Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2007-09-05-Speech-3-335"

Predicate	Value (sorted: default)
rdf:type	lpv_eu:Speech⁶
dcterms:Date	"2007-09-05"^^xsd:date⁶
dcterms:Is Part Of	lp_eu:Funcţionarea dialogurilor şi a consultărilor cu ţări terţe cu privire la drepturile omului (dezbatere)⁶
dcterms:Language	"nl"^^xsd:language⁶
lpv:document identification number	"en.20070905.24.3-335"⁶
lpv:hasSubsequent	lp_eu:2007-09-05-Speech-3-336⁶
lpv:speaker	lp:Erik Meijer⁶
lpv:spoken text	"Voorzitter, de breed gedragen aandacht voor mensenrechten is betrekkelijk nieuw. Vroeger was die aandacht er vooral vanuit een socialistische of een liberale inspiratie. Voor links ging het vooral om het recht op huisvesting, inkomen, voorzieningen, meebeslissen, een schoon milieu, vrede en bevrijding van koloniale bezetting, dit alles niet alleen voor diegenen die het recht al hebben, maar vooral voor al diegenen die dat recht nog niet of in onvoldoende mate kunnen uitoefenen. Voor liberalen ging het vooral om individuele vrijheden en het recht op ondernemerschap. Voor sommige andere politieke krachten waren mensenrechten minder belangrijk. Ook nu er meer dan voorheen overeenstemming bestaat over het belang van mensenrechten, blijft er een kloof tussen ideaal en werkelijkheid. Uit eigenbelang hebben de meest rijke en democratische staten de neiging om voor de rest van de wereld steun te geven aan regimes die de aanvoer van gas en olie kunnen garanderen en die binnenslands proberen om bewegingen die met westerse belangen botsen, te vernietigen. Meten met twee maten is een uitnodiging om terechte kritiek op sommige andere landen verdacht te maken als nutteloze, arrogante bemoeizucht. Het verslag Valenciano Martínez-Orozco wijst er terecht op dat het eindeloos voortzetten van mensenrechtendialogen met onwillige regeringen geen doel kan zijn en dat zulke dialogen ook niet mogen vastlopen in een gebrek aan transparantie en democratische controle. Over dit verslag bestaat brede overeenstemming. De amendementen erop zijn voornamelijk afkomstig van drie Vlaamse leden van de ITS-Fractie. De door hen geconstateerde tekortkomingen zijn grotendeels terecht, maar hun formuleringen en schrappingen wekken de indruk dat het niet gaat om het zoeken van oplossingen, maar om berusting in het gebrek aan resultaat. Het is een illusie dat Europa zich beter kan afsluiten van de rest van de wereld om zo rust, welvaart en veiligheid in het eigen gebied te waarborgen. Wijzigingsvoorstellen die niet bijdragen tot gelijkwaardigheid en democratie voor allen en tot solidariteit met de armen en hongerlijders in de wereld, krijgen niet onze steun."@nl³
lpv:spokenAs	substitute; AFET (2007-01-31--2009-07-13)²³ unknown; Socialistische Partij (2004-07-20--2009-07-13)²³ member; EUL/NGL (2004-11-14--2009-07-13)²³ member; TRAN (2007-01-31--2009-07-13)²³ member; Delegation to the EU-Croatia Joint Parliamentary Committee (2004-09-15--2009-07-13)²³ substitute; Delegation for relations with the countries of south-east Europe (2007-03-14--2009-07-13)²³ substitute; DROI (2007-01-31--2009-07-13)²³
lpv:translated text	"Paní předsedající, široce podporovaný důraz na lidská práva je relativně novou záležitostí. V minulosti byly zdrojem tohoto zájmu socialistické a liberální kruhy. Levici zajímalo zejména právo na bydlení, příjem, služby, spolurozhodování, čisté životní prostředí a osvobození od koloniální nadvlády a všechna tato práva nejen pro ty, kteří je využívají, ale zejména pro všechny, kteří ještě nejsou schopni anebo nejsou dostatečně schopni tato práva vykonávat. Liberálové se snažili zejména o osobní svobody a právo podnikat. Pro některé jiné politické síly byla lidská práva méně významná. Dokonce i dnes, kdy jsme svědky širší dohody na významu lidských práv, je mezi ideály a realitou propast. Na základě vlastních zájmů mají nejbohatší a nejdemokratičtější země tendenci upřednostňovat podporu režimů, které zabezpečují dodávky zemního plynu a ropy, a na domácí úrovni se snaží zničit hnutí, která protestují zejména proti zájmům Západu. Uplatňování dvojích norem je výzvou k diskreditaci oprávněné kritiky některých jiných zemí jako zbytečného arogantního zasahování. Ve zprávě paní Valenciano Martínez-Orozcové se správně uvádí, že nekonečné vedení dialogů o lidských právech s neochotnými vládami není platným cílem a že se nesmí dopustit, aby takové dialogy ztroskotaly na nedostatku transparentnosti a demokratické kontroly. Tato zpráva se těší široké podpoře. Pozměňovací a doplňující návrhy byly předloženy především ze strany tří vlámských poslanců ze Skupiny identity, tradice a suverenity v Evropském parlamentu. Nedostatky, které uvádějí, jsou většinou správné, avšak formulace a vynechání, které navrhují, působí dojmem, že v toto případě nejde o hledání řešení, ale o rezignaci na nedostatek výsledků. Věřit, že Evropa by udělala lépe, kdyby se před okolním světem uzavřela s cílem zabezpečit mír a klid, prosperitu a bezpečnost na vlastním území, je iluze. Pozměňovací a doplňující návrhy, které nepřispívají k rovnosti a demokracii pro všechny a k solidaritě s chudými a hladovými, naši podporu nezískají."@cs¹ "Fru formand! Den vægt, der lægges på menneskerettigheder, og som har bred opbakning, er forholdsvis ny. Tidligere var denne interesse især socialdemokratisk eller liberalt inspireret. For de venstreorienterede drejede det sig især om retten til en bolig, indkomst, faciliteter, medbestemmelse, et rent miljø, fred og befrielse fra kolonimagters besættelse, ikke blot for dem, som i forvejen havde ret til det, men især for alle dem, som endnu ikke eller i utilstrækkelig grad kunne gøre denne ret gældende. For liberale drejede det sig især om individuelle frihedsrettigheder og retten til udøvelse af selvstændige erhverv. For visse andre politiske kræfter var menneskerettigheder mindre vigtige. Også nu, hvor der i højere grad end tidligere er enighed om menneskerettighedernes betydning, er der stadig en kløft mellem ideal og virkelighed. Af egeninteresse er de rigeste og mest demokratiske stater