Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2007-09-05-Speech-3-013"
| Predicate | Value (sorted: default) |
|---|---|
| rdf:type | |
| dcterms:Date | |
| dcterms:Is Part Of | |
| dcterms:Language | |
| lpv:document identification number |
"en.20070905.2.3-013"6
|
| lpv:hasSubsequent | |
| lpv:speaker | |
| lpv:spoken text |
"Voorzitter, eigenlijk is mijn belangrijkste vraag aan de Raad of de Raad zich feilbaar acht. Is het mogelijk dat de Raad wel eens fouten maakt of is de Raad alwetend? Denkt u dat alle maatregelen die de laatste jaren genomen zijn in de strijd tegen terreur altijd de juiste maatregelen waren? En staat echt boven alle twijfel verheven dat er geen buitenproportionele inbreuken zijn gedaan op burgerrechten? Nou, als de Raad onfeilbaar is dan is er natuurlijk geen noodzaak voor een evaluatie, maar als u gelooft in mogelijk voortschrijdend inzicht, dan wel. Ik hoor ook graag van u in de loop van het debat of u bepaalde maatregelen vindt ontbreken, bepaalde maatregelen waarvan u nu denkt dat we daar eigenlijk wel behoefte aan hebben maar die nog niet zijn genomen. Staan er nu ook maatregelen op stapel? Volgens het Europees recht zijn inbreuken op burgerrechten toegestaan, maar ze zijn alleen te rechtvaardigen als ze noodzakelijk, proportioneel en effectief zijn en als mensen zich ook kunnen wapenen tegen misbruik. Ik zou graag van de Raad een evaluatie willen van alle maatregelen van de laatste jaren en ook een toetsing van die maatregelen op deze criteria. Kunt u dat zo meteen toezeggen?
Laat ik u wat punten aanreiken die toe zijn aan grondige evaluatie. Allereerst op het punt van misbruik: kunnen burgers niet onbedoeld het slachtoffer worden? Hierbij wil ik als voorbeeld de totstandkoming van de lijsten voor terreurverdachten aanhalen. De vraag daarbij is niet alleen hoe je erop komt, maar ook hoe je er weer vanaf komt. Want stel dat je naam op deze lijsten voorkomt. Alle bezittingen en banktegoeden worden dan bevroren, maar de autoriteiten gaan niet automatisch over tot vervolging. Er komt dus geen rechtzaak waarbij bewijzen aan de orde komen. Het principe dat je onschuldig bent totdat het tegendeel is bewezen, wordt losgelaten. Maar let wel, ik kan me wel voorstellen dat je eerst banktegoeden bevriest voordat je dat aan mensen bekend maakt, anders flitst dat geld gelijk naar de andere kant van de wereld. Ik kan me echter niet voorstellen dat we accepteren dat mensen op lijsten blijven staan en dus gestraft blijven worden, zonder dat hun schuld vaststaat. Dat is een omkering van bewijslast in strafrecht die onacceptabel is. Nu heeft het Gerecht van eerste aanleg al een aantal keren gezegd dat de procedure moet worden aangepast. Op 11 juli was al geoordeeld dat de stichting Al-Aqsa en José Maria Sison op onrechtmatige wijze op de lijst zijn gezet. Ik zou graag van de Raad horen welke lessen hij heeft getrokken uit deze gerechtelijke uitspraken en of hij bereid is de besluitvorming over de samenstelling van deze lijsten te wijzigen of te evalueren en ook te kijken naar de mogelijkheden voor individuen om hun recht te halen.
Dan over de effectiviteit. Zijn maatregelen effectief? Laat ik daar de maatregelen over de vloeistoffen als voorbeeld nemen. Meer dan een miljoen mensen in Europa hannesen ook vandaag nog met plastic zakjes voordat ze hun vliegtuig ingaan. Braaf doen ze daar die 100 ml-flesjes in - vaak eindigen ze ook in de afvalemmer omdat je weer vergeten was wat de regel was - en de burgerrechten worden niet heel ernstig geschonden en misbruik is ook wel te overzien. Maar is de maatregel nu ook effectief? Is de Raad bereid dit ook te beoordelen op basis van wetenschappelijk bewijs?
Dan kom ik bij het kopje proportioneel. Zijn maatregelen proportioneel? Een belangrijk punt ook voor een evaluatie. Laat ik als voorbeeld de passagiersgegevens nemen, het akkoord met de Verenigde Staten. Ook mijn fractie kan zich prima voorstellen dat landen willen weten wie binnenkomt. Het grote probleem is niet zozeer dat er buitensporig veel gegevens worden gevraagd, maar dat ze voor heel veel verschillende doelen kunnen worden gevraagd. De Raad zegt steeds ter rechtvaardiging van zo’n maatregel dat dit allemaal noodzakelijk is in de strijd tegen terrorisme. Maar de gegevens kunnen ook gebruikt worden voor andere zaken “
”, zoals in het akkoord staat. Dus is het theoretisch mogelijk dat het niet alleen om terreurbestrijding gaat, maar ook om het aanpakken van de fietsendiefstal of de bankfraude. Is het proportioneel om het daarvoor te gebruiken? Bent u bereid ook op die basis dit akkoord tegen het licht te houden?
Als laatste de noodzakelijkheid. Mijn fractie was bijvoorbeeld tegen de opslag van verkeersgegevens voor een periode tot twee jaar, maar de meerderheid van dit Huis was daar wel voor. Maar alle gegevens die ik tot nu toe heb gezien tonen dat gegevens vooral tot drie maanden heel effectief en noodzakelijk zijn. Bent u bereid te onderzoeken of er nu echt gebruik is gemaakt van gegevens die langer worden opgeslagen dan drie maanden? Kortom, bent u bereid een evaluatie te doen op basis van de criteria effectiviteit, proportionaliteit, noodzakelijkheid en ook na te gaan of er een mogelijkheid is om misbruik tegen te gaan?
Laatste punt voor een evaluatie is de houding van de Raad ten aanzien van mensenrechtenschendingen binnen de Europese Unie ten aanzien van de CIA-activiteiten. We hebben daar als Europees Parlement zo goed mogelijk onderzoek verricht en ik vind het schandalig dat we daar nooit een commentaar van de Raad op hebben gehoord. U kunt zeggen wat u ervan vindt, wat u van het rapport waar vindt en wat niet, en wat voor maatregelen u wilt nemen. Bent u bereid een reactie te geven op het verslag-Fava of blijft u volharden in uw stilte?"@nl3
|
| lpv:spokenAs | |
| lpv:translated text |
"Pane předsedo, mou nejdůležitější otázkou určenou Radě je otázka, zda sebe sama považuje za chybující. Dokážeme si představit, že Rada občas udělá chybu nebo ne? Je vševědoucí? Domnívá se Rada, že všechna opatření, která byla v nedávné minulosti přijata v oblasti potírání terorismu, jsou správná? Je rovněž skutečně nezpochybnitelné, že nedošlo k žádnému nepřiměřenému porušení občanských práv? Pokud je Rada neomylná, znamená to, že není potřeba hodnotit, ale pokud věří, že problému rozumí lépe, potom je hodnocení potřebné. Byla bych ráda, kdyby nás Rada během diskuse informovala, zda existují nějaká zvláštní opatření, o nichž se domnívá, že chybějí, konkrétní opatření, která v současné době považuje za nevyhnutelná a která dosud nebyla přijata. Plánuje se vůbec v současnosti přijetí nějakých opatření? Evropské právo povoluje porušení občanských práv, avšak pouze za předpokladu, že toto porušení splní kritéria nevyhnutelnosti, přiměřenosti a účinnosti, a za předpokladu, že lidé jsou schopni odolat jeho zneužívání. Ráda bych viděla hodnocení Rady týkající se všech opatření přijatých v nedávné minulosti a také přezkum souladu těchto opatření s uvedenými kritérii. Může nám to dnes Rada přislíbit?
Dovolte mi, abych zdůraznila několik hledisek, které je nutno komplexně zhodnotit. V prvé řadě jde o hledisko zneužití. Nedokážete si představit, že by se občané mohli stát náhodnými oběťmi? Jako příklad bych ráda uvedla sestavení seznamu osob podezřelých z terorismu. V této souvislosti nejde pouze o způsob, jakým jsou osoby a organizace do těchto seznamů začleněny, ale i o způsob, jakým z nich jsou jejich jména a názvy vyškrtnuty. Představte si, že se na takovýchto seznamech objeví vaše jméno. Všechna vaše aktiva, všechny vaše bankovní vklady budou zmrazeny, avšak úřady vás nebudou automaticky trestně stíhat. Znamená to, že se nebude konat žádné soudní řízení, v němž by bylo možno předložit důkazy. Presumpce neviny do chvíle, kdy je obžalovanému dokázána vina, se neuplatňuje. Kromě toho si dovedu docela dobře představit, že bankovní vklady jsou zmrazeny předtím, než je tato skutečnost zveřejněna, jinak by došlo k bleskovému přesunu peněz na druhý konec světa. Navzdory tomu si nedovedu představit, že bychom přijali skutečnost, že jména osob na seznamech zůstávají a že jsou tyto osoby nadále trestány, aniž by byla stanovena jejich vina. V tomto případě jde o nepřijatelné převrácení důkazního břemene v trestním právu. Soud prvního stupně již několikrát vyhlásil, že tento postup je nutno změnit a doplnit. Nadace Al-Aqsa a José María Sison se 11. července stali účastníky soudního řízení ve věci svého neoprávněného uvedení na seznam. Ráda bych se dozvěděla, jaké ponaučení si Rada vzala z těchto rozsudků a zda je připravena nejen změnit a doplnit nebo přehodnotit rozhodovací proces týkající se sestavování takovýchto seznamů, ale i přezkoumat možnosti, jakými by se jednotlivci mohli dovolat spravedlnosti.
Přejděme k účinnosti. Jsou opatření účinná? Jako příklad bych uvedla opatření týkající se tekutin. Více než milion osob v Evropě se stále musí při vstupu na palubu letadla trápit s plastovými sáčky, které poslušně plní lahvemi s objemem 100 ml a ty pak většinou končí v koši, protože cestující zapomněli na přesné pravidlo, a přitom se zde nejedná o rozsáhlé porušení občanských práv a zneužívání lze monitorovat. Je však toto opatření přesto účinné? Je Rada připravena zhodnotit jej na základě vědeckých důkazů?
