Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2007-10-24-Speech-3-340"

Predicate	Value (sorted: default)
rdf:type	lpv_eu:Speech6
dcterms:Date	"2007-10-24"^^xsd:date6
dcterms:Is Part Of	lp_eu:Situaţia relaţiilor dintre Uniunea Europeana şi Africa (dezbatere)6
dcterms:Language	"nl"^^xsd:language6
lpv:document identification number	"en.20071024.40.3-340"6
lpv:hasSubsequent	lp_eu:2007-10-24-Speech-3-3416
lpv:speaker	lp:Maria Martens6
lpv:spoken text	"Voorzitter, commissaris, gewaardeerde collega’s, aan de orde is het verslag over de stand van zaken in de betrekkingen tussen de Europese Unie en Afrika. Daarbij gaat het om een gezamenlijke visie van Afrika en Europa op de toekomstige samenwerking ten einde de ontwikkeling in Afrika te bevorderen en de armoede te bestrijden. De strategie moet meer zijn dan alleen het goedpraten van het huidige beleid. Het gaat om een visie, gebaseerd op gedeelde waarden en principes, op wederzijds respect, die gericht is op het welzijn van mensen. Het is goed dat het Europees Parlement en het pan-Afrikaans parlement op de top de gelegenheid krijgen om de parlementaire visie op de gezamenlijke strategie te verwoorden. Afgelopen week zijn de delegaties van het pan-Afrikaans parlement en van ons Parlement bijeengekomen om een gezamenlijke verklaring voor te bereiden. Ik hoop dat onze voorzitters deze op de top kunnen aanbieden aan de regeringsleiders. Voorzitter, er valt natuurlijk meer over te zeggen, maar mijn tijd is om, zie ik, en daarom laat ik het hierbij, maar niet zonder mijn collega’s en de Europese Commissie te bedanken voor de goede samenwerking. Afrika en Europa hebben een lange gezamenlijke geschiedenis. De verhoudingen zijn echter veranderd: het kan geen eenrichtingsverkeer meer zijn. Het gaat nu om een gelijkwaardig partnerschap om problemen die beide continenten raken, gezamenlijk aan te pakken, zoals veiligheid, handel, migratie en klimaatverandering bijvoorbeeld. In 2005 heeft de Europese Unie een Europese strategie voor Afrika geschreven. Ik was toen ook rapporteur. In onze ogen schoot deze strategie tekort op twee belangrijke punten. Het was een strategie te veel voor Afrika, maar zonder Afrika, en het Europees Parlement en de waren te weinig betrokken bij de totstandkoming van deze strategie. Ik ben blij dat we nu spreken over een EU-Afrika-strategie en dat de betrokkenheid van het Europees Parlement en van de groter is geworden. De samenwerking is veelbelovend voor de toekomst. Voorzitter, deze strategie moet ons de structuur en de richting geven voor een gezamenlijk optreden in de toekomst. Armoedebestrijding en de millenniumontwikkelingsdoelstellingen moeten daarbij centraal blijven staan. En hoewel de meest recente MOD-cijfers een mate van optimisme toestaan, blijft in sub-Sahara Afrika 41,1 procent van de mensen op 1 dollar per dag leven. Deze situatie kan niet alleen door ontwikkelingshulp verbeterd worden. Ook de economische groei moet bevorderd worden. De economische partnerschapsovereenkomsten waarover momenteel wordt onderhandeld, kunnen daarvoor een goed instrument zijn, mits - en dat zeg ik er nadrukkelijk bij - duurzame ontwikkeling centraal staat en mits het meer is dan een Europees handelsakkoord. Graag hoor ik van de commissaris de stand van zaken met betrekking tot mogelijk uitstel van de deadline van 1 januari 2008. Voorzitter, de Afrikaanse regeringen zijn natuurlijk allereerst zelf verantwoordelijk voor de ontwikkeling in hun land. Ze zijn onafhankelijker geworden op politiek en economisch vlak. Afrika is volop in ontwikkeling, niet in het minst door het ontstaan van nieuwe instituties, zoals NEPAD en het . Voor financiële en politieke steun is Europa al lang niet meer de enige en exclusieve partner. Andere landen beginnen hun invloed in en op Afrika zeer nadrukkelijk te manifesteren - denk bijvoorbeeld aan China. We kunnen onze relatie met Afrika niet meer voor lief nemen. Voorzitter, het verslag accentueert drie prioritaire beleidsterreinen: vrede en veiligheid, goed bestuur, economische groei en investeren in mensen. Wat betreft de Europese beleidsterreinen signaleert het verslag het belang van meer coherentie tussen enerzijds ontwikkelingsactiviteiten en anderzijds andere beleidsvelden, zoals handel, landbouw en migratie. Alleen als Europa zijn steun coherenter kan inzetten, beter coördineert en een betere financiële verantwoording heeft, zal het ontwikkelingsbeleid van de Europese Unie beter en efficiënter kunnen zijn. Vrede en veiligheid zijn een groot probleem in Afrika. Het verslag benadrukt het belang van een geïntegreerde aanpak van conflictsituaties. Daarbij moet onze verantwoordelijkheid om mensen te beschermen en bij te dragen aan preventie en oplossing van conflicten, alsook aan de wederopbouw centraal staan. Vanzelfsprekend zijn goed bestuur, een functionerende rechtsstaat en duurzame democratie voorwaarden voor stabiliteit en ontwikkeling. op deze terreinen is van cruciaal belang. Wij steunen de ambities van de Commissie in dezen. Voorzitter, in december vindt in Lissabon na zeven jaar de tweede EU-Afrika-top plaats. Daar zullen de gemeenschappelijke EU-Afrika-strategie en het actieplan worden vastgesteld. Er staat veel op het spel, en het is in ons aller belang dat deze top een succes wordt. En hoewel de situatie in Zimbabwe buitengewoon zorgelijk is, moeten we wel bedenken dat het gaat om een EU-Afrika-top en niet om een EU-Zimbabwe-top; dat het gaat om een en niet om een ."@nl3
lpv:spokenAs	member_of_the_bureau; EPP-ED (2004-08-31--2009-07-13)23 unknown; Christen Democratisch Appèl (2004-07-20--2009-07-13)23 substitute; SEDE (2007-03-20--2009-07-13)23 member; Delegation to the ACP-EU Joint Parliamentary Assembly (2004-09-15--2009-07-13)23 member; DEVE (2007-01-31--2009-07-13)23
lpv:translated text	"Vážená paní předsedající, vážený pane komisaři, vážené dámy a vážení pánové, diskutujeme o zprávě o současném stavu vztahů mezi Evropskou unií a Afrikou. V této zprávě se uvádí společná vize Afriky a Evropy týkající se budoucí spolupráce se zřetelem na prosazování rozvoje v Africe a boje proti chudobě. Tato strategie musí představovat více než jen obhajování současné politiky. Jde o vizi, která je založená na společných hodnotách a zásadách a na vzájemném respektovaní, a jejímž cílem je prospěch lidí. Je dobře, že Evropský parlament a Panafrický parlament budou mít na tomto summitu příležitost vyjádřit parlamentní stanoviska k této společné strategii. Minulý týden se setkaly delegace Panafrického parlamentu a našeho Parlamentu s cílem připravit společné prohlášení. Jsem přesvědčená, že naši předsedové budou moci toto prohlášení prezentovat nejvyšším představitelům vlád na tomto summitu. Vážená paní předsedající k této problematice by se pochopitelně dalo říct ještě mnoho věcí, vidím však, že můj čas už uplynul, takže skončím, ale ne bez toho, abych poděkovala v prvé řadě svým kolegům a Komisi za velmi přínosnou spolupráci. Afrika a Evropa mají dlouhou společnou historii, jejich vzájemné vztahy se však skutečně změnily: nemohou být i nadále jednosměrné. Dnes jde o rovnocenné partnerství, jehož cílem je společně řešit problémy, které se týkají obou kontinentů, jakými jsou například bezpečnost, obchod, migrace a změna klimatu. Evropská unie vytvořila evropskou strategii pro Afriku v roce 2005. I při této příležitosti jsem byla zpravodajkou. Podle našeho názoru měla tato strategie dva hlavní nedostatky. Byla to strategie, která byla příliš Afriku, ale zainteresování Afriky, a Parlament a občanská společnost nebyly do vývoje této strategie dostatečně zapojení. Jsem ráda, že nyní hovoříme o společné strategii EU-Afrika, a že Parlament a občanská společnost budou v tomto případě zapojení víc. Tato spolupráce je pro budoucnost velmi dobrým znamením. Vážená paní předsedající, tato strategie by nám měla poskytnout strukturu a směřování pro společnou akci v budoucnosti. Boj proti chudobě a rozvojové cíle tisíciletí musí být nadále středobodem pozornosti. I když nejnovější údaje, které se týkají rozvojových cílů tisíciletí, dovolují určitý stupeň optimismu, v subsaharské Africe žije stále 41,1 % obyvatel z jednoho dolaru na den. Tuto situaci nelze zlepšit samotnou rozvojovou pomocí. Rovněž je nevyhnutné zvýšit hospodářský růst. Dohody o hospodářském partnerství, o kterých se právě rokuje, by mohly být dobrým nástrojem k dosažení tohoto cíle, za předpokladu – a toto zdůrazňuji –, že jejich podstatou bude trvale udržitelný rozvoj, a pod podmínkou, že to nebudou jen evropské obchodní dohody. Velmi ráda bych se od pana komisaře dozvěděla něco o situaci týkající se možného odložení termínu, kterým je 1. leden 2008. Vážená paní předsedající, za rozvoj ve svých vlastních zemích jsou samozřejmě zodpovědné v prvé řadě africké vlády. Staly se politicky i hospodářsky nezávislejšími. Africký rozvoj je v plném proudu, nejen na základě vytváření nových institucí v této oblasti, jakými jsou například NEPAD (Nové partnerství pro africký rozvoj) a africký mechanismus vzájemného hodnocení. Už uplynulo mnoho času od doby, kdy byla Evropa jediným a výhradním partnerem pro financování a politickou podporu. Ostatní země začínají uplatňovat svůj vlastní vliv v Africe a na Afriku velmi důrazným způsobem: stačí se podívat například na Čínu. Náš vztah s Afrikou už nemůžeme považovat za víc výhradní. Vážená paní předsedající, v této zprávě se zdůrazňují tři prioritní oblasti politiky: mír a bezpečnost, dobrá správa věcí veřejných a hospodářský růst a investice do lidí. Pokud jde o oblasti evropské politiky, v této zprávě se na jedné straně klade důraz na význam větší soudržnosti mezi rozvojovými aktivitami, a na druhé straně na ostatní oblasti politiky, jakými jsou například obchod, zemědělství a migrace. Rozvojová politika Evropské unie se může stát efektivnější a účinnější jen pokud bude Evropa soudržnějším a koordinovanějším způsobem využívat svoji podporu a zlepší svoje finanční účetnictví. Mír a bezpečnost jsou v Africe závažným problémem. V této zprávě se zdůrazňuje význam integrovaného přístupu zaměřeného na řešení konfliktních situací. Nejvyšší prioritou v této oblasti by měla být naše zodpovědnost chránit lidi a přispět k prevenci a řešení konfliktů, jakožto i obnova. Dobrá správa věcí veřejných, fungující právní stát a stabilní demokracie jsou samozřejmě podmínkami stability a rozvoje. Budování kapacit v těchto oblastech je životně důležité. Ambice Komise v této oblasti podporujeme. Vážená paní předsedající, v prosinci se má po sedmileté přestávce uskutečnit v Lisabonu druhý summit EU – Afrika. Na tomto summitu se rozhodne o společné strategii EU-Afrika a akčním plánu. V tomto případě jde mnohem a je skutečně v našem zájmu, aby byl tento summit úspěšný. Kromě toho, i když je situace v Zimbabwe velmi znepokojující, měli bychom mít na mysli, že je to summit EU-Afrika, a ne summit EU-Zimbabwe, že jde o přístup zaměřený na lidi, a ne na prezidentské partnerství."@cs1 "Fru formand, hr. kommissær, mine damer og herrer! Vi drøfter betænkningen om forbindelserne mellem EU og Afrika. I den forbindelse drejer det sig om Afrikas og Europas fælles syn på det fremtidige samarbejde for at fremme udviklingen i Afrika og bekæmpe fattigdommen. Strategien skal være mere end blot et forsvar af den nuværende politik. Det drejer sig om en holdning, der er baseret på delte værdier og principper, på gensidig respekt, som skal fremme menneskers velvære. Det er godt, at Europa-Parlamentet og det panafrikanske parlament på topmødet får lejlighed til at give udtryk for parlamentets syn på den fælles strategi. I sidste uge mødtes delegationerne fra det panafrikanske parlament og fra Europa-Parlamentet for at forberede en fælles erklæring. Jeg håber, at vores formænd kan forelægge denne for regeringscheferne på topmødet. Der kan naturligvis siges mere om dette, men jeg ser, at min tid er udløbet, og derfor lader jeg det blive ved dette, men ikke uden at takke mine kolleger og Kommissionen for det gode samarbejde. Afrika og Europa har en lang fælles historie. Forbindelserne er imidlertid ændret. Det kan ikke længere være en envejskommunikation. Det drejer sig nu om et ligeværdigt partnerskab for i fællesskab at tackle problemer, som berører begge kontinenter, som f.eks. sikkerhed, handel, migration og klimaændringer. I 2005 skrev EU en europæisk strategi for Afrika. Jeg var også dengang ordfører. I vores øjne van denne strategi mangelfuld på to vigtige punkter. Det var en strategi, som i for høj grad var for Afrika, men uden at involvere Afrika, og Europa-Parlamentet og det civile samfund var ikke tilstrækkeligt involveret i udviklingen af denne strategi. Jeg er glad for, at vi nu taler om en fælles EU-Afrika-strategi, og at Europa-Parlamentet og det civile samfund er blevet mere involveret. Samarbejdet lover godt for fremtiden. Denne strategi skal give os strukturen og kursen for en fælles indsats i fremtiden. Bekæmpelse af fattigdom og millenniumudviklingsmålene skal fortsat spille en central rolle. Selv om de seneste tal for millenniumudviklingsmålene tillader nogen optimisme, lever 41,1 % af befolkningen i Afrika syd for Sahara stadig for 1 dollar om dagen. Denne situation kan ikke forbedres udelukkende gennem udviklingsbistand. Også den økonomiske vækst skal fremmes. De økonomiske partnerskabsaftaler, som der i øjeblikket forhandles om, kan være et godt middel til dette, forudsat - og det understreger jeg - at en bæredygtig udvikling står centralt, og forudsat, at det er mere end en europæisk handelsaftale. Jeg vil gerne bede kommissæren om at fortælle om situationen, hvad angår en eventuel udsættelse af fristen den 1. januar 2008. De afrikanske regeringer er selvfølgelig i første instans selv ansvarlige for udviklingen i deres land. De er blevet mere uafhængige på det politiske og det økonomiske område. Afrika er i fuld udvikling, ikke mindst på grund af oprettelsen af nye institutioner såsom NEPAD (det nye partnerskab for Afrikas udvikling) og . Når det gælder finansiel og politisk støtte, er Europa for længst holdt op med at være den eneste og eksklusive partner. Andre lande begynder meget udtrykkeligt at udøve indflydelse i og på Afrika - tænk f.eks. på Kina. Vi kan ikke længere tage vores forbindelse med Afrika som en selvfølge. Betænkningen fremhæver tre prioriterede politiske områder: fred og sikkerhed, god regeringsførelse, økonomisk vækst og investering i mennesker. Hvad angår de europæiske politiske områder, gør betænkningen opmærksom på betydningen af mere sammenhæng mellem dels udviklingsaktiviteter, dels andre politiske områder såsom handel, landbrug og migration. Kun hvis Europa kan anvende sin støtte mere sammenhængende og bedre koordineret og forbedre regnskabspligten, kan EU's udviklingspolitik blive bedre og mere effektiv. Fred og sikkerhed er et stort problem i Afrika. Betænkningen fremhæver betydningen af en integreret tackling af konfliktsituationer. Den vigtigste prioritet i den forbindelse er vores ansvar for at beskytte befolkningen og medvirke til forebyggelse og løsning af konflikter og ligeledes genopbygning. Selvfølgelig er god regeringsførelse, en fungerende retsstat og et stabilt demokrati forudsætninger for stabilitet og udvikling. På disse områder er kapacitetsopbygning af væsentlig betydning, og vi støtter Kommissionens ambitioner. Det andet topmøde mellem EU og Afrika finder efter syv år sted i december i Lissabon. Der vil der blive truffet beslutning om den fælles EU-Afrika-strategi og handlingsplanen. Der står meget på spil, og det er i vores alles interesse, at dette topmøde bliver en succes. Selv om situationen i Zimbabwe er uhyre foruroligende, må vi huske, at det drejer sig om et EU-Afrika-topmøde og ikke om et EU-Zimbabwe-topmøde, og at det er befolkningen, der står centralt, og ikke et partnerskab med fokus på præsidenterne."