tilbøjelige til i resten af verden at støtte regimer, som kan garantere tilførsel af gas og olie, og som inden for deres egne grænser forsøger at tilintetgøre bevægelser, som kolliderer med vestlige interesser. At være dobbeltmoralsk er en opfordring til at gøre berettiget kritik af visse andre lande mistænkelig og kalde det nyttesløs, arrogant indblanding. Valenciano Martínez-Orozco-betænkningen peger med rette på, at det ikke kan være et mål at fortsætte dialoger om menneskerettighederne med uvillige regeringer i én uendelighed, og at sådanne dialoger heller ikke må køre fast i manglende gennemsigtighed og demokratisk kontrol. Om denne betænkning er der bred enighed. Ændringsforslagene til den kommer fortrinsvis fra tre flamske medlemmer af ITS-Gruppen. De mangler, som disse har konstateret, er i det store og hele berettigede, men deres formuleringer og det, de vil have fjernet, giver indtryk af, at det ikke drejer sig om at søge løsninger, men om, at de affinder sig med et manglende resultat. Det er en illusion at tro, at det er bedre, at Europa lukker af for omverdenen for på den måde at sikre ro, velfærd og sikkerhed på vores eget område. Ændringsforslag, som ikke bidrager til ligeværdighed og demokrati for alle og til solidaritet med verdens fattige og dem, der sulter, støtter vi ikke."@da² "Frau Präsidentin! Die Betonung der Menschenrechte, die breite Unterstützung findet, ist relativ neu. Früher kamen die Anstöße dazu hauptsächlich aus dem sozialistischen oder liberalen Lager. Für die Linke ging es in erster Linie um das Recht auf Wohnraum, Einkommen, Vergünstigungen, Mitspracherechte, eine saubere Umwelt, Frieden und Befreiung von kolonialer Besatzung, und zwar nicht nur für diejenigen, die ein solches Recht bereits genießen, sondern insbesondere für all jene, denen die Wahrnehmung dieses Rechts noch nicht oder in unzureichendem Maße möglich ist. Den Liberalen war es primär um individuelle Freiheiten und um das Recht des Unternehmertums zu tun. Für diverse andere politische Kräfte hatten Menschenrechte einen geringeren Stellenwert. Auch heute, da über die Bedeutung der Menschenrechte größeres Einvernehmen herrscht als vorher, besteht nach wie vor eine Kluft zwischen Anspruch und Wirklichkeit. Aus Eigeninteresse neigen die reichsten, demokratischsten Länder dazu, vorrangig jene Regime zu unterstützen, die ihre Versorgung mit Erdgas und Erdöl gewährleisten und mit westlichen Interessen kollidierende Bewegungen im Inland zu eliminieren versuchen. Mit zweierlei Maß messen bedeutet eine Einladung dazu, berechtigte Kritik an anderen Ländern als unnütze, arrogante Einmischung zu beargwöhnen. Der Bericht Valenciano Martínez-Orozco weist ganz richtig darauf hin, dass das Ziel nicht darin bestehen kann, Menschenrechtsdialoge mit politischen Führungen, die keine echte Bereitschaft zu erkennen geben, auf unbegrenzte Zeit zu führen, und dass solche Menschenrechtsdialoge nicht an mangelnder Transparenz und demokratischer Kontrolle scheitern dürfen. Über diesen Bericht besteht breite Übereinstimmung; die eingereichten Änderungsanträge stammen vornehmlich von drei flämischen Mitgliedern der Fraktion Identität, Tradition, Souveränität. Darin werden zwar weitgehend zutreffende Defizite festgestellt, die vorgeschlagenen Formulierungen und Streichungen erwecken jedoch den Eindruck, dass es nicht darum geht, nach Lösungen zu suchen, sondern sich damit abzufinden, dass keine Ergebnisse erzielt worden sind. Es ist eine Illusion zu glauben, für Europa wäre es besser, sich von der übrigen Welt zu isolieren, um damit Frieden und Ruhe, Wohlstand und Sicherheit im eigenen Gebiet zu gewährleisten. Änderungsvorschläge, die nicht zur Gleichstellung und zur Demokratie für alle sowie zur Solidarität mit den Armen und Hungerleidenden in der Welt beitragen, finden nicht unsere Zustimmung."@de⁹ "Κυρία Πρόεδρε, η ευρέως υποστηριζόμενη έμφαση στα ανθρώπινα δικαιώματα είναι σχετικώς νέα. Προηγουμένως, η έμφαση αυτή ήταν κυρίως απόρροια σοσιαλιστικής ή φιλελεύθερης έμπνευσης. Την Αριστερά απασχολούσε κυρίως το δικαίωμα στη στέγη, το εισόδημα, οι διευκολύνσεις, η συναπόφαση, ένα υγιές περιβάλλον, η ειρήνη και η απελευθέρωση από τον αποικιακό ζυγό – όλα αυτά όχι μόνο γι’ αυτούς που ήδη απολάμβαναν το δικαίωμα σε αυτά, αλλά ιδίως για όλους όσοι δεν μπορούσαν ακόμα ή δεν μπορούσαν επαρκώς να ασκήσουν αυτό το δικαίωμα. Τους φιλελεύθερους απασχολούσαν κυρίως οι ατομικές ελευθερίες και το δικαίωμα του επιχειρείν. Για ορισμένες άλλες πολιτικές δυνάμεις, τα ανθρώπινα δικαιώματα ήταν λιγότερο σημαντικά. Ακόμη και τώρα που υπάρχει μεγαλύτερη συμφωνία σε σύγκριση με πριν σχετικά με τη σημασία των ανθρωπίνων δικαιωμάτων, εξακολουθεί να υπάρχει χάσμα μεταξύ των ιδεωδών και της πραγματικότητας. Ενεργώντας υποκινούμενες από ίδιον συμφέρον, οι πλουσιότερες, πιο δημοκρατικές χώρες τείνουν να παρέχουν στήριξη κατά προτεραιότητα σε καθεστώτα που τους εξασφαλίζουν τον εφοδιασμό τους σε φυσικό αέριο και πετρέλαιο και επιχειρούν στο εσωτερικό τους μέτωπο να συντρίψουν τα κινήματα που αντιβαίνουν περισσότερο στα δυτικά συμφέροντα. Η εφαρμογή δύο μέτρων και δύο σταθμών δίνει αφορμή να απαξιώνεται η δικαιολογημένη κριτική ορισμένων άλλων χωρών ως περιττή, αλαζονική ανάμειξη. Η έκθεση Valenciano Martínez-Orozco ορθώς επισημαίνει ότι η αέναη επιδίωξη των διαλόγων για τα ανθρώπινα δικαιώματα με απρόθυμες κυβερνήσεις δεν είναι έγκυρος στόχος και ότι αυτού του είδους οι διάλογοι δεν πρέπει να εγκαταλείπονται στο τέλμα της έλλειψης διαφάνειας και δημοκρατικού ελέγχου. Αυτή η έκθεση χαίρει ευρείας συναίνεσης• οι προτεινόμενες τροπολογίες προέρχονται καταρχάς από τους τρεις φλαμανδούς βουλευτές της Ομάδας «Ταυτότητα, Παράδοση, Κυριαρχία» στο Ευρωπαϊκό Κοινοβούλιο. Οι ελλείψεις που επισημαίνουν είναι στην πλειονότητά τους ορθές, οι διατυπώσεις και οι απαλείψεις όμως που προτείνουν δίνουν την εντύπωση ότι αυτό δεν είναι θέμα αναζήτησης λύσεων, αλλά παραιτημένης αποδοχής της έλλειψης αποτελεσμάτων. Είναι αυταπάτη να πιστεύει κανείς ότι η Ευρώπη θα ήταν καλύτερο να περιχαρακωθεί σε απόσταση από τον υπόλοιπο κόσμο για να διασφαλίσει την ειρήνη και την ηρεμία, την ευημερία και την ασφάλεια στην επικράτειά της. Οι τροπολογίες που δεν συμβάλλουν στην ισότητα και τη δημοκρατία για όλους και στην αλληλεγγύη με τους φτωχούς και πεινασμένους του κόσμου δεν θα χαίρουν της υποστήριξής μας."