Tím jsem se dostala k otázce přiměřenosti. Jsou opatření přiměřená? To je další důležité hledisko hodnocení. Dovolte mi, abych jako příklad uvedla osobní údaje cestujících a dohodu se Spojenými státy americkými. Má skupina dokáže v plné míře ocenit potřebu jednotlivých zemí vědět, kdo vstupuje na jejich území. Hlavním problémem není ani tak rozsáhlý objem údajů, které jsou požadovány, ale skutečnost, že důvodů, ze kterých mohou být požadovány, je velmi mnoho. Rada vždy odůvodňuje taková opatření tvrzením, že to vše je nevyhnutelné pro potírání terorismu. „V souladu s právními předpisy USA“ lze však údaje použít i pro jiné účely, jak je uvedeno v dohodě. Teoreticky je tedy možné, že účelem není jen potírání terorismu, ale zároveň i řešení krádeže jízdních kol nebo bankovního podvodu. Je přiměřené, aby byly údaje využívány k těmto účelům? Je Rada připravena přezkoumat dohodu i na těchto základech?
A nakonec – nutnost. Jako příklad bych použila uchovávání údajů o cestujících po dobu dvou let, proti kterému má skupina protestovala, nakonec však bylo podpořeno většinou v tomto Parlamentu. Všechny informace, které jsem do dnešního dne obdržela, však nasvědčují tomu, že nejúčinnější a nejnutnější jsou údaje, jejichž aktuálnost nepřesahuje tři měsíce. Je Rada připravena přezkoumat, zda se údaje, které jsou uchovávány po dobu delší než tři měsíce, skutečně využívají? Je zkrátka připravena vypracovat hodnocení na základě kritérií účinnosti, přiměřenosti a nevyhnutelnosti, a zároveň přezkoumat možnost boje proti zneužívání?
Posledním hlediskem hodnocení je stanovisko Rady k porušením lidských práv v rámci Evropské unie v souvislosti s činností americké CIA. Evropský parlament se touto otázkou zabýval v co nejvyšší možné míře a je podle mne pobuřující, že jsme od Rady nikdy neobdrželi žádné vyjádření k této otázce. Toto vyjádření by se mohlo týkat toho, jak o tom smýšlí, se kterými prvky zprávy souhlasí a se kterými nikoliv, a jaké druhy opatření zamýšlí přijmout. Je Rada připravena zareagovat na zprávu poslance Favy nebo bude dále mlčet?"@cs1
"Hr. formand! Faktisk er mit vigtigste spørgsmål til Rådet, om det mener, at det kan tage fejl. Er det muligt, at Rådet af og til begår fejl, eller er Rådet alvidende? Tror De, at alle foranstaltninger, som er truffet i de seneste år for at bekæmpe terror, altid har været de rigtige foranstaltninger? Og er det virkelig hævet over enhver tvivl, at der ikke er sket uforholdsmæssige krænkelser af de borgerlige rettigheder? Hvis Rådet er ufejlbarligt, er det naturligvis ikke nødvendigt at evaluere, men det er det derimod, hvis De tror på mulig fremadskridende indsigt. Jeg vil gerne i løbet af forhandlingen have at vide af Dem, om De synes, at der mangler visse foranstaltninger, som vi efter Deres opfattelse egentlig har behov for, men som endnu ikke er truffet. Er der også nu foranstaltninger på trapperne? Ifølge europæisk ret er krænkelser af de borgerlige rettigheder tilladt, men de kan kun retfærdiggøres, hvis de er nødvendige, proportionale og effektive, og hvis folk også kan væbne sig mod misbrug. Jeg vil gerne af Rådet have en evaluering af alle foranstaltninger i de seneste år og ligeledes en bedømmelse af, om foranstaltningerne opfylder disse kriterier. Kan De om lidt give tilsagn herom?
Lad mig nævne nogle punkter, som har brug for en grundig evaluering. Det gælder for det første misbrug. Kan borgere ikke utilsigtet blive ofre? Her vil jeg som eksempel nævne udarbejdelsen af listerne over terrormistænkte. Spørgsmålet er i den forbindelse ikke blot, hvordan man kommer på listen, men også hvordan man kan blive fjernet fra listen. Forestil Dem, at Deres navn står på disse lister. Det betyder, at alle besiddelser og banktilgodehavender indefryses, men myndighederne indleder ikke automatisk en retsforfølgelse. Der kommer altså ingen retssag, hvor der kan fremlægges beviser. Man går bort fra princippet om, at man er uskyldig, indtil det modsatte er bevist. Jeg kan dog godt forestille mig, at man først indefryser banktilgodehavender, inden man orienterer de pågældende derom, for ellers strømmer disse penge straks til den anden ende af verden. Jeg kan imidlertid ikke forestille mig, at vi accepterer, at folk på listerne bliver ved med at stå på dem og altså fortsat straffes, uden at det står fast, at de er skyldige. Det er at vende bevisbyrden om i strafferetten, og det er uacceptabelt. Nu har Retten i Første Instans nogle gange sagt, at proceduren skal tilpasses. Allerede den 11. juli blev der afsagt dom om, at foreningen al-Aqsa og José Sison uretmæssigt var sat på listen. Jeg vil gerne af Rådet have at vide, om det har taget ved lære af disse domme, og om det er rede til at ændre eller evaluere beslutningen om disse listers sammensætning og ligeledes se på individuelle personers muligheder for at gøre deres ret gældende.
For det andet er der effektiviteten. Er foranstaltningerne effektive? Lad mig tage foranstaltningerne om væsker som eksempel. Mere end en million mennesker i Europa roder den dag i dag med plastikposer, inden de går om bord i flyet. De lægger lydigt disse 100 ml-flasker deri - ofte ender de også i skraldespanden, fordi man havde glemt reglerne - de borgerlige rettigheder krænkes ikke særlig alvorligt, og misbrug er også til at overskue. Men er foranstaltningen nu også effektiv? Er Rådet rede til også at bedømme dette på grundlag af videnskabelige beviser?
For det tredje er der spørgsmålet, om foranstaltningerne er proportionale. Det er også et vigtigt punkt, der skal evalueres. Lad mig som eksempel nævne passageroplysningerne og aftalen med USA. Også min gruppe kan udmærket forestille sig, at lande vil vide, hvem der kommer ind i landet. Det store problem er ikke så meget, at der forlanges ekstremt mange oplysninger, men at de kan forlanges til mange forskellige formål. For at retfærdiggøre en sådan foranstaltning bliver Rådet ved med at sige, at det alt sammen er nødvendigt for at bekæmpe terrorisme. Men oplysningerne kan også bruges til andre ting "
", som der står i aftalen. Det er altså teoretisk muligt, at det ikke kun drejer sig om terrorbekæmpelse, men også om at gribe ind over for cykeltyveri eller banksvig. Er det proportionalt at bruge dem til det? Er De rede til også på dette grundlag at undersøge aftalen nærmere?
Det fjerde og sidste punkt er, om foranstaltningerne er nødvendige. Min gruppe var f.eks. imod lagring af trafikdata i en periode på indtil to år, men flertallet af Parlamentet var for. Alle oplysninger, som jeg hidtil har set, viser imidlertid, at data især er meget effektive og nødvendige de første tre måneder. Er De rede til at undersøge, om der virkelig er benyttet data, som er lagret længere end tre måneder? Kort sagt: Er De rede til at foretage en evaluering ud fra kriterierne effektivitet, proportionalitet og nødvendighed og ligeledes undersøge, om der er mulighed for at modvirke misbrug?
Det sidste punkt vedrørende en evaluering er Rådets holdning til krænkelser af menneskerettighederne inden for EU, når det gælder CIA's aktiviteter. Vi har i Europa-Parlamentet undersøgt det så godt, vi kunne, og jeg synes, det er skandaløst, at vi aldrig har hørt en kommentar til det fra Rådet. De kan sige, hvad De mener om det, hvad der efter Deres opfattelse er rigtigt i betænkningen, og hvad der ikke er det, og hvilke foranstaltninger De vil træffe. Er De rede til at reagere på Fava-betænkningen, eller forbliver De tavs?"@da2
".
Herr Präsident! Meine wichtigste Frage an den Rat ist im Grunde genommen, ob er sich für unfehlbar hält. Können dem Rat mitunter auch Fehler unterlaufen, oder ist er allwissend? Waren nach Ansicht des Rates alle in den letzten Jahren verabschiedeten Maßnahmen zur Terrorismusbekämpfung richtig? Und steht wirklich außer allem Zweifel, dass die Bürgerrechte nicht über Gebühr verletzt worden sind? Nun, so denn der Rat unfehlbar ist, besteht selbstverständlich keine Notwendigkeit einer Bewertung, wenn er aber an die Möglichkeit einer Verbesserung seiner Erkenntnisse glaubt, dann schon. Des Weiteren möchte ich, dass der Rat uns im Laufe der Aussprache mitteilt, ob seines Erachtens bestimmte Maßnahmen versäumt wurden, bestimmte Maßnahmen, die er aus heutiger Sicht für erforderlich hält, die aber noch nicht getroffen worden sind. Werden derzeit neue Maßnahmen vorbereitet? Verletzungen der Bürgerrechte sind nach EU-Recht zwar zulässig, sie sind jedoch nur dann zu rechtfertigen, wenn sie notwendig, verhältnismäßig und zielführend sind und wenn sich die Menschen gegen Missbrauch wappnen können. Ich ersuche den Rat um eine Bewertung aller in den vergangenen Jahren verabschiedeten Maßnahmen ebenso wie um eine Prüfung dieser Maßnahmen anhand der genannten Kriterien. Kann der Rat uns heute diese Zusage geben?