@da2 ". Frau Präsidentin, Herr Kommissar, meine Damen und Herren! Wir diskutieren über den Bericht über den Stand der Beziehungen zwischen der Europäischen Union und Afrika, in dem eine von Afrika und Europa geteilte Vision in Bezug auf die zukünftige Zusammenarbeit zur Förderung der Entwicklung in Afrika und Bekämpfung der Armut beleuchtet wird. Diese Strategie muss mehr, als lediglich die gegenwärtige Politik zu verteidigen. Es geht um eine Vision, die auf gemeinsamen Werten und Prinzipien basiert, auf gegenseitigem Respekt, um eine Vision, die auf das Wohlergehen der Menschen gerichtet ist. Es ist gut, dass das Europäische Parlament und das Panafrikanische Parlament auf dem Gipfel die Möglichkeit haben werden, die Ansichten der Parlamente zu der gemeinsamen Strategie darzulegen. Die Delegationen des Panafrikanischen Parlaments und unseres Parlaments haben sich in der letzten Woche getroffen, um eine gemeinsame Erklärung auszuarbeiten. Ich hoffe, dass unsere Präsidenten sie auf dem Gipfel den Regierungschefs präsentieren können. Frau Präsidentin, natürlich gibt es noch viel mehr dazu zu sagen, aber meine Redezeit ist, wie ich sehe, vorbei. Deshalb werde ich es dabei belassen, allerdings nicht, ohne meinen Kolleginnen und Kollegen und der Kommission für die sehr fruchtbare Zusammenarbeit zu danken. Afrika und Europa haben eine lange gemeinsame Geschichte, die Beziehungen zwischen ihnen haben sich allerdings wirklich verändert: Sie dürfen nicht länger eine Einbahnstraße sein. Es geht nunmehr um eine gleichberechtigte Partnerschaft und darum, gemeinsame, beide Kontinente betreffende Probleme wie beispielsweise Sicherheit, Handel, Migration und Klimawandel, anzugehen. Die Europäische Union hat im Jahr 2005 eine Europäische Strategie für Afrika entwickelt. Damals war ich ebenfalls die Berichterstatterin. Unserer Meinung nach hatte diese Strategie zwei bedeutende Fehler: Es war eine Strategie, die zu sehr für Afrika war, allerdings ohne Afrika zu involvieren, und das Parlament und die Zivilgesellschaft waren an der Entwicklung dieser Strategie nicht hinreichend beteiligt. Ich freue mich darüber, dass wir jetzt über eine gemeinsame Strategie EU-Afrika sprechen, und dass das Parlament und die Zivilgesellschaft dieses Mal stärker eingebunden werden. Diese Zusammenarbeit verheißt viel Gutes für die Zukunft. Frau Präsidentin, diese Strategie sollte uns mit der Struktur und der Richtung für zukünftige gemeinsame Maßnahmen ausstatten. Die Bekämpfung der Armut und die Millenniums-Entwicklungsziele müssen dabei auch weiter im Mittelpunkt stehen. Obwohl die neuesten Zahlen zu den Millenniumszielen zu einem gewissen Grad optimistisch stimmen, müssen 41,1 % der Menschen in den afrikanischen Gebieten südlich der Sahara noch immer von einem Dollar am Tag leben. Diese Situation kann nicht allein durch Entwicklungshilfe verbessert werden. Es ist auch erforderlich, das Wirtschaftswachstum zu fördern. Die zurzeit verhandelten Wirtschaftspartnerschaftsabkommen könnten ein gutes Instrument dafür sein, vorausgesetzt – und diesen Punkt möchte ich hervorheben – ihr Herzstück ist eine nachhaltige Entwicklung und sie sind mehr als lediglich europäische Handelsabkommen. Mich würde sehr interessieren, was der Kommissar über den Stand der Dinge mit Blick auf eine mögliche Verschiebung der Frist vom 1. Januar 2008 sagt. Frau Präsidentin, die afrikanischen Regierungen sind für die Entwicklung in ihren Ländern natürlich in erster Linie selbst verantwortlich. Sie sind sowohl politisch als auch wirtschaftlich unabhängiger geworden. Die afrikanische Entwicklung ist in vollem Gange, nicht zuletzt durch die Entstehung neuer Organe wie der NEPAD (neue Partnerschaft für die Entwicklung Afrikas) und dem African Peer Review Mechanism. Europa war lange Zeit der einzige und exklusive Partner für finanzielle und politische Unterstützung. Andere Länder beginnen verstärkt, ihren Einfluss in und auf Afrika geltend zu machen: Schauen Sie sich z. B. China an. Wir können unsere Beziehung zu Afrika nicht länger als selbstverständlich betrachten. Frau Präsidentin, in dem Bericht werden drei vorrangige Politikbereiche hervorgehoben: Frieden und Sicherheit, verantwortungsvolle Regierungsführung und Wirtschaftswachstum und Investitionen in Menschen. Was die europäischen Politikbereiche angeht, so wird in dem Bericht die Aufmerksamkeit auf die Bedeutung einer größeren Kohärenz zwischen Entwicklungsmaßnahmen einerseits und anderen Politikbereichen wie Handel, Landwirtschaft und Migration andererseits, gelenkt. Nur wenn Europa seine Unterstützung kohärenter und besser koordiniert gestaltet und seiner finanziellen Verantwortung besser gerecht wird, kann die Entwicklungspolitik der Europäischen Union wirksamer und effizienter werden. In Afrika sind Frieden und Sicherheit ein gewaltiges Problem. In dem Bericht wird die Bedeutung eines integrierten Ansatzes zur Lösung von Konfliktsituationen betont. Oberste Priorität in diesem Bereich sollte unsere Verantwortung sein, die Menschen zu schützen und einen Beitrag zur Verhinderung und Lösung von Konflikten sowie zum Wiederaufbau zu leisten. Eine verantwortungsvolle Regierungsführung, ein funktionierender Rechtsstaat und eine stabile Demokratie sind Voraussetzungen für Stabilität und Entwicklung. Der Aufbau von Kapazitäten in diesen Bereichen ist von lebenswichtiger Bedeutung. Wir unterstützen die Ambitionen der Kommission auf diesem Gebiet. Frau Präsidentin, nach sieben Jahren wird im Dezember in Lissabon der zweite EU-Afrika-Gipfel stattfinden. Dort wird über die gemeinsame Strategie EU-Afrika und den Aktionsplan entschieden. Dabei steht eine Menge auf dem Spiel und es liegt in unser aller Interesse, dass dieser Gipfel ein Erfolg wird. Darüber hinaus sollten wir, wenngleich die Lage in Simbabwe Anlass zu großer Sorge ist, uns daran erinnern, dass dies ein europäisch-afrikanischer Gipfel und kein europäisch-simbabwischer Gipfel ist, dass es dort um einen Ansatz mit den Menschen als Mittelpunkt und nicht um eine Partnerschaft mit einem Präsidenten als Mittelpunkt geht."@de9 "Κυρία Πρόεδρε, κύριε Επίτροπε, κυρίες και κύριοι, συζητούμε την έκθεση σχετικά με την κατάσταση των σχέσεων μεταξύ της Ευρωπαϊκής Ένωσης και της Αφρικής. Αυτό προβάλλει ένα κοινό όραμα από την πλευρά της Αφρικής και της Ευρώπης όσον αφορά τη μελλοντική συνεργασία με σκοπό την προώθηση της ανάπτυξης στην Αφρική και την καταπολέμηση της φτώχειας. Η στρατηγική πρέπει να ισοδυναμεί με κάτι περισσότερο από την απλή υπεράσπιση της τρέχουσας πολιτικής. Πρόκειται για ένα όραμα, βασισμένο σε κοινές αξίες και αρχές, στον αμοιβαίο σεβασμό, που έχει στόχο την ευημερία των ανθρώπων. Είναι θετικό το γεγονός ότι το Ευρωπαϊκό Κοινοβούλιο και το Παναφρικανικό Κοινοβούλιο θα έχουν την ευκαιρία κατά τη διάρκεια της συνόδου να διατυπώσουν την κοινοβουλευτική άποψη όσον αφορά την κοινή στρατηγική. Οι αντιπροσωπείες από το Παναφρικανικό Κοινοβούλιο και το Κοινοβούλιό μας συναντήθηκαν την προηγούμενη εβδομάδα για να ετοιμάσουν μια κοινή δήλωση. Ελπίζω οι Πρόεδροί μας να καταφέρουν να την παρουσιάσουν στους αρχηγούς κυβερνήσεων στη σύνοδο. Κυρία Πρόεδρε, ασφαλώς υπάρχουν πολλά ακόμα να πω, αλλά βλέπω πως ο χρόνος μου έχει τελειώσει, επομένως θα σταματήσω εδώ, αλλά όχι πριν ευχαριστήσω τους συναδέλφους μου και την Επιτροπή για την εξαιρετικά εποικοδομητική συνεργασία. Η Αφρική και η Ευρώπη έχουν μια μακρά κοινή ιστορία, οι σχέσεις όμως μεταξύ τους έχουν πραγματικά αλλάξει: δεν μπορούν πια να είναι μονόπλευρες. Σήμερα πρόκειται για μια ισότιμη εταιρική σχέση για την από κοινού αντιμετώπιση προβλημάτων που επηρεάζουν και τις δύο ηπείρους, όπως η ασφάλεια, το εμπόριο, η μετανάστευση και η αλλαγή του κλίματος. Η Ευρωπαϊκή Ένωση χάραξε μια ευρωπαϊκή στρατηγική για την Αφρική το 2005. Υπήρξα επίσης εισηγήτρια σε εκείνη την περίπτωση. Κατά τη γνώμη μας αυτή η στρατηγική είχε δύο σημαντικά μειονεκτήματα. Ήταν μια στρατηγική που προοριζόταν υπερβολικά την Αφρική, αλλά να εμπλέκει την Αφρική και το Κοινοβούλιο και η κοινωνία των πολιτών δεν ενεπλάκησαν επαρκώς στην ανάπτυξη αυτής της στρατηγικής. Εκφράζω την ικανοποίησή μου για το γεγονός ότι μιλάμε τώρα για μια κοινή στρατηγική μεταξύ της Ευρωπαϊκής Ένωσης και της Αφρικής και ότι το Κοινοβούλιο και η κοινωνία των πολιτών θα εμπλακούν περισσότερο αυτή τη φορά. Η συνεργασία αυτή προμηνύεται εξαιρετική για το μέλλον. Κυρία Πρόεδρε, αυτή η στρατηγική πρέπει να μας παράσχει τη δομή και την κατεύθυνση για κοινή δράση στο μέλλον. Η καταπολέμηση της φτώχειας και οι αναπτυξιακοί στόχοι της χιλιετίας πρέπει να αποτελέσουν προτεραιότητα. Παρόλο που τα πιο πρόσφατα στοιχεία σχετικά με τους αναπτυξιακούς στόχους της χιλιετίας επιτρέπουν έναν βαθμό αισιοδοξίας, στην υποσαχάρια Αφρική το 41,1% των ανθρώπων εξακολουθεί να ζει με ένα δολάριο την ημέρα. Αυτή η κατάσταση δεν μπορεί να βελτιωθεί μόνο με την αναπτυξιακή βοήθεια. Είναι επίσης απαραίτητο να προωθηθεί η οικονομική ανάπτυξη. Οι συμφωνίες οικονομικής εταιρικής σχέσης που αποτελούν σήμερα αντικείμενο διαπραγμάτευσης θα μπορούσαν να αποτελέσουν ένα καλό εργαλείο για αυτό, εφόσον – και τονίζω αυτό το σημείο – έχουν τη βιώσιμη ανάπτυξη στον πυρήνα τους και εφόσον αποτελούν κάτι περισσότερο από απλές ευρωπαϊκές εμπορικές συμφωνίες. Θα ήθελα να μιλήσει ο Επίτροπος για την κατάσταση όσον αφορά την πιθανή αναβολή της προθεσμίας της 1ης Ιανουαρίου 2008. Κυρία Πρόεδρε, οι αφρικανικές κυβερνήσεις είναι φυσικά πρωτίστως υπεύθυνες για την ανάπτυξη στις ίδιες τους τις χώρες. Έχουν γίνει περισσότερο ανεξάρτητες, τόσο πολιτικά όσο και οικονομικά. Η ανάπτυξη της Αφρικής βρίσκεται σε πλήρη εξέλιξη, μεταξύ άλλων και μέσω της εμφάνισης στο προσκήνιο νέων οργανισμών όπως ο NEPAD (Νέα εταιρική σχέση για την ανάπτυξη της Αφρικής) και ο Αφρικανικός Μηχανισμός Επιθεώρησης από Ομοτίμους. Έχει περάσει αρκετός καιρός από τότε που η Ευρώπη ήταν ο μόνος και αποκλειστικός εταίρος παροχής οικονομικής και πολιτικής ενίσχυσης. Άλλες χώρες αρχίζουν να ασκούν την επιρροή τους στην Αφρική με πολύ χαρακτηριστικό τρόπο: βλέπουμε την Κίνα, για παράδειγμα. Δεν μπορούμε πια να θεωρούμε δεδομένη τη σχέση μας με την Αφρική. Κυρία Πρόεδρε, η έκθεση επισημαίνει τρεις τομείς πολιτικής οι οποίοι είναι πρωταρχικής σημασίας: ειρήνη και ασφάλεια, χρηστή διακυβέρνηση και οικονομική ανάπτυξη, καθώς και επένδυση στο ανθρώπινο δυναμικό. Όσον αφορά τους τομείς της ευρωπαϊκής πολιτικής, η έκθεση εφιστά την προσοχή στη σημασία της μεγαλύτερης συνοχής μεταξύ των δραστηριοτήτων ανάπτυξης από τη μια πλευρά και άλλων τομέων πολιτικής από την άλλη, όπως το εμπόριο, η γεωργία και η μετανάστευση. Μόνο αν η Ευρώπη κάνει πιο συνεκτική, πιο συντονισμένη χρήση της στήριξής της και βελτιώσει τη χρηματοοικονομική λογιστική της μπορεί η αναπτυξιακή πολιτική της Ευρωπαϊκής Ένωσης να γίνει πιο αποδοτική και αποτελεσματική. Η ειρήνη και η ασφάλεια αποτελούν σοβαρά προβλήματα για την Αφρική. Η έκθεση τονίζει τη σημασία μιας ολοκληρωμένης προσέγγισης για την αντιμετώπιση καταστάσεων συγκρούσεων. Η βασική προτεραιότητα σε αυτόν τον τομέα θα είναι η ευθύνη μας να προστατεύσουμε τους ανθρώπους και να συμβάλουμε στην πρόληψη και την παύση των συγκρούσεων, καθώς και στην ανοικοδόμηση. Προφανώς η χρηστή διακυβέρνηση, το λειτουργικό κράτος δικαίου και η σταθερή δημοκρατία αποτελούν προϋποθέσεις για τη σταθερότητα και την ανάπτυξη. Η ανάπτυξη ικανοτήτων σε αυτούς τους τομείς είναι εξαιρετικά σημαντική. Στηρίζουμε τις φιλοδοξίες της Επιτροπής σε αυτόν τον τομέα. Κυρία Πρόεδρε, η δεύτερη σύνοδος κορυφής Ευρωπαϊκής Ένωσης-Αφρικής πρόκειται να διεξαχθεί τον Δεκέμβριο έπειτα από ένα κενό επτά ετών. Η κοινή στρατηγική ΕΕ-Αφρικής καθώς και το σχέδιο δράσης θα αποφασιστούν εκεί. Διακυβεύονται πολλά και μας συμφέρει όλους να είναι επιτυχής αυτή η σύνοδος. Επιπλέον, παρόλο που η κατάσταση στη Ζιμπάμπουε αποτελεί λόγο σοβαρής ανησυχίας, πρέπει να θυμόμαστε ότι πρόκειται για μια σύνοδο ΕΕ-Αφρικής και όχι μια σύνοδο ΕΕ-Ζιμπάμπουε, ότι πρόκειται για μια ανθρωποκεντρική προσέγγιση και όχι μια επικεντρωμένη στον πρόεδρο εταιρική σχέση."