@el¹⁰ "Madam President, the widely supported emphasis on human rights is relatively new. Previously, this emphasis chiefly derived from socialist or liberal inspiration. The left was mainly concerned with the right to housing, income, facilities, codecision, a healthy environment, peace and liberation from colonial occupation – and all this not only for those already enjoying the right to it, but particularly for all those not yet able, or insufficiently able, to exercise that right. Liberals were chiefly concerned with individual freedoms and the right of entrepreneurship. For some other political forces, human rights were less important. Even now that there is greater agreement than before on the importance of human rights, there is still a gap between ideals and reality. Acting out of self-interest, the richest, most democratic countries tend to prioritise support to regimes that guarantee supplies of gas and oil and attempt at domestic level to destroy the movements that conflict most with Western interests. Applying double standards is an invitation to discredit justified criticism of some other countries as useless, arrogant interference. The Valenciano Martínez-Orozco report rightly points out that endlessly pursuing human rights dialogues with reluctant governments is not a valid objective, and that such dialogues must not be allowed to founder in a lack of transparency and democratic control. This report enjoys a broad consensus; the suggested amendments primarily originate from three Flemish Members from the Identity, Tradition and Sovereignty Group in the European Parliament. The shortcomings they identify are mostly correct, but the wordings and deletions they suggest give the impression that this is not a matter of seeking solutions, but of being resigned to the lack of results. It is an illusion to believe that Europe would be better to shut itself off from the rest of the world in order to guarantee peace and quiet, prosperity and security on its own territory. Amendments that do not contribute to equality and democracy for all and to solidarity with the poor and hungry of the world will not have our support."@en⁴ "Señora Presidenta, el énfasis en los derechos humanos, que recibe un apoyo tan mayoritario, es relativamente nuevo. Antes, este énfasis procedía principalmente de ideologías socialistas o liberales. La izquierda se preocupaba esencialmente del derecho a la vivienda, a unos ingresos, a los servicios, a la codecisión, a un entorno saludable, a la paz y a la liberación de la ocupación colonial; y no sólo para aquéllos que ya disfrutaban de esos derechos, sino en especial para los que aún no tenían la posibilidad, o una posibilidad insuficiente, de ejercerlos. Los liberales se centraban esencialmente en las libertades individuales y en el derecho a las iniciativas empresariales. Para algunas otras fuerzas políticas, los derechos humanos eran menos importantes. Incluso ahora que hay un mayor consenso que antes sobre la importancia de los derechos humanos, aún existe una brecha entre los ideales y la realidad. Los países más ricos y más democráticos actúan basándose en sus propios intereses y tienden a dar prioridad al apoyo a los regímenes que garantizan los suministros de gas y petróleo y a nivel interno intentan destruir los movimientos que más entran en conflicto con los intereses occidentales. Aplicar un doble rasero es una invitación a desacreditar críticas justificadas a otros países y conseguir que éstas se consideren interferencias inútiles y arrogantes. El Informe Valenciano Martínez-Orozco señala acertadamente que mantener diálogos interminables sobre derechos humanos con gobiernos reticentes no es un objetivo válido y que no debe permitirse que dichos diálogos caigan en la falta de transparencia y control democrático. Este informe goza de un amplio consenso: las enmiendas que se ha propuesto proceden principalmente de los tres diputados flamencos al Parlamento Europeo del Grupo Identidad, Tradición y Soberanía. Las deficiencias que han identificado son en su mayor parte correctas, pero las formulaciones y supresiones que proponen dan la impresión de que no se trata de buscar soluciones sino de resignarse a la falta de resultados. Creer que para Europa sería mejor aislarse del resto del mundo para de ese modo conseguir paz, tranquilidad, prosperidad y seguridad en su propio territorio no es más que una ilusión. Las enmiendas que no contribuyan a la igualdad y la democracia para todos y a la solidaridad con los pobres y hambrientos del mundo no tendrán nuestro apoyo."@es²¹ "Proua juhataja, laialdane toetuse rõhutamine inimõigustele on suhteliselt uus nähtus. Varasemal ajal rõhutati inimõiguste aspekti peamiselt sotsialistidest ja liberaalidest inspireeritult. Vasakpoolsed olid peamiselt mures seoses õigusega eluasemele, sissetulekule, vahenditele, kaasotsustamisele, tervislikule keskkonnale, rahule ja vabanemisele koloniaalsest okupatsioonist – ja seda kõike mitte ainult nendele, kellel juba on kõik need õigused, vaid eriti nendele, kellel puudusid need õigused kas osaliselt või täielikult. Liberaale huvitasid peamiselt individuaalsed vabadused ja õigus ettevõtlusele. Mõnedele teistele poliitilistele jõududele olid inimõigused vähem tähtsad. Isegi nüüd, kui inimõiguste olulisus omab laiemat heakskiitu, valitseb siiski lõhe ideaalide ja reaalsuse vahel. Lähtudes isiklikest huvidest, kõige rikkamad, kõige demokraatlikumad riigid kipuvad eelistama režiimide toetamist, mis kindlustavad gaasi ja nafta tarnete olemasolu ja püüavad siseriiklikult lõhkuda liikumisi, mis on vastuolus Lääne huvidega. Topeltstandardite rakendamine on kutse diskrediteerida õigustatud kriitikat mõnede riikide suhtes, kui kasutut jõhkrat sekkumist