Lassen Sie mich einige Aspekte herausgreifen, die einer umfassenden Bewertung bedürfen. Erstens der Aspekt des Missbrauchs: Ist es nicht denkbar, dass Bürger Opfer werden könnten, ohne es zu wissen? Als Beispiel möchte ich die Erstellung der Listen Terrorverdächtiger anführen. Dabei geht es nicht nur um die Frage, wie Personen und Organisationen auf diese Listen gelangen, sondern auch, wie sie wieder davon gestrichen werden. Nehmen wir einmal an, Ihr Name steht auf einer solchen Liste. Dann würden Ihr gesamter Besitz und all Ihre Bankguthaben eingefroren, ohne dass jedoch die Behörden automatisch Strafverfolgungsmaßnahmen einleiten. Dies bedeutet, dass es zu keinem Gerichtsverfahren mit Beweiserhebungen kommt. Der Grundsatz, wonach man bis zum Nachweis des Gegenteils unschuldig ist, wird aufgegeben. Wohlgemerkt, ich habe durchaus Verständnis dafür, dass Bankguthaben eingefroren werden, bevor dies bekannt gegeben wird, da sonst das Geld blitzschnell auf die andere Seite unseres Planeten transferiert würde. Inakzeptabel erscheint mir indes, dass Menschen weiterhin auf Listen stehen und mithin weiter bestraft werden, ohne dass ihre Schuld erwiesen ist. Das bedeutet eine Umkehr der Beweislast im Strafrecht, die nicht zulässig ist. Schon mehrfach hat das Gericht erster Instanz eine Änderung des Verfahrens gefordert. Im Urteil vom 11. Juli wurde es für unrechtmäßig befunden, dass die Stiftung Al-Aqsa und José María Sison auf die Liste gesetzt wurden. Welche Lehren hat der Rat aus diesen Gerichtsurteilen gezogen, und ist er bereit, die Beschlussfassung zur Erstellung dieser Listen zu ändern bzw. zu bewerten sowie Möglichkeiten zur Einforderung individueller Rechte zu prüfen?
Zweitens die Frage der Wirksamkeit. Sind die Maßnahmen effizient? Gestatten Sie mir als Beispiel die Bestimmungen für das Mitführen von Flüssigkeiten zu nennen. Über eine Million Menschen in Europa müssen noch immer, bevor sie an Bord eines Flugzeuges gehen, mit Plastikbeuteln herumhantieren, in die sie brav die 100-ml-Fläschchen stecken – die oft in Abfalleimern landen, weil die Passagiere die Vorschriften vergessen haben. Damit werden zwar keine gravierenden Verstöße gegen Bürgerrechte begangen, und der Missbrauch ist überschaubar. Ist die Maßnahme jedoch tatsächlich zielführend? Ist der Rat hier zu einer Bewertung auf der Grundlage wissenschaftlicher Erkenntnisse bereit?
Sodann komme ich zur Verhältnismäßigkeit. Sind die Maßnahmen verhältnismäßig? Dies ist ein weiterer wichtiger Gesichtspunkt für eine Bewertung. Nehmen wir beispielsweise die Fluggastdaten und das Abkommen mit den USA. Auch meine Fraktion hat volles Verständnis dafür, dass Länder wissen wollen, wer ihr Hoheitsgebiet betritt. Das Hauptproblem betrifft weniger die außergewöhnliche Fülle der geforderten Daten, sondern die Möglichkeit ihrer Erhebung für eine Vielzahl unterschiedlicher Zwecke. Gerechtfertigt wird eine solche Maßnahme vom Rat stets mit der Begründung ihrer Notwendigkeit im Kampf gegen den Terrorismus. „Nach US-amerikanischem Recht“ können die Daten aber auch für andere Zwecke verwendet werden, wie es in dem Abkommen heißt. Somit besteht theoretisch die Möglichkeit, dass es nicht nur um den Kampf gegen Terrorismus geht, sondern auch darum, gegen Fahrraddiebstahl oder Bankbetrug vorzugehen. Ist es verhältnismäßig, die Daten dafür zu verwenden. Ist der Rat bereit, das Abkommen auch unter diesen Gesichtspunkten zu überprüfen?
Viertens und letztens die Notwendigkeit. Meine Fraktion war beispielsweise gegen die Speicherung von Verkehrsdaten für einen Zeitraum von bis zu zwei Jahren, die Mehrheit dieses Hauses war indes dafür. Alle mir bisher verfügbaren Informationen zeigen jedoch, dass bis zu drei Monaten alte Daten am hilfreichsten und notwendigsten sind. Ist der Rat zur Untersuchung der Frage bereit, inwieweit tatsächlich von Daten Gebrauch gemacht wird, die länger als drei Monate gespeichert werden? Kurzum, ist er bereit, eine Bewertung auf der Grundlage der Kriterien Effektivität, Verhältnismäßigkeit, Notwendigkeit vorzunehmen sowie zu prüfen, inwieweit Missbrauch unterbunden werden kann?
Der letzte Aspekt einer vorzunehmenden Bewertung betrifft die Haltung des Rates zu den Menschenrechtsverletzungen innerhalb der Europäischen Union im Zusammenhang mit den CIA-Tätigkeiten. Das Europäische Parlament hat eingehende Untersuchungen zu dieser Frage angestellt, und ich halte es für skandalös, vom Rat nie einen Kommentar dazu gehört zu haben. Dieser könnte darin bestehen, dass er sich dazu äußert, dass er kundtut, welchen Elementen des Berichts er zustimmt und welchen nicht und welche Maßnahmen er zu ergreifen beabsichtigt. Ist der Rat zu einer Antwort auf den Bericht Fava bereit, oder wird er sich weiter in Schweigen hüllen?"@de9
"Κύριε Πρόεδρε, το πλέον βασικό μου ερώτημα προς το Συμβούλιο είναι για την ακρίβεια αν θεωρεί εαυτό αλάθητο. Είναι νοητό ενίοτε να διαπράττει το Συμβούλιο σφάλματα, ή είναι παντογνώστης; Πιστεύει το Συμβούλιο ότι όλα τα μέτρα που λαμβάνονται τα τελευταία χρόνια στο πλαίσιο της καταπολέμησης της τρομοκρατίας ήταν τα ορθά; Επίσης, είναι πράγματι πέραν πάσης αμφιβολίας ότι δεν διαπράχθηκε καμία δυσανάλογη παραβίαση των δικαιωμάτων των πολιτών; Αν το Συμβούλιο είναι αλάθητο, αυτό συνεπάγεται ότι δεν απαιτείται αξιολόγηση, αν όμως πιστεύει στη δυνατότητα βελτίωσης της αντιληπτικής του ικανότητας, τότε απαιτείται. Θέλω, επίσης, να μας ενημερώσει το Συμβούλιο στη διάρκεια της συζήτησης αν υπάρχουν καθόλου συγκεκριμένα μέτρα που πιστεύει ότι ελλείπουν, συγκεκριμένα μέτρα που τα θεωρεί τώρα απαραίτητα και τα οποία δεν έχουν ληφθεί ακόμα. Αλήθεια, σχεδιάζονται στην παρούσα φάση κάποια μέτρα; Η παραβίαση των δικαιωμάτων των πολιτών επιτρέπεται με βάση το ευρωπαϊκό δίκαιο, υπό την αίρεση όμως ότι πληρούνται τα κριτήρια της αναγκαιότητας, της αναλογικότητας και της αποτελεσματικότητας και εφόσον οι πολίτες δύνανται να κατοχυρωθούν έναντι κρουσμάτων κατάχρησης εξουσίας. Θέλω να προβεί το Συμβούλιο σε αξιολόγηση όλων των μέτρων που ελήφθησαν τα τελευταία χρόνια, όπως επίσης σε εξέταση της συμμόρφωσής τους με τα κριτήρια αυτά. Μπορεί το Συμβούλιο να μας το υποσχεθεί σήμερα;
Επιτρέψτε μου να επισημάνω ορισμένες πτυχές για τις οποίες απαιτείται συνολική αξιολόγηση. Καταρχάς, η πτυχή της κατάχρησης εξουσίας: δεν υπάρχει πιθανότητα να καταστούν οι πολίτες ακούσια θύματα; Θέλω να αναφέρω ως παράδειγμα την κατάρτιση καταλόγων υπόπτων τρομοκρατίας. Το ερώτημα εν προκειμένω είναι όχι μόνο με ποιόν τρόπο πρόσωπα και οργανώσεις συμπεριλαμβάνονται σε αυτούς τους καταλόγους, αλλά και με ποιόν τρόπο απαλείφονται από αυτούς. Ας υποτεθεί ότι το όνομά σας εμφαίνεται σε αυτούς τους καταλόγους. Όλα τα κεφάλαια και οι τραπεζικές σας καταθέσεις θα παγώσουν, οι αρχές όμως δεν θα ασκήσουν δίωξη αυτομάτως. Αυτό σημαίνει ότι δεν θα υπάρξει καμία νομική διαδικασία ώστε να παρουσιαστούν αποδείξεις. Εγκαταλείπεται η αρχή ότι ουδείς ένοχος μέχρι αποδείξεως του εναντίου. Επιπλέον, μπορώ κάλλιστα να φανταστώ να παγώνουν οι τραπεζικές καταθέσεις προτού αποκαλυφθεί το γεγονός, ειδάλλως τα χρήματα θα βρίσκονταν αστραπιαία στην άλλη άκρη του κόσμου. Ωστόσο, δεν μπορώ να φανταστώ ότι αποδεχόμαστε το γεγονός να παραμένουν άνθρωποι στους καταλόγους και, επομένως, να συνεχίζουν να τιμωρούνται χωρίς να έχει αποδειχθεί η ενοχή τους. Αυτό αποτελεί απαράδεκτη αντιστροφή του βάρους της απόδειξης στο ποινικό δίκαιο. Το Πρωτοδικείο των Ευρωπαϊκών Κοινοτήτων αποφάνθηκε επανειλημμένως ότι πρέπει να τροποποιηθεί η διαδικασία. Στις 11 Ιουλίου εκδόθηκε απόφαση ότι το Ίδρυμα Al-Aqsa και ο José María Sison κακώς είχαν καταχωρηθεί στους καταλόγους. Θέλω να ακούσω τι διδάγματα άντλησε το Συμβούλιο από αυτές τις δικαστικές αποφάσεις και αν είναι έτοιμο να τροποποιήσει ή να αξιολογήσει τη διαδικασία λήψης απόφασης σε ό,τι αφορά την κατάρτιση αυτών των καταλόγων, όπως επίσης να διερευνήσει τις δυνατότητες προσφυγής ατόμων προκειμένου να δικαιωθούν.