@el10 "Madam President, Commissioner, ladies and gentlemen, we are discussing the report on the state of play of relations between the European Union and Africa. This sets out a shared vision on the part of Africa and Europe on future cooperation with a view to promoting development in Africa and combating poverty. The strategy must amount to more than just defending present policy. It is about a vision, based on shared values and principles, on mutual respect, that is geared to the well-being of people. It is good that the European Parliament and the Pan-African Parliament will get the opportunity at the summit to articulate the parliamentary view on the joint strategy. The delegations from the Pan-African Parliament and our Parliament met last week to prepare a joint declaration. I hope that our Presidents will be able to present this to the heads of government at the summit. Madam President, of course there is a great deal more to say on this but my time is up, I see, and so I will leave it at that, but not without first thanking my colleagues and the Commission for a very fruitful cooperation. Africa and Europe have a long shared history, but relations between them really have changed: it can no longer be one-way traffic. Now it is about an equal partnership to tackle together problems that are affecting both continents, such as security, trade, migration and climate change. The European Union produced a European strategy for Africa in 2005. I was also the rapporteur on that occasion. In our view that strategy had two important shortcomings. It was a strategy that was too much Africa, but involving Africa, and Parliament and civil society were not sufficiently involved in the development of this strategy. I am pleased that we are now talking about a Joint EU-Africa Strategy and that Parliament and civil society will be more involved this time. This cooperation augurs very well for the future. Madam President, this strategy should provide us with the structure and direction for joint action in the future. The fight against poverty and the Millennium Development Goals must continue to occupy centre stage. Although the most recent MDG figures permit a degree of optimism, in sub-Saharan Africa 41.1% of people still live on 1 dollar a day. This situation cannot be improved with development aid alone. It is also necessary to foster economic growth. The economic partnership agreements being negotiated at the moment could be a good instrument for this, provided – and I stress this point – they have sustainable development at their core and provided they are more than just European trade agreements. I would very much like to hear from the Commissioner about the situation regarding the possible postponement of the deadline of 1 January 2008. Madam President, African governments are, of course, primarily responsible for development in their own countries. They have become more independent, both politically and economically. African development is in full swing, not least through the emergence on the scene of new institutions, such as NEPAD (New Partnership for Africa’s Development) and the African Peer Review Mechanism. It is a long time since Europe was the sole and exclusive partner for financial and political support. Other countries are beginning to exert their own influence in and on Africa in a very emphatic way: look at China, for example. We can no longer take our relationship with Africa for granted. Madam President, the report highlights three priority policy areas: peace and security, good governance, and economic growth and investment in people. As far as European policy areas are concerned, the report draws attention to the importance of greater coherence between development activities on the one hand and other policy areas on the other hand, such as trade, agriculture and migration. Only if Europe can make more coherent, better coordinated use of its support and improve its financial accounting can the development policy of the European Union become more effective and more efficient. Peace and security are a grave problem in Africa. The report emphasises the importance of an integrated approach to tackling conflict situations. The top priority in this area should be our responsibility to protect people and to make a contribution to preventing and resolving conflicts, as well as reconstruction. Obviously good governance, a functioning rule of law and stable democracy are conditions for stability and development. Capacity building in these areas is vitally important. We support the Commission’s ambitions in this area. Madam President, the second EU-Africa Summit is to take place in Lisbon in December after a gap of seven years. The Joint EU-Africa Strategy and the Action Plan will be decided on there. There is a great deal at stake and it is in all our interests that this summit is a success. Moreover, although the situation in Zimbabwe is a cause for very grave concern, we should remember that this is an EU-Africa summit and not an EU-Zimbabwe summit, that it is about a people-centred approach and not a president-centred partnership."@en4 "Señora Presidenta, señor Comisario, Señorías, estamos debatiendo el informe sobre la situación actual de las relaciones entre la Unión Europeo y África. Esto plantea un enfoque compartido por parte de África y Europa sobre la cooperación futura con vistas a promover el desarrollo en África y luchar contra la pobreza. La estrategia tiene que consistir en algo más que solamente defender la política actual. Se trata de una visión, basada en valores y principios compartidos, en el respeto mutuo, que esté enfocada hacia el bienestar de la gente. Es bueno que el Parlamento Europeo y el Parlamento Panafricano tengan la oportunidad en la Cumbre de articular la visión parlamentaria sobre la Estrategia conjunta. Las delegaciones procedentes del Parlamento Panafricano y nuestro Parlamento se reunieron la semana pasada para redactar una declaración conjunta. Espero que nuestros Presidentes sean capaces de presentarla a los Jefes de Gobierno durante la Cumbre. Señora Presidenta, quedan desde luego muchas cosas por decir acerca del tema, pero veo que se me ha agotado el tiempo, así que lo dejaré aquí, no sin antes dar las gracias a mis compañeros y a la Comisión por una colaboración muy fructífera. África y Europa comparten una larga historia, pero las relaciones entre ellos ciertamente han variado: no pueden seguir siendo unidireccionales. Ahora se trata de una asociación igual para abordar juntos problemas que están afectando a ambos continentes, como la seguridad, el comercio, la migración y el cambio climático. La Unión Europea elaboró una estrategia europea para África en 2005. Yo también fui la ponente en aquella ocasión. A nuestro juicio, dicha estrategia presentaba dos deficiencias importantes. Era una estrategia que se mostraba excesivamente de África, pero implicarla, y el Parlamento y la sociedad civil no estuvieron suficientemente involucrados en el desarrollo de esta estrategia. Me complace que ahora estemos hablando de una Estrategia conjunta UE-África y que el Parlamento y la sociedad civil hayan estado más involucrados esta vez. Esta cooperación es un buen augurio para el futuro. Señora Presidenta, esta estrategia debería proporcionarnos la estructura y la dirección para la acción conjunta en el futuro. La lucha contra la pobreza y los Objetivos de Desarrollo del Milenio deben seguir ocupando un lugar central. Aunque las cifras más recientes de los ODM permiten un cierto grado de optimismo, en el África subsahariana el 41,1 % de la gente todavía vive con 1 dólar al día. Esta situación no se puede mejorar solamente con la ayuda al desarrollo. También hay que fomentar el crecimiento económico. Los acuerdos de asociación económica que se están negociaciones actualmente podrían constituir un instrumento válido para ello, siempre —y subrayo este punto— que tengan como aspecto central el desarrollo sostenible y siempre que sean algo más que meros acuerdos comerciales europeos. Me gustaría mucho oír al señor Comisario pronunciarse sobre la situación referente al posible aplazamiento de la fecha límite del 1 de enero de 2008. Señora Presidenta, los Gobiernos africanos son, por supuesto, los principales responsables del desarrollo en sus propios países. Se han hecho más independientes, tanto en el aspecto político como en el económico. El desarrollo africano se halla en pleno auge, sobre todo debido a la aparición en escena de nuevas instituciones, como la NEPAD (Nueva Alianza para el Desarrollo de África) y el Mecanismo Africano de Evaluación entre Pares (MAEP). Hace ya mucho tiempo que Europa dejó de ser el socio único y exclusivo en cuanto al apoyo financiero y político. Otros países han comenzado a ejercer su influencia en y sobre África de manera muy decidida: ahí esta China, por ejemplo. Ya no podemos dar por sentada nuestra relación con África. Señora Presidenta, el informe subraya tres ámbitos políticos prioritarios: paz y seguridad, buena gobernanza, y crecimiento económico e inversión en las personas. Por lo que respecta a los ámbitos políticos europeos, el informe llama la intención sobre la importancia de una mayor coherencia entre las actividades de desarrollo, por un lado, y otros entornos políticos, por otro, como comercio, agricultura y migración. Únicamente si Europa es capaz de hacer un uso más coherente y mejor coordinado de su apoyo y mejorar su contabilidad financiera puede convertirse en más eficaz y más eficiente la política de desarrollo de la Unión Europea. La paz y la seguridad constituyen un problema grave en África. El informe resalta la importancia de un enfoque integrado para abordar las situaciones de conflicto. La máxima prioridad en este ámbito debería ser nuestra responsabilidad por lo que respecta a proteger a la gente y contribuir a prevenir y resolver los conflictos, así como a la reconstrucción. Evidentemente, la buena gobernanza, un Estado de Derecho operativo y una democracia estable son condiciones para la estabilidad y el desarrollo. La creación de capacidades en estos ámbitos tiene una importancia vital. Apoyamos los propósitos de la Comisión en este entorno. Señora Presidenta, la segunda Cumbre UE-África está prevista que se celebre en Lisboa en diciembre, tras un paréntesis de siete años. Allí se tomará una decisión sobre la Estrategia conjunta UE-África y el Plan de Acción. Hay mucho en juego y nos interesa mucho que esta cumbre sea un éxito. Además, aunque la situación en Zimbabue constituye causa de grave preocupación, debemos recordar que se trata de una Cumbre UE-África y no una Cumbre UE-Zimbabue, que se trata de un planteamiento centrado en los pueblos, no de una asociación centrada en los Presidentes."@es21 "Lugupeetud juhataja, volinik, daamid ja härrad, me arutame raportit Euroopa Liidu ja Aafrika vaheliste suhete olukorra kohta. Raportis joonistub Aafrika ja Euroopa ühine nägemus tulevase koostöö kohta, eesmärgiga edendada arengut Aafrikas ja võidelda vaesuse vastu. Strateegiaga peab taotlema enamat kui praeguse poliitikate toetamine. Selles väljendub nägemus, mis rajaneb jagatud väärtustel ja põhimõtetel, vastastikusel austusel, mis on suunatud inimeste heaolule. On tervitatav, et Euroopa Parlamendil ja üleaafrikalisel parlamendil on tippkohtumisel võimalus anda ühisstrateegiale ühine parlamentaarne seisukoht. Eelmisel nädalal kohtusid üleaafrikalise parlamendi ja meie parlamendi delegatsioonid, et koostada ühisdeklaratsioon. Loodan, et valitsusjuhtidele tippkohtumisel on meie presidentidel võimalus seda deklaratsiooni tutvustada. Lugupeetud juhataja, loomulikult oleks sel teemal veel väga palju öelda, aga ma näen, et minu aeg on läbi, nii et ma lõpetan, tänades oma kolleege ja komisjoni väga tulemusliku koostöö eest. Aafrikal ja Euroopal on pikk ühine ajalugu, aga nendevahelised suhted on põhjalikult muutunud: suhted ei ole enam ühesuunalised. Tegemist on võrdse partnerlusega, et koos tegeleda mõlemat mandrit puudutavate probleemidega, nagu näiteks turvalisus, kaubandus, ränne ja kliimamuutus. 2005. aastal koostas Euroopa Liit Euroopa Aafrika strateegia. Ka tol korral olin ma raportöör. Meie arvates oli tollasel strateegial kaks olulist puudujääki. Tegemist oli strateegiaga, mis oli liiga palju Aafrika jaoks, ilma Aafrikat kaasamata, ka parlament ja kodanikuühiskond ei olnud kõnealuse strateegia arendamisse piisavalt kaasatud. Mul on hea meel, et praegu räägime me ELi-Aafrika ühisstrateegiast ning et sel korral on parlament ja kodanikuühiskond enam kaasatud. Selline koostöö sobib tulevikuks väga hästi. Lugupeetud juhataja, kõnealune strateegia peaks meile andma struktuuri ja suuna ühiseks tegevuseks. Võitlus vaesuse vastu ja ÜRO aastatuhande arengueesmärgid peavad endiselt olema keskpunktis. Ehkki viimased arengueesmärkide näitajad annavad põhjust mõningaseks optimismiks, peab 41,1% Saharast lõunas asuvas Aafrikas elavatest inimestest endiselt toime tulema ühe dollariga päevas. Seda olukorda ei saa parandata vaid arenguabiga. Vajalik on edendada ka majanduskasvu. Praegu läbiräägitavad majanduspartnerluslepingud võiksid selleks olla hea vahend, tingimusel, et – ja ma rõhutan seda aspekti – jätkusuutlik areng on lepingute keskmes ja et need on rohkemad kui Euroopa kaubanduslepingud. Ma sooviksin voliniku käest kuulda selgitust võimaluse kohta lükata edasi 1. jaanuari 2008. aasta tähtaeg. Austatud juhataja, muidugi lasub Aafrika valitsustel peamine vastutus oma riikide arengu eest. Aafrika riigid on muutunud nii poliitiliselt kui ka majanduslikult iseseisvamaks. Aafrika areneb täie hooga, suur roll on siin uute institutsioonide tekkimisel, näiteks NEPAD (Aafrika arengu uus partnerlus) ja Aafrika vastastikune järelevalvemehhanism. Ammu on möödas aeg, mil Euroopa oli Aafrika ainus finants- ja poliitilise toetuse partner. Teised riigid on hakanud Aafrikas ja Aafrikale vägagi otsustavalt mõju avaldama: Hiina näiteks. Me ei saa oma suhteid Aafrikaga enam võtta iseendastmõistetavalt. Austatud juhataja, raport tõstab esile kolm prioriteetset tegevusvaldkonda: rahu ja turvalisus, head valitsemistavad, majanduskasv ja investeerimine inimestesse. Euroopa tegevusvaldkondadest pööratakse raportis tähelepanu vajadusele suurendada ühtsust ühelt poolt arengualaste tegevusmeetmete ja teiselt poolt teiste tegevusvaldkondade vahel, nagu näiteks kaubandus, põllumajandus ja ränne. Vaid siis, kui Euroopa on võimeline oma toetust ühtsemalt ja paremini koordineerima ning parandama oma finantsaruandlust, muutub ELi arengupoliitika tulemuslikumaks ja tõhusamaks. Rahu ja turvalisus on Aafrikas tõsised probleemid. Raportis rõhutatakse integreeritud lähenemisviisi tähtsust konfliktsete olukordadega tegelemisel. Kõige prioriteetsem selles valdkonnas peaks olema meie vastutus inimesi kaitsta ning aidata kaasa konfliktide vältimisele ja lahendamisele, samuti ülesehitus. Loomulikult on head valitsemistavad, õigusriigi toimimine ja stabiilne demokraatia stabiilsuse ja arengu tingimused. Neis valdkondades on väga oluline suutlikkus. Toetame komisjoni eesmärke selles valdkonnas. Austatud juhataja, pärast seitsmeaastast pausi toimub detsembris Lissabonis teine ELi ja Aafrika tippkohtumine. Seal otsustatakse ELi ja Aafrika ühisstrateegia ning tegevuskava edasine käik. Kaalul on palju ja tippkohtumise õnnestumine on meie huvides. Ehkki olukord Zimbabwes annab põhjust muretsemiseks, peaksime samuti meeles pidama, et tegemist on ELi-Aafrika tippkohtumisega ja mitte ELi-Zimbabwe tippkohtumisega, et tegemist on inimestele suunatud lähenemisviisiga ja mitte presidendikeskse partnerlusega."