siseasjadesse. Valenciano Martinez-Orozco raport juhib õigustatult tähelepanu asjaolule, et lõpmatult dialoogi pidades tõrkuvate valitsustega ei saa olla väärtuslik eesmärk, ning et selliseid dialooge ei tohi lubada sündida läbipaistvuse ja demokraatliku kontrolli puudumisel. Raport omab laialdast konsensust; soovitatud muudatusettepanekud on pärit peamiselt Euroopa Parlamendi fraktsiooni Identiteet, Traditsioon, Suveräänsus flaamlastest liikmetelt. Puudujäägid, millele nad viitavad, on enamasti korrektsed, kuid sõnastus ja mahatõmbamised, mida nad soovitavad, jätavad mulje, et küsimus ei ole lahenduste otsimises, vaid tulemuste puudumises. On vaid ettekujutus uskuda, et Euroopal oleks parem sulgeda end ülejäänud maailma eest, et tagada rahu ja vaikus, heaolu ja turvalisus oma territooriumil. Muudatusettepanekud, mis ei aita kaasa võrdsusele ja demokraatiale ning solidaarsusele maailma vaeste ja näljastega, ei saa meie toetust."@et⁵ "Arvoisa puhemies, laajan kannatuksen saanut ihmisoikeuksien korostaminen on suhteellisen uutta. Aiemmin kannatus kumpusi lähinnä sosiaalisesta tai liberaalista innoituksesta. Vasemmisto oli kiinnostunut pääasiassa oikeudesta asuntoon, tuloihin, palveluihin, päätöksentekoon, terveelliseen asuinympäristöön, rauhaan ja vapautumiseen kolonialismin ikeestä – kaikesta tästä niiden puolesta, joilla nämä oikeudet jo ovat, mutta myös etenkin niiden puolesta, jotka eivät vielä voi ollenkaan tai riittävästi hyödyntää näitä oikeuksia. Liberaaleja kiinnostivat lähinnä yksilöiden vapaudet ja oikeus yrittäjyyteen. Monelle muulle poliittiselle puolueelle ihmisoikeudet olivat toisella sijalla. Vaikka ihmisoikeuksien tärkeydestä vallitsee nykyään suurempi yksimielisyys kuin koskaan, ihanteiden ja todellisuuden välillä on yhä kuilu. Kaikkein rikkaimmat ja demokraattisimmat maat toimivat omien etujensa nimissä ja pyrkivät asettamaan etusijalle tuen hallituksille, jotka takaavat kaasu- ja öljytoimitukset ja jotka kotimaassaan yrittävät tukahduttaa liikkeitä, jotka ovat eniten ristiriidassa lännen etujen kanssa. Kaksinaamaisuus kehottaa saattamaan joidenkin maiden oikeutetun arvostelun huonoon valoon tarpeettomana ja ylimielisenä puuttumisena toisen valtion asioihin. Elena Valenciano Martínez-Orozcon mietinnössä huomautetaan perustellusti, että loputtomat pyrkimykset käydä ihmisoikeusvuoropuhelua vastahakoisten hallitusten kanssa ei ole perusteltu tavoite ja ettei ihmisoikeusvuoropuhelujen pidä antaa kariutua avoimuuden ja demokraattisen valvonnan puutteeseen. Mietintö nauttii laajaa kannatusta: esitetyt tarkistukset ovat peräisin lähinnä kolmelta Euroopan Identiteetin, perinteiden ja itsenäisyyden puolustajien ryhmään kuuluvalta flaamilaiselta jäseneltä. Heidän mainitsemansa puutteet pitävät suurimmaksi osaksi paikkansa, mutta heidän ehdottamansa sanamuodot ja poistot antavat vaikutelman, ettei kyse ole ratkaisujen etsinnästä vaan tulosten puuttumisen hyväksymisestä. On väärin luulla, että Euroopan olisi parempi sulkeutua muulta maailmalta saavuttaakseen rauhan, vaurauden ja turvallisuuden alueellaan. Tarkistukset, joilla ei edistetä kaikkien tasa-arvoa ja demokratiaa tai maailman köyhien ja nälkäänäkevien ymmärtämistä, eivät saa tukeamme."@fi⁷ "(NL) Madame la Présidente, le soutien massif de l’attention particulière portée aux droits de l’homme est relativement nouveau. Auparavant, ce soutien était principalement d’inspiration socialiste ou libérale. La gauche était principalement concernée par le droit au logement, au revenu, aux infrastructures, à la codécision, à un environnement sain, à la paix et à la libération de l’occupation territoriale – et pas seulement pour ceux qui jouissent déjà de ces droits, mais surtout pour tous ceux qui ne sont pas encore, ou pas suffisamment, en mesure d’exercer ces droits. Les libéraux étaient quant à eux principalement concernés par les libertés individuelles et le droit d’entreprendre. Pour d’autres forces politiques, les droits de l’homme revêtaient moins d’importance. Bien qu’il y ait aujourd’hui un plus grand consensus quant à l’importance des droits de l’homme, il reste un fossé entre les idéaux et la réalité. Agissant dans leur intérêt, les pays démocratiques les plus riches ont tendance à donner leur soutien en priorité aux régimes qui garantissent l'approvisionnement en gaz et en pétrole et essaient sur le plan national de saper les mouvements qui entrent le plus en conflit avec les intérêts occidentaux. L’application de doubles normes incite à invalider des critiques émises à juste titre par d’autres pays en les plaçant au rang d’interférence inutile et arrogante. Le rapport Valenciano Martínez-Orozco souligne à juste titre que la poursuite continuelle de dialogues sur les droits de l’homme avec des États réticents n’est pas un objectif valable, et qu'on ne peut pas permettre que de tels dialogues sombrent dans un manque de transparence et de contrôle démocratique. Ce rapport fait l’objet d’un vaste consensus; les amendements proposés émanent principalement de trois membres flamands du groupe Identité, Tradition, Souveraineté au Parlement européen. Les lacunes qu’ils identifient sont dans l'ensemble correctes, mais la formulation et les suppressions qu'ils proposent donnent l'impression qu'il n'est pas question de trouver des solutions, mais de nous résigner au manque de résultats. Il est illusoire de penser que l'Europe ferait mieux de se fermer au reste du monde pour garantir la paix et la quiétude, la prospérité et la sécurité sur son propre territoire. Les amendements qui ne contribuent pas à l’égalité et à la démocratie pour tous et à la solidarité envers les pauvres et les affamés de ce monde ne jouiront pas de notre soutien."