Ερχόμενη στο ζήτημα της αποτελεσματικότητας: είναι αποτελεσματικά τα μέτρα; Θέλω να λάβω, επί παραδείγματι, μέτρα για τα υγρά. Περισσότερο από ένα εκατομμύριο άνθρωποι στην Ευρώπη υποχρεούνται ακόμα να χασομερούν φορτωμένοι πλαστικές τσάντες προτού επιβιβαστούν στην πτήση τους, γεμίζοντάς τις ευπειθώς με φιάλες των 100 ml –που συχνά καταλήγουν στον κάλαθο των αχρήστων, διότι οι επιβάτες λησμονούν τον κανόνα– και δεν υπάρχει καμία υπερβολική παραβίαση των δικαιωμάτων των πολιτών και είναι δυνατή η παρακολούθηση των κρουσμάτων κατάχρησης εξουσίας. Είναι, όμως, το μέτρο αποτελεσματικό; Είναι έτοιμο το Συμβούλιο να το εκτιμήσει με βάση τις επιστημονικές αποδείξεις;
Αυτό με οδηγεί στο ζήτημα της αναλογικότητας. Είναι τα μέτρα αναλογικά; Αυτή είναι άλλη μία σημαντική πτυχή προς αξιολόγηση. Ας πάρουμε, λόγου χάρη, το παράδειγμα των δεδομένων των επιβατών και της συμφωνίας με τις Ηνωμένες Πολιτείες. Η πολιτική μου ομάδα μπορεί επίσης να εκτιμήσει πλήρως την επιθυμία των χωρών να γνωρίζουν ποιος εισέρχεται στην επικράτειά τους. Το βασικό πρόβλημα δεν έχει να κάνει τόσο με τις υπερβολικές ποσότητες δεδομένων που ζητούνται, αλλά με το γεγονός ότι μπορεί να ζητούνται για πολύ διαφορετικούς σκοπούς. Το Συμβούλιο δικαιολογεί πάντα τα μέτρα αυτού του είδους, λέγοντας ότι όλα αυτά είναι αναγκαία για την καταπολέμηση της τρομοκρατίας. Ωστόσο, τα δεδομένα μπορεί επίσης να χρησιμοποιηθούν για άλλους σκοπούς «σύμφωνα με το δίκαιο των ΗΠΑ», όπως ορίζει η συμφωνία. Επομένως, θεωρητικά είναι δυνατόν ο σκοπός να μην είναι μόνο η καταπολέμηση της τρομοκρατίας, αλλά και η διερεύνηση της κλοπής ποδηλάτου ή τραπεζικής απάτης. Είναι αναλογικό μέτρο η χρήση των δεδομένων γι’ αυτόν τον σκοπό; Είναι το Συμβούλιο έτοιμο να επανεξετάσει τη συμφωνία και επ’ αυτής της βάσεως;
Τέλος, το ζήτημα της αναγκαιότητας. Θέλω να πάρω ως παράδειγμα τη φύλαξη δεδομένων κυκλοφοριακής κίνησης για διάρκεια μέχρι και δύο ετών, πράγμα στο οποίο εναντιώθηκε η πολιτική μου ομάδα, αλλά το υποστήριξε η πλειοψηφία του Σώματος. Όλες οι πληροφορίες που είδα μέχρι σήμερα, όμως, δείχνουν ότι τα πλέον αποτελεσματικά και αναγκαία δεδομένα είναι αυτά που είναι μέχρι τριών μηνών. Είναι έτοιμο το Συμβούλιο να εξετάσει αν τα δεδομένα που αποθηκεύονται για διάστημα μεγαλύτερο των τριών μηνών όντως χρησιμοποιούνται; Εν ολίγοις, είναι έτοιμο να προβεί σε αξιολόγηση με βάση τα κριτήρια της αποτελεσματικότητας, της αναλογικότητας και της αναγκαιότητας, καθώς και να εξετάσει τη δυνατότητα καταπολέμησης των κρουσμάτων κατάχρησης εξουσίας;
Η τελευταία πτυχή προς αξιολόγηση είναι η θέση του Συμβουλίου έναντι των παραβιάσεων των ανθρωπίνων δικαιωμάτων εντός της Ευρωπαϊκής Ένωσης, σε σχέση με τις δραστηριότητες της CIA. Το Ευρωπαϊκό Κοινοβούλιο τις διερεύνησε στο μέτρο του δυνατού και είναι, κατά τη γνώμη μου, σκανδαλώδες ότι δεν ακούσαμε ποτέ ούτε ένα σχόλιο από το Συμβούλιο. Αυτό θα μπορούσε να αφορά το τι πιστεύει για το θέμα αυτό, με ποιες πτυχές της έκθεσης συμφωνεί και με ποιες διαφωνεί και το ποια μέτρα προτίθεται να λάβει. Είναι το Συμβούλιο έτοιμο να εκθέσει την άποψή του επί της έκθεσης Fava, ή προτίθεται να επιμείνει στη σιωπή του;"@el10
"Mr President, my most important question to the Council is actually whether it considers itself fallible. Is it conceivable that the Council makes mistakes from time to time, or is it all-knowing? Does the Council believe that all the measures taken in recent years in the fight against terrorism have been the right ones? Also, is it really beyond all doubt that no disproportionate infringement of civil rights has taken place? If the Council is infallible, it follows that there is no need for an evaluation, but if it believes in the possibility of improving its understanding, there is. I should also like the Council to inform us during the course of the debate whether there are any particular measures it believes are missing, particular measures it now considers necessary that have not yet been taken. Indeed, are any measures currently planned? Infringements of civil rights are permitted under European law, but are warranted only if they meet the criteria of necessity, proportionality and effectiveness and if people are able to arm themselves against abuses. I should like to see an evaluation by the Council of all the measures taken over recent years, and also an examination of their compliance with these criteria. Can the Council promise us this today?
Allow me to highlight a few aspects that are in need of comprehensive evaluation. First of all, the aspect of abuse: is it not conceivable that citizens could become unwitting victims? I should like to give as an example the creation of the lists of terror suspects. The question in this regard is not only how people and organisations get included in these lists, but also how they get removed from them. Supposing your name appears on these lists. All your assets and bank deposits would be frozen, but the authorities would not automatically prosecute. This means there would be no legal proceedings in which to present evidence. The principle of innocent until proven guilty is abandoned. Besides, I can quite imagine bank deposits being frozen before the fact is divulged, or the money would be on the other side of the world in a flash. Yet I cannot imagine our accepting the fact of people remaining on lists and thus continuing to be punished without their guilt having been established. This is an unacceptable inversion of the burden of proof in criminal law. The Court of First Instance has already stated a number of times that the procedure must be amended. On 11 July the Al-Aqsa Foundation and José María Sison were judged to have been listed wrongfully. I should like to hear what lessons the Council has learned from these court rulings, and whether it is prepared to amend or evaluate the decision process regarding the composition of such lists, and also to look at opportunities for individuals to obtain justice.
Moving on to effectiveness: are the measures effective? I should like to take the measures on liquids as an example. More than one million people in Europe are still having to fiddle about with plastic bags before boarding their flight, obediently filling them with 100 ml bottles – which often end up in the bin because passengers have forgotten the rule – and there is no excessive breach of civil rights and abuse can be monitored. Is the measure effective, though? Is the Council prepared to assess this on the basis of scientific evidence?
This brings me to the subject of proportionality. Are the measures proportionate? This is another important aspect for evaluation. Let me take passenger data and the agreement with the United States as an example. My group, too, can fully appreciate countries’ desire to know who is entering their territory. The main problem is not so much that excessive quantities of data are being requested, but that they can be requested for a great many different purposes. The Council always justifies such a measure by saying that all this is necessary for the fight against terrorism. However, the data can also be used for other purposes ‘according to US law’, as the agreement states. Thus it is theoretically possible that the purpose is not only to combat terrorism, but also to tackle bicycle theft or bank fraud. Is it proportionate to use the data for this? Is the Council prepared to review the agreement on these grounds, too?
Finally, necessity. I would take as an example the storage of traffic data for up to two years, which was opposed by my group but supported by the majority in this House. All the information I have seen to date, however, shows that data up to three months old are the most effective and necessary. Is the Council prepared to examine whether data stored for longer than three months are really being used? In short, is it prepared to carry out an evaluation based on the criteria of effectiveness, proportionality and necessity, and also to examine the possibility of combating abuse?
The last aspect for evaluation is the Council’s position on breaches of human rights within the European Union, in connection with the CIA’s activities. The European Parliament has investigated these as fully as possible, and it is scandalous, in my opinion, that we have never heard any comment from the Council. This might consist of what it thinks about this, which aspects of the report it agrees with and which it does not, and what kind of measures it intends to take. Is the Council prepared to give its reaction to the Fava report, or is it to persist in its silence?"@en4
"Señor Presidente, lo que desearía preguntar al Consejo es, ante todo, si se considera infalible. ¿Cabe la posibilidad de que el Consejo se equivoque de vez en cuando o acaso es omnisciente? ¿Cree el Consejo que las medidas de lucha contra el terrorismo adoptadas en los últimos años han sido adecuadas? ¿Realmente se puede afirmar con certeza que no haya tenido lugar ninguna vulneración desproporcionada de los derechos civiles? Si el Consejo es infalible, se supone que no hace falta llevar a cabo ninguna evaluación; pero si cree que puede afinar su criterio, la evaluación se hace necesaria. Me gustaría que el Consejo nos hiciera saber durante el debate si, en su opinión, hace falta alguna otra medida en particular, alguna medida que considere necesaria ahora y que aún no haya sido adoptada. Es más, ¿hay alguna medida prevista en estos momentos? La legislación europea permite la vulneración de los derechos civiles; aunque ésta sólo estará justificada si se ajusta a los criterios de necesidad, proporcionalidad y eficacia y en caso de que las personas puedan defenderse de cualquier práctica abusiva. Desearía ver una evaluación por parte del Consejo de todas las medidas adoptadas en los últimos años y un análisis de la observancia de los citados criterios. ¿Podría el Consejo adquirir hoy ese compromiso con nosotros?
Permítame destacar algunos aspectos que requieren una evaluación exhaustiva. En primer lugar, la cuestión de las prácticas abusivas. ¿Acaso no cabe la posibilidad de que los ciudadanos se conviertan en víctimas involuntarias? Me gustaría poner como ejemplo la creación de las listas de presuntos terroristas. En este sentido, la cuestión no es sólo cómo pasan a formar parte de estas listas las personas y las organizaciones, sino también cómo consiguen borrarse de ellas. Supongamos que nuestros nombres figuran en estas listas. Nos congelarían todos los activos y los depósitos bancarios, pero no seríamos encausados de forma inmediata. Esto quiere decir que no habría ningún procedimiento judicial en el que aportar pruebas. Se ha sacrificado el principio de presunción de inocencia mientras no se demuestre lo contrario. Además, me imagino que los depósitos bancarios se bloquearán antes de que el hecho se dé a conocer; de lo contrario, el dinero iría a parar a la otra punta del mundo en un abrir y cerrar de ojos. Sin embargo, no puedo imaginarme que aceptemos que se mantenga a las personas en las listas y que, por tanto, se las siga castigando sin que se haya probado su culpabilidad. Se trata de una inversión de la carga de la prueba en el contexto del Derecho penal. El Tribunal de Primera Instancia ha declarado en varias ocasiones que el procedimiento se debe modificar. De acuerdo con las resoluciones judiciales del 11 de julio, tanto la Fundación Al-Aqsa como José María Sison habían sido incluidos injustamente en las listas. Me gustaría saber qué conclusiones ha sacado el Consejo de estas sentencias y si está dispuesto a modificar o evaluar el proceso de decisión relativo a la composición de este tipo de listas, así como a estudiar cómo garantizar la justicia a las personas.