@et5 "Arvoisa puhemies, arvoisa komission jäsen, hyvät parlamentin jäsenet, keskustelemme nyt EU:n ja Afrikan suhteiden nykytilaa käsittelevästä mietinnöstä. Mietinnössä selvitetään Afrikan ja Euroopan yhteistä visiota tulevasta yhteistyöstä, jonka tavoitteena on Afrikan kehityksen edistäminen ja köyhyyden torjunta. Strategian on koostuttava muustakin kuin pelkästään nykyisen politiikan puolustamisesta. Kyse on visiosta, joka perustuu yhteisiin arvoihin ja periaatteisiin, molemminpuoliseen kunnioitukseen, ja joka tähtää ihmisten hyvinvointiin. On hyvä asia, että Euroopan parlamentti ja yleisafrikkalainen parlamentti saavat kokouksessa tilaisuuden ilmaista parlamentaarisen kantansa yhteiseen strategiaan. Yleisafrikkalaisen parlamentin ja oman parlamenttimme valtuuskunnat tapasivat viime viikolla valmistellakseen yhteistä julistusta. Toivon, että puhemiehemme voivat esittää sen hallitusten päämiehille huippukokouksessa. Arvoisa puhemies, asiasta olisi tietenkin vielä paljon sanottavaa, mutta näen puheaikani olevan ohi joten päätän puheeni kiitoksiin kollegoilleni ja komissiolle hedelmällisestä yhteistyöstä. Afrikalla ja Euroopalla on pitkä yhteinen menneisyys, mutta suhteet ovat todellakin muuttuneet, eikä yksisuuntainen vaihto ole enää mahdollista. Nyt tarvitaan tasavertaista kumppanuutta molempia mantereita koettelevien turvallisuuteen, kauppaan, muuttoliikkeeseen ja ilmastonmuutokseen liittyvien ongelmien käsittelemiseksi yhdessä. Euroopan unioni laati vuonna 2005 Euroopan Afrikka-strategian. Toimin myös sitä koskevan mietinnön esittelijänä. Strategiassa oli mielestämme kaksi tärkeää puutetta. Se oli laadittu Afrikkaa varten ulkopuolelta, ilman Afrikan panosta, eivätkä myöskään parlamentti ja kansalaisyhteiskunta osallistuneet riittävästi strategian valmisteluun. Iloitsen siitä, että keskustelemme nyt EU:n ja Afrikan yhteisestä strategiasta, jonka laadintaan parlamentti ja kansalaisyhteiskunta osallistuvat aiempaa tiiviimmin. Tämä yhteistyö on hyvin lupaavaa tulevaisuuden kannalta. Arvoisa puhemies, strategiassa määritetään tulevan yhteisen toiminnan rakenteet ja suunta. Köyhyyden torjunnan ja vuosituhannen kehitystavoitteiden on oltava jatkossakin keskeisessä asemassa. Vaikka viimeisimmät vuosituhattavoitteiden toteutumista koskevat luvut antavat aihetta jonkinasteiseen optimismiin, Saharan eteläpuolisessa Afrikassa 41,1 prosenttia väestöstä elää edelleen dollarilla päivässä. Tilannetta ei voida parantaa pelkän kehitysavun kautta, vaan myös talouskasvua on ruokittava. Parhaillaan neuvoteltavat talouskumppanuussopimukset voisivat olla hyvä väline siinä, edellyttäen – haluan korostaa tätä – että niiden ytimessä on kestävä kehitys ja ne ovat muutakin kuin pelkkiä eurooppalaisia kauppasopimuksia. Haluaisin kuulla komission jäsenen mielipiteen määräpäivän mahdollisesta lykkäämisestä 1. tammikuuta 2008 jälkeen. Arvoisa puhemies, Afrikan hallitukset ovat tietenkin ensi kädessä vastuussa omien maidensa kehityksestä. Ne ovat entistä itsenäisempiä sekä poliittisesti että taloudellisesti. Afrikan kehitys on täydessä vauhdissa, eikä vähiten uusien instituutioiden kuten Nepadin (Uusi kumppanuus Afrikan kehittämiseksi) ja Afrikan valtioiden vertaisarviointijärjestelmän näyttämölle saapumisen ansiosta. Siitä on kauan, kun Eurooppa oli Afrikan ainoa ja yksinomainen taloudellista ja poliittista tukea tarjoava kumppani. Muut maat alkavat käyttää vaikutusvaltaansa Afrikassa ja Afrikan suhteen hyvin ponnekkaasti – katsokaa esimerkiksi Kiinaa. Emme voi enää pitää suhdettamme Afrikkaan itsestään selvänä. Arvoisa puhemies, mietinnössä korostetaan kolmea ensisijaista toiminnan alaa, jotka ovat rauha ja turvallisuus, hyvä hallintotapa, sekä talouskasvu ja investoiminen ihmisiin. Euroopan toiminta-alojen osalta mietinnössä kiinnitetään huomio siihen, kuinka tärkeää on varmistaa kehitysyhteistyön ja muiden politiikanalojen kuten kaupan, maatalouden ja maahanmuuttopolitiikan suurempi keskinäinen johdonmukaisuus. Euroopan unionin kehitysyhteistyöpolitiikkaa voidaan tehostaa vain, jos Eurooppa kykenee kohdistamaan tuen johdonmukaisesti ja koordinoidusti ja parantamaan kirjanpitoa siitä. Rauha ja turvallisuus ovat vakava ongelma Afrikassa. Mietinnössä korostetaan yhdennetyn lähestymistavan merkitystä konfliktitilanteiden käsittelyssä. Tällä alalla ensisijaisena painopisteenä olisi oltava velvollisuutemme suojella ihmisiä ja antaa panoksemme konfliktien ehkäisyyn ja ratkaisuun sekä jälleenrakentamiseen. Hyvä hallintotapa, toimiva oikeusvaltio ja vakaa demokratia ovat tietenkin vakauden ja kehityksen ennakkoedellytyksiä. Näiden alojen kapasiteetin rakentaminen on elintärkeää. Tuemme komission pyrkimyksiä tällä alalla. Arvoisa puhemies, toinen EU:n ja Afrikan välinen huippukokous järjestetään joulukuussa Lissabonissa seitsemän vuoden tauon jälkeen. Kokouksessa päätetään EU:n ja Afrikan yhteisestä strategiasta ja toimintasuunnitelmasta. Pelissä on paljon ja kokouksen onnistuminen on meidän kaikkien edun mukaista. Lisäksi vaikka Zimbabwen tilanne on hyvin huolestuttava, on muistettava, että kyse on EU:n ja Afrikan eikä EU:n ja Zimbabwen välisestä huippukokouksesta, ja ihmiskeskeisestä lähestymistavasta valtionpäämiehiin keskittyvän kumppanuuden sijasta."@fi7 "Madame la Présidente, Monsieur le Commissaire, Mesdames et Messieurs, nous débattons du rapport sur l’état des relations entre l’Union européenne et l’Afrique. Celui-ci présente une vision partagée par l’Afrique et par l’Europe de notre future coopération en vue de promouvoir le développement en Afrique et de lutter contre la pauvreté. La stratégie ne doit pas simplement consister à défendre la politique actuelle. Il s’agit d’une vision, fondée sur des valeurs et des principes communs, sur le respect mutuel, qui est axée sur le bien-être des gens. C’est une bonne chose que le Parlement européen et le Parlement panafricain aient l’occasion, lors du sommet, d’exprimer clairement l’opinion parlementaire sur la stratégie conjointe. Les délégations du Parlement panafricain et de notre Parlement se sont rencontrées la semaine dernière afin de préparer une déclaration conjointe. J’espère que nos présidents pourront la présenter aux chefs de gouvernement lors du sommet. Madame la Présidente, il y a bien sûr beaucoup d’autres choses à dire à ce sujet, mais je vois que mon temps de parole est écoulé et je vais donc en rester là, non sans avoir d’abord remercié mes collègues et la Commission pour leur coopération très fructueuse. L’Afrique et l’Europe ont une longue histoire commune, mais les relations entre elles ont vraiment changé: elles ne peuvent plus être à sens unique. Il s’agit à présent d’un partenariat équitable en vue de s’attaquer ensemble aux problèmes qui touchent les deux continents, comme la sécurité, le commerce, l’immigration et le changement climatique. L’Union européenne a élaboré une stratégie européenne pour l’Afrique en 2005. J’étais également le rapporteur à cette occasion. Cette stratégie a, selon nous, deux grandes faiblesses. C’était une stratégie qui était trop l’Afrique, mais impliquer l’Afrique, et le Parlement et la société civile n’ont pas suffisamment participé à l’élaboration de cette stratégie. Je suis heureuse que nous parlions d’une stratégie conjointe UE-Afrique et que le Parlement et la société civile jouent cette fois un plus grand rôle. Cette coopération est de bon augure pour l’avenir. Madame la Présidente, cette stratégie devrait nous donner la structure et la direction à suivre pour entreprendre une action commune dans le futur. La lutte contre la pauvreté et les objectifs du millénaire pour le développement doivent continuer à occuper le devant de la scène. Si les chiffres les plus récents des OMD autorisent un certain degré d’optimisme, en Afrique subsaharienne, 41,1 % de la population vit encore avec 1 dollar par jour. Cette situation ne peut pas s’améliorer avec la seule aide au développement. Il faut également encourager la croissance économique. Les accords de partenariat économique négociés actuellement pourraient être un bon instrument pour cela, pour autant – et j’insiste sur ce point – qu’ils soient basés sur le développement durable et pour autant qu’ils soient plus que de simples accords commerciaux européens. Je voudrais beaucoup entendre ce que le commissaire a à dire au sujet du possible report de la date limite du 1 janvier 2008. Madame la Présidente, les gouvernements africains sont, bien sûr, les premiers responsables du développement de leurs propres pays. Ils sont devenus plus indépendants, tant politiquement qu’économiquement. Le développement africain bat son plein, en particulier grâce à l’émergence de nouvelles institutions, telles que le NEPAD (Nouveau partenariat pour le développement de l’Afrique) et le Mécanisme africain d’évaluation pas les pairs. Cela fait longtemps que l’Europe n’est plus le seul et exclusif partenaire en matière d’aide financière et politique. D’autres pays commencent à exercer leur propre influence en Afrique et sur l’Afrique de manière très énergique: regardez la Chine, par exemple. Nous ne pouvons plus tenir notre relation avec l’Afrique pour acquise. Madame la Présidente, le rapport met en évidence trois domaines stratégiques prioritaires: la paix et la sécurité, la bonne gouvernance, et la croissance économique et l’investissement dans les personnes. En ce qui concerne les domaines stratégiques européens, le rapport attire l’attention sur l’importance d’une plus grande cohérence entre les activités de développement, d’une part, et d’autres domaines stratégiques, d’autre part, tels que le commerce, l’agriculture et l’immigration. Ce n’est que si l’Europe peut faire un usage plus cohérent et mieux coordonné de son aide et améliorer sa responsabilité financière que la politique de développement de l’Union européenne deviendra plus efficace et plus performante. La paix et la sécurité sont un grave problème en Afrique. Le rapport souligne l’importance d’une approche intégrée pour faire face aux situations de conflit. La principale priorité dans ce domaine devrait être notre responsabilité de protéger la population et de contribuer à empêcher et à résoudre les conflits, ainsi que la reconstruction. Évidemment, une bonne gouvernance, un État de droit fonctionnel et une démocratie stable sont les conditions de la stabilité et du développement. Le renforcement des capacités dans ces domaines est vital. Nous soutenons les ambitions de la Commission à cet égard. Madame la Présidente, le deuxième sommet UE-Afrique doit se tenir à Lisbonne en décembre, après un intervalle de sept ans. La décision relative à la stratégie conjointe UE-Afrique et au plan d’action sera prise lors de ce sommet. Il y a beaucoup de choses en jeu et il est dans notre intérêt que ce sommet soit une réussite. En outre, bien que la situation au Zimbabwe soit source de très sérieuses inquiétudes, nous devrions nous souvenir que c’est un sommet UE-Afrique et non un sommet UE-Zimbabwe, qu’il s’agit d’une approche axée sur les gens et non d’un partenariat axé sur les présidents."