@fr⁸ "Elnök asszony! Az emberi jogokra helyezett, széles körben támogatott hangsúly viszonylag új keletű. Korábban ez a hangsúly főleg szocialista vagy liberális érzelmekből fakadt. A baloldalt főként a lakhatáshoz, a jövedelemhez, a lehetőségekhez, az együttdöntéshez, az egészséges környezethez, a békéhez való jog és a gyarmati megszállások alóli felszabadítás érdekelte – és nemcsak az ehhez való jogot már élvezők számára, hanem különösen mindazok számára, akik még nem tudják vagy nem megfelelően tudják gyakorolni azt a jogot. A liberálisokat főleg az egyéni szabadságok és a vállalkozáshoz való jog érdekelte. Más politikai erők számára az emberi jogok kevésbé voltak fontosak. Még most is, amikor a korábbinál nagyobb egyetértés övezi az emberi jogok jelentőségét, rés van az ideák és a valóság között. Önös érdekből eljárva, a leggazdagabb, legdemokratikusabb országok hajlamosak arra, hogy prioritásként kezeljék olyan rezsimek támogatását, amelyek garantálják a földgáz- és kőolaj-ellátást és amelyek megkísérlik hazai szinten megsemmisíteni azokat a mozgalmakat, amelyek a leginkább ütköznek a nyugati érdekekkel. A kettős mérce alkalmazása felhívás arra, hogy kétségbe vonják néhány másik ország indokolt bírálatát mint hasztalan, arrogáns beavatkozást. A Valenciano Martínez-Orozco-jelentés helyesen mutat rá arra, hogy a vonakodó kormányokkal folytatott, vég nélküli emberi jogi párbeszédek nem képeznek érvényes célkitűzést és hogy nem engedhető meg, hogy az ilyen párbeszédek az átláthatóság és a demokratikus ellenőrzés hiányában megfenekeljenek. Ez a jelentés széles körű konszenzust élvez; a javasolt módosítások elsősorban az Identitás, Hagyomány és Szuverenitás európai parlamenti képviselőcsoport flamand tagjaitól származnak. Az általuk meghatározott hiányosságok javarészt helytállóak, az általuk javasolt megfogalmazások és törlések azonban azt a benyomást keltik, hogy ez nem megoldáskeresés kérdése, hanem az eredmények hiányába való belenyugvás. Illúzió azt hinni, hogy Európa jobban tenné, ha kizárná magát a világ többi részéből a béke és a nyugalom, a jólét és a biztonság saját területén történő garantálása érdekében. A mindenki számára az egyenlőséghez és a demokráciához, valamint a világ szegényeivel és az éhezőivel való szolidaritáshoz hozzá nem járuló módosításokat nem fogjuk támogatni."@hu¹¹ "Signora Presidente, l’ampio consenso riguardo all’importanza data ai diritti umani è una cosa relativamente nuova. In precedenza, questa importanza era fondamentalmente di ispirazione socialista o liberale. La sinistra si concentrava soprattutto sul diritto a un alloggio, al reddito, alle infrastrutture, alla codecisione, a un ambiente salutare, alla pace e alla liberazione dall’occupazione coloniale, e tutto ciò non solo per tutti coloro che già godevano di tali diritti, ma soprattutto per quanti non potevano, o non erano ancora in grado di esercitare tale diritto. I liberali si occupavano soprattutto delle libertà individuali e del diritto all’imprenditoria. Per talune altre forze politiche, i diritti umani erano meno importanti. Anche adesso che vi è un consenso maggiore rispetto a prima sull’importanza dei diritti umani, vi è ancora un divario fra gli ideali e la realtà. I paesi più ricchi e democratici, agendo sulla base dei propri interessi particolari, tendono a sostenere soprattutto regimi che possono garantire forniture di gas e petrolio e in politica interna cercano di distruggere i movimenti che sono in conflitto con gli interessi occidentali. Utilizzando la politica dei due pesi e due misure rischiamo che le nostre giuste critiche nei confronti di certi paesi terzi vengano considerate semplicemente come un’ingerenza inutile e arrogante. La relazione dell’onorevole Valenciano Martínez-Orozco sottolinea, giustamente, che perseguire all’infinito dei dialoghi sui diritti umani con dei governi riluttanti non è un obiettivo valido, e che tali dialoghi non debbono sprofondare in una mancanza di trasparenza e di controllo democratico. La presente relazione gode di un ampio consenso; gli emendamenti proposti derivano principalmente da tre deputati fiamminghi del gruppo “Identità, Tradizione, Sovranità” del Parlamento europeo. Le lacune individuate sono perlopiù corrette, me le formulazioni e le omissioni che propongono danno l’impressione che non si tratti di una ricerca di soluzioni, bensì di una rassegnazione al fatto che non vi sono risultati. E’ un’illusione credere che l’Europa sarebbe un posto migliore se si isolasse dal resto del mondo al fine di garantire sul suo territorio la pace e la calma, il benessere e la sicurezza. Emendamenti che non contribuiscono all’uguaglianza e alla democrazia per tutti, né alla solidarietà con i poveri e con chi soffre la fame nel mondo non avranno il nostro sostegno."@it¹² "Ponia Pirmininke, plačiau remiamas žmogaus teisių akcentavimas yra santykinai naujas dalykas. Anksčiau šis akcentas daugiausia buvo daromas remiantis socialistų ar liberalų idėjomis. Kairiuosius daugiausia domino teisė į būstą, pajamas, galimybes, bendrą sprendimų priėmimą, sveiką aplinką, taiką ir išsilaisvinimą iš kolonijinės priespaudos – ir visa tai domino ne tik tuos, kurie jau turėjo tokią teisę, bet ypač tuos, kurie dar neturėjo galimybės naudotis tokia teise arba jų galimybės buvo nepakankamos. Liberalus daugiausia domino asmens laisvės ir teisė į verslą. Kalbant apie kitas politines jėgas, joms žmogaus teisės nebuvo tokios aktualios. Netgi dabar, kai daug geriau nei anksčiau sutariama apie žmogaus teisių svarbą, idealai ir realybė vis dar skiriasi. Veikdamos savanaudiškai, turtingiausios, demokratiškiausios šalys linkusios labiau remti tuos režimus, kurie garantuoja naftos ir dujų tiekimą ir savo šalyse bando sustabdyti tuos judėjimus, kurie labiausiai prieštarauja Vakarų interesams. Dvigubų standartų taikymas leidžia kai kurios kitoms šalims diskredituoti teisingą kritiką, vadinant ją nereikalingu, arogantišku kišimusi. Valenciano Martínez-Orozco ataskaita teisingai parodo, kad nuolatinės pastangos vykdyti dialogus apie žmogaus teises su to nenorinčiomis valstybėmis nėra tinkamas uždavinys ir kad tokiems dialogams neturi būti leidžiama žlugti trūkstant skaidrumo ir demokratinės kontrolės. Dėl šios ataskaitos sutaria daug politinių jėgų; siūlomus pakeitimus daugiausia suformulavimo trys Europos Parlamento tapatybės, tradicijos ir suverenumo grupės nariai flamandai. Jų nurodyti trūkumai dažniausiai yra teisingi, tačiau jų siūlomos redakcijos ir išbraukimai sudaro įspūdį, kad tai ne sprendimų ieškojimas, bet susitaikymas su rezultatų nebuvimu. Iliuzija manyti, kad Europai būtų geriau užsidaryti nuo likusio pasaulio, kad savo teritorijoje garantuotų taiką ir ramybę, klestėjimą ir saugumą. Mes nepritarsime pakeitimams, kurie neprisideda prie visų žmonių lygybės ir demokratijos ir prie solidarumo su vargstančiais ir alkstančiais pasaulyje."