En cuanto al aspecto de la eficacia, ¿son eficaces las medidas? Me gustaría poner como ejemplo el caso de las medidas adoptadas en materia de líquidos. Más de un millón de personas que viajan por Europa se siguen viendo obligadas a perder el tiempo con bolsas de plástico antes de embarcar, llenándolas obedientemente con botellas de 100 ml, que muchas veces acaban en la papelera porque los pasajeros se han olvidado de la norma. En este caso, no se aprecia ninguna vulneración excesiva de los derechos civiles ni ninguna práctica abusiva. No obstante, ¿se trata de una medida eficaz? ¿Está dispuesto el Consejo a estudiarlo a partir de datos científicos?
Esto me lleva a la cuestión de la proporcionalidad: ¿son proporcionadas las medidas? Se trata de otro aspecto importante que se debe evaluar. Permítame poner como ejemplo el caso de los datos de las personas transportadas y el acuerdo con los Estados Unidos. Mi Grupo también puede entender perfectamente que los países deseen saber quién entra en su territorio. El problema fundamental no radica en que se solicite una cantidad de información excesiva, sino más bien en que los datos se pueden solicitar con una infinidad de propósitos. El Consejo siempre justifica esta medida alegando que es necesaria para lucha contra el terrorismo. Sin embargo, según el acuerdo, los datos también se pueden utilizar con otros objetivos «con arreglo a la legislación estadounidense». Por lo tanto, teóricamente cabe la posibilidad de que el objetivo no sea sólo luchar contra el terrorismo, sino también combatir el robo de bicicletas o el fraude bancario. ¿Se considera proporcionado el hecho de darle este uso a la información? ¿Está dispuesto el Consejo a revisar el acuerdo a tenor de los motivos aducidos?
Por último, la cuestión de la necesidad. Pondré como ejemplo el caso del almacenamiento de datos de tráfico durante un período máximo de dos años; una medida a la que mi Grupo se opuso, pero que fue apoyada por la mayoría en el Parlamento. Sin embargo, a la luz de toda la información que he comprobado hasta la fecha, los datos más útiles y necesarios son los que, como máximo, llevan tres meses almacenados. ¿Está dispuesto el Consejo a estudiar si realmente se están utilizando los datos almacenados desde hace más de tres meses? En definitiva, ¿está dispuesto a llevar a cabo una evaluación atendiendo a los criterios de eficacia, proporcionalidad y necesidad, así como a estudiar la posibilidad de combatir las prácticas abusivas?
El último aspecto que se debe evaluar es la posición del Consejo respecto a la violación de los derechos humanos en territorio de la Unión Europea, con relación a las actividades de la CIA. El Parlamento Europeo las ha investigado lo más exhaustivamente posible, y, en mi opinión, resulta escandaloso que el Consejo aún no se haya pronunciado. Podría decir qué opina al respecto, con qué puntos del Informe Fava está de acuerdo y con cuáles no y qué tipo de medidas pretende adoptar. ¿Está dispuesto el Consejo a ofrecer una respuesta al citado Informe o seguirá guardando silencio?"@es21
"Härra juhataja, minu kõige tähtsam küsimus nõukogule on tegelikult see, kas ta peab end ekslikuks. Kas on mõeldav, et nõukogu teeb aeg-ajalt vigu või on ta kõiketeadev? Kas nõukogu usub, et kõik viimastel aastatel terrorismivastaseks võitluseks võetud meetmed on olnud kõige õigemad? Samuti, kas on tõepoolest väljaspool kahtlust, et oleks toimunud mingitki ebaproportsionaalset kodanikuõiguste rikkumist? Kui nõukogu on eksimatu, tähendab see, et ei ole vaja mingit hinnangu andmist, kuid kui nõukogu usub võimalusse oma arusaamist parandada, on hindamist vaja. Ma tahaksin ka, et nõukogu teavitaks meid arutelu käigus, kas on mingeid kindlaid meetmeid, mis on nende arust puudu, teatavaid meetmeid, mida nad nüüd peavad vajalikuks, kuid mida ei ole veel võetud. Tõepoolest, kas praeguseks on kavandatud mingeid meetmeid? Kodanikuõiguste rikkumised on Euroopa õiguse alusel lubatud, kuid need on õigustatud vaid juhul, kui vastavad tarvilikkuse, proportsionaalsuse ja tõhususe kriteeriumidele ning inimestel on võimalus end kuritarvituste vastu kaitsta. Ma tahaksin näha nõukogu hinnangut kõikidele viimastel aastatel võetud meetmetele ning samuti nende nimetatud kriteeriumidele vastavuse kontrollimist. Kas nõukogu saab seda meile täna lubada?
Lubage mul tõsta esile mõned aspektid, mis vajavad igakülgset hindamist. Esiteks kuritarvitamise aspekt: kas on mõeldav, et kodanikud võiksid tahtmatult sattuda ohvriteks? Ma tahaksin esitada näitena terrorismis kahtlustatavate nimekirjade koostamise. Siinkohal ei ole küsimuseks mitte üksnes see, kuidas inimesed või organisatsioonid nendesse nimekirjadesse lisatakse, vaid ka see, kuidas neid sealt eemaldatakse. Oletame, et teie nimi ilmub nendesse nimekirjadesse. Kõik teie varad ja pangahoiused külmutatakse, kuid ametivõimud ei võta teid koheselt vastutusele. See tähendab, et pole õiguslikku menetlust, milleks tunnistust esitada. Põhimõttest süütuse kohta kuni süüdimõistmiseni on loobutud. Pealegi suudan ma täiesti ette kujutada, et pangahoiused külmutatakse enne, kui see asjaolu on teatavaks tehtud ning raha on hetkega teisel pool maailma. Ometi ei suuda ma ette kujutada, et me aktsepteerime asjaolu, et inimesed jäävad edasi nimekirjadesse ja neid seega jätkuvalt karistatakse ilma, et oleks tõendatud nende süüd. See on kriminaalõiguses tõendamiskohustuse vastuvõetamatu ümberpööramine. Esimese astme kohus on juba mitmel korral sedastanud, et sellist menetlust tuleb muuta. 11. juulil otsustati kohtulikult, et Al-Aqsa ja José María Sison olid nimekirja pandud ekslikult. Ma tahaksin kuulda, millised õppetunnid on nõukogu nendest kohtuotsustest saanud, ning kas ta on valmis muutma või hindama otsustusprotsessi selliste nimekirjade koostamise suhtes ja ka vaatama üksikisikute võimalusi õigluse saavutamiseks.
Minnes edasi tõhususe juurde: kas kõnealused meetmed on tõhusad? Ma tahaksin tuua näiteks meetmed vedelike kohta. Üle miljoni inimese Euroopas peab endiselt enne oma lennule minemist nägema vaeva plastikaatkottidega, täites neid sõnakuulelikult 100 ml pudelitega – mis sageli jõuavad prügikasti, kuna reisijad on selle eeskirja unustanud – ning siin ei ole tegemist ülemäärase kodanikuõiguste rikkumise ega ahistamisega. Kas kõnealune meede on siiski tõhus? Kas nõukogu on valmis sellele teadusliku tõenduse alusel hinnangut andma?
Siinkohal jõuan ma proportsionaalsuse küsimuseni. Kas kõnealused meetmed on proportsionaalsed? See on veel üks tähtis aspekt hinnangu andmisel. Lubage mul võtta näiteks reisijate andmed ja leping Ameerika Ühendriikidega. Minu fraktsioon suudab samuti täielikult mõista riikide soovi teada, kes nende territooriumile siseneb. Peamiseks probleemiks ei ole mitte niivõrd see, et nõutakse ülemäära suurt hulka andmeid, vaid et neid saab nõuda väga erinevatel eesmärkidel. Nõukogu õigustab sellist meedet alati sõnadega, et kõik see on vajalik terrorismivastaseks võitluseks. Nagu lepingus on sedastatud, võib „vastavalt USA seadustele” neid andmeid siiski kasutada ka muudel eesmärkidel. Seega on teoreetiliselt võimalik, et eesmärgiks ei ole mitte üksnes terrorismiga võitlemine, vaid ka jalgrattavarguse või pangapettuse lahendamine. Kas on proportsionaalne kõnealuseid andmeid selliselt kasutada? Kas nõukogu on valmis lepingut ka nendel alustel taas läbi vaatama?
Ja lõpuks tarvilikkus. Ma tooksin näiteks liiklusandmete säilitamise kuni kaheks aastaks, millele minu fraktsioon oli vastu, kuid mida toetas täiskogu enamus. Kogu teave, mida olen tänaseks näinud, tõestab, et kõige tõhusamad ja tarvilikumad on kuni kolme kuu vanused andmed. Kas nõukogu on valmis andma hinnangut selle kohta, kas andmeid, mida säilitatakse kauem kui kolm kuud, tegelikult ka kasutatakse? Lühidalt, kas nõukogu on valmis teostama hindamist, mille aluseks on tõhususe, proportsionaalsuse ja tarvilikkuse kriteeriumid, ning samuti hindama võimalust võidelda ahistamise vastu?
Viimane aspekt hinnangu andmisel on nõukogu seisukoht inimõiguste rikkumiste suhtes Euroopa Liidu piires seoses CIA tegevusega. Euroopa Parlament on neid uurinud nii põhjalikult kui võimalik ning minu arust on äärmiselt kahetsusväärne, et me ei ole kunagi kuulnud ühtegi nõukogu kommentaari. See võiks sisaldada nõukogu arvamust selle kohta, milliste aspektidega kõnealuses raportis ta nõustub ja millistega mitte ning millised meetmed ta kavatseb võtta. Kas nõukogu on valmis andma oma vastuse Fava raportile või vaikib ta jätkuvalt?"@et5
"Arvoisa puhemies, tärkein kysymykseni neuvostolle kuuluu itse asiassa seuraavasti: katsooko neuvosto voivansa erehtyä? Voiko neuvosto mahdollisesti tehdä aika ajoin virheitä, vai onko se kaikkitietäväinen? Ovatko kaikki viime vuosina terrorismin torjunnan nimissä toteutetut toimet olleet neuvoston mielestä oikeita? Eikö todellakaan voida missään nimessä epäillä, että kansalaisoikeuksia olisi loukattu kohtuuttomasti? Jos neuvosto on erehtymätön, toimien arviointi ei ole tarpeen, mutta jos neuvosto uskoo mahdollisuuteen parantaa ymmärrystään, arviointiin on tarvetta. Toivoisin myös, että neuvosto kertoisi meille keskustelun kuluessa, onko erityisiä toimia, jotka sen mielestä puuttuvat, toimia, jotka ovat sen mielestä tarpeen, mutta joita ei ole vielä toteutettu. Onko nyt suunnitteilla erityisiä toimia? Kansalaisoikeuksien loukkaukset sallitaan EU:n lainsäädännön nojalla, mutta loukkaukset ovat oikeutettuja vain, jos ne täyttävät välttämättömyyden, suhteellisuuden ja tehokkuuden kriteerit ja jos kansalaiset kykenevät itse suojautumaan väärinkäytöltä. Toivoisin, että neuvosto arvioisi kaikki viime vuosina toteutetut toimet ja tutkisi, täyttävätkö ne nämä kriteerit. Voiko neuvosto luvata meille tämän tänään?
Saanen korostaa muutamia näkökohtia, jotka kaipaavat perusteellista arviointia. Ensinnäkin väärinkäytön näkökohta: voiko kansalaisista mahdollisesti tulla tahattomia uhreja? Haluaisin mainita esimerkkinä terrorismista epäiltyjen listat. Kyse ei ole pelkästään siitä, miten ihmiset ja järjestöt joutuvat näille listoille, vaan myös siitä, miten niiltä pääsee pois. Oletetaan, että nimesi on listassa. Tällöin kaikki varasi ja pankkitilisi jäädytetään, mutta viranomaiset eivät automaattisesti aseta sinua syytteeseen. Tämä tarkoittaa, ettei ole oikeudenkäyntiä, jossa voitaisiin esittää todisteita. Periaate ”syytön kunnes toisin todistetaan” ei enää päde. Voin myös hyvin kuvitella, että pankkitilit jäädytetään ennen listalle joutumisen paljastumista tai että rahat katoavat yhdessä vilauksessa toiselle puolelle maailmaa. En kuitenkaan voi kuvitella meidän hyväksyvän, että ihmisiä pidetään listoilla ja rangaistaan ilman heidän syyllisyytensä toteennäyttämistä. Tämä kääntää ylösalaisin rikoslainsäädännön todistustaakan, mitä emme voi hyväksyä. Ensimmäisen asteen tuomioistuin on todennut useaan otteeseen, että menettelyä on muutettava. Al-Aqsa-säätiön ja José Maria Sison katsottiin joutuneen listalle perusteettomasti. Haluaisin kuulla, mitä neuvosto on oppinut näistä tuomioistuimen päätöksistä ja aikooko se muuttaa tai arvioida näiden listojen laatimista koskevaa päätöksentekoprosessia ja tutkia yksittäisten henkilöiden mahdollisuuksia saada oikeutta.
Seuraavaksi puhun toimien tehokkuudesta ja kysyn, ovatko ne tehokkaita. Haluan mainita esimerkkinä nesteitä koskevat toimenpiteet. Yli miljoona eurooppalaista joutuu edelleen näpräämään muovisten pussien kanssa ennen koneeseen nousua noudattaakseen kuuliaisesti määräystä pakata 100 millin nestepullot pusseihin, vaikka pullot päätyvät usein roskakoriin, koska matkustajat ovat unohtaneet säännön. Kyse ei ole kohtuuttomasta kansalaisoikeuksien loukkauksesta, ja väärinkäyttöä voidaan valvoa. Purevatko nämä toimet silti? Onko neuvosto valmis arvioimaan niitä tieteellisen näytön pohjalta?
Tästä pääsenkin suhteellisuuden kysymykseen. Ovatko toimet oikeasuhtaisia? Tämä on toinen arvioinnin tärkeä näkökohta. Tarkastellaanpa esimerkiksi matkustajatietoja ja sopimusta Yhdysvaltojen kanssa. Minunkin puolueryhmäni ymmärtää täysin eri maiden halun tietää, ketkä tulevat niiden alueelle. Suurin ongelma ei ole niinkään pyydettävien tietojen liiallinen määrä vaan se, että niitä voidaan pyytää niin moneen eri tarkoitukseen. Neuvosto puolustelee aina näitä toimia sanomalla, että kaikki tämä on tarpeen terrorismin torjunnan nimissä. Tietoja voidaan kuitenkin ”Yhdysvaltain lainsäädännön nojalla” käyttää myös muihin tarkoituksiin, kuten sopimuksessa todetaan. Siten on teoreettinen mahdollisuus, ettei tietoja käytetä vain terrorismin torjuntaan vaan esimerkiksi myös pyörävarkauksien tai pankkipetosten selvittämiseen. Onko tämä suhteellisuusperiaatteen mukaista? Onko neuvosto valmis tarkistamaan sopimusta myös tältä osin?
Seuraavaksi puhun välttämättömyyskriteeristä. Otan esimerkiksi liikennetietojen säilyttämisen kahden vuoden ajan, mitä ryhmäni vastusti, mutta jota parlamentin enemmistö kannatti. Kaikista tähän asti käsille saamistani tiedoista kuitenkin käy ilmi, että kaikkein tehokkaimpia ja välttämättömimpiä ovat korkeintaan kolme kuukautta vanhat tiedot. Onko neuvosto valmis selvittämään, käytetäänkö yli kolme kuukautta vanhoja tietoja ollenkaan? Onko neuvosto valmis laatimaan tehokkuuden, suhteellisuuden ja välttämättömyyden kriteereihin perustuvan arvion ja selvittämään mahdollisuutta estää väärinkäytöksiä?
Arvioinnin viimeinen näkökohta on neuvoston kanta Euroopan unionissa tapahtuneisiin ihmisoikeusrikkomuksiin CIA:n tapauksessa. Euroopan parlamentti on tutkinut tapaukset mahdollisimman perusteellisesti, joten minusta on pöyristyttävää, ettei neuvosto ole kommentoinut asiaa mitenkään. Neuvosto voisi kertoa, mitä mieltä se on asiasta, mistä mietinnössä esitetyistä näkökohdista se on samaa mieltä ja mistä ei ja mihin toimiin se aikoo ryhtyä. Onko neuvosto valmis vastaamaan Favan mietintöön vai vaikeneeko se edelleen?"@fi7
"M. le Président, la question principale que je désire poser au Conseil est en fait la suivante: le Conseil se considère-t-il comme infaillible? Est-il envisageable que le Conseil commette des erreurs de temps à autre, ou est-il omniscient? Le Conseil estime-t-il que l’ensemble des mesures antiterroristes prises au cours des dernières années étaient appropriées? Est-il également indubitable qu'aucune violation disproportionnée des droits civils n’ait eu lieu? Si le Conseil est infaillible, il s’ensuit qu’il n'y a nul besoin de procéder à une évaluation. Toutefois, s’il estime qu’il existe une marge d’amélioration de sa compréhension, une évaluation s’avère nécessaire. J’aimerais également que le Conseil nous dise au cours du débat s'il estime que certaines mesures particulières font défaut ou s’il juge que certaines mesures qui n’ont pas été prises sont maintenant nécessaires. En effet, des mesures sont-elles actuellement prévues? Si les violations des droits civils sont autorisées en vertu du droit communautaire, ces mesures ne sont toutefois applicables que si elles répondent aux critères de nécessité, de proportionnalité et d'efficacité et que les personnes peuvent se prémunir contre les abus. Je souhaiterais que le Conseil procède à une évaluation de toutes les mesures prises au cours des dernières années, ainsi qu’à un examen de leur conformité à ces critères. Le Conseil peut-il s’y engager aujourd'hui?
Permettez-moi de souligner quelques aspects qui requièrent une évaluation approfondie. Tout d’abord, l’aspect de l’abus: n’est-il pas envisageable que des citoyens puissent involontairement devenir des victimes? Je souhaiterais donner comme exemple la création d’une liste de terroristes présumés. La question à cet égard est non seulement celle de l’inclusion de personnes et d’organisations dans ces listes, mais également celle du retrait de ces dernières. Imaginons que votre nom soit repris dans ces listes. Tous vos actifs et dépôts bancaires seraient gelés, mais les autorités n'engageraient pas automatiquement des poursuites. Concrètement, il n’y aurait pas de procédure judiciaire permettant de fournir des preuves. Le principe de l’innocence jusqu’à l’établissement de la preuve du contraire est ignoré. Par ailleurs, il m'est facile d'imaginer que les dépôts bancaires sont gelés avant que cela ne soit révélé, ou que l'argent est transféré à l'autre bout de la planète en un millième de seconde. Je ne peux toutefois pas envisager que nous acceptions que des personnes demeurent sur les listes, et continuent ainsi à être punies, alors que leur culpabilité n'est pas établie. Il s’agit là d’une inversion inacceptable de la charge de la preuve en droit pénal. Le Tribunal de première instance a déjà déclaré plusieurs fois que la procédure doit être modifiée. Le 11 juillet dernier, il a été jugé que la Fondation Al-Aqsa et José María Sison avaient été inclus à tort dans les listes. Je serais reconnaissante si le Conseil pouvait nous expliquer les leçons qu'il a tirées de ces décisions de la Cour et nous dire qu'il est disposé à modifier ou à évaluer le processus de décision relatif à la composition de ces listes, ainsi qu’à étudier les possibilités de rendre justice aux personnes.
Quant à la question de l’efficacité: les mesures sont-elles efficaces? Je souhaite prendre les mesures sur les matières liquides comme exemple. Plus d’un million de personnes en Europe doivent encore manipuler des sacs plastiques avant d’embarquer leur vol, remplissant docilement leurs sacs avec des flacons de 100 ml – qui terminent régulièrement à la poubelle car les passagers ont oublié la règle. Il n’y a ainsi pas de violation excessive des droits civils et les abus peuvent être contrôlés. Cette mesure est-elle cependant efficace? Le Conseil est-il disposé à évaluer son efficacité sur la base de preuves scientifiques?
Ce qui m’amène à la question de la proportionnalité. Les mesures sont-elles proportionnelles? Il s’agit là d’un autre aspect important à évaluer. Permettez-moi de prendre les données sur les passagers et l’accord avec les États-Unis comme exemple. Mon groupe n’est pas sans comprendre le souhait des pays de savoir qui entre sur leur territoire. Le problème principal ne se situe pas au niveau de la demande de quantités excessives de données, mais plutôt de la nuée d’autres raisons pour lesquelles ces données peuvent être demandées. Le Conseil justifie toujours ces mesures en les déclarant nécessaires à la lutte antiterroriste. Il n’en reste pas moins que ces données peuvent être utilisées à d’autres fins «conformément à la législation américaine», tel que stipulé dans l’accord. Aussi est-il théoriquement possible que l’objectif ne soit pas uniquement de lutter contre le terrorisme, mais de lutter contre la fraude bancaire ou le vol de vélo. L'utilisation de ces données à ces fins est-elle proportionnelle? Le Conseil est-il disposé à examiner cet accord sur ces bases, également?
Enfin, la question de la nécessité. Je souhaite prendre comme exemple le stockage de données sur le trafic pour une période pouvant aller jusqu’à deux ans, mesure qui, en dépit de l’opposition de mon groupe, a été soutenue par la majorité de l’Assemblée. Toutes les informations que j’ai vues à ce jour démontrent toutefois que les données allant jusqu’à trois mois d’ancienneté sont les plus efficaces et nécessaires. Le Conseil est-il prêt à examiner l’utilisation réelle des données conservées plus de trois mois? En bref, est-il disposé à procéder à une évaluation sur la base des critères d’efficacité, de proportionnalité et de nécessité, ainsi qu'à évaluer la possibilité de lutter contre les abus?
Le dernier aspect à évaluer est la position du Conseil quant aux violations des droits de l’homme au sein de l’Union européenne, en rapport avec les activités de la CIA. Le Parlement européen a mené une enquête la plus approfondie possible sur celles-ci, et il est à mon sens scandaleux que le Conseil n'ait jamais fait de commentaires à ce sujet. Ces commentaires pourraient porter sur son avis, les aspects du rapport avec lesquels il est d’accord et ceux auxquels il s’oppose, ainsi que le type de mesures qu’il compte prendre. Le Conseil est-il disposé à faire part de son avis sur le rapport Fava, ou la politique de la langue de bois demeure-t-elle de mise?"@fr8
"Signor Presidente, la mia domanda più importante al Consiglio in realtà è se si consideri infallibile. E’ ammissibile che il Consiglio faccia errori di quando in quando, oppure è onnisciente? Ritiene il Consiglio che tutte le misure prese negli ultimi anni nella lotta contro il terrorismo siano state giuste? Inoltre, siamo proprio sicuri che non vi siano state eccessive ingerenze nei diritti civili? Se il Consiglio è infallibile, ne consegue che non vi è bisogno di una valutazione, ma se ritiene che possa migliorare la sua comprensione dei fatti, allora vi è bisogno di una valutazione. Vorrei inoltre che il Consiglio ci riferisse nel corso della discussione se ritiene che non siano state ancora adottate determinate misure che adesso reputa necessarie. Vi sono misure in programma attualmente? Le violazioni dei diritti civili sono consentite dal diritto europeo, ma sono ammesse solo se corrispondono ai criteri di necessità, proporzionalità ed efficacia e nei casi in cui le persone sono in grado di armarsi contro le violazioni. Vorrei che il Consiglio valutasse tutte le misure prese negli anni recenti e ne analizzasse la compatibilità con i suddetti criteri. Può il Consiglio rassicurarci al riguardo oggi?
Vorrei sottolineare alcuni aspetti che necessitano di una valutazione esaustiva. In primo luogo, l’aspetto degli abusi: non è concepibile che i cittadini possano diventare vittime ignare? Vorrei fornire un esempio, quello della creazione degli elenchi di persone sospettate di terrorismo. La domanda a questo proposito è non solo riguardo a come le persone e le organizzazioni vengono inserite in tali elenchi, ma anche come ne vengono tolte. Poniamo che il nome di una persona venga pubblicato in questi elenchi. Tutti i suoi beni e depositi bancari verrebbero congelati, ma le autorità automaticamente non avvierebbero alcun procedimento giuridico nei suoi confronti, dove poter esibire prove. Il principio della presunzione di innocenza viene così messo da parte. Inoltre, posso immaginare che i depositi bancari vengano congelati prima che il fatto diventi di pubblico dominio, altrimenti il denaro si ritroverebbe all’altro capo del mondo in un battibaleno. Eppure non riesco a concepire che accettiamo che le persone rimangano in questi elenchi e che quindi continuino a subire una punizione senza che la loro colpa sia stata dimostrata. Si tratta di un’inversione inaccettabile dell’onere della prova previsto dal diritto penale. Il Tribunale di primo grado ha già dichiarato in diverse occasioni che la procedura deve essere modificata. L’11 luglio è stata emessa una sentenza secondo cui la Fondazione
e José María Sison sono stati inseriti negli elenchi a torto. Sarei lieta di sentire quali lezioni abbia tratto il Consiglio da queste sentenze, e se sia preparato a modificare o valutare il processo decisionale relativo alla stesura di tali elenchi, e di studiare una serie di possibilità per permettere ai singoli cittadini di ottenere giustizia.
Passando ad un’altra questione, quali misure sono efficaci? Vorrei addurre l’esempio dei liquidi. Oltre un milione di persone in Europa è costretto a districarsi tra buste di plastiche prima di imbarcarsi sui propri voli, riempiendole diligentemente di flaconi da 100 ml, che spesso finiscono nel bidone della spazzatura perché i passeggeri si sono dimenticati della regola; non si tratta di una violazione dei diritti civili e gli abusi possono essere controllati, ma la misura è efficace? E’ il Consiglio disposto a valutarlo sulla base di prove scientifiche?
Ciò porta all’attenzione il tema della proporzionalità. Le misure sono proporzionate? Si tratta di un altro aspetto importante della valutazione. Prendiamo ad esempio i dati sui passeggeri e l’accordo con gli Stati Uniti. Anche il mio gruppo comprende il desiderio dei paesi di sapere chi si appresta a varcare i suoi confini. Il problema principale non è tanto il fatto che vengano richieste eccessive quantità di dati, bensì il fatto che essi possono essere richiesti per scopi molto diversi. Il Consiglio giustifica sempre misure del genere dicendo che tutto questo è necessario per la lotta contro il terrorismo. Tuttavia, i dati possono essere anche utilizzati per altri scopi, “in conformità alle leggi degli Stati Uniti”, come recita l’accordo. E’ quindi teoricamente possibile che lo scopo non sia solo quello di combattere il terrorismo, ma anche quello di contrastare i furti di biciclette o le frodi bancarie. Un tale utilizzo dei dati è proporzionato? E’ inoltre il Consiglio disposto a rivedere l’accordo partendo da tali premesse?
Infine, la necessità. Vorrei fare l’esempio dell’immagazzinamento dei dati sul traffico per un periodo massimo di due anni, provvedimento al quale il mio gruppo si è opposto ma che ha goduto del sostegno della maggioranza dell’Assemblea. Tutte le informazioni che ho avuto modo di vedere finora dimostrano però che i dati con un’età massima di tre mesi sono i più efficaci e necessari. E’ il Consiglio disposto a esaminare se i dati immagazzinati per un periodo superiore ai tre mesi sono realmente utilizzati? In breve, è disposto il Consiglio a effettuare una valutazione sulla base dei criteri dell’efficacia, della proporzionalità e della necessità, nonché a esaminare la possibilità di contrastare gli abusi?
L’ultimo aspetto della valutazione è la posizione del Consiglio sulle violazioni dei diritti umani all’interno dell’Unione europea, in relazione alle attività della CIA. Il Parlamento europeo ha esaminato tali attività quanto più accuratamente possibile, ed è a mio avviso scandaloso che non abbiamo mai sentito alcun commento da parte del Consiglio. Un tale commento potrebbe consistere in una sua posizione a tale riguardo, riguardare gli aspetti della relazione che condivide e quelli che invece non condivide nonché le misure che intende adottare. E’ il Consiglio disposto a fornire la sua reazione alla relazione Fava, oppure intende perseverare nel suo silenzio?"@it12
"Pone Pirmininke, mano pats svarbiausias klausimas Tarybai yra šis: ar ji save laiko klystančia? Ar suvokiama, kad Taryba retsykiais daro klaidas, o gal manoma, kad ji yra visažinė? Ar Taryba įsivaizduoja, kad visos pastaraisiais metais priimtos kovos su terorizmu priemonės buvo tik teisingos? Be to, ar tikrai neabejotina, kad nebuvo neproporcingai pažeistos pilietinės teisės? Jeigu Taryba yra neklystanti, išeitų, kad nieko nereikia vertinti, bet jeigu ji mano, jog jos suvokimą galima patobulinti, tada vertinimas reikalingas. Aš taip pat norėčiau, kad diskusijų metu Taryba mus informuotų, ar, jos nuomone, yra tam tikrų priemonių, kurios nebuvo taikytos, bet šiuo metu reikalingos. Ar šiuo metu apskritai yra planuojamos kokios nors priemonės? Pagal Europos teisę, pilietinės teisės gali būti pažeistos, bet tik taikant būtinybės, proporcingumo ir efektyvumo kriterijus ir žmonės gali apsiginti nuo piktnaudžiavimo. Norėčiau, kad Taryba įvertintų visas per pastaruosius metus taikytas priemones ir išanalizuotų, ar jos atitinka minėtus kriterijus. Ar Taryba gali šiandien tai mums pažadėti?
Leiskite man paminėti keletą aspektų, kuriuos reikia nuosekliai įvertinti. Pirmiausia, dėl piktnaudžiavimo. Ar gali piliečiai tapti aukomis, patys to nežinodami? Norėčiau pateikti pavyzdį: įtariamųjų teroristine veikla sąrašų sudarymas. Šiuo atveju kyla klausimas ne tik dėl to, kaip žmonės ir organizacijos įtraukiamos į šiuos sąrašus, bet ir kaip jie iš jų išbraukiami. Tarkim, jūsų pavardė atsiranda tokiame sąraše. Bus įšaldomos visos jūsų lėšos ir banko depozitai, bet valdžia automatiškai nepradės persekioti baudžiamąja tvarka. Tai reiškia, kad nebus teisminio proceso, kur pateikiami įrodymai. Nekaltumo prezumpcija kol neįrodyta kaltė netaikoma. Žinoma, galiu puikiai įsivaizduoti situaciją, kai banko depozitai yra įšaldomi prieš atskleidžiant šį faktą, kitaip akimirksniu pinigai atsidurs kitoje pasaulio pusėje. Vis dėlto aš neįsivaizduoju, kaip galėtume priimti faktą, kad žmonės lieka sąraše ir taip yra baudžiami neįrodžius jų kaltumo. Tai nepriimtinas baudžiamosios teisės įrodinėjimo pareigos perkėlimas kitai šaliai. Pirmosios instancijos teismas daugelį kartų jau nustatė, kad procedūrą būtina pataisyti. Liepos 11 d. teismas nusprendė, kad Al-Aqsa fondas ir José María Sison buvo be pagrindo įtraukti į sąrašą. Norėčiau išgirsti, ko iš šių teismo sprendimų išmoko Taryba ir ar ji pasirengusi pataisyti ar įvertinti sprendimų dėl įtraukimo į tokius sąrašus procesą bei numatyti asmenims galimybę rasti teisingumą.
Kalbant apie veiksmingumą; ar šios priemonės yra veiksmingos? Kaip pavyzdį norėčiau paminėti priemones dėl skysčių. Per milijoną žmonių Europoje vis dar turi vargti su plastikiniais maišeliais prieš įlipdami į lėktuvą, paklusniai sudėdami į juos 100 ml buteliukus – kurie dažnai atsiduria šiukšliadėžėje keleiviams pamiršus taisyklę – ir čia nėra per didelio pilietinių teisių pažeidimo ir piktnaudžiavimo. Tačiau ar ši priemonė yra veiksminga? Ar Taryba yra pasirengusi tai įvertinti mokslinių įrodymų pagrindu?
Dabar eilė kalbėti apie proporcingumą. Ar šios priemonės atitinka proporcingumo principą? Tai dar vienas svarbus aspektas, kurį reikia įvertinti. Kaip pavyzdį imkim keleivių duomenis ir sutartį su JAV. Mano frakcija taip pat gali visiškai suprasti šalies norą žinoti, kas atvyksta į jos teritoriją. Pagrindinę problemą sudaro ne tiek per didelė prašomų duomenų apimtis, bet tai, kad gali būti jų pareikalauta pačiais įvairiausiais tikslais. Taryba visada pateisina tokią priemonę teigdama, kad viso to reikia kovojant su terorizmu. Tačiau duomenys gali būti naudojami kitais tikslais „pagal JAV įstatymus“, kaip nustatoma susitarime. Taigi yra teorinė galimybė, kad tikslas bus ne tik kova su terorizmu, bet ir dviračio vagystė ar banko lėšų pasisavinimas. Ar tokiais tikslais naudojant duomenis nepažeidžiamas proporcingumo principas? Ar Taryba šiuo pagrindu yra pasirengusi peržiūrėti sutartį?
Galiausiai, apie būtinybę. Norėčiau pateikti tokį pavyzdį: reikalavimas dėl komunikacijomis perduodamų duomenų išsaugojimo iki dviejų metų, kuriam mano frakcija nepritarė, bet kurį palaikė dauguma Parlamento narių. Tačiau visa iki šiol mano matyta informacija rodo, kad veiksmingiausiai panaudojami ir reikalingi yra duomenys iki trijų mėnesių senumo. Ar Taryba yra pasirengusi išanalizuoti, ar ilgiau kaip tris mėnesius saugomi duomenys iš tikrųjų yra panaudojami? Trumpai tariant, ar ji yra pasirengusi atlikti analizę atsižvelgiant į veiksmingumo, proporcingumo ir būtinybės kriterijus bei ištirti kovos su piktnaudžiavimu galimybes?
Paskutinis vertintinas aspektas yra Tarybos pozicija dėl žmogaus teisių pažeidimų Europos Sąjungoje, susijusių su CŽV veikla. Europos Parlamentas ją ištyrė kiek įmanoma nuodugniau ir, mano nuomone, tai skandalinga, kad mes neišgirdome jokio Tarybos komentaro. Ji turėtų pateikti savo nuomonę apie tai, nurodyti, su kuriais pranešimo aspektais ji sutinka, su kuriais nesutinka ir kokių priemonių ketina imtis. Ar Taryba yra pasirengusi pateikti savo reakciją dėl Fava pranešimo, o gal ji ir toliau atkakliai tylės?"@lt14
"Priekšsēdētāja kungs, mans svarīgākais jautājums Padomei patiesībā ir, vai tā atzīst savas kļūdas? Vai ir iespējams, ka Padome laiku pa laikam pieļauj kļūdas, vai arī tā nekad nekļūdās? Vai Padome uzskata, ka visi pasākumi, kas pēdējos gados ir veikti cīņā pret terorismu, ir bijuši pareizi? Tāpat, vai patiesi nav šaubu par to, ka ir notikuši nesamērīgi pilsoņu tiesību pārkāpumi? Ja Padome nekļūdās, tad nav vajadzīgs to izvērtēt, bet, ja tā tic iespējai uzlabot tās izpratni, tad tas ir vajadzīgs. Es vēlētos arī, lai debašu laikā Padome mūs informē, vai tā šobrīd uzskata, ka līdz šim nav veikti kādi īpaši pasākumi, kas būtu vajadzīgi. Patiesi, vai ir plānoti kādi pasākumi? Pilsoņu tiesību pārkāpumi ir atļauti saskaņā ar Eiropas tiesību aktiem, bet tie ir atļauti vienīgi tad, ja tie atbilst vajadzības, proporcionalitātes un efektivitātes kritērijiem, kā arī tad, ja iedzīvotāji spēj aizsargāties pret ļaunprātīgu izmantošanu. Es vēlētos redzēt, kā Padome novērtē visus pēdējos gados veiktos pasākumus, kā arī to atbilstības pārbaudi visiem šiem kritērijiem. Vai Padome mums to šodien var apsolīt?
Ļaujiet man izcelt vairākus aspektus, kuriem patiešām vajag vispusīgu novērtējumu. Pirmkārt, ļaunprātīgas izmantošanas aspekts: vai tas ir pieņemami, ka pilsoņi var kļūt par nejaušiem upuriem? Kā piemēru es vēlos minēt par terorismu aizdomās turamo sarakstu sastādīšanu. Jautājums šajā sakarā nav tikai par to, kā cilvēki un organizācijas tiek iekļautas šajos sarakstos, bet arī – kā tās tiek no tiem izņemtas ārā. Pieņemsim, ka jūsu vārds parādās šādos sarakstos. Visi jūsu aktīvi un noguldījumi bankā tiktu iesaldēti, bet varas iestādes automātiski lietu neierosinātu. Tas nozīmē, ka nenotiktu tiesvedība, kurā varētu nodot liecību. Princips, ka persona ir nevainīga, kamēr nav pierādīta tās vaina, ir atcelts. Turklāt es varu iedomāties, ka noguldījumi bankā tiek iesaldēti, pirms šis fakts tiek izpausts, citādi nauda būtu citā pasaules malā vienā acumirklī. Vēl es nevaru iedomāties, ka pieņemams varētu būt tas, ka cilvēki paliek iekļauti šajos sarakstos, un tādējādi turpinās viņu sodīšana, pirms viņu vaina ir pierādīta. Šī ir nepieņemama apgriezta pierādīšanas pienākuma versija krimināltiesībās. Pirmās instances tiesa jau vairākkārt ir norādījusi, ka šī procedūra ir jāpārveido. 11. jūlijā tiesa nosprieda, ka
fonds un
ir bijis nepareizi iekļauts sarakstā. Es vēlos dzirdēt, kādu mācību Padome ir guvusi no šiem tiesas spriedumiem un vai tā ir gatava grozīt vai izvērtēt tās lēmuma procesu saistībā ar šādu sarakstu sastādīšanu, kā arī paskatīties, kādas iespējas ir personām panākt taisnību.
Turpinām ar efektivitāti: vai pasākumi ir efektīvi? Kā piemēru vēlos minēt pasākumus ar šķidrumiem. Vairāk nekā miljonam cilvēku Eiropā vēl joprojām ir jāniekojas ar plastmasas maisiņiem, pirms iekāpšanas lidmašīnā, tos paklausīgi iepildot 100 ml pudelēs – kas bieži vien tiek izmestas atkritumu tvertnē, jo pasažieri ir aizmirsuši noteikumus, – un šis nav pārmērīgs pilsoņu tiesību pārkāpums un nav novērojamas nelikumības. Taču – vai pasākums ir efektīvs? Vai Padome ir gatava izvērtēt to, pamatojoties uz zinātniskiem pierādījumiem?
Tas noved pie samērīguma jautājuma. Vai pasākumi ir samērīgi? Šis ir vēl viens svarīgs aspekts, kurš jāizvērtē. Par piemēru varētu ņemt pasažieru datus un vienošanos ar Amerikas Savienotajām Valstīm. Arī mana grupa var pilnībā novērtēt valstu vēlmi zināt, kurš iebrauc tās teritorijā. Galvenā problēma nav tā, ka tiek pieprasīts pārmērīgs informācijas daudzums, bet gan tas, ka šī informācija var tikt pieprasīta ļoti daudz dažādiem iemesliem. Padome vienmēr pamato šādus pasākumus, sakot, ka tas viss ir vajadzīgs cīņai pret terorismu. Taču informāciju var izmantot arī citiem mērķiem „saskaņā ar ASV tiesību aktiem”, kā teikts nolīgumā. Tādējādi ir teorētiski iespējams, ka iemesls ir ne tikai terorisma apkarošana, bet arī velosipēdu zagļa noķeršana vai banku krāpniecības novēršana. Vai ir samērīgi izmantot informāciju šādiem mērķiem? Vai Padome ir gatava pārskatīt vienošanos arī šādā aspektā?
Visbeidzot – nepieciešamība. Kā piemēru minēšu atrašanās datplūsmas datu saglabāšanu līdz diviem gadiem, par ko iebilda mana grupa, taču ko atbalstīja šī Parlamenta vairākums. Visa informācija, ko līdz šim brīdim esmu redzējusi tomēr apliecina, ka visefektīvākie un vajadzīgākