wichtig, sind die afghanischen Preise im Vergleich nicht wettbewerbsfähig; in Australien kostet ein Kilo Morphin 56 USD, in Indien 159, in der Türkei 250. In Afghanistan kann der Preis pro Kilo auf bis zu 450 USD steigen. Was nun die Nutzung zu medizinischen Zwecken anbelangt: Würde das afghanische Opium zu medizinischen Produkten verarbeitet, trüge das nur zu einer weiteren Übersättigung des Marktes bei. Ich komme schon zum Schluss, Frau Präsidentin. Ich bin aus mindestens vier Gründen dagegen, dass die EU und ihre Mitgliedstaaten den Mohnanbau in Afghanistan unterstützen: unzureichende Infrastruktur, mangelnde ökonomische Wettbewerbsfähigkeit, gewaltige Expansion in die falsche Richtung, und letzten Endes herrscht gegenwärtig auf dem Weltmarkt kein Mangel an Opiaten."@de⁹ "Η παραγωγή οπίου πρέπει να ελεγχθεί. Ολόκληρη η διεθνής κοινότητα πρέπει να ασχοληθεί πολύ περισσότερο με τον έλεγχο της παραγωγής οπίου παγκοσμίως. Οι προσπάθειες που ανελήφθησαν από τον ΟΗΕ και το Οικονομικό και Κοινωνικό Συμβούλιο (ECOSOC), καθώς και από τον Παγκόσμιο Οργανισμό Υγείας, για τη ρύθμιση της χρήσης οπιούχων για την αντιμετώπιση του πόνου είναι αναγκαίες, αλλά ανεπαρκείς. Ταυτόχρονα, η διεθνής κοινότητα δεν πρέπει να επιτρέψει την ανεξέλεγκτη χρήση οπιούχων και την κατάχρησή τους από τοξικομανείς. Κατά τη γνώμη μου, καθήκον μας είναι να μην εγκαταλείψουμε τον αγώνα κατά της κατάχρησης σκληρών ναρκωτικών που είναι προφανές ότι καταστρέφουν τη ζωή των χρηστών τους. Ούτε τάσσομαι υπέρ της άποψης ότι η κοινωνία πρέπει να προμηθεύει τους τοξικομανείς ναρκωτικά αντί να επιχειρεί την αναμόρφωση και επιστροφή τους στην πραγματικότητα. Τι αφορά ακριβώς η έκθεση του κ. Cappato; Σύμφωνα με μια άποψη, η διεθνής κοινότητα πάσχει από έλλειψη οπιούχων, ή ενδεχομένως θα πληγεί από μια τέτοιου είδους έλλειψη στο εγγύς μέλλον, και είναι επομένως απαραίτητο, υπό ορισμένες συνθήκες, να αγοράσουμε αυτά τα ναρκωτικά από το Αφγανιστάν. Αληθεύει ότι τα οπιούχα είναι απαραίτητα για τη θεραπεία διαφόρων ασθενειών, για τη μείωση του μετεγχειρητικού πόνου και τέλος, όμως εξίσου σημαντικό, για τη θεραπεία όσων πάσχουν από κακοήθη νοσήματα. Ωστόσο, αυτή η θεωρία έχει αρκετά στοιχειώδη ελαττώματα που δεν μπορούν να αγνοηθούν στην παρούσα κατάσταση. Πρώτον, η τρέχουσα πολιτική κατάσταση στο Αφγανιστάν είναι ασταθής. Στο Αφγανιστάν, πρέπει να καταπολεμήσουμε τους Ταλιμπάν αφενός και να ταχθούμε με τη μαύρη αγορά οπίου αφετέρου. Ο αντίκτυπος της μαύρης αγοράς είναι καίριος όχι μόνο όσον αφορά την οικονομία αλλά και την πολιτική στο Αφγανιστάν και τις εξωτερικές σχέσεις. Διατηρώ σοβαρές αμφιβολίες και ανησυχίες για το γεγονός αυτό και θα εξηγήσω τώρα γιατί κατά τη γνώμη μου μια τέτοιου είδους προσέγγιση δεν είναι δυνατόν να επιφέρει αποτελέσματα. Σχέδια που περιλαμβάνουν νόμιμη παραγωγή παπαρούνας για την παραγωγή οπίου δεν θα επιφέρουν αποτελέσματα γιατί το Διεθνές Όργανο Ελέγχου των Ναρκωτικών μπορεί μόνο να επιβάλει κυρώσεις σε μια χώρα μετέπειτα, η χώρα όμως θα χάνει μέρος της παραγωγής στη μαύρη αγορά. Η διεθνής ζήτηση είναι σταθερή. Η κυβέρνηση του Αφγανιστάν δεν είναι σε θέση να διαχειριστεί μόνη της την καλλιέργεια οπίου. Είναι σαφές ότι κάτω από αυτές τις συνθήκες η κυβέρνηση θα χάσει τη μάχη κατά των λαθρεμπόρων. Ο ανταγωνισμός θα αυξήσει την τιμή του οπίου και οι γεωργοί που καλλιεργούν παπαρούνες νόμιμα θα στραφούν στη μαύρη αγορά. Επιπλέον (και αυτό είναι πολύ σημαντικό) οι τιμές του Αφγανιστάν δεν είναι ανταγωνιστικές συγκριτικά με της Αυστραλίας όπου ένα κιλό μορφίνης κοστίζει 56 δολάρια ΗΠΑ, της Ινδίας όπου κοστίζει 159 δολάρια ΗΠΑ ή της Τουρκίας όπου ανέρχεται σε 250 δολάρια ΗΠΑ. Στο Αφγανιστάν, η τιμή μπορεί να φτάσει έως και 450 δολάρια ΗΠΑ το κιλό. Όσον αφορά τη χρήση για ιατρικούς σκοπούς, αν το αφγανικό όπιο χρησιμοποιούνταν σε ιατρικά προϊόντα, κάτι τέτοιο θα συνέβαλε απλώς στον υπερκορεσμό της αγοράς στην περιοχή. Έχω σχεδόν ολοκληρώσει, κυρία Πρόεδρε. Θα καταψηφίσω κάθε υποστήριξη εκ μέρους της ΕΕ και των κρατών μελών της για την καλλιέργεια παπαρούνας στο Αφγανιστάν για τέσσερις τουλάχιστον λόγους: ανεπαρκείς υποδομές, απουσία οικονομικού ανταγωνισμού, τεράστια επέκταση προς λάθος κατεύθυνση και, τέλος, δεν σημειώνεται επί του παρόντος έλλειψη οπιούχων στις παγκόσμιες αγορές."@el¹⁰ "Production of opium must be controlled. The entire international community must concern itself far more with control of opium production everywhere in the world. Efforts undertaken so far by the UN and its Economic and Social Council (ECOSOC), as well as by the World Health Organization, to regulate the use of opiates for the treatment of pain are necessary but still insufficient. At the same time the international community must not allow an unrestrained use of opiates and their misuse by drug addicts. In my opinion it is our duty not to give up the fight against the misuse of hard drugs that quite clearly destroy their users’ lives. Neither do I support the notion that society should supply addicts with drugs instead of trying to re-educate them and return them to reality. What exactly is the Cappato report about? According to one point of view, the international community suffers from a lack of availability of opiates, or might suffer from such a shortage in the near future, and it is therefore necessary, under certain conditions, to buy this drug from Afghanistan. It is true that opiates are needed for the treatment of various illnesses, for post-operative pain relief and, last but not least, for the treatment of people with malignant diseases. However, this theory suffers from several fundamental defects that cannot be ignored in the present situation. Firstly, the current political situation in Afghanistan is unstable. In Afghanistan it is necessary to fight the Taliban on the one hand and to side with the opium black market on the other hand. This black market has a decisive impact not only on the Afghan economy but also on Afghan politics and foreign relations. I have serious doubts and worries over this and I will explain now why in my opinion such an approach cannot work. Projects involving legal poppy cultivation for the purpose of opium production will not work because the International Narcotics Control Board can only impose sanctions on a country afterwards but the country will be losing a part of the crops to the black market. International demand is constant. The Afghan Government is not capable of acting as the sole manager of opium crops. It is clear that under these circumstances the Government will lose the fight against traffickers. Competition will increase the price of opium and farmers who grow poppies legally will turn to the black market. In addition to that (and this is very important) Afghan prices are not competitive compared with Australia where one kilo of morphine costs USD 56, India where it is USD 159 or Turkey where it is USD 250. In Afghanistan the price can go up to USD 450 per kilo. Regarding the use for medical purposes, if Afghan opium were to be used in medical products, this would only add to further over-saturation of the market in this area. I am about to finish, Madam President. I will oppose any support by the EU and its Member States for poppy cultivation in Afghanistan for at least four reasons: insufficient infrastructure, absence of economic competitiveness, huge expansion in the wrong direction and, finally, there is no lack of opiates on the world markets at present."