@lt^14,14 "Cienījamā priekšsēdētājas kundze! Plaši atbalstītā tendence likt uzsvaru uz cilvēktiesībām ir salīdzinoši jauna. Agrāk uzsvars uz cilvēktiesībām galvenokārt tika likts pēc sociālistu vai liberāļu ierosmes. Kreisajiem galvenokārt rūpēja tiesības uz mājokli, ienākumiem, atvieglojumiem, koplēmumu, veselīgu vidi, mieru un brīvību no koloniālas okupācijas – un ne tikai attiecībā uz tiem cilvēkiem, kam jau ir tiesības uz to visu, bet īpaši attiecībā uz tiem cilvēkiem, kam vēl to nav vai nav pietiekami daudz iespēju šīs tiesības izmantot. Liberāļiem galvenokārt rūpēja atsevišķas brīvības un tiesības uz uzņēmējdarbību. Dažiem citiem politiskajiem spēkiem cilvēktiesības bija mazāk svarīgas. Pat tagad, kad ir panākta lielāka vienošanās nekā iepriekš par cilvēktiesību nozīmi, vēl joprojām ideālā situācija atšķiras no realitātes. Rīkojoties savās interesēs, visbagātākās, visdemokrātiskākās valstis parasti par prioritāti nosaka atbalstu režīmiem, kas garantē gāzes un naftas piegādi, un cenšas savā valstī iznīcināt kustības, kas ir pretrunā rietumu interesēm. Dubultu standartu piemērošana mudina diskreditēt citu valstu pausto pamatoto kritiku kā veltīgu, augstprātīgu iejaukšanos. savā ziņojumā ir pamatoti norādījusi, ka nebeidzami vest divpusējas sarunas par cilvēktiesību jautājumiem ar neatsaucīgām valdībām nav lietderīgs mērķis un ka šīs sarunas nedrīkst pārtraukt pārredzamības un demokrātiskas pārraudzības trūkuma dēļ. Šis ziņojums ir guvis plašu vienprātību; ierosinātos grozījumus galvenokārt iesniedza trīs deputāti no Beļģijas no Eiropas Parlamenta Identitātes, tradīciju un suverenitātes grupas. Viņu konstatētie trūkumi pārsvarā ir pareizi, taču viņu ierosinātā redakcija un svītrojumi rada iespaidu, ka viņi nemeklē risinājumus, bet gan samierinās ar rezultātu trūkumu. Uzskats, ka Eiropa būtu labāka, ja tā noslēgtos no pārējās pasaules, lai garantētu mieru un klusumu, labklājību un drošību visā tās teritorijā, ir ilūzija. Grozījumi, kas neveicina visu cilvēku vienlīdzību un demokrātiju un solidaritāti pret pasaules nabadzīgajiem un izsalkušajiem, negūs mūsu atbalstu."@lv¹³ "Voorzitter, de breed gedragen aandacht voor mensenrechten is betrekkelijk nieuw. Vroeger was die aandacht er vooral vanuit een socialistische of een liberale inspiratie. Voor links ging het vooral om het recht op huisvesting, inkomen, voorzieningen, meebeslissen, een schoon milieu, vrede en bevrijding van koloniale bezetting, dit alles niet alleen voor diegenen die het recht al hebben, maar vooral voor al diegenen die dat recht nog niet of in onvoldoende mate kunnen uitoefenen. Voor liberalen ging het vooral om individuele vrijheden en het recht op ondernemerschap. Voor sommige andere politieke krachten waren mensenrechten minder belangrijk. Ook nu er meer dan voorheen overeenstemming bestaat over het belang van mensenrechten, blijft er een kloof tussen ideaal en werkelijkheid. Uit eigenbelang hebben de meest rijke en democratische staten de neiging om voor de rest van de wereld steun te geven aan regimes die de aanvoer van gas en olie kunnen garanderen en die binnenslands proberen om bewegingen die met westerse belangen botsen, te vernietigen. Meten met twee maten is een uitnodiging om terechte kritiek op sommige andere landen verdacht te maken als nutteloze, arrogante bemoeizucht. Het verslag Valenciano Martínez-Orozco wijst er terecht op dat het eindeloos voortzetten van mensenrechtendialogen met onwillige regeringen geen doel kan zijn en dat zulke dialogen ook niet mogen vastlopen in een gebrek aan transparantie en democratische controle. Over dit verslag bestaat brede overeenstemming. De amendementen erop zijn voornamelijk afkomstig van drie Vlaamse leden van de ITS-Fractie. De door hen geconstateerde tekortkomingen zijn grotendeels terecht, maar hun formuleringen en schrappingen wekken de indruk dat het niet gaat om het zoeken van oplossingen, maar om berusting in het gebrek aan resultaat. Het is een illusie dat Europa zich beter kan afsluiten van de rest van de wereld om zo rust, welvaart en veiligheid in het eigen gebied te waarborgen. Wijzigingsvoorstellen die niet bijdragen tot gelijkwaardigheid en democratie voor allen en tot solidariteit met de armen en hongerlijders in de wereld, krijgen niet onze steun."@mt¹⁵ "Pani przewodnicząca, szeroko popierany akcent na prawa człowieka jest relatywnie nowy. Wcześniej, akcent ten pochodził głównie z socjalistycznych lub liberalnych inspiracji. Lewica była głównie przejęta prawem do mieszkania, zarobkami, budynkami, współdecydowaniem, zdrowym środowiskiem, pokojem i wyzwoleniem z niewoli kolonialnej, i to wszystko nie tylko dla tych, którzy już korzystali z tych praw, ale przede wszystkim dla tych, którzy jeszcze nie byli w stanie lub byli niedostatecznie w stanie, ażeby wykonywać niniejsze prawa. Liberałowie byli głównie przejęci prawami indywidualnymi i prawem do przedsiębiorczości. Dla innych sił politycznych, prawa człowieka były mniej ważne. Nawet teraz, gdy mamy większe porozumienie niż wcześniej co do znaczenia praw człowieka, w dalszym ciągu istnieje przepaść pomiędzy ideałami i rzeczywistością. Działające w swoim interesie, najbogatsze i najbardziej demokratyczne państwa mają skłonność do priorytetowego traktowania reżimów, które gwarantują dostawy gazu i oleju a na poziomie krajowym próbują zniszczyć ruchy, które są najbardziej sprzeczne z zachodnimi interesami. Stosowanie podwójnych standardów stanowi zachętę do kompromitacji uzasadnionego krytycyzmu innych państw jako bezużyteczną i arogancką ingerencję. Sprawozdanie pani posłanki Valenciano Martínez-Orozco słusznie wskazuje, że dążenie w nieskończoność do dialogów w sprawach praw człowieka z niechętnymi w tym względzie rządami nie jest słusznym celem, i że takim dialogom nie można pozwolić, żeby załamały się z braku przejrzystości i kontroli demokratycznej. Niniejsze sprawozdanie cieszy się szerokim poparciem; sugerowane poprawki pochodzą głównie od trzech flamandzkich posłów z grupy Tożsamość, Tradycja i Suwerenność w Parlamencie Europejskim. Braki, na które poprawki te wskazują są w większości słuszne, ale brzmienie i usunięcia, które sugerują sprawiają raczej wrażenie, że nie chodzi w nich o znalezienie rozwiązania, ale są dowodem na rezygnację z powodu ich braku. Iluzją jest wiara, że Europie byłoby lepiej, jeżeli odcięłaby się od reszty świata w celu zagwarantowania pokoju, spokoju, dobrobytu i bezpieczeństwa na swoim terytorium. Poprawki, które nie przyczyniają się do równości i demokracji dla wszystkich, do solidarności z biednymi i głodnymi na świecie nie otrzymają naszego poparcia."@pl¹⁶ "Senhora Presidente, a amplamente apoiada importância atribuída aos direitos humanos é relativamente nova. No passado, essa importância era sobretudo de inspiração socialista ou liberal. A Esquerda preocupava-se sobretudo com o direito à habitação, a rendimentos, aos serviços, à co-decisão, a um ambiente limpo, à paz e à libertação da ocupação colonial – e tudo isto não só para aqueles que já gozavam desses direitos, mas especialmente para aqueles que ainda não podiam exercer esses direitos, ou não podiam exercê-los de uma forma satisfatória. Os liberais preocupavam-se mormente com as liberdades individuais e a liberdade de empreendimento. Para outras forças políticas, os direitos humanos eram menos importantes. Também agora que há um consenso sobre a importância dos direitos humanos mais alargado do que no passado, continua a existir um fosso entre os ideais e a realidade. Os países mais ricos e mais democráticos tendem, egoisticamente, a apoiar regimes que garantem o aprovisionamento de gás e petróleo e que procuram, a nível interno, destruir os movimentos que mais colidem com os interesses do Ocidente. A aplicação de normas duplas é um convite a que as críticas justas de outros países sejam desvalorizadas como intromissões inúteis e arrogantes. O relatório Valenciano Martínez-Orozco assinala, e com razão, que a perpetuação dos diálogos sobre direitos humanos com governos relutantes não é um objectivo válido e que tais diálogos não podem ficar atolados numa falta de transparência e de controlo democrático. Este relatório goza de um consenso alargado; as alterações propostas provêm essencialmente de três membros flamengos do Grupo Identidade, Tradição, Soberania no Parlamento Europeu. As deficiências que identificam são, na sua maioria correctas, mas as formulações e supressões por eles propostas levam a crer que o objectivo não consiste na procura de soluções, mas na resignação com a ausência de resultados. É uma ilusão pensar que é preferível que a Europa se feche para o resto mundo a fim de garantir paz e tranquilidade, prosperidade e segurança no seu próprio território. As alterações que não contribuem para a igualdade e a democracia para todos e para a solidariedade para com os pobres e os famintos no mundo não contarão com o nosso apoio."@pt¹⁷ "Voorzitter, de breed gedragen aandacht voor mensenrechten is betrekkelijk nieuw. Vroeger was die aandacht er vooral vanuit een socialistische of een liberale inspiratie. Voor links ging het vooral om het recht op huisvesting, inkomen, voorzieningen, meebeslissen, een schoon milieu, vrede en bevrijding van koloniale bezetting, dit alles niet alleen voor diegenen die het recht al hebben, maar vooral voor al diegenen die dat recht nog niet of in onvoldoende mate kunnen uitoefenen. Voor liberalen ging het vooral om individuele vrijheden en het recht op ondernemerschap. Voor sommige andere politieke krachten waren mensenrechten minder belangrijk. Ook nu er meer dan voorheen overeenstemming bestaat over het belang van mensenrechten, blijft er een kloof tussen ideaal en werkelijkheid. Uit eigenbelang hebben de meest rijke en democratische staten de neiging om voor de rest van de wereld steun te geven aan regimes die de aanvoer van gas en olie kunnen garanderen en die binnenslands proberen om bewegingen die met westerse belangen botsen, te vernietigen. Meten met twee maten is een uitnodiging om terechte kritiek op sommige andere landen verdacht te maken als nutteloze, arrogante bemoeizucht. Het verslag Valenciano Martínez-Orozco wijst er terecht op dat het eindeloos voortzetten van mensenrechtendialogen met onwillige regeringen geen doel kan zijn en dat zulke dialogen ook niet mogen vastlopen in een gebrek aan transparantie en democratische controle. Over dit verslag bestaat brede overeenstemming. De amendementen erop zijn voornamelijk afkomstig van drie Vlaamse leden van de ITS-Fractie. De door hen geconstateerde tekortkomingen zijn grotendeels terecht, maar hun formuleringen en schrappingen wekken de indruk dat het niet gaat om het zoeken van oplossingen, maar om berusting in het gebrek aan resultaat. Het is een illusie dat Europa zich beter kan afsluiten van de rest van de wereld om zo rust, welvaart en veiligheid in het eigen gebied te waarborgen. Wijzigingsvoorstellen die niet bijdragen tot gelijkwaardigheid en democratie voor allen en tot solidariteit met de armen en hongerlijders in de wereld, krijgen niet onze steun."