@fr8 "Elnök asszony, biztos úr, hölgyeim és uraim, az Európai Unió és Afrika közötti kapcsolatok helyzetéről szóló jelentésről beszélünk most. Ez közös afrikai és európai elképzelést jelöl ki a jövőbeli együttműködésről, melynek célja a fejlődés elősegítése és a szegénység leküzdése Afrikában. A stratégiának a jelenlegi politika puszta védelménél többet kell tartalmaznia. Egy olyan elképzelésről van szó, amely közös értékeken és elveken, kölcsönös tiszteleten alapul és amely az emberek jólétét hivatott elősegíteni. Nagyon jónak tartom, hogy az Európai Parlament és a Pánafrikai Parlament lehetőséget kap, hogy kinyilvánítsa a parlamentek véleményét a közös stratégiáról. A Pánafrikai Parlament és a mi Parlamentünk küldöttsége múlt héten találkozott, hogy előkészítsenek egy közös nyilatkozatot. Remélem, hogy az elnökeink a csúcstalálkozón át tudják ezt adni a kormányfőknek. Elnök asszony, természetesen erről még sokkal többet lehetne mondani, de látom, lejárt az időm, ezért most befejezem. Előbb azonban még megköszönöm a kollégáimnak és a Bizottságnak a rendkívül gyümölcsöző együttműködést. Afrika és Európa hosszú közös múlttal rendelkezik, de a közöttük fennálló kapcsolatok ténylegesen megváltoztak: már nem lehet szó egyirányú forgalomról. Most már egyenlő partnerségről kell beszélni, amelynek célja együtt megoldani a mindkét kontinenst sújtó problémákat, mint a biztonság, a kereskedelem, a migráció és az éghajlatváltozás kérdését. Az Európai Unió 2005-ben kidolgozott egy európai stratégiát Afrika számára. Akkor is én voltam a téma előadója. Véleményünk szerint annak a stratégiának két lényeges hiányossága volt. Túlságosan volt, de vonta be Afrikát, valamint a Parlament és a civil társadalom nem vett részt kellőképpen e stratégia kialakításában. Nagy örömömre szolgál, hogy most egy közös EU-Afrika stratégiáról beszélünk és hogy ez alkalommal a Parlament és a civil társadalom nagyobb szerepet vállal. Ez az együttműködés a jövőre nézve sok jóval kecsegtet. Elnök asszony, ennek a stratégiának biztosítania kell számunkra a jövőbeli közös cselekvés szerkezetét és irányát. A szegénység elleni küzdelemnek és a Milleniumi Fejlesztési Céloknak továbbra is a figyelem középpontjában kell állnia. Bár e célok legfrissebb adatai némi optimizmusra adhatnak okot, Fekete Afrikában még mindig az emberek 41,1%-a napi 1 dollárból él. Ezen a helyzeten nem lehet csak fejlesztési segélyekkel javítani. A gazdasági növekedést is serkenteni kell. A jelenleg tárgyalás alatt álló gazdasági partnerségi megállapodások jó eszközt jelenthetnének erre, amennyiben – és ezt szeretném hangsúlyozni – a fenntartható fejlődést központi kérdésként kezelik és amennyiben többek, mint egyszerű európai kereskedelmi megállapodások. Nagyon szeretném, ha a biztos úr beszélne a 2008. január 1-jei határidő esetleges kitolásával kapcsolatos helyzetről. Elnök asszony, az afrikai kormányok természetesen elsősorban saját országaik fejlődéséért felelősek. Mind politikai, mind gazdasági téren függetlenebbek lettek. Afrika fejlődése gőzerővel halad, nem utolsósorban az új intézmények, mint a NEPAD (Új Partnerség Afrika Fejlesztéséért) és az Afrikai Szakértői Értékelési Mechanizmus színre lépésének köszönhetően. Európa már régóta nem Afrika egyetlen és kizárólagos partnere a pénzügyi és politikai támogatás tekintetében. Más országok is nagyon határozottan kezdenek befolyást gyakorolni Afrikában és Afrikára: vessenek csak egy pillantást például Kínára. Többé már nem vehetjük magától értetődőnek Afrikához fűződő kapcsolatunkat. Elnök asszony, a jelentés három szakpolitikai területet emel ki: a békét és biztonságot, a felelősségteljes kormányzást, valamint a gazdasági növekedést és az emberekre irányuló befektetéseket. Ami az európai szakpolitikai területeket illeti, a jelentés a fejlesztési tevékenységek és egyéb területek – például kereskedelem, mezőgazdaság és migráció – közötti nagyobb összhang fontosságára hívja fel a figyelmet. Az Európai Unió fejlesztési politikája csak akkor válhat eredményesebbé és hatékonyabbá, ha Európa következetesebb, jobban összehangolt módon kezeli a támogatásokat és javít a számviteli rendszerén. A béke és biztonság komoly problémát jelent Afrikában. A jelentés kiemeli a konfliktusok megoldására irányuló integrált megközelítés fontosságát. E területen a legnagyobb figyelmet arra kell fordítani, hogy védelmet nyújtsunk az embereknek és segítsünk a konfliktusok megelőzésében és megoldásában, valamint az újjáépítésben. A felelősségteljes kormányzás, a működő jogállam és a stabil demokrácia nyilvánvalóan feltétele a stabilitásnak és a fejlődésnek. A kapacitásépítés e területeken elengedhetetlen. Támogatjuk a Bizottság e területre vonatkozó törekvéseit. Elnök asszony, a második EU-Afrika csúcstalálkozóra hétéves szünet után decemberben Lisszabonban kerül sor. A közös EU-Afrika stratégiáról és a cselekvési tervről ott születik majd döntés. Sok minden forog kockán és érdekünk, hogy a csúcstalálkozó sikeres legyen. Továbbá – bár a zimbabwei helyzet nagyon aggasztó – nem szabad elfelejtenünk, hogy ez egy EU-Afrika csúcstalálkozó lesz, nem pedig egy EU-Zimbabwe csúcs, hogy egy emberközpontú megközelítés a cél, nem pedig egy elnökközpontú partnerség."@hu11 "Signora Presidente, signor Commissario, onorevoli colleghi, stiamo discutendo la relazione sulla situazione attuale delle relazioni UE-Africa. Questo documento stabilisce una visione comune da parte di Africa ed Europa sulla cooperazione futura nell’ottica di promuovere lo sviluppo africano e combattere la povertà. La strategia deve equivalere a un qualcosa in più che difendere solo la politica attuale. Si tratta di una visione, fondata su valori e principi condivisi, su rispetto reciproco, designato al benessere delle persone. E’ positivo che il Parlamento europeo e il Parlamento panafricano al vertice avranno la possibilità di esprimere chiaramente l’opinione parlamentare sulla strategia comune. Le delegazioni del Parlamento paneuropeo e il nostro Parlamento si sono incontrati la scorsa settimana per preparare una dichiarazione congiunta. Spero che i nostri Presidenti saranno in grado di presentarla ai capi di governo durante il vertice. Signora Presidente, ovviamente ci sarebbe molto da aggiungere, ma il tempo a mia disposizione è terminato e, pertanto, lascerò la parola, ma non senza ringraziare innanzi tutto i miei colleghi e la Commissione per una cooperazione molto proficua. Africa ed Europa hanno una lunga storia comune, ma le relazioni tra loro sono davvero cambiate: non possono più essere a senso unico. Ora si tratta di un partenariato tra pari per affrontare problemi che colpiscono entrambi i continenti, quali sicurezza, commercio, immigrazione e cambiamenti climatici. L’Unione europea ha elaborato una strategia europea per l’Africa nel 2005. Sono stata relatrice anche in quella occasione. A nostro parere, tale strategia presentava due importanti difetti. Era una strategia troppo dell’Africa, ma renderla partecipe, e il Parlamento e la società civile non sono stati coinvolti a sufficienza nell’elaborazione di tale strategia. Sono soddisfatta che adesso stiamo parlando di una strategia comune UE-Africa e che, stavolta, il Parlamento e la società civili saranno resi maggiormente partecipi. Signora Presidente, questa strategia dovrebbe fornirci la struttura e la direzione per un’azione congiunta nel futuro. La lotta contro la povertà e gli obiettivi di sviluppo del Millennio devono continuare a occupare la scena principale. Anche se i dati più recenti relativi agli OSM consentono un certo livello di ottimismo, nell’Africa subsahariana il 41,1 per cento delle persone vive tuttora con 1 dollaro al giorno. Questa situazione non può migliorare esclusivamente con gli aiuti allo sviluppo, è altresì necessario favorire la crescita economica. Gli accordi di partenariato economico negoziati attualmente potrebbero essere un valido strumento a questo scopo, purché, e sottolineo quest’aspetto, dispongano di uno sviluppo sostenibile e rappresentino più di semplici accordi commerciali europei. Vorrei che il Commissario trattasse la situazione relativa al possibile rinvio della scadenza del 1° gennaio 2008. Signora Presidente, sono i governi africani, naturalmente, ad essere soprattutto responsabili dello sviluppo nei loro paesi. Sono diventati più indipendenti, a livello politico ed economico. Lo sviluppo africano è in pieno fervore, non da ultimo mediante la comparsa sulla scena di nuove istituzioni, quali il NEPAD (Nuovo partenariato per lo sviluppo dell’Africa) e il Meccanismo africano di valutazione . Per molto tempo l’Europa è stata la sola ed esclusiva di un sostegno finanziario e politico. Altri paesi stanno iniziando a esercitare la propria influenza in e sull’Africa in un modo molto accentuato: consideriamo la Cina, ad esempio. Non possiamo più dare per scontato il nostro rapporto con l’Africa. Signora Presidente, la relazione evidenzia tre ambiti politici prioritari: pace e sicurezza, buon governo, e crescita economica e investimenti sulle persone. Per quanto riguarda gli ambiti politici europei, il testo richiama l’attenzione sull’importanza di maggiore coerenza tra le attività di sviluppo da un lato e altre aree politiche dall’altro, quali commercio, agricoltura e immigrazione. Solo se l’Europa potesse fare un uso più coerente e coordinato in modo migliore del suo sostegno e perfezionare la propria contabilità finanziaria, la politica di sviluppo dell’Unione europea sarebbe in grado di diventare più efficace ed efficiente. Pace e sicurezza costituiscono un grave problema in Africa. La relazione pone l’accento sull’importanza di un approccio integrato per affrontare situazioni di conflitto. La priorità principale in questo settore dovrebbe essere la nostra responsabilità nel proteggere le persone e contribuire a prevenire e risolvere i conflitti, nonché la ricostruzione. Ovviamente buon governo, Stato di diritto funzionante e democrazia stabile sono condizioni per stabilità e sviluppo. E’ estremamente importante un’elaborazione di capacità in quest’ambito. Appoggiamo le ambizioni della Commissione in questo settore. Signora Presidente, il secondo Vertice UE-Africa si svolgerà a Lisbona nel mese di dicembre dopo sette anni. La strategia comune UE-Africa e il piano d’azione saranno decisi in questa occasione. C’è molto in ballo ed è nel nostro interesse che questo vertice sia un successo. Inoltre, benché la situazione in Zimbabwe sia fonte di grande preoccupazione, dovremmo ricordarci che si tratta di un Vertice UE-Africa e non UE-Zimbabwe, e che si tratta di un approccio incentrato sulle persone e non di un partenariato incentrato su un presidente."@it12 "Gerb. pirmininke, Komisijos nary, ponios ir ponai, mes aptarsime pranešimą dėl dabartinius Europos Sąjungos ir Afrikos santykių. Joje išdėstoma bendra Afrikos ir Europos ateities bendradarbiavimo vizija, skatinanti Afrikos vystymąsi ir kovą su skurdu. Strategija turi apimti daugiau nei vien tik dabartinės politikos gynimą. Tai vizija, kuri remiasi bendromis vertybėmis ir principais bei abipuse pagarba, kuri veda žmonių gerovės link. Gerai, kad Europos Parlamentas ir Visos Afrikos Parlamentas turės galimybę suvažiavime aiškiai išreikšti parlamentinį požiūrį į bendrą strategiją. Praeitą savaitę susitiko Visos Afrikos Parlamento ir mūsų parlamento delegacijos tam, kad paruoštų bendrą deklaraciją. Aš tikiu, kad šiame suvažiavime mūsų pirmininkai galės ją pristatyti vyriausybių vadovams. Gerb. pirmininke, šia tema yra dar daug ką pasakyti, tačiau, matau, kad mano laikas baigėsi, todėl šiuo klausimu baigsiu pasisakymą, tačiau prieš tai noriu padėkoti mano kolegoms ir Komisijai už labai vaisingą bendradarbiavimą. Afriką ir Europą sieja bendra ilga istorija, tačiau jų santykiai išties pasikeitė: jie nebegali būti vienpusiai. Dabar kalbame apie lygią partnerystę tam, kad kartu spręstume problemas, turinčias įtakos abiem žemynams, pavyzdžiui, saugumas, prekyba, migracija ir klimato kaita. 2005 m. Europos Sąjunga priėmė Europos strategiją dėl Afrikos. Tuo metu aš taip pat buvo pranešėja. Mūsų požiūriu, ta strategija turėjo du pagrindinius trūkumus. Tai buvo strategija, skirta bet be pačios Afrikos kai Parlamentas bei pilietinė visuomenė nepakankamai dalyvavo vystant šią strategiją. Džiaugiuosi, kad dabar mes kalbame apie bendrą ES ir Afrikos strategiją ir kad šį kartą Parlamentas bei pilietinė visuomenė bus labiau įtraukti. Šis bendradarbiavimas yra geras ženklas ateičiai. Gerb. pirmininke, ši strategija turėtų suteikti mums bendrų ateities veiksmų struktūrą ir kryptį. Kova su skurdu ir Tūkstantmečio vystymosi tikslai turi likti dėmesio centre. Nors naujausi TVT duomenys suteikia tam tikro optimizmo, 41,1 proc. žmonių į pietus nuo Sacharos vis dar gyvena iš vieno dolerio per dieną. Šios situacijos negalima pagerinti vien tik plėtros pagalba. Būtina taip pat skatinti ekonominį augimą. Šiuo metu vykstančios derybos dėl ekonominės partnerystės susitarimų galėtų tam būti gera priemonė su sąlyga – ir aš norėčiau tai pabrėžti – kad dėmesio centre būtų tvari plėtra ir kad tai būtų daugiau nei vien tik Europos prekybos susitarimai. Aš labai norėčiau iš Komisijos nario išgirsti apie situaciją dėl galimo 2008 m. sausio 1 d. termino nukėlimo. Gerb. pirmininke, Afrikos vyriausybės, žinoma, pirmiausia yra atsakingos už vystymąsi savo pačių šalyse. Jos tapo labiau nepriklausomos tiek politiškai, tiek ekonomiškai. Afrikos vystymasis yra pačiame įkarštyje, ypač įkūrus naujas institucijas, pavyzdžiui, NEPAD (Naująją Afrikos Vystymosi partnerystę) ir Afrikos tarpusavio vertinimo mechanizmą. Jau seniai praėjo laikas, kai Europa buvo vienintelis ir išskirtinis finansinės ir politinės paramos partneris. Kitos šalys pradeda labai aiškiai stiprinti savo įtaką Afrikoje: pavyzdžiui, pažvelkite į Kiniją. Daugiau negalime mūsų santykius su Afrika laikyti savaime suprantamais. Gerb. pirmininke, pranešime pabrėžiamos trys prioritetines politikos sritys: taika ir saugumas, geras valdymas ir ekonominis augimas bei investicijos į žmones. Kalbant apie Europos politikos sritis, pranešime atkreipiamas dėmesys į didesnę vystymosi veiklų darną iš vienos pusės ir kitų politikos sričių – iš kitos, pavyzdžiui, prekybos, žemės ūkio ir migracijos. Europos Sąjungos vystymosi politika gali būti veiksmingesnė ir produktyvesnė tik jei Europa nuosekliau ir geriau koordinuos savo paramos naudojimą ir pagerins finansinę atskaitomybę. Taika ir saugumas yra rimta problema Afrikoje. Pranešime pabrėžiama integruoto požiūrio, sprendžiant konfliktines situacijas, svarba. Svarbiausias prioritetas šioje srityje turėtų būti mūsų atsakomybė apsaugoti žmones, padėti užkirsti kelią konfliktams ir juos išspręsti bei atkurti šalis. Akivaizdu, kad geras valdymas, lygiateisiškumas prieš įstatymą ir stabili demokratija yra stabilumo ir vystymosi sąlygos. Gebėjimų stiprinimas šiose srityse yra gyvybiškai svarbus. Mes palaikome Komisijos siekius šioje srityje. Gerb. pirmininke, antrasis ES ir Afrikos suvažiavimas vyks Lisabonoje gruodžio mėn. po septynerių metų pertraukos. Jo metu bus priimti bendra ES ir Afrikos strategija ir Veiksmų planas. Ant kortos pastatyta daug kas, ir mes visi suinteresuoti, kad šis suvažiavimas būtų sėkmingas. Be to, nors situacija Zimbabvėje kelia didelį susirūpinimą, mes turėtume atminti, kad tai yra ES ir Afrikos, o ne ES ir Zimbabvės suvažiavimas; tai į žmones, o ne į prezidentus orientuotas požiūris."@lt14 "Priekšsēdētājas kundze, komisār, dāmas un kungi, mēs pārrunājam ziņojumu par Eiropas Savienības un Āfrikas pašreizējām attiecībām. Tajā izteikts Āfrikas un Eiropas kopīgais redzējums par turpmāko sadarbību, kuras mērķis ir veicināt Āfrikas attīstību un apkarot nabadzību. Stratēģijai ir jānoved pie kā vairāk, nevis tikai pie pašreizējās politikas aizstāvēšanas. Runa ir par redzējumu, kura pamatā ir kopīgas vērtības un principi, abpusēja cieņa, ko pielāgo iedzīvotāju labklājībai. Labi, ka Eiropas Parlamentam un Visāfrikas Parlamentam sammitā būs iespēja izrunāt parlamentu uzskatus par kopīgo stratēģiju. Delegācijas no Visāfrikas Parlamenta un no mūsu Parlamenta pagājušajā nedēļā tikās, lai sagatavotu kopīgu deklarāciju. Ceru, ka mūsu priekšsēdētāji spēs ar to sammitā iepazīstināt valdību vadītājus. Priekšsēdētājas kundze, protams, ir vēl daudz, ko teikt šajā jautājumā, bet es saprotu, ka mans laiks ir beidzies, tāpēc es likšu punktu, tikai pirms tam vēl pateikšos saviem kolēģiem un Komisijai par ļoti auglīgu sadarbību. Āfrikai un Eiropai ir sena kopīga vēsture, bet attiecības starp tām ir būtiski mainījušās: tas vairs nevar būt vienvirziena ceļš. Tagad svarīga ir vienlīdzīga partnerība, lai kopīgi risinātu problēmas, kas skar abus kontinentus, piemēram, tās, kas saistītas ar tirdzniecību, migrāciju un klimata pārmaiņām. Eiropas Savienība 2005. gadā izveidoja Eiropas stratēģiju Āfrikai. Es arī toreiz biju referente. Mūsuprāt, tai stratēģijai bija divi būtiski trūkumi. Tā bija stratēģija bet Āfrikas iesaistīšanas, arī Parlaments un pilsoniskā sabiedrība nebija pietiekami iesaistīta šīs stratēģijas izveidē. Priecājos, ka patlaban mēs runājam par ES un Āfrikas kopīgo stratēģiju un ka Parlaments un pilsoniskā sabiedrība šoreiz iesaistīsies vairāk. Šī sadarbība ir laba zīme nākotnei. Priekšsēdētājas kundze, šai stratēģijai vajadzētu mūs informēt par turpmāko kopīgās rīcības uzbūvi un virzību. Nabadzības apkarošanai un Tūkstošgades attīstības mērķiem (TAM) ir jāturpina būt uzmanības centrā. Lai arī nesenie TAM dati ir optimistiski, Subsahāras Āfrikā 41,1 % iedzīvotāju joprojām iztiek ar 1 dolāru dienā. Šo situāciju nevar uzlabot tikai ar palīdzības sniegšanas attīstību. Ir nepieciešams sekmēt arī ekonomisko izaugsmi. Ekonomiskās partnerības nolīgumi, par kuriem patlaban tiek runāts, varētu tam noderēt, ja vien — un es uzsveru — ja vien tiem ir ilgtspējīgas attīstības iespējas un ja vien tie ir kas vairāk par Eiropas tirdzniecības līgumiem. Es ļoti gribētu dzirdēt komisāra viedokli par stāvokli attiecībā uz iespējamo 2008. gada 1. janvāra termiņa pārcelšanu. Priekšsēdētājas kundze, Āfrikas valdības, protams, ir pirmām kārtām atbildīgas par savu valstu attīstību. Tās ir kļuvušas neatkarīgākas gan politiski, gan ekonomiski. Āfrikas attīstība norit pilnā sparā, ne tikai jaunu iestāžu, piemēram (Jaunā partnerība Āfrikas attīstībai) un Āfrikas salīdzinošās pārskatīšanās mehānisma, parādīšanās dēļ. Eiropa jau sen vairs nav vienīgā un īpašā partnere finansiālā un politiskā atbalsta sniegšanā. Citas valstis sāk izmantot savu ietekmi uz Āfriku un Āfrikā ļoti zīmīgā veidā: pavērojiet Ķīnu, piemēram. Mēs vairs nevaram uztvert attiecības ar Āfriku kā kaut ko pašsaprotamu. Priekšsēdētājas kundze, šajā ziņojumā ir uzsvērtas trīs prioritāras politikas jomas: miers un drošība, laba pārvaldība, kā arī ekonomiskā izaugsme un ieguldījumi cilvēkresursos. Ciktāl tas skar Eiropas politikas jomas, ziņojums vērš uzmanību uz to, cik nozīmīga ir lielāka saskaņotība starp attīstības darbībām, no vienas puses, un citām politikas jomām, piemēram, tirdzniecībai, lauksaimniecībai un migrācijai, no otras. Ja vien Eiropa var saskaņotāk, koordinētāk izmantot savu atbalstu un uzlabot finanšu atskaišu sistēmu, Eiropas Savienības attīstības politika var kļūt efektīvāka un iedarbīgāka. Miers un drošība Āfrikā ir milzīga problēma. Ziņojumā ir uzsvērts, cik nozīmīga ir integrēta pieeja konfliktsituāciju risināšanā. Prioritātei šajā jautājumā ir jābūt mūsu atbildībai aizsargāt cilvēkus un sekmēt konfliktu novēršanu un risināšanu, kā arī atjaunošanas darbu veikšanai. Saprotams, laba pārvaldība, funkcionējošs tiesiskums un stabila demokrātija ir stabilitātes un attīstības priekšnoteikumi. Kapacitātes celšana šajās jomās ir ļoti svarīga. Mēs atbalstām Komisijas centienus šajā jomā. Priekšsēdētājas kundze, decembrī Lisabonā notiks otrais ES un Āfrikas sammits pēc septiņu gadu pārtraukuma. Tur tiks lemts par ES un Āfrikas kopīgo stratēģiju un rīcības plānu. Uz spēles ir likts daudz, un mūsu interesēs ir gādāt, lai šis sammits būtu veiksmīgs. Turklāt, lai gan stāvoklis Zimbabvē rada lielas bažas, mums jāatceras, ka tas ir ES un Āfrikas sammits, nevis ES un Zimbabves sammits, un ka tur runa būs par pieeju, kas vērsta uz cilvēkiem, nevis par partnerību, kas vērsta uz prezidentiem."@lv13 "Voorzitter, commissaris, gewaardeerde collega's, aan de orde is het verslag over de stand van zaken in de betrekkingen tussen de Europese Unie en Afrika. Daarbij gaat het om een gezamenlijke visie van Afrika en Europa op de toekomstige samenwerking ten einde de ontwikkeling in Afrika te bevorderen en de armoede te bestrijden. De strategie moet meer zijn dan alleen het goedpraten van het huidige beleid. Het gaat om een visie, gebaseerd op gedeelde waarden en principes, op wederzijds respect, die gericht is op het welzijn van mensen. Het is goed dat het Europees Parlement en het pan-Afrikaans parlement op de top de gelegenheid krijgen om de parlementaire visie op de gezamenlijke strategie te verwoorden. Afgelopen week zijn de delegaties van het pan-Afrikaans parlement en van ons Parlement bijeengekomen om een gezamenlijke verklaring voor te bereiden. Ik hoop dat onze voorzitters deze op de top kunnen aanbieden aan de regeringsleiders. Voorzitter, er valt natuurlijk meer over te zeggen, maar mijn tijd is om, zie ik, en daarom laat ik het hierbij, maar niet zonder mijn collega's en de Europese Commissie te bedanken voor de goede samenwerking. Afrika en Europa hebben een lange gezamenlijke geschiedenis. De verhoudingen zijn echter veranderd: het kan geen eenrichtingsverkeer meer zijn. Het gaat nu om een gelijkwaardig partnerschap om problemen die beide continenten raken, gezamenlijk aan te pakken, zoals veiligheid, handel, migratie en klimaatverandering bijvoorbeeld. In 2005 heeft de Europese Unie een Europese strategie voor Afrika geschreven. Ik was toen ook rapporteur. In onze ogen schoot deze strategie tekort op twee belangrijke punten. Het was een strategie te veel voor Afrika, maar zonder Afrika, en het Europees Parlement en de waren te weinig betrokken bij de totstandkoming van deze strategie. Ik ben blij dat we nu spreken over een EU-Afrika-strategie en dat de betrokkenheid van het Europees Parlement en van de groter is geworden. De samenwerking is veelbelovend voor de toekomst. Voorzitter, deze strategie moet ons de structuur en de richting geven voor een gezamenlijk optreden in de toekomst. Armoedebestrijding en de millenniumontwikkelingsdoelstellingen moeten daarbij centraal blijven staan. En hoewel de meest recente MOD-cijfers een mate van optimisme toestaan, blijft in sub-Sahara Afrika 41,1% van de mensen op 1 dollar per dag leven. Deze situatie kan niet alleen door ontwikkelingshulp verbeterd worden. Ook de economische groei moet bevorderd worden. De economische partnerschapsovereenkomsten waarover momenteel wordt onderhandeld, kunnen daarvoor een goed instrument zijn, mits - en dat zeg ik er nadrukkelijk bij - duurzame ontwikkeling centraal staat en mits het meer is dan een Europees handelsakkoord. Graag hoor ik van de commissaris de stand van zaken met betrekking tot mogelijk uitstel van de deadline van 1 januari 2008. Voorzitter, de Afrikaanse regeringen zijn natuurlijk allereerst zelf verantwoordelijk voor de ontwikkeling in hun land. Ze zijn onafhankelijker geworden op politiek en economisch vlak. Afrika is volop in ontwikkeling, niet in het minst door het ontstaan van nieuwe instituties, zoals NEPAD en het . Voor financiële en politieke steun is Europa al lang niet meer de enige en exclusieve partner. Andere landen beginnen hun invloed in en op Afrika zeer nadrukkelijk te manifesteren - denk bijvoorbeeld aan China. We kunnen onze relatie met Afrika niet meer voor lief nemen. Voorzitter, het verslag accentueert drie prioritaire beleidsterreinen: vrede en veiligheid, goed bestuur, economische groei en investeren in mensen. Wat betreft de Europese beleidsterreinen signaleert het verslag het belang van meer coherentie tussen enerzijds ontwikkelingsactiviteiten en anderzijds andere beleidsvelden, zoals handel, landbouw en migratie. Alleen als Europa zijn steun coherenter kan inzetten, beter coördineert en een betere financiële verantwoording heeft, zal het ontwikkelingsbeleid van de Europese Unie beter en efficiënter kunnen zijn. Vrede en veiligheid zijn een groot probleem in Afrika. Het verslag benadrukt het belang van een geïntegreerde aanpak van conflictsituaties. Daarbij moet onze verantwoordelijkheid om mensen te beschermen en bij te dragen aan preventie en oplossing van conflicten, alsook aan de wederopbouw centraal staan. Vanzelfsprekend zijn goed bestuur, een functionerende rechtsstaat en duurzame democratie voorwaarden voor stabiliteit en ontwikkeling. op deze terreinen is van cruciaal belang. Wij steunen de ambities van de Commissie in dezen. Voorzitter, in december vindt in Lissabon na zeven jaar de tweede EU-Afrika-top plaats. Daar zullen de gemeenschappelijke EU-Afrika-strategie en het actieplan worden vastgesteld. Er staat veel op het spel, en het is in ons aller belang dat deze top een succes wordt. En hoewel de situatie in Zimbabwe buitengewoon zorgelijk is, moeten we wel bedenken dat het gaat om een EU-Afrika-top en niet om een EU-Zimbabwe-top; dat het gaat om een en niet om een ."@mt15 "Pani przewodnicząca, panie komisarzu, panie i panowie! Dyskutujemy na temat sprawozdania w sprawie stanu stosunków między Unią Europejską a Afryką. Prezentuje ono wspólną wizję ze strony Afryki i Europy na temat przyszłej współpracy z zamiarem wspomagania rozwoju w Afryce i zwalczania ubóstwa. Strategia ta nie może polegać jedynie na obronie obecnej polityki. Polega na wizji, opartej na wspólnych wartościach i zasadach, na wzajemnym szacunku, nastawionej na pomyślność ludzi. To dobrze, że Parlament Europejski i Parlament Panafrykański będą miały na szczycie możliwość wyrażenia opinii Parlamentu na temat wspólnej strategii. Delegacje Parlamentu Panafrykańskiego i naszego Parlamentu spotkały się w zeszłym tygodniu, by przygotować wspólną deklarację. Mam nadzieję, że nasi przewodniczący będą mogli zaprezentować ją szefom rządów na szczycie. Pani przewodnicząca! Oczywiście można na ten temat jeszcze wiele powiedzieć, ale widzę, że mój czas minął, zakończę więc na tym, ale nie omieszkam najpierw podziękować moim kolegom w Komisji za bardzo owocną współpracę. Afryka i Europa mają długą wspólną historię, ale stosunki między nimi naprawdę się zmieniły - nie może być to już ruch w jednym kierunku. Teraz chodzi o partnerstwo równych w celu wspólnego zwalczenia problemów, które mają wpływ na oba kontynenty, takie jak bezpieczeństwo, handel, migracja i zmiana klimatu. Unia Europejska opracowała europejską strategię na rzecz Afryki. Wtedy również byłem sprawozdawcą. Naszym zdaniem strategia ta ma dwa ważne braki. Strategia ta była za bardzo strategią Afryki, ale udziału Afryki, a Parlament i społeczeństwo obywatelskie nie były wystarczająco zaangażowane w tworzenie jej. Jestem zadowolony, że mówimy teraz o wspólnej strategii UE-Afryka i że Parlament i społeczeństwo obywatelskie tym razem będą bardziej zaangażowane. Współpraca ta bardzo dobrze wróży na przyszłość. Pani przewodnicząca! Strategia ta powinna dać nam strukturę i kierunek wspólnego działania w przyszłości. Walka z ubóstwem i milenijne cele rozwoju muszą nadal zajmować centralną pozycję. Chociaż ostatnie dane związane z milenijnymi celami rozwoju pozwalają na pewien optymizm, w Afryce Subsaharyjskiej 41.1% ludzi wciąż żyje za równowartość 1 dolara dziennie. Nie można polepszyć tej sytuacji jedynie dzięki pomocy rozwojowej. Konieczne jest także wspieranie wzrostu gospodarczego. Umowy o partnerstwie gospodarczym, negocjowane w tej chwili, mogą być dobrym instrumentem temu służącym, pod warunkiem że - podkreślam - będą się one skupiały na trwałym rozwoju i pod warunkiem że będą czymś więcej niż tylko europejskimi umowami handlowymi. Bardzo chciałbym, aby komisarz powiedział nam o sytuacji związanej możliwym przesunięciem terminu 1 stycznia 2008 r. Pani przewodnicząca! Rządy afrykańskie są oczywiście przede wszystkim odpowiedzialne za rozwój w swoich krajach. Stały się one bardziej niezależnie, zarówno pod względem politycznym jak i gospodarczym. Afryka rozwija się w pełni, szczególnie dzięki pojawieniu się nowych instytucji, takich jak NEPAD (Nowe Partnerstwo na rzecz Rozwoju Afryki) i Afrykański Mechanizm Wzajemnej Oceny. Już od dawna Europa nie jest jedynym i wyłącznym partnerem w kwestii wsparcia finansowego i politycznego. Inne kraje zaczynają wywierać swój wpływ w Afryce i na Afrykę w bardzo wyraźny sposób, spójrzmy na przykład na Chiny. Nie możemy dłużej brać naszych stosunków z Afryką za pewnik. Pani przewodnicząca! Sprawozdanie podkreśla trzy priorytetowe dziedziny polityki: pokój i bezpieczeństwo, dobre sprawowanie rządów i wzrost gospodarczy oraz inwestowanie w ludzi. Jeśli chodzi o dziedziny polityki europejskiej, sprawozdanie zwraca uwagę na znaczenie większej spójności między działaniami rozwojowymi z jednej strony i innymi dziedzinami polityki z drugiej, takimi jak handel, rolnictwo i migracja. Tylko jeśli Europa będzie potrafiła w sposób bardziej spójny i lepiej skoordynowany wykorzystać swoje wsparcie i ulepszyć swą rachunkowość finansową, polityka rozwojowa Unii Europejskiej stanie się skuteczniejsza i wydajniejsza. Pokój i bezpieczeństwo stanowią w Afryce wielki problem. Sprawozdanie podkreśla wagę zintegrowanego podejścia do rozwiązywania sytuacji konfliktowych. Najważniejszym priorytetem w tej dziedzinie powinna być nasza odpowiedzialność za chronienie ludzi oraz wkład w zapobieganie konfliktom i rozwiązywanie ich, jak również w odbudowę. Bez wątpienia warunkami stabilności i rozwoju są dobre sprawowanie rządów, funkcjonowanie państwa prawa i stabilna demokracja. Ogromnie ważna jest budowa potencjału w tych dziedzinach. Popieramy ambicje Komisji pod tym względem. Pani przewodnicząca! W grudniu w Lizbonie po siedmioletniej przerwie odbędzie się drugi szczyt UE-Afryka. Zostanie tam podjęta decyzja na temat wspólnej strategii UE-Afryka i planu działania. Gra toczy się o dużą stawkę i w interesie nas wszystkich jest, by szczyt ten zakończył się pomyślnie. Ponadto, chociaż sytuacja w Zimbabwe daje znaczne powody do obaw, powinniśmy pamiętać, że jest to szczyt UE-Afryka a nie UE-Zimbabwe i że będzie on zorientowany na podejście koncentrujące się na problemach ludności, a nie na partnerstwo koncentrujące się na problemach prezydenta."@pl16 "Senhora Presidente, Senhor Comissário, Senhoras e Senhores Deputados, estamos a debater o relatório sobre a situação no jogo das relações entre a União Europeia e África. Isto estabelece uma visão conjunta por parte da África e da Europa sobre a futura cooperação, tendo em vista a promoção do desenvolvimento em África, bem como o combate à pobreza. A estratégia deve ser algo mais do que apenas defender a actual política. Este relatório é sobre uma visão, baseada em valores e princípios comuns, no respeito mútuo, orientado para o bem-estar das pessoas. É bom que o Parlamento Europeu e o Parlamento Pan-Africano tenham na cimeira oportunidade de expressar a opinião parlamentar sobre a estratégia comum. As delegações do Parlamento Pan-Africano e o nosso Parlamento encontraram-se na semana passada para prepararem uma declaração conjunta. Espero que os nossos Presidentes sejam capazes de apresentar isto aos Chefes de Governo na cimeira. Senhora Presidente, é evidente que há muito mais a dizer sobre este assunto, mas vejo que o meu tempo terminou, pelo que vou ficar por aqui, mas não sem primeiro agradecer aos meus colegas e à Comissão uma cooperação muito fecunda. A África e a Europa têm uma longa história comum. Todavia, as relações entre elas mudaram, realmente: já não podem ser apenas um tráfego de sentido único. Agora, trata-se de uma parceria baseada na igualdade, tendo por objectivo resolver em conjunto problemas que afectam os dois continentes, como é o caso da segurança, do comércio, da migração e das alterações climáticas. A União Europeia apresentou uma estratégia europeia para África em 2005. Nessa ocasião, também fui a relatora. Em nossa opinião, essa estratégia tinha dois importantes defeitos: era uma estratégia demasiado de África, mas envolver a África ­ e nem o Parlamento nem a sociedade civil estavam suficientemente envolvidos no desenvolvimento dessa estratégia. Apraz-me o facto de agora estarmos a falar de uma Estratégia Comum UE-África e de, futuramente, nela se ir registar maior envolvimento do Parlamento e da sociedade civil. Esta cooperação pressagia boas coisas para o futuro. Senhora Presidente, esta estratégia devia proporcionar-nos a estrutura e a orientação necessárias para uma acção conjunta no futuro. O combate à pobreza e os Objectivos de Desenvolvimento do Milénio devem continuar a ocupar um lugar central. Muito embora os números mais recentes dos ODM permitam um certo grau de optimismo, na África subsaariana 41,1% das pessoas ainda vivem com 1 dólar por dia, uma situação que não pode ser melhorada apenas com a ajuda para o desenvolvimento. Necessário se torna, também, alimentar o crescimento económico. Os acordos de parceria económica que neste momento estão a ser negociados podiam constituir um bom instrumento par o efeito, desde que ­ e sublinho este ponto ­ tenham como fulcro o desenvolvimento sustentável e que sejam algo mais do que meros acordos comerciais europeus. Gostaria muito de que o Senhor Comissário dissesse alguma coisa sobre a situação a respeito do possível adiamento do prazo de 1 de Janeiro de 2008. Senhora Presidente, os governos africanos são responsáveis, em primeiro lugar, evidentemente, pelo desenvolvimento dos seus próprios países. Eles tornaram-se mais independentes, quer do ponto de vista político, quer do ponto de vista económico. O desenvolvimento africano está em plena actividade, e não em último lugar, graças ao aparecimento em cena de novas instituições, como a NEPAD (Nova Parceria para o Desenvolvimento de África) e o Mecanismo Africano de Revisão de Pares. Há já muito que a Europa era o único e exclusivo parceiro para apoio financeiro e político. Outros países há agora que estão a exercer, de modo muito enfático, a sua influência, dentro de/e sobre África. A China, por exemplo. Já não podemos continuar a considerar garantida a nossa relação com África. Senhora Presidente, o relatório realça três domínios prioritários da política: a paz e a segurança, o crescimento económico e o investimento nas pessoas. No que diz respeito a sectores das políticas europeias, o relatório chama a atenção para a importância de haver maior coerência entre as actividades do desenvolvimento, por um lado, e, por outro, outros sectores da política, como o comércio, a agricultura e a migração. Só se a Europa conseguir fazer um uso mais coerente e mais bem coordenado do seu apoio e melhorar a sua responsabilidade financeira, poderá a política de desenvolvimento da União Europeia tornar-se mais efectiva e mais eficiente. A paz e a segurança são dois graves problemas em África. O relatório acentua a importância de uma abordagem integrada destinada a fazer frente a situações de conflito. A prioridade máxima neste domínio devia ser a nossa responsabilidade de proteger as pessoas e contribuir para evitar e solucionar conflitos, bem como a reconstrução. Obviamente, boa governança, um Estado de direito a funcionar, e uma democracia estável são condições para a estabilidade e o desenvolvimento. A ampliação das capacidades neste domínio é de importância vital. Apoiamos as ambições da Comissão neste domínio. Senhora Presidente, após um intervalo de sete anos, a Segunda Cimeira UE-África irá ter lugar em Dezembro, em Lisboa, onde serão decididos a Estratégia Comum UE-África e o Plano de Acção. Muito irá estar em jogo e será no interesse de todos nós o êxito desta cimeira. Além disso, muito embora a situação no Zimbabué seja causa de grande preocupação, devíamos não esquecer que esta é uma Cimeira UE-África, e não uma cimeira UE-Zimbabué, que é sobre uma abordagem centrada nas pessoas e não uma parceria centrada num presidente."@pt17 "Voorzitter, commissaris, gewaardeerde collega's, aan de orde is het verslag over de stand van zaken in de betrekkingen tussen de Europese Unie en Afrika. Daarbij gaat het om een gezamenlijke visie van Afrika en Europa op de toekomstige samenwerking ten einde de ontwikkeling in Afrika te bevorderen en de armoede te bestrijden. De strategie moet meer zijn dan alleen het goedpraten van het huidige beleid. Het gaat om een visie, gebaseerd op gedeelde waarden en principes, op wederzijds respect, die gericht is op het welzijn van mensen. Het is goed dat het Europees Parlement en het pan-Afrikaans parlement op de top de gelegenheid krijgen om de parlementaire visie op de gezamenlijke strategie te verwoorden. Afgelopen week zijn de delegaties van het pan-Afrikaans parlement en van ons Parlement bijeengekomen om een gezamenlijke verklaring voor te bereiden. Ik hoop dat onze voorzitters deze op de top kunnen aanbieden aan de regeringsleiders. Voorzitter, er valt natuurlijk meer over te zeggen, maar mijn tijd is om, zie ik, en daarom laat ik het hierbij, maar niet zonder mijn collega's en de Europese Commissie te bedanken voor de goede samenwerking. Afrika en Europa hebben een lange gezamenlijke geschiedenis. De verhoudingen zijn echter veranderd: het kan geen eenrichtingsverkeer meer zijn. Het gaat nu om een gelijkwaardig partnerschap om problemen die beide continenten raken, gezamenlijk aan te pakken, zoals veiligheid, handel, migratie en klimaatverandering bijvoorbeeld. In 2005 heeft de Europese Unie een Europese strategie voor Afrika geschreven. Ik was toen ook rapporteur. In onze ogen schoot deze strategie tekort op twee belangrijke punten. Het was een strategie te veel voor Afrika, maar zonder Afrika, en het Europees Parlement en de waren te weinig betrokken bij de totstandkoming van deze strategie. Ik ben blij dat we nu spreken over een EU-Afrika-strategie en dat de betrokkenheid van het Europees Parlement en van de groter is geworden. De samenwerking is veelbelovend voor de toekomst. Voorzitter, deze strategie moet ons de structuur en de richting geven voor een gezamenlijk optreden in de toekomst. Armoedebestrijding en de millenniumontwikkelingsdoelstellingen moeten daarbij centraal blijven staan. En hoewel de meest recente MOD-cijfers een mate van optimisme toestaan, blijft in sub-Sahara Afrika 41,1% van de mensen op 1 dollar per dag leven. Deze situatie kan niet alleen door ontwikkelingshulp verbeterd worden. Ook de economische groei moet bevorderd worden. De economische partnerschapsovereenkomsten waarover momenteel wordt onderhandeld, kunnen daarvoor een goed instrument zijn, mits - en dat zeg ik er nadrukkelijk bij - duurzame ontwikkeling centraal staat en mits het meer is dan een Europees handelsakkoord. Graag hoor ik van de commissaris de stand van zaken met betrekking tot mogelijk uitstel van de deadline van 1 januari 2008. Voorzitter, de Afrikaanse regeringen zijn natuurlijk allereerst zelf verantwoordelijk voor de ontwikkeling in hun land. Ze zijn onafhankelijker geworden op politiek en economisch vlak. Afrika is volop in ontwikkeling, niet in het minst door het ontstaan van nieuwe instituties, zoals NEPAD en het . Voor financiële en politieke steun is Europa al lang niet meer de enige en exclusieve partner. Andere landen beginnen hun invloed in en op Afrika zeer nadrukkelijk te manifesteren - denk bijvoorbeeld aan China. We kunnen onze relatie met Afrika niet meer voor lief nemen. Voorzitter, het verslag accentueert drie prioritaire beleidsterreinen: vrede en veiligheid, goed bestuur, economische groei en investeren in mensen. Wat betreft de Europese beleidsterreinen signaleert het verslag het belang van meer coherentie tussen enerzijds ontwikkelingsactiviteiten en anderzijds andere beleidsvelden, zoals handel, landbouw en migratie. Alleen als Europa zijn steun coherenter kan inzetten, beter coördineert en een betere financiële verantwoording heeft, zal het ontwikkelingsbeleid van de Europese Unie beter en efficiënter kunnen zijn. Vrede en veiligheid zijn een groot probleem in Afrika. Het verslag benadrukt het belang van een geïntegreerde aanpak van conflictsituaties. Daarbij moet onze verantwoordelijkheid om mensen te beschermen en bij te dragen aan preventie en oplossing van conflicten, alsook aan de wederopbouw centraal staan. Vanzelfsprekend zijn goed bestuur, een functionerende rechtsstaat en duurzame democratie voorwaarden voor stabiliteit en ontwikkeling. op deze terreinen is van cruciaal belang. Wij steunen de ambities van de Commissie in dezen. Voorzitter, in december vindt in Lissabon na zeven jaar de tweede EU-Afrika-top plaats. Daar zullen de gemeenschappelijke EU-Afrika-strategie en het actieplan worden vastgesteld. Er staat veel op het spel, en het is in ons aller belang dat deze top een succes wordt. En hoewel de situatie in Zimbabwe buitengewoon zorgelijk is, moeten we wel bedenken dat het gaat om een EU-Afrika-top en niet om een EU-Zimbabwe-top; dat het gaat om een en niet om een ."@ro18 "Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, diskutujeme o správe o súčasnom stave vzťahov medzi Európskou úniou a Afrikou. V tejto správe sa uvádza spoločná vízia Afriky a Európy týkajúca sa budúcej spolupráce so zreteľom na presadzovanie rozvoja v Afrike a boja proti chudobe. Táto stratégia musí predstavovať viac ako iba obhajovanie súčasnej politiky. Ide o víziu, ktorá je založená na spoločných hodnotách a zásadách a na vzájomnom rešpektovaní, a ktorej cieľom je prospech ľudí. Je dobré, že Európsky parlament a panafrický parlament budú mať na tomto samite príležitosť vyjadriť parlamentné stanoviská k tejto spoločnej stratégii. Minulý týždeň sa stretli delegácie panafrického parlamentu a nášho Parlamentu s cieľom pripraviť spoločné vyhlásenie. Som presvedčená, že naši predsedovia budú môcť toto vyhlásenie prezentovať najvyšším predstaviteľom vlád na tomto samite. Vážená pani predsedajúca, samozrejme, že k tejto problematike by sa dalo povedať ešte mnoho vecí, vidím však, že môj čas už uplynul, takže skončím, ale nie bez toho, aby som poďakovala v prvom rade svojim kolegom a Komisii za veľmi prínosnú spoluprácu. Afrika a Európa majú dlhú spoločnú históriu, ich vzájomné vzťahy sa však skutočne zmenili: nemôžu byť aj naďalej jednosmerné. Dnes ide o rovnocenné partnerstvo, ktorého cieľom je spoločne riešiť problémy, ktoré sa týkajú oboch kontinentov, akými sú napríklad bezpečnosť, obchod, migrácia a zmena klímy. Európska únia vytvorila európsku stratégiu pre Afriku v roku 2005. Aj pri tejto príležitosti som bola spravodajkyňou. Podľa nášho názoru mala táto stratégia dva hlavné nedostatky. Bola to stratégia, ktorá bola príliš Afriku, ale zainteresovania Afriky, a Parlament a občianska spoločnosť neboli do vývoja tejto stratégie dostatočne zapojení. Som rada, že teraz hovoríme o spoločnej stratégii EÚ – Afrika, a že Parlament a občianska spoločnosť budú v tomto prípade zapojení viac. Táto spolupráca je pre budúcnosť veľmi dobrým znamením. Vážená pani predsedajúca, táto stratégia by nám mala poskytnúť štruktúru a smerovanie pre spoločnú akciu v budúcnosti. Boj proti chudobe a rozvojové ciele milénia musia byť naďalej stredobodom pozornosti. Aj keď najnovšie údaje, ktoré sa týkajú rozvojových cieľov milénia, povoľujú určitý stupeň optimizmu, v subsaharskej Afrike žije stále 41,1 % obyvateľov z jedného dolára na deň. Túto situáciu nemožno zlepšiť samotnou rozvojovou pomocou. Takisto je nevyhnutné zvýšiť hospodársky rast. Dohody o hospodárskom partnerstve, o ktorých sa práve rokuje, by mohli byť dobrým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, za predpokladu – a toto zdôrazňujem –, že ich podstatou bude trvalo udržateľný rozvoj, a pod podmienkou, že to nebudú iba európske obchodné dohody. Veľmi rada by som sa od pána komisára dozvedela niečo o situácii týkajúcej sa možného odsunutia termínu, ktorým je 1. január 2008. Vážená pani predsedajúca, za rozvoj vo svojich vlastných krajinách sú, samozrejme, zodpovedné v prvom rade africké vlády. Stali sa politicky aj hospodársky nezávislejšími. Africký rozvoj je v plnom prúde, nielen na základe vytvárania nových inštitúcií v tejto oblasti, akými sú napríklad NEPAD (Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky) a Africký revízny mechanizmus. Už uplynulo veľa času, odkedy bola Európa jediným a výhradným partnerom pre financovanie a politickú podporu. Ostatné krajiny začínajú uplatňovať svoj vlastný vplyv v Afrike a na Afriku veľmi dôrazným spôsobom: stačí sa pozrieť napríklad na Čínu. Náš vzťah s Afrikou už nemôžeme viac považovať za výhradný. Vážená pani predsedajúca, v tejto správe sa zdôrazňujú tri prioritné oblasti politiky: mier a bezpečnosť, dobrá správa vecí verejných a hospodársky rast a investície do ľudí. Pokiaľ ide o oblasti európskej politiky, v tejto správe sa na jednej strane kladie dôraz na význam väčšej súdržnosti medzi rozvojovými aktivitami, a na druhej strane na ostatné oblasti politiky, akými sú napríklad obchod, poľnohospodárstvo a migrácia. Rozvojová politika Európskej únie sa môže stať efektívnejšou a účinnejšou, iba ak bude Európa súdržnejším a koordinovanejším spôsobom využívať svoju podporu a zlepší svoje finančné účtovníctvo. Mier a bezpečnosť sú v Afrike závažným problémom. V tejto správe sa zdôrazňuje význam integrovaného prístupu zameraného na riešenie konfliktných situácií. Najvyššou prioritou v tejto oblasti by mala byť naša zodpovednosť chrániť ľudí a prispieť k prevencii a riešeniu konfliktov, ako aj k obnove. Dobrá správa vecí verejných, fungujúci právny štát a stabilná demokracia sú, samozrejme, podmienkami stability a rozvoja. Budovanie kapacít v týchto oblastiach je životne dôležité. Podporujeme ambície Komisie v tejto oblasti. Vážená pani predsedajúca, druhý samit EÚ – Afrika sa má po sedemročnej prestávke uskutočniť v decembri v Lisabone. Na tomto samite sa rozhodne o spoločnej stratégii EÚ - Afrika a akčnom pláne. V tomto prípade ide o veľa, a je naozaj v našom záujme, aby bol tento samit úspešný. Okrem toho, hoci je situácia v Zimbabwe veľmi znepokojujúca, mali by sme mať na mysli, že je to samit EÚ – Afrika a nie samit EÚ – Zimbabwe, ktorý je o prístupe zameranom na ľudí a nie o prezidentskom partnerstve."@sk19 ". Gospa predsednica, gospod komisar, gospe in gospodje, razpravljamo o poročilu o trenutnem stanju odnosov med EU in Afriko. Poročilo obravnava deljeno vizijo za Afriko in Evropo o prihodnjem sodelovanju v zvezi s spodbujanjem razvoja v Afriki in bojem proti revščini. Cilj strategije mora obravnavati več kot le zagovarjanje sedanje politike. Govorimo o viziji, ki temelji na skupnih vrednotah in načelih, na medsebojnem spoštovanju, ki je povezano z blaginjo za ljudi. Dobro je, da bosta Evropski parlament in vseafriški parlament imela na vrhu priložnost izraziti svoja stališča o skupni strategiji. Delegacije iz vseafriškega parlamenta in našega parlamenta so se prejšnji teden sestale in pripravile skupno izjavo. Upam, da jo bodo lahko naši predsedniki na vrhu predstavili predsednikom vlad. Gospa predsednica, seveda bi lahko govorila še naprej, vendar je moj čas potekel, zato bom končala, vendar se najprej zahvaljujem kolegom poslancem in Komisiji za zelo uspešno sodelovanje. Afrika in Evropa imata dolgo skupno zgodovino, vendar so se odnosi med njima zares spremenili: ne smemo več podpirati enosmernega sodelovanja. Zdaj govorimo o enakem partnerstvu in skupnem reševanju vprašanj, ki zadevajo obe celini, kot so varnost, trgovina, preseljevanje in podnebne spremembe. Evropska unija je leta 2005 oblikovala evropsko strategijo za Afriko. Tudi takrat sem imela vlogo poročevalke. Menimo, da je strategija imela dve pomembni pomanjkljivosti. To je bila strategija, ki je bila preveč Afriko, in ni bila oblikovana Afriko, pri čemer tudi Parlament in civilna družba nista bila zadostno vključena v razvoj te strategije. Veseli me, da zdaj razpravljamo o skupni strategiji EU-Afrika ter da bosta tokrat Parlament in civilna družba bolj vključena. To sodelovanje napoveduje dobro prihodnost. Gospa predsednica, ta strategija bo zagotovila strukturo in usmeritev za skupne ukrepe v prihodnosti. Boj proti revščini in razvojni cilji tisočletja morajo pri tem ostati v središču naše pozornosti. Čeprav nedavne številke razvojnih ciljev tisočletja dopuščajo določeno stopnjo optimizma, v podsaharski Afriki 41,1 % ljudi še vedno živi z enim dolarjem na dan. Razmer se ne da izboljšati le z razvojno pomočjo. Prav tako je pomembno spodbujati gospodarsko rast. Sporazumi o gospodarskem partnerstvu, o katerih ravnokar potekajo pogajanja, bi lahko bili dober instrument za to, če – in to poudarjam – vključujejo trajnostni razvoj in zagotavljajo, da so več kot le evropski sporazumi o prosti trgovini. Želim si, da bi gospod komisar komentiral razmere v zvezi z mogočo odložitvijo roka 1. januarja 2008. Gospa predsednica, afriške vlade so seveda predvsem odgovorne za razvoj v svojih državah. Postale so bolj neodvisne, tako politično in tudi gospodarsko. Razvoj Afrike je v polnem razmahu, ne le zaradi ustanavljanja novih institucij, kot sta NEPAD (Novo partnerstvo za razvoj Afrike) in afriški mehanizem medsebojnega pregleda. Že dolgo Evropa ni več edina in izključna partnerica za finančno in politično podporo. Ostale države začenjajo z izrazitim uveljavljanjem svojega vpliva v in na Afriko: poglejmo na primer Kitajsko. Našega odnosa z Afriko ne moremo več jemati kot samoumevnega. Gospa predsednica, poročilo poudarja tri prednostna politična področja: mir in varnost; dobro upravljanje, gospodarsko rast in vlaganje v ljudi. Kar zadeva področja evropskih politik poročilo izpostavlja pomembnost večje usklajenosti med razvojnimi dejavnostmi na eni strani in ostalimi področji politike na drugi, kot so trgovina, kmetijstvo in preseljevanje. Če bo Evropa bolj usklajeno uporabljala svojo pomoč in izboljšala svoje finančno računovodstvo, lahko razvojna politika Evropske unije postane učinkovitejša in uspešnejša. Mir in varnost sta resna problema v Afriki. Poročilo poudarja pomembnost celostnega pristopa pri reševanju konfliktnih razmer. Prednostne naloge na tem področju morajo biti naša odgovornost za zaščito ljudi, prispevanje k preprečevanju in reševanju konfliktov ter tudi obnova po sporih. Očitno so dobro upravljanje, delujoča pravna država in stabilna demokracija pogoji za stabilnost ter razvoj. Večanje krepitve zmogljivosti na teh področjih je ključno. Podpiramo prizadevanja Komisije na tem področju. Gospa predsednica, drugi vrh EU-Afrika se bo decembra po sedem letnem premoru odvijal v Lizboni. Takrat se bo odločilo o skupni strategiji EU-Afrika in o akcijskem načrtu. Od tega je odvisno veliko in v interesu vseh je, da ta vrh uspe. Čeprav so razmere v Zimbabveju zelo zaskrbljujoče, se moramo spomniti, da je to vrh EU-Afrika in ne vrh EU-Zimbabve ter da je treba k temu pristopiti z vidika ljudi in ne z vidika voditeljev."@sl20 "Fru talman, herr kommissionsledamot, mina damer och herrar! Vi diskuterar betänkandet om läget i förbindelserna mellan EU och Afrika. Där utformas en gemensam vision från Afrikas och Europas sida om ett framtida samarbete i syfte att främja utvecklingen i Afrika och bekämpa fattigdomen. Strategin måste handla om något mer än att bara hålla fast vid den nuvarande politiken. Det handlar om en vision, baserad på gemensamma värderingar och principer och på ömsesidig respekt som inriktas på folkets välbefinnande. Det är bra att Europaparlamentet och Panafrikanska parlamentet kommer att få tillfälle att uttrycka sina parlamentariska synpunkter på den gemensamma strategin på toppmötet. Delegationerna från Panafrikanska parlamentet och vårt parlament möttes i förra veckan för att förbereda en gemensam förklaring. Jag hoppas att våra talmän kan lägga fram förklaringen för regeringscheferna vid toppmötet. Naturligtvis finns det mycket mer att säga om detta, men min tid är slut ser jag, så jag stannar vid detta, men inte utan att först tacka mina kolleger och kommissionen för ett mycket fruktbart samarbete. Afrika och Europa har en lång gemensam historia men förbindelserna mellan dem har verkligen förändrats: nu rör det sig inte längre om en enkelriktad trafik. Nu gäller det ett jämlikt partnerskap för att tillsammans ta itu med problem som berör båda kontinenterna, som säkerhet, handel, migration och klimatförändring. EU lade fram en europeisk strategi för Afrika 2005. Jag var föredragande vid det tillfället också. Enligt vår åsikt hade den strategin två viktiga brister. Det var en strategi som var för mycket Afrika, men att involvera Afrika, och parlamentet och civilsamhället deltog inte i utformningen av strategin i tillräcklig utsträckning. Jag är glad över att vi talar om en gemensam EU–Afrika-strategi och att parlamentet och civilsamhället kommer att vara mer engagerade den här gången. Detta samarbete lovar mycket gott för framtiden. Denna strategi bör ge oss strukturerna och riktlinjerna för ett gemensamt agerande i framtiden. Fattigdomsbekämpningen och millennieutvecklingsmålen måste fortsätta att stå i centrum för uppmärksamheten. Trots att de senaste siffrorna för millennieutvecklingsmålen ger upphov till en viss optimism lever fortfarande 41,1 procent av människorna i Afrika söder om Sahara på en US-dollar om dagen. Denna situation kan inte förbättras med enbart utvecklingsbistånd. Det är också nödvändigt att skapa ekonomisk tillväxt. De ekonomiska partnerskapsavtal som förhandlas för närvarande skulle kunna vara ett bra instrument för detta om de bara – och jag betonar denna punkt – har en hållbar utveckling som bärande idé, och om de är något mer än bara europeiska handelsavtal. Jag skulle mycket gärna vilja höra om situationen beträffande ett eventuellt uppskjutande av tidsfristen den 1 januari 2008 från kommissionsledamoten. De afrikanska regeringarna är naturligtvis i första hand ansvariga för utvecklingen i sina egna länder. De har blivit mer självständiga, både politiskt och ekonomiskt. Utvecklingen i Afrika sker i full fart, inte minst genom att nya institutioner, som Nepad (Nytt partnerskap för Afrikas utveckling) och Afrikanska unionens mekanism för inbördes granskning, dykt upp på scenen. Det är länge sedan Europa var den enda och exklusiva partnern för ekonomiskt och politiskt stöd. Andra länder börjar nu utöva sitt eget inflytande i och på Afrika på ett mycket eftertryckligt sätt: se på Kina till exempel. Vi kan inte längre ta vår förbindelse med Afrika för given. I betänkandet uppmärksammas tre prioriterade politikområden: fred och säkerhet, god samhällsstyrning och ekonomisk tillväxt och investeringar med människan i centrum. När det gäller EU:s politikområden riktar man i betänkandet uppmärksamheten på vikten av större sammanhang mellan utvecklingsverksamhet å ena sidan och övriga politikområden å den andra, t.ex. handel, jordbruk och migration. Bara om EU kan använda sitt stöd på ett mer sammanhängande, bättre samordnat sätt och förbättra sin ekonomiska redovisning kan EU:s utvecklingspolitik bli mer effektiv och ändamålsenlig. Fred och säkerhet är ett allvarligt problem i Afrika. I betänkandet betonas vikten av en integrerad taktik för att handskas med konfliktsituationer. Vårt ansvar för att skydda människor och bidra till att förhindra och lösa konflikter bör, liksom återuppbyggnad, få högsta prioritet. God samhällsstyrning, en fungerande rättsstat och stabil demokrati är uppenbara villkor för stabilitet och utveckling. Kapacitetsuppbyggnad på dessa områden är absolut nödvändig. Vi stöder kommissionens ambitioner på detta område. Det andra EU–Afrika-toppmötet kommer att hållas i Lissabon i december efter ett uppehåll på sju år. Under toppmötet kommer man att besluta om den gemensamma EU–Afrika-strategin. Det är en hel del som står på spel och det ligger i allas vårt intresse att detta toppmöte blir en framgång. Dessutom bör vi, trots att situationen i Zimbabwe ger anledning till mycket djup oro, komma ihåg att detta är ett toppmöte mellan EU och Afrika, och inte mellan EU och Zimbabwe, att det handlar om en strategi med människan i centrum och inte ett partnerskap med presidenten i centrum."@sv22
lpv:unclassifiedMetadata	"African Peer Review Mechanism"18,15,3,2 "Afrika-párti"11 "Afrikai,"14 "Capacity building"18,15,3 "Maria Martens (PPE-DE ),"18,15 "NEPAD"13 "Rapporteur"18,15 "a favor"21,17 "a favore"12 "bez"1,19,16,13 "civil society"18,15,3 "dalyvavimo"14 "dla"16 "er"8 "for"4 "för"22 "inter pares"12 "joint"18,15,3 "nem"11 "partner"12 "people-centred approach"18,15,3 "pour"8 "pre"19 "president-centred partnership"18,15,3 "pro"1 "sans"8 "sem"17 "senza"12 "sin"21 "utan"22 "without"4 "z"20 "za"20 "Āfrikai"13 "για"10 "χωρίς"10,10

Named graphs describing this resource:

The resource appears as object in 2 triples

Context graph