@en⁴ "Es necesario controlar la producción de opio. Toda la comunidad internacional tiene que ocuparse mucho más del control de la producción de opio en todas las partes del mundo. Los esfuerzos realizados hasta ahora por las Naciones Unidas y su Consejo Económico y Social (ECOSOC), así como por la Organización Mundial de la Salud, para regular el uso de los opiáceos para paliar el dolor, resultan necesarios pero todavía son insuficientes. Al mismo tiempo, la comunidad internacional no debe permitir el empleo sin restricción de los opiáceos y su uso por los drogadictos. En mi opinión, es obligación nuestra no abandonar la lucha contra el abuso de drogas duras que claramente destruyen la vida de los consumidores. Tampoco apoyo la idea de que la sociedad deba suministrar drogas a los adictos, en lugar de intentar reeducarlos y reincorporarlos a la vida real. ¿De qué trata exactamente el informe Cappato? Según uno de los puntos de vista, la comunidad internacional padece una falta de disponibilidad de opiáceos, o puede sufrir tal escasez en el futuro próximo, y por tanto es necesario, en determinadas circunstancias, adquirir esta droga en Afganistán. Es cierto que se precisan opiáceos para el tratamiento de diferentes enfermedades, para el alivio del dolor postoperatorio y, no menos importante, para el tratamiento de personas con enfermedades malignas. Sin embargo, esta teoría adolece de varios defectos fundamentales que no se pueden ignorar en la situación presente. Primero, la actual situación política en Afganistán es inestable. En Afganistán es necesario combatir a los talibanes, por una parte, y ponerse del lado del mercado negro del opio, por otra. Este mercado negro tiene un impacto decisivo no sólo sobre la economía afgana, sino también sobre la política y las relaciones exteriores afganas. Tengo serias dudas y preocupaciones sobre este tema y ahora explicaré por que, a mi juicio, un planteamiento así no puede funcionar. Los proyectos que conciernen el cultivo legal de adormidera para la producción de opio no funcionarán porque la Junta Internacional de Fiscalización de Estupefacientes únicamente puede imponer sanciones a un país a posteriori, pero el país estará cediendo parte de las cosechas al mercado negro. La demanda internacional es constante. El Gobierno afgano no es capaz de actuar como gestor único de las cosechas de opio. Está claro que, en estas circunstancias, el Gobierno perderá la batalla contra los traficantes. La competencia incrementará el precio del opio y los agricultores que cultiven adormidera de forma legal se volverán hacia el mercado negro. Adicionalmente (y esto es muy importante), los precios afganos no son competitivos si se comparan con Australia, donde un kilo de morfina cuesta 56 dólares, la India, donde alcanza los 159 dólares o Turquía, donde vale 250 dólares. En Afganistán, el precio puede elevarse hasta 450 dólares el kilo. Por lo que respecta al uso para fines médicos, si el opio afgano se utilizara en productos médicos, eso sólo vendría a sumarse a una mayor sobresaturación del mercado en esta zona. Estoy a punto de terminar, señora Presidenta. Me opongo a cualquier apoyo por parte de la UE y sus Estados miembros al cultivo de adormidera en Afganistán por al menos cuatro razones: infraestructura insuficiente, ausencia de competitividad económica, inmensa expansión en la dirección equivocada y, por último, no existe carencia de opiáceos en los mercados mundiales en estos momentos."@es²¹ "Oopiumi kasvatamist tuleb kontrollida. Kogu rahvusvaheline kogukond peab palju rohkem pöörama tähelepanu oopiumi kasvatamise kontrollimisele igal pool maailmas. ÜRO ja ÜRO Majandus- ja Sotsiaalnõukogu (ECOSOC) ja ka Maailma Tervishoiuorganisatsiooni jõupingutused opiaatide kasutamise reguleerimiseks valuvaigistitena on vajalikud, kuid ikkagi ebapiisavad. Samal ajal ei tohi rahvusvaheline kogukond lubada opiaatide piiramatut kasutamist ja väärkasutamist uimastisõltlaste käes. Minu arvates on meie kohus mitte alla anda selles võitluses raskete uimaastite väärkasutuse vastu võitlemisel, mis täiesti selgelt hävitavad nende kasutajate elud. Samuti ei toeta ma arvamust, et ühiskond peaks sõltlastele uimastid kätte andma, selle asemel, et püüda neid harida ja reaalsusesse tagasi tuua. Mida Cappato raport täpselt taotleb? Ühe arvamuse kohaselt on või saab olema lähitulevikus rahvusvahelises kogukonnas opiaatide puudus ja seepärast on vajalik teatud tingimustel seda uimastit Afganistanist osta. On tõsi, et opiaate on vaja erinevate haiguste ravimisel, operatsioonijärgsel valu vaigistamisel ja, mis mitte kõige vähem oluline, pahaloomuliste haigustega inimeste ravis. Selles teoorias on siiski fundamentaalsed puudused, mida ei saa praeguses olukorras ignoreerida. Esiteks, praegune poliitiline olukord Afganistanis on ebastabiilne. Afganistanis tuleb võidelda ühe käega Talibaniga ja teise käega oopiumi musta turuga. Sellel mustal turul on otsustav mõju mitte üksnes Afganistani majandusele, vaid ka Afganistani poliitikale ja välissuhetele. Mul on selle pärast tõsised kahtlused ja mure ning ma seletan kohe, miks minu hinnangul see lähenemisviis ei saa toimida. Seadusliku moonikasvatuse projektid oopiumi tootmise eesmärgil ei toimi, sest Rahvusvaheline Narkootikumide Kontrollinõukogu saab kehtestada sanktsioone vaid tagantjärele, kuid osa riigi moonisaagist läheb mustale turule. Rahvusvaheline nõudlus on pidev. Afganistani valitsus ei ole võimeline toimima oopiumitaimede haldajana. On selge, et sellistes tingimustes jääb valitsus võitluses uimastikaubitsejatega alla. Konkurents kergitab oopiumi hinda ja seaduslikult mooni kasvatanud talunikud pöörduvad mustale turule. Peale selle (ja see on väga oluline) ei ole Afganistani hinnad konkurentsivõimelised võrreldes Austraaliaga, kus kilo morfiini maksab 56 USA dollarit, Indias 159 USA dollarit või Türgis 250 USA dollarit. Afganistanis võib hind tõusta kuni 450 USA dollarini kilo kohta. Mis puutub kasutamisse meditsiinilisel otstarbel, siis kui Afganistani oopiumit peaks kasutatama ravimites, oleks see lihtsalt järjekordne täiendus üleküllastunud turule selles valdkonnas. Ma juba hakkan lõpetama, proua juhataja. Mina olen vastu igasugusele ELi ja liikmesriikide toetusele Afganistani moonikasvatusele vähemalt neljal põhjusel: ebapiisav infrastruktuur, majandusliku konkurentsi puudumine, tohutu laienemine vales suunas ja, viimaks, praegu ei ole maailmaturul opiaatide puudust."@et⁵ "Oopiumin tuotantoa on hillittävä. Koko kansainvälisen yhteisön on paneuduttava nykyistä huomattavasti enemmän oopiumin tuotannon valvontaan kaikkialla maailmassa. YK:n ja sen talous- ja sosiaalineuvoston (ECOSOC) sekä Maailman terveysjärjestön tähänastiset ponnistelut opiaattien käytön sääntelemiseksi kivunlievityksessä ovat tarpeen mutta edelleen riittämättömiä. Kansainvälisen yhteisön ei myöskään tule sallia opiaattien rajoittamatonta käyttöä ja väärinkäyttöä huumeriippuvaisten keskuudessa. On velvollisuutemme jatkaa taistelua kovien huumeiden väärinkäyttöä vastaan, sillä ne tuhoavat käyttäjien elämän. En myöskään kannata sitä ajatusta, että yhteiskunnan olisi toimitettava huumeita riippuvaisille näiden kuntouttamisen ja todellisuuteen palauttamisen sijasta. Mistä Cappaton mietinnössä on oikeastaan kyse? Se edustaa näkökantaa, jonka mukaan kansainvälinen yhteisö kärsii tai saattaa lähitulevaisuudessa kärsiä opiaattien puutteesta, josta syystä on tarpeen ostaa eräin ehdoin näitä huumausaineita Afganistanista. On totta, että opiaatit ovat tarpeen monien sairauksien hoidossa, leikkauksen jälkeisessä kivunlievityksessä ja viimeisimpänä muttei vähäisimpänä, pahanlaatuisista sairauksista kärsivien hoidossa. Tässä teoriassa on kuitenkin useita olennaisia epäkohtia, joita ei voida sivuuttaa nykytilanteessa. Afganistan on ensinnäkin tänä päivänä poliittisesti epävakaa. Siksi olisi tarpeen yhtäältä taistella talebaneja vastaan ja toisaalta liittoutua oopiumin mustan pörssin kanssa. Pimeillä markkinoilla on ratkaiseva vaikutus paitsi Afganistanin talouteen, myös politiikkaan ja ulkosuhteisiin. Minulla on vakavia epäilyjä ja huolia tämän kysymyksen suhteen, ja kerronkin nyt, miksi tällainen lähestymistapa ei mielestäni voi toimia. Hankkeet laillisen unikonviljelyn edistämiseksi oopiumin tuotantoa varten eivät voi onnistua, koska kansainvälinen huumausainevalvontalautakunta voi ainoastaan määrätä maalle pakotteita jälkikäteen, mutta asianomainen maa menettää väistämättä osan sadosta pimeille markkinoille. Kansainvälinen kysyntä pysyy vakaana. Afganistanin hallitus ei kykene hallinnoimaan yksin oopiumisatoja. On selvää, että näissä olosuhteissa hallitus häviää taistelun huumekauppiaita vastaan. Kilpailun nostaessa oopiumin hintaa lailliset unikonviljelijät suuntaavat pimeille markkinoille. Lisäksi, mikä on erittäin tärkeää, Afganistanin hinnat eivät ole kilpailukykyiset verrattuna esimerkiksi Australiaan, jossa kilo morfiinia maksaa 56 dollaria, Intiaan, jossa sen hinta on 159 dollaria, taikka Turkkiin, jossa se maksaa 250 dollaria. Afganistanissa hinta voi olla jopa 450 dollaria kilolta. Lääkinnällisiin tarkoituksiin käytön osalta on sanottava, että Afganistanin oopiumin käyttäminen lääkevalmisteissa lisäisi vain ylitarjontaa alan markkinoilla. Päätän puheeni pian, arvoisa puhemies. Aion vastustaa EU:n ja jäsenvaltioiden tukea unikonviljelylle Afganistanissa ainakin neljästä syystä: riittämättömät infrastruktuurit, taloudellisen kilpailukyvyn puuttuminen, valtaisa kasvu väärään suuntaan, ja lopuksi, koska opiaateista ei ole tällä hetkellä puutetta maailmanmarkkinoilla."@fi⁷ "La production d’opium doit être contrôlée. Toute la communauté internationale doit s’intéresser beaucoup plus au contrôle de la production d’opium partout dans le monde. Les efforts entrepris jusqu’à présent par l’ONU et son Conseil économique et social (ECOSOC), ainsi que par l’Organisation mondiale de la santé, en vue de réglementer l’utilisation des opiacés dans le traitement de la douleur sont nécessaires mais encore insuffisants. En même temps, la communauté internationale ne doit pas autoriser une utilisation illimitée des opiacés et leur abus par les toxicomanes. À mon avis, il est de notre devoir de ne pas abandonner la lutte contre l’abus de drogues dures qui, c’est tout à fait évident, détruisent la vie de leurs consommateurs. Je ne suis pas non plus favorable à l’idée selon laquelle la société devrait fournir de la drogue aux toxicomanes au lieu de tenter de les rééduquer et de les faire revenir à la réalité. De quoi le rapport Cappato traite-t-il vraiment? Selon un point de vue, la communauté internationale souffre d’une pénurie d’opiacés, ou pourrait souffrir d’une telle pénurie dans un avenir proche, et il est par conséquent nécessaire, sous certaines conditions, d’acheter cette drogue à l’Afghanistan. Il est vrai que les opiacés sont nécessaires au traitement de diverses maladies, au soulagement de la douleur postopératoire et, et ce n’est pas le moins important, au traitement des personnes souffrant de maladies graves. Cette théorie a cependant plusieurs gros défauts fondamentaux qui ne peuvent être ignorés dans la situation actuelle. Premièrement, la situation politique actuelle en Afghanistan est instable. En Afghanistan, il faut lutter contre les talibans, d’une part, et se ranger au côté du marché noir de l’opium, de l’autre. Ce marché noir a un impact décisif non seulement sur l’économie afghane, mais aussi sur la politique et les relations extérieures afghanes. J’ai de sérieux doutes et de sérieuses inquiétudes à ce sujet et je vais à présent vous expliquer pourquoi, à mon avis, une telle approche ne peut pas fonctionner. Les projets impliquant la culture légale du pavot afin de produire de l’opium ne fonctionneront pas, parce que le Bureau international de contrôle des narcotiques ne peut imposer de sanctions à un pays qu’ mais le pays abandonnera une partie des cultures au marché noir. La demande internationale est constante. Le gouvernement n’est pas capable d’agir comme unique gestionnaire des cultures d’opium. Il est clair que, dans ces conditions, le gouvernement va perdre le combat contre les trafiquants. La concurrence va faire monter le prix de l’opium et les agriculteurs qui cultivent le pavot se tourneront vers le marché noir. En outre (et c’est très important), les prix afghans ne sont pas compétitifs par rapport à l’Australie, où le kilo de morphine coûte 56 dollars, l’Inde, où il coûte 159 dollars, ou la Turquie, où il coûte 250 dollars. En Afghanistan, le prix peut atteindre 450 dollars le kilo. En ce qui concerne l’usage à des fins médicales, si l’opium afghan devait être utilisé dans des produits médicaux, cela ne ferait qu’aggraver la sursaturation du marché dans ce domaine. J’ai presque fini, Madame la Présidente. Je m’opposerai au soutien de l’UE et de ses États membres à la culture du pavot en Afghanistan pour au moins quatre raisons: l’infrastructure insuffisante, l’absence de compétitivité économique, l’énorme expansion dans la mauvaise direction et, enfin, l’absence de pénurie d’opiacés dans le monde pour le moment."