@ro¹⁸ "Pani predsedajúca, široko podporovaný dôraz na ľudské práva je relatívne novou záležitosťou. V minulosti boli zdrojom tohto záujmu socialistické a liberálne kruhy. Ľavicu zaujímalo najmä právo na bývanie, príjem, zariadenia, spolurozhodovanie, čisté životné prostredie a liberalizáciu od koloniálnej nadvlády a všetky tieto práva neprislúchajú len tým, ktorí ich využívajú, ale najmä všetkým tým, ktorí ešte nie sú schopní alebo sú len nedostatočne schopní tieto práva využívať. Liberáli sa snažili najmä o osobné slobody a právo podnikať. Pre niektoré iné politické sily boli ľudské práva menej významné. Dokonca aj dnes, keď sme svedkami najširšej dohody na význame ľudských práv, je medzi ideálmi a realitou priepasť. Na základe vlastných záujmov majú najbohatšie, najdemokratickejšie krajiny tendenciu uprednostňovať podporu režimov, ktoré zabezpečujú dodávky zemného plynu a ropy a na domácej úrovni sa snažia zničiť hnutia, ktoré protestujú najmä proti záujmom Západu. Uplatňovanie dvojitých štandardov je pozvánkou na diskreditáciu oprávnenej kritiky niektorých iných krajín ako zbytočného arogantného zasahovania. V správe pani Valenciano Martínez-Orozcovej sa správne uvádza, že nekonečné vedenie dialógov o ľudských právach s neochotnými vládami nie je právoplatným cieľom a že sa nesmie dopustiť, aby takéto dialógy stroskotali na nedostatku transparentnosti a demokratickej kontroly. Táto správa sa teší širokej podpore. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli predovšetkým predložené zo strany troch flámskych poslancov zo Skupiny identity, tradície a suverenity v Európskom parlamente. Nedostatky, ktoré uvádzajú, sú väčšinou správne, avšak formulácie a vynechania, ktoré navrhujú pôsobia dojmom, že v tomto prípade nejde o hľadanie riešení, ale o rezignáciu na nedostatok výsledkov. Veriť, že Európa by urobila lepšie, keby sa pred okolitým svetom uzavrela, s cieľom zabezpečiť mier a pokoj, prosperitu a bezpečnosť na vlastnom území, je ilúzia. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. ktoré neprispievajú k rovnosti a demokracii pre všetkých a k solidarite s chudobnými a hladujúcimi sveta, našu podporu nezískajú."@sk¹⁹ "Gospa predsednica, široko sprejet poudarek na človekovih pravicah je sorazmerno nov pojav. Pred tem so človekove pravice poudarjali predvsem socialisti in liberalci. Levica se je ukvarjala zlasti s pravico do stanovanja, dohodki, sredstvi, soodločanjem, zdravim okoljem, mirom in osvoboditvijo izpod kolonialne oblasti, in sicer ne le za tiste, ki že imajo te pravice, ampak za tiste, ki te pravice še nimajo ali pa je ne morejo ustrezno uživati. Liberalci so se ukvarjali zlasti z individualnimi svoboščinami in pravico do podjetništva. Za nekatere druge politične skupine so bile človekove pravice manj pomembne. Tudi zdaj, ko je soglasje glede pomena človekovih pravic večje, obstaja razkorak med ideali in resničnostjo. Najbogatejše in najbolj demokratične države so zaradi lastnih interesov nagnjene k dajanju prednosti podpori za režime, ki zagotavljajo oskrbo z nafto in plinom ter želijo na domači ravni uničiti vsa gibanja, ki so najbolj v nasprotju z interesi Zahoda. Uporaba dvojnih meril povzroča, da se upravičene kritike nekaterih drugih držav označuje kot nekoristno in predrzno vmešavanje. Poročilo gospe Valenciano Martínez-Orozco pravilno poudarja, da brezkončno nadaljevanje dialogov o človekovih pravicah s temu nenaklonjenimi vladami ni ustrezen cilj ter da takšni dialogi ne smejo povzročiti slabe preglednosti in demokratičnega nadzora. To poročilo je široko in soglasno sprejeto; predloge sprememb so vložili zlasti trije flamski poslanci iz skupine Identiteta, tradicija in suverenost v Evropskem parlamentu. Pomanjkljivosti, ki jih ugotavljajo, so v večini resnične, vendar se glede na besedilo in črtanje, ki ga predlagajo, zdi, da ne gre za iskanje rešitev, ampak sprejemanje odsotnosti rezultatov. Zmotno je verjeti, da bi bilo za Evropo bolje, če bi se zaprla pred ostalim svetom ter zagotovila mir in red, blaginjo in varnost na svojem ozemlju. Predlogov sprememb, ki ne prispevajo k enakosti in demokraciji za vse ter k solidarnosti z revnimi in lačnimi prebivalci sveta, ne bomo podprli."@sl²⁰ "Fru talman! Det breda stödet med tyngdpunkt på mänskliga rättigheter är något relativt nytt. Tidigare betonades dessa frågor huvudsakligen av socialistiska eller liberala grupper. Vänstersidan var främst inriktad på rätten till bostad, inkomst, bekvämligheter, medbestämmande, en hälsosam miljö, fred och befrielse från kolonial ockupation – och allt detta inte bara för dem som redan åtnjöt dessa rättigheter, utan särskilt för alla dem som ännu inte kan utöva dessa rättigheter eller endast kan göra det i begränsad utsträckning. Liberalerna var huvudsakligen inriktade på individens rättigheter och rätten till företagande. För vissa andra politiska krafter var de mänskliga rättigheterna mindre viktiga. Även nu när det råder större enighet än någonsin tidigare om de mänskliga rättigheternas betydelse finns det fortfarande en skillnad mellan idealen och verkligheten. De rikaste och mest demokratiska länderna handlar i eget intresse och tenderar att prioritera stöd till regimer som garanterar gas- och oljeleveranser och de försöker på nationell nivå krossa de rörelser som är mest i strid med västerländska intressen. Att tillämpa dubbla måttstockar är ett sätt att avfärda motiverad kritik från vissa länder med att den är meningslös, arrogant inblandning. I betänkandet av Elena Martínez-Orozco påpekas med rätta att långdragna dialoger om mänskliga rättigheter med ovilliga regeringar inte är ett meningsfullt mål och att sådana dialoger inte får tillåtas att stranda på grund av bristande öppenhet och demokratisk kontroll. Det råder bred enighet om betänkandet. De ändringsförslag som har lagts fram kommer huvudsakligen från tre flamländska ledamöter från gruppen Självständighet/demokrati i Europaparlamentet. De brister som de identifierar är för det mesta korrekta, men de formuleringar och de strykningar de föreslår ger intryck av att det inte är fråga om att försöka nå lösningar, utan att det handlar om att ge upp på grund av bristande resultat. Det är en illusion att tro det skulle vara bättre för Europa att avskärma sig från resten av världen för att garantera lugn och ro, välstånd och trygghet på det egna territoriet. Ändringsförslag som inte bidrar till jämställdhet och demokrati för alla och solidaritet med de fattiga och hungriga människorna i världen får inte vårt stöd."@sv²²
lpv:unclassifiedMetadata	"Elena Valenciano Martínez-Orozco"¹³ "Erik Meijer (GUE/NGL ). –"^18,15,8