@fr⁸ "Az ópium termelését ellenőrizni kell. Az egész nemzetközi közösségnek jóval többet kell foglalkoznia az ópiumtermelés egész világon való ellenőrzésével. Az ENSZ és a Gazdsági és Szociális Tanács (ECOSOC), továbbá az Egészségügyi Világszervezet által az ópiumszármazékok fájdalomcsillapítási célú használatának szabályozására eddig tett erőfeszítések szükségesek, ám elégtelenek. Ugyanakkor a nemzetközi közösségnek nem szabad lehetővé tennie az ópuimszármazékok korlátlan használatát és a kábítószerfüggők részéről az ezekkel való visszaélést. Véleményem szerint kötelességünk, hogy ne adjuk fel a küzdelmet a kemény drogokkal való visszaélés ellen, mivel ezek egyértelműen tönkreteszik használóik életét. Nem támogatom továbbá azt az elképzelést sem, hogy a társadalom kábítószerekkel lássa el a függőket az átnevelés és a valóságba való visszatérítés helyett. Miről is szól a Cappato-jelentés? Egy nézet szerint a nemzetközi közösségben hiány van ópiumszármazékokból, vagy hiány lehet a közeljövőben, és ezért bizonyos feltételek mellett ezt a kábítószert Afganisztánból kell beszerezni. Tény, hogy szükség van ópiumszármazékokra bizonyos betegségek kezelése érdekében, műtét utáni fájdalomcsillapításhoz és végül, de nem utolsósorban a rosszindulatú betegségekben szenvedőknek. Ez az elmélet azonban számos alapvető hibában szenved, melyek a jelenlegi helyzetben nem hagyhatók figyelmen kívül. Először is Afganisztán jelenlegi politikai helyzete nem stabil. Afganisztánban egyrészt a Talibán ellen kell küzdeni, másrészt pedig az ópium feketepiacával. Ez a feketepiac határozottan nemcsak az afgán gazdaságra, de az afgán politikára és külkapcsolatokra is kihat. Komoly kételyeim vannak ezzel kapcsolatban, és most elmondom, hogy szerintem egy ilyen megközelítés miért nem működhet. Az ópiumtermelést célzó legális máktermesztésre irányuló projektek nem működhetnek, mert a Nemzetközi Kábítószer-ellenőrző Testület egy országra utólag róhat ki szankciókat, az ország azonnban a termény egy részét a feketepiacon elveszíti. Állandó a nemzetközi kereslet. Az afgán kormány nem tud az ópiumtermés felett egyedül rendelkezni. Világos, hogy ilyen körülmények között a kormány elveszíti a csempészek elleni küzdelmet. A verseny megnöveli az ópium árát, és a gazdálkodók, akik legálisan mákot termesztenek, visszatérnek a feketepiacra. Emellett (és ez igen fontos) az afgán árak nem versenyképesek Ausztráliához képest, ahol egy kg morfium 56 USD, Indiához, ahol 159 USD vagy Törökországhoz, ahol 250 USD. Afganisztánban az ár felmehet egészen 450 USD/kg-ig. Az orvosi célú használatot illetően ha az afgán ópiumot orvosi termékekben használják, ez tovább telíti e területen a piacot. Most már befejezem, elnök asszony. Kifogásolom az EU és tagállamai részéről az afganisztáni máktermesztést, legalábbis négy okból: elégtelen infrastruktúra, a gazdasági versenyképesség hiánya, jelentős bővülés a rossz irányba, végül pedig az, hogy a világpiacon most nincs ópiumszármazék-hiány."@hu¹¹ ". La produzione di oppio deve essere controllata. L’intera comunità internazionale deve interessarsi molto di più al controllo della produzione di oppio in ogni luogo del mondo. Gli sforzi intrapresi finora dall’ONU e dal suo Consiglio economico e sociale (ECOSOC), nonché dall’Organizzazione mondiale della sanità, per regolamentare l’uso degli oppiacei per il trattamento del dolore sono necessari, ma ancora insufficienti. Nel contempo, la comunità internazionale non deve consentire un utilizzo incontrollato di oppiacei e il loro abuso da parte di tossicodipendenti. A mio parere, è nostro dovere non abbandonare la lotta contro l’abuso di droghe pesanti che chiaramente distruggono la vita di chi ne fa uso, né approvo l’opinione che la società dovrebbe fornire droga ai tossicodipendenti, anziché cercare di rieducarli e riportarli alla realtà. Di che cosa tratta esattamente la relazione Cappato? Secondo un punto di vista, la comunità internazionale soffre di una carenza di disponibilità di oppiacei, o potrebbe soffrirne nel prossimo futuro, ed è quindi necessario, dietro certe condizioni, acquistare questa droga dall’Afghanistan. E’ vero che gli oppiacei sono necessari per il trattamento di diverse malattie, come analgesico post-operatorio e, ultimo ma non meno importante, per la cura di malati terminali. Tuttavia, questa teoria è soggetta ad alcuni difetti fondamentali che non è possibile ignorare nell’attuale situazione. Primo, l’attuale situazione politica in Afghanistan è instabile. In questo paese occorre combattere i talebani da un lato e favorire il mercato nero dell’oppio dall’altro. Questo mercato nero ha un impatto decisivo non solo sull’economia afghana, ma anche sulle politiche e le relazioni straniere di questo paese. Nutro seri dubbi e preoccupazioni in merito e ora spiegherò perché, a mio parere, un approccio simile non possa funzionare. I progetti che prevedono una coltivazione legale del papavero per produrre oppio non funzioneranno poiché l’ può soltanto imporre successivamente sanzioni a un paese, ma quest’ultimo perderà una parte dei raccolti al mercato nero. La domanda internazionale è costante. Il governo afghano non è in grado di agire come unico responsabile dei raccolti di oppio. E’ evidente che in queste circostanze il governo sarà sconfitto nella lotta contro i trafficanti. La concorrenza aumenterà il prezzo dell’oppio e gli agricoltori che coltivano legalmente papaveri passeranno al mercato nero. Oltre a ciò (ed è molto importante), i prezzi afghani non sono competitivi se paragonati all’Australia, dove un chilo di morfina costa 56 dollari, all’India in cui vale 159 dollari, o alla Turchia in cui è pari a 250 dollari. In Afghanistan il prezzo può superare i 450 dollari al chilo. Per quanto riguarda l’uso a fini medici, se l’oppio afghano fosse utilizzato in prodotti medici, ciò si aggiungerebbe ulteriormente all’eccessiva saturazione del mercato in questo settore. Sto per concludere, signora Presidente. Mi opporrò a qualsiasi sostegno da parte dell’UE e degli Stati membri alla coltivazione del papavero in Afghanistan per almeno quattro ragioni: infrastrutture insufficienti, assenza di competitività economica, grande espansione nella direzione sbagliata e, infine, attualmente non esiste carenza di oppiacei sui mercati mondiali."@it¹² "Opiumo gamyba turi būti kontroliuojama. Visa tarptautinė bendruomenė turi daug labiau susirūpinti opiumo gamybos kontrole visose pasaulio vietose. Ligšiolinės JT ir jų Ekonominės ir socialinės tarybos (ECOSOC) bei Pasaulio sveikatos organizacijos pastangos reguliuoti opiatų vartojimą skausmo gydymui yra būtinos, tačiau vis dar nepakankamos. Drauge tarptautinė bendruomenė neturi leisti laisvai vartoti opiatų ir piktnaudžiauti jais narkomanams. Manyčiau, kad mūsų pareiga yra neatsisakyti kovos su piktnaudžiavimu stipriaisiais narkotikais, kurie gana akivaizdžiai griauna jų vartotojų gyvenimus. Ir aš nepritariu nuomonei, jog visuomenė turėtų aprūpinti narkomanus narkotikais, užuot stengusis juos perauklėti ir sugrąžinti į realų gyvenimą. Kas teigiama M. Cappato pranešime? Esama požiūrio, jog tarptautinė bendrija stokoja opiatų, arba jai gali jų pritrūkti artimiausioje ateityje, todėl būtina tam tikromis sąlygomis pirkti šį vaistą iš Afganistano. Tiesa, kad opiajai naudojami įvairioms ligoms gydyti, pooperaciniam skausmui malšinti, pagaliau – ir tai yra ne mažiau svarbu – piktybinėmis ligomis sergantiems žmonėms gydyti. Tačiau ši teorija turi kai kurių principinių trūkumų, kurių esant dabartinei situacijai ignoruoti negalima. Visų pirma tai dabartinė politinė padėtis Afganistane, kuri yra nestabili. Afganistane, viena vertus, reikia kovoti su Talibanu, o kita vertus, kovoti su juodąja opiumo rinka. Ši juodoji rinka daro neigiamą poveikį ne tik Afganistano ekonomikai, bet ir Afganistano politikai ir užsienio santykius. Aš turiu rimtų abejonių ir nuogąstavimų, ir dabar paaiškinsiu, kodėl, mano nuomone, toks būdas negali funkcionuoti. Projektai, numatantys legalų aguonų auginimą opiumo gamybai, nefunkcionuos, kadangi Tarptautinė narkotikų kontrolės taryba gali skirti šaliai sankcijas tik vėliau, tačiau dalis derliaus šalyje pateks į juodąją rinką. Tarptautinė paklausa yra pastovi. Afganistano valdžia nėra pajėgi veikti kaip vienintelė opiumo derliaus tvarkytoja. Esant tokios sąlygoms aišku, kad vyriausybė kovą su narkotikų prekeiviais pralaimės. Dėl konkurencijos opiumo kainos pakils, ir aguonas legaliai auginantys ūkininkai pereis į juodąją rinką. Be to (ir tai yra labai svarbu) Afganistano kainos nėra konkurencingos palyginti su Australija, kur vienas kilogramas morfino kainuoja 56 JAV dolerius, arba Turkija, kur jis kainuoja 250 JAV dolerių. Tuo tarpu Afganistane kaina siekia 450 JAV dolerių už kilogramą. Dėl naudojimo medicinos reikmėms – jeigu Afganistano opiumas būtų naudojamas medicinos produktuose, tai tik prisidėtų prie tolesnio rinkos perpildymo šioje srityje. Aš jau greitai baigsiu, gerb. pirmininke. Aš nepritarsiu jokiai ES ir jos valstybių narių paramai aguonų auginimui Afganistane dėl mažiausiai keturių priežasčių: nepakankamos infrastruktūros, ekonominio konkurencingumo nebuvimo, didžiulės plėtros netinkama kryptimi ir galiausiai dėl to, kad šiuo metu pasaulio rinkose opiatų netrūksta."@lt¹⁴ "Opija ražošana ir jākontrolē. Visai starptautiskajai sabiedrībai daudz vairāk jāiesaistās opija ražošanas kontrolē visur pasaulē. Centieni, kurus līdz šim ir veikušas Apvienoto Nāciju Organizācija un tās Ekonomikas un sociālo lietu padome ( ), kā arī Pasaules Veselības organizācija regulēt opiātu izmantošanu sāpju remdināšanai ir nepieciešami, bet joprojām nepietiekami. Tajā pašā laikā starptautiskā sabiedrība nedrīkst pieļaut opiātu neierobežotu izmantošanu un to, ka tos nepareiziem nolūkiem izmantotu narkomāni. Manuprāt, tas ir mūsu pienākums nepadoties cīņā pret smago narkotiku nepareizu izmantošanu, kas pavisam noteikti izposta to lietotāju dzīves. Es arī neatbalstu to viedokli, ka sabiedrībai atkarīgie ir jāapgādā ar narkotikām, tā vietā, lai centos pāraudzināt viņus un atgriezt viņus atpakaļ realitātē. Par ko tieši ir ziņojums? Saskaņā ar vienu viedokli starptautiskā sabiedrība cieš no opiātu pieejamības trūkuma vai var ciest no šāda trūkuma tuvākajā nākotnē un tāpēc ir nepieciešams saskaņā ar zināmiem nosacījumiem iepirkt šīs narkotikas no Afganistānas. Tā ir taisnība, ka opiāti ir vajadzīgi dažādu slimību terapijai, pēcoperācijas sāpju atvieglošanai un, pēdējais, bet ne mazāk svarīgi, cilvēku ar ļaundabīgām saslimšanām terapijai. Tomēr šai teorijai ir vairāki būtiski trūkumi, kurus nevar ignorēt pašreizējā situācijā. Pirmkārt, pašreizējais politiskais stāvoklis Afganistānā ir nestabils. Afganistānā, no vienas puses, ir nepieciešams cīnīties pret talibu kaujiniekiem, un, no otras puses, pret opija melno tirgu. Šim melnajam tirgum ir izšķiroša ietekme ne tikai uz Afganistānas ekonomiku, bet arī uz Afganistānas politiku un ārējām attiecībām. Man ir nopietnas šaubas un bažas attiecībā uz to un es tagad paskaidrošu, kāpēc, manuprāt, šāda pieeja nevar darboties. Projekti, kuri ietver likumīgu magoņu audzēšanu opija ražošanas nolūkiem, nedarbosies, jo Starptautiskā Narkotiku kontroles pārvalde pēc tam var noteikt sankcijas pret valsti, bet valsts zaudēs daļu no ražas melnajam tirgum. Starptautiskais pieprasījums ir pastāvīgs. Afganistānas valdība nav spējīga rīkoties kā opija ražas vienīgais pārvaldītājs. Ir skaidrs, ka šādos apstākļos valdība zaudēs cīņā pret kontrabandistiem. Konkurence palielinās opija cenu un zemnieki, kuri likumīgi audzēs magones, pievērsīsies melnajam tirgum. Turklāt (un tas ir ļoti svarīgi) Afganistānas cenas nav konkurētspējīgas, salīdzinot ar Austrāliju, kur kilograms morfija maksā USD 56, Indiju, kur šī cena ir USD 159 un Turciju, kur cena ir USD 250. Afganistānā cena par pieaugt līdz USD 450 par kilogramu. Attiecībā uz izmantošanu medicīnas vajadzībām, ja Afganistānas opijs tiktu izmantots zālēm, tas tikai palielinātu turpmāko tirgus pārsātināšanos šajā reģionā. Es gatavojos beigt savu runu, priekšsēdētājas kundze! Es būšu pret jebkuru ES un tās dalībvalstu atbalstu opija magoņu audzēšanai Afganistānā vismaz četru iemeslu dēļ: nepietiekama infrastruktūra, ekonomiskās konkurētspējas trūkums, milzīga paplašināšanās nepareizajā virzienā un, visbeidzot, pasaules tirgos pašlaik nav opiātu trūkums."@lv¹³ "Výroba ópia musí byť pod kontrolou. Celé medzinárodné spoločenstvo sa musí oveľa viac starať o kontrolu výroby ópia kdekoľvek na svete. Doterajšie úsilie OSN a jej Hospodárskej a sociálnej rady ECOSOC i Svetovej zdravotníckej organizácie usmerňovať používanie opiátov na liečbu bolesti je potrebné, avšak stále nedostatočné. Zároveň však medzinárodné spoločenstvo nesmie pripustiť bezbrehé používanie opiátov a ich zneužitie drogovo závislými osobami. Myslím, že je našou povinnosťou nevzdávať boj so zneužívaním tvrdých drog, ktoré definitívne ničia život jeho užívateľovi. A nie som za to, aby spoločnosť dodávala drogy závislým ľuďom namiesto toho, aby sa snažila o ich reedukáciu a vrátenie do reálneho života. O čo vlastne ide v Cappatovej správe? Existuje názor, že medzinárodné spoločenstvo trpí nedostatkom opiátov, alebo by mohlo takýmto nedostatkom trpieť v blízkej budúcnosti, a že teda je potrebné za určitých podmienok kupovať túto drogu z Afganistanu. Opiáty sú, pravdaže, potrebné pri liečbe rôznych chorobných stavov, pri tíšení bolestí v pooperačnom období a v neposlednom rade pri liečbe chorých na malígne ochorenia. Takýto názor má principiálne niekoľko nedostatkov, ktoré v súčasnej situácii nemožno ignorovať. V prvom rade je to súčasná politická situácia v Afganistane, ktorá je nestabilná. Je tam potrebné bojovať s Talibanom a na druhej strane bojovať na strane čiernej ekonomiky s ópiom, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovláda nielen afganskú ekonomiku, ale i politiku a vonkajšie vzťahy. Mám silné pochybnosti a obavy – a hneď aj poviem, ktoré – prečo si myslím, že to takto nemôže fungovať. Oprávnené pestovateľské schémy na pestovanie maku na účely výroby ópia nebudú fungovať aj z tých dôvodov, že International Narcotics Control Board môže len dodatočne sankcionovať krajinu, ale krajine bude unikať časť úrody na čierny trh. Medzinárodný dopyt je konštantný. Afganská vláda nie je schopná vystupovať ako jediný opatrovateľ ópiovej sadby. Za takýchto okolností je jasné, že vláda prehrá súboj s priekupníkmi. Kompetícia vytiahne ópiové ceny nahor a farmári z legálne osiatych plôch prejdú na stranu čierneho trhu. Navyše, afganské ceny, a to je veľmi dôležité, nie sú kompetitívne s cenami v Austrálii, kde kilo morfínu stojí 56 amerických dolárov, v Indii 159, v Turecku 250, ale v Afganistane až 450 amerických dolárov za kilo. Čo sa týka medicínskeho využitia, ak by sa afganské ópium spracovávalo na medicinálne produkty, len by to prospelo ďalšiemu preplneniu trhu v tejto oblasti. A už budem končiť, pani predsedníčka. Budem proti tomu, aby EÚ a jej členské krajiny podporovali pestovanie makovíc v Afganistane najmenej zo štyroch dôvodov: nedostatočná infraštruktúra, nie je ekonomicky kompetitívne, obrovská expanzia nesprávnym smerom a nakoniec, v súčasnosti nie je nedostatok opiátov na svetovom trhu."@mt¹⁵ "De productie van opium moet worden gecontroleerd. De gehele internationale gemeenschap moet zich veel meer bezig gaan houden met de controle op de wereldwijde opiumproductie. De pogingen van de VN en haar Economische en Sociale Raad (ECOSOC) en die van de Wereldgezondheidsorganisatie om het gebruik van opiaten voor pijnbestrijding te reguleren, zijn noodzakelijk maar ontoereikend. Tegelijkertijd mag de internationale gemeenschap niet toestaan dat opiaten onbeperkt gebruikt worden en misbruikt worden door drugsverslaafden. In mijn optiek is het onze plicht om te blijven strijden tegen het misbruik van hard drugs, die de levens van mensen kapotmaken. Evenmin deel ik de opvatting dat de maatschappij drugs zou moeten verstrekken aan verslaafden in plaats van hen te heropvoeden en te herintegreren. Waar gaat het verslag Cappato nu eigenlijk over? Volgens sommigen heeft de internationale gemeenschap te kampen met een tekort aan opiaten, of zal zij hier in de nabije toekomst mee te kampen krijgen, en is het daarom noodzakelijk deze drugs, onder bepaalde voorwaarden, van Afghanistan te kopen. Het is waar dat opiaten nodig zijn voor de behandeling van verscheidene ziekten, voor verlichting van postoperatieve pijn en, niet te vergeten, voor de behandeling van mensen met kwaadaardige aandoeningen. Deze theorie heeft echter een aantal wezenlijke gebreken, die onder de huidige omstandigheden niet kunnen worden genegeerd. Ten eerste is de huidige politieke situatie in Afghanistan instabiel. In Afghanistan moet er enerzijds tegen de Taliban worden gestreden en anderzijds tegen de zwarte markt voor opium. Deze zwarte markt is niet alleen bepalend voor de Afghaanse economie maar ook voor de Afghaanse politiek en buitenlandse betrekkingen. Hier heb ik ernstige twijfels en zorgen over en ik zal nu uitleggen waarom een dergelijke benadering in mijn optiek geen kans van slagen heeft. Projecten voor legale papaverteelt voor de productie van opium zullen niet functioneren omdat het Internationaal Comité van toezicht op verdovende middelen een land pas naderhand sancties kan opleggen maar het land een deel van de gewassen zal verliezen aan de zwarte markt. De internationale vraag is constant. De Afghaanse regering is niet in staat om zelfstandig de opiumoogst te beheren. Het is duidelijk dat de regering het onder deze omstandigheden zal moeten afleggen tegen de handelaren. De concurrentie zal de opiumprijs opdrijven en boeren die legaal papaver telen zullen zich tot de zwarte markt wenden. Daarnaast – en dit is zeer belangrijk – kunnen de Afghaanse prijzen niet concurreren met die van Australië, India of Turkije, waar een kilo morfine respectievelijk 56 USD, 159 USD en 250 USD kost. In Afghanistan kan de prijs oplopen tot 450 USD per kilo. Wat het gebruik voor medische doeleinden betreft, zou het gebruik van Afghaanse opium voor medische producten alleen maar bijdragen aan de verzadiging van deze markt. Ik ben bijna klaar, mevrouw de Voorzitter. Er zijn op zijn minst vier redenen waarom ik tegen de steun van de EU en haar lidstaten voor papaverteelt in Afghanistan ben: ontoereikende infrastructuur, gebrek aan economisch concurrentievermogen, enorme uitbreiding in de verkeerde richting en, ten slotte, het feit dat er op dit moment geen tekort aan opiaten bestaat op de wereldmarkten."@nl³ "− Produkcja opium musi być kontrolowana. Cała wspólnota międzynarodowa musi w większym stopniu włączyć się w kontrolę produkcji opium w każdej części świata. Starania podjęte przez ONZ oraz jego Radę Gospodarczą i Społeczną (ECOSOC), jak i Światową Organizację Zdrowia, w celu uregulowania stosowania środków na bazie opium w uśmierzaniu bólu są niezbędne, ale nadal niewystarczające. Jednocześnie wspólnota międzynarodowa nie może pozwolić na niepohamowane stosowanie opiatów i ich nadużywanie przez osoby uzależnione od narkotyków. Moim zdaniem naszym obowiązkiem jest nierezygnowanie z walki przeciwko nadużywaniu twardych narkotyków, które wyraźnie niszczą życie osób je zażywających. Nie popieram też poglądu, iż społeczeństwo powinno dostarczać osobom uzależnionym narkotyki zamiast starać się ich rehabilitować i pomóc powrócić do rzeczywistości. O czym dokładnie jest sprawozdanie pana Marco Cappato? Zgodnie z pewnym poglądem wspólnota międzynarodowa cierpi na brak dostępu do środków na bazie opium lub może cierpieć na ich niedobór w najbliższej przyszłości i dlatego, pod pewnymi warunkami, konieczne jest kupowanie tego narkotyku z Afganistanu. To prawda, że opiaty są potrzebne przy leczeniu różnych chorób, uśmierzaniu bólu pooperacyjnego, a wreszcie, choć w równym stopniu, przy leczeniu osób cierpiących na choroby nowotworowe. Jednakże ta teoria zawiera kilka podstawowych błędów, których na chwilę obecną nie można zignorować. Po pierwsze, obecna sytuacja polityczna w Afganistanie jest niestabilna. W Afganistanie należy z jednej strony walczyć z talibami, a z drugiej trzymać stronę czarnego rynku opium. Czarny rynek ma decydujący wpływ nie tylko na afgańską gospodarkę, lecz również na stosunki zagraniczne. Mam co do tego duże obawy i wątpliwości i wyjaśnię, dlaczego, moim zdaniem, takie podejście nie może odnieść sukcesu. Programy zakładające legalną produkcję maku do wytwarzania opium nie sprawdzą się, ponieważ Międzynarodowy Organu Kontroli Środków Odurzających może jedynie nałożyć kary na dane państwo po fakcie, natomiast dane państwo straci część upraw na czarnym rynku. Międzynarodowy popyt trwa nieprzerwanie. Afgański rząd nie jest zdolny do samodzielnego zarządzania uprawami opium. Nie ulega wątpliwości, że w tych okolicznościach rząd przegra w walce z przemytnikami. Konkurencja doprowadzi do wzrostu cen opium, a rolnicy legalnie uprawiający mak powrócą na czarny rynek. Co więcej, (przy czym jest to bardzo istotne) afgańskie ceny nie są konkurencyjne w porównaniu z Australią gdzie kilogram morfiny kosztuje 56 dolarów amerykańskich, w Indiach – 159 dolarów amerykańskich czy w Turcji – 250 dolarów amerykańskich. W Afganistanie cena może osiągnąć poziom 450 dolarów amerykańskich za kilogram. Jeśli chodzi o wykorzystanie do celów medycznych, jeśli afgańskie opium miałoby być stosowane w produktach medycznych, przyczyniłoby się to do nadmiernego nasycenia rynku. Zbliżam się do końca, pani przewodnicząca. Będę przeciwny poparciu Unii Europejskiej i jej państw członkowskich dla uprawy maku w Afganistanie z przynajmniej czterech względów: niewystarczającej infrastruktury, braku konkurencyjności gospodarczej, potężnej ekspansji w nieodpowiednim kierunku, a wreszcie faktu, iż obecnie nie istnieje niedobór opiatów na światowym rynku."@pl¹⁶ "A produção de ópio tem de ser controlada. É necessário que toda a comunidade internacional se preocupe muito mais com o controlo da produção de ópio em qualquer parte do mundo. Os esforços envidados até agora pelas Nações Unidas e o seu Conselho Económico e Social (ECOSOC), bem como pela Organização Mundial da Saúde, no sentido de regular a utilização de opiáceos para o tratamento da dor, são necessários, mas continuam a ser insuficientes. A comunidade internacional também não deve permitir uma utilização irrestrita de opiáceos e o seu uso abusivo por parte de viciados em drogas. Penso que é nosso dever não desistir da luta contra o abuso de drogas duras, que destroem claramente as vidas daqueles que os consomem. Nem apoio a ideia de que a sociedade deveria fornecer drogas aos viciados, em vez de tentar reeducá-los e reintegrá-los na realidade. O que está exactamente em causa no relatório Cappato? De acordo com um ponto de vista, a comunidade internacional sofre escassez de opiáceos disponíveis, ou pode sofrer uma escassez no futuro próximo e, por isso, é necessário, em certas circunstâncias, comprar esta droga ao Afeganistão. É verdade que os opiáceos são necessários para o tratamento de várias doenças, para o alívio da dor pós-operatória e, por último, mas não menos importante, para o tratamento de pessoas com doenças malignas. No entanto, esta teoria sofre de vários defeitos fundamentais, que não podem ser ignorados na situação actual. Primeiro, a situação política presente no Afeganistão é instável. No Afeganistão, é necessário lutar contra os Talibãs, por um lado, e estar do lado do mercado negro de ópio, por outro lado. Este mercado negro tem um impacto decisivo não só na economia afegã, mas também na política e nas relações externas afegãs. Tenho sérias dúvidas e preocupações no que diz respeito a esta situação e vou explicar agora, por que razão, na minha opinião, esta abordagem não pode resultar. Os projectos que envolvem o cultivo legal de papoilas para produção de ópio não vão resultar, porque o Órgão Internacional de Controlo dos Estupefacientes só pode impor sanções a um país a posteriori, mas o país perderá uma parte das culturas para o mercado negro. A procura internacional é constante. O Governo afegão não consegue gerir sozinho as culturas de ópio. É claro que, nestas circunstâncias, perderá a luta contra os traficantes. A concorrência aumentará o preço do ópio e os agricultores que cultivam papoila legalmente voltarão ao mercado negro. Além disso (e isto é muito importante), os preços afegãos não são competitivos em comparação com o preço na Austrália, onde um quilo de morfina custa 56 dólares, na Índia, onde o preço se situa em 159 dólares, ou na Turquia, onde um quilo de morfina custa 250 dólares americanos. No Afeganistão, o preço pode subir até 450 dólares por quilo. Quanto à utilização para uso médico, se o ópio afegão fosse utilizado em produtos médicos, tal apenas aumentaria a sobre-saturação do mercado nesta área. Estou a terminar, Senhora Presidente. Vou opor-me a qualquer apoio da UE e dos seus Estados-Membros ao cultivo de papoila no Afeganistão, por quatro razões, no mínimo: infra-estrutura insuficiente, ausência de competitividade económica, enorme expansão no sentido errado e, por fim, inexistência, actualmente, de falta de opiáceos nos mercados mundiais."@pt¹⁷ "Výroba ópia musí byť pod kontrolou. Celé medzinárodné spoločenstvo sa musí oveľa viac starať o kontrolu výroby ópia kdekoľvek na svete. Doterajšie úsilie OSN a jej Hospodárskej a sociálnej rady ECOSOC i Svetovej zdravotníckej organizácie usmerňovať používanie opiátov na liečbu bolesti je potrebné, avšak stále nedostatočné. Zároveň však medzinárodné spoločenstvo nesmie pripustiť bezbrehé používanie opiátov a ich zneužitie drogovo závislými osobami. Myslím, že je našou povinnosťou nevzdávať boj so zneužívaním tvrdých drog, ktoré definitívne ničia život jeho užívateľovi. A nie som za to, aby spoločnosť dodávala drogy závislým ľuďom namiesto toho, aby sa snažila o ich reedukáciu a vrátenie do reálneho života. O čo vlastne ide v Cappatovej správe? Existuje názor, že medzinárodné spoločenstvo trpí nedostatkom opiátov, alebo by mohlo takýmto nedostatkom trpieť v blízkej budúcnosti, a že teda je potrebné za určitých podmienok kupovať túto drogu z Afganistanu. Opiáty sú, pravdaže, potrebné pri liečbe rôznych chorobných stavov, pri tíšení bolestí v pooperačnom období a v neposlednom rade pri liečbe chorých na malígne ochorenia. Takýto názor má principiálne niekoľko nedostatkov, ktoré v súčasnej situácii nemožno ignorovať. V prvom rade je to súčasná politická situácia v Afganistane, ktorá je nestabilná. Je tam potrebné bojovať s Talibanom a na druhej strane bojovať na strane čiernej ekonomiky s ópiom, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovláda nielen afganskú ekonomiku, ale i politiku a vonkajšie vzťahy. Mám silné pochybnosti a obavy – a hneď aj poviem, ktoré – prečo si myslím, že to takto nemôže fungovať. Oprávnené pestovateľské schémy na pestovanie maku na účely výroby ópia nebudú fungovať aj z tých dôvodov, že International Narcotics Control Board môže len dodatočne sankcionovať krajinu, ale krajine bude unikať časť úrody na čierny trh. Medzinárodný dopyt je konštantný. Afganská vláda nie je schopná vystupovať ako jediný opatrovateľ ópiovej sadby. Za takýchto okolností je jasné, že vláda prehrá súboj s priekupníkmi. Kompetícia vytiahne ópiové ceny nahor a farmári z legálne osiatych plôch prejdú na stranu čierneho trhu. Navyše, afganské ceny, a to je veľmi dôležité, nie sú kompetitívne s cenami v Austrálii, kde kilo morfínu stojí 56 amerických dolárov, v Indii 159, v Turecku 250, ale v Afganistane až 450 amerických dolárov za kilo. Čo sa týka medicínskeho využitia, ak by sa afganské ópium spracovávalo na medicinálne produkty, len by to prospelo ďalšiemu preplneniu trhu v tejto oblasti. A už budem končiť, pani predsedníčka. Budem proti tomu, aby EÚ a jej členské krajiny podporovali pestovanie makovíc v Afganistane najmenej zo štyroch dôvodov: nedostatočná infraštruktúra, nie je ekonomicky kompetitívne, obrovská expanzia nesprávnym smerom a nakoniec, v súčasnosti nie je nedostatok opiátov na svetovom trhu."@ro¹⁸ "Pridelavo opija je treba nadzorovati. Celotna mednarodna skupnost si mora veliko bolj prizadevati na področju nadzora pridelave opija po vsem svetu. Dosedanja prizadevanja ZN in njenega Ekonomsko-socialnega sveta ter Svetovne zdravstvene organizacije, da bi uredili uporabo opiatov za lajšanje bolečin, so nujna, vendar še vedno nezadostna. Hkrati mednarodna skupnost ne sme dovoliti, da bi se opiati prosto uporabljali in da bi jih odvisniki od drog zlorabljali. Menim, da je naša dolžnost, da se v boju proti zlorabi trdih drog, ki zelo očitno uničujejo življenja njenih uporabnikov, ne predamo. Ne podpiram niti stališča, da bi morala družba odvisnike oskrbovati z drogami, namesto da bi jih poskušala prevzgojiti in jim omogočiti vrnitev v realno življenje. Za kaj točno gre pri poročilu gospoda Cappata? Po eni strani mednarodni skupnosti primanjkuje opiatov ali pa ji jih bo primanjkovalo v bližnji prihodnosti, zato je treba to drogo pod določenimi pogoji kupiti od Afganistana. Res je, da so opiati potrebni za zdravljenje različnih bolezni, za lajšanje bolečin po posegih in nenazadnje za zdravljenje ljudi z malignimi obolenji. Vendar ta teorija vključuje številne temeljne napake, ki jih v sedanjih razmerah ni mogoče spregledati. Prvič, sedanji politični položaj v Afganistanu je nestabilen. V Afganistanu je po eni strani nujen boj proti Talibanom, po drugi strani pa podpiranje črnega trga za opij. Ta črni trg odločilno vpliva na afganistansko gospodarstvo ter na afganistansko politiko in zunanje odnose. Glede tega imam resne dvome in sem zaskrbljen; zdaj ne bom razlagal, zakaj menim, da takšen pristop ne more delovati. Projekti, ki vključujejo zakonito gojenje maka za namene pridelave opija, ne bodo delovali, ker Mednarodni nadzorni svet za droge lahko naloži sankcije državi šele po kršitvi, država pa bo del pridelka izgubila na črnem trgu. Mednarodno povpraševanje je stalno. Afganistanska vlada ne more sama voditi področja v zvezi z opijem. Jasno je, da bo vlada v teh okoliščinah izgubila boj proti prekupčevalcem. Zaradi konkurence se bo zvišala cena opija in kmetje, ki zakonito gojijo mak, se bodo usmerili na črni trg. Poleg tega (in to je zelo pomembno) afganistanske cene niso konkurenčne v primerjavi z avstralskimi, kjer en kilogram morfija stane 56 USD, indijskimi, kjer stane 159 USD, in turškimi, kjer je njegova cena 250 USD. V Afganistanu lahko cena za kilogram doseže 450 USD. Kar zadeva uporabo za medicinske namene, naj povem, da bi uporaba afganistanskega opija za zdravila prispevala le k nadaljnji prekomerni nasičenosti trga na tem območju. Gospa predsednica, končujem. Kakršni koli podpori EU in njenih držav članic za gojenje maka v Afganistanu bom nasprotoval zaradi najmanj štirih razlogov: nezadostne infrastrukture, odsotnosti gospodarske konkurenčnosti, obsežne širitve v napačni smeri in nazadnje, ker zdaj opiatov na svetovnih trgih ne primanjkuje."@sl²⁰ "Opiumproduktionen måste kontrolleras. Hela världssamfundet måste engagera sig mycket mer i kontrollen av opiumproduktionen överallt i världen. De åtgärder som hittills har vidtagits av FN och Förenta nationernas ekonomiska och sociala råd (ECOSOC), liksom av Världshälsoorganisationen (WHO), i syfte att reglera användningen av opiater för smärtbehandling är nödvändiga men fortfarande otillräckliga. Världssamfundet får emellertid inte tillåta en okontrollerad användning av opiater och att de missbrukas av narkomaner. Jag anser att det är vår plikt att inte ge upp kampen mot missbruket av tung narkotika, som helt klart innebär att användarnas liv förstörs. Jag stöder inte heller uppfattningen att samhället ska förse missbrukarna med narkotika i stället för att försöka rehabilitera dem och återföra dem till ett normalt liv. Vad handlar egentligen Marco Cappatos betänkande om? En ståndpunkt är att världssamfundet lider brist på opiater eller kan komma att drabbas av en sådan brist inom en inte alltför avlägsen framtid och att det därför under vissa omständigheter är motiverat att köpa denna narkotika från Afghanistan. Det stämmer att opiater behövs för behandling av olika sjukdomar, för postoperativ smärtlindring och sist men inte minst för behandling av människor med maligna sjukdomar. Hypotesen har emellertid ett antal grundläggande brister som för närvarande inte kan negligeras. För det första är den nuvarande politiska situationen instabil i Afghanistan. I Afghanistan måste man såväl bekämpa talibanerna som acceptera den svarta marknaden för opium. Den svarta marknaden har en avgörande betydelse såväl för den afghanska ekonomin som för afghansk politik och landets internationella förbindelser. Jag är mycket skeptisk till detta och också mycket bekymrad, och jag kommer nu att förklara varför en sådan strategi inte kan fungera. De projekt som syftar till laglig vallmoodling för produktion av opium kommer inte att fungera, eftersom Internationella narkotikakontrollstyrelsen först i efterhand kan vidta sanktioner mot ett land, vilket innebär att landet kommer att förlora en del av skördarna till den svarta marknaden. Den internationella efterfrågan är konstant. Afghanistans regering klarar inte av att på egen hand sköta opiumodlingarna. Regeringen kommer under dessa omständigheter givetvis att förlora kampen mot narkotikahandlarna. Konkurrensen kommer att medföra att priset på opium höjs, och de jordbrukare som odlar vallmo legalt kommer att vända sig till den svarta marknaden. Dessutom (vilket är mycket viktigt) är priserna i Afghanistan inte konkurrenskraftiga jämfört med Australien, där ett kilo morfin kostar 56 US-dollar, eller Indien, där priset ligger på 159 US-dollar eller Turkiet, där man får betala 250 US-dollar. I Afghanistan kan priset uppgå till 450 US-dollar per kilo. När det gäller användning för medicinska ändamål, det vill säga om afghanskt opium skulle användas i läkemedel, skulle detta endast leda till en ytterligare övermättnad av marknaden på detta område. Jag ska snart sluta, fru talman. Jag kommer att motsätta mig allt stöd från EU och dess medlemsstater för vallmoodling i Afghanistan av åtminstone fyra skäl, nämligen den bristande infrastrukturen, bristen på ekonomisk konkurrenskraft, den enorma och missriktade expansionen, och slutligen eftersom det för närvarande inte råder någon brist på opiater på världsmarknaden."@sv²²
lpv:unclassifiedMetadata	"Cappato"¹³ "International Narcotics Control Board"¹² "Miroslav Mikolášik (PPE-DE ). –"^18,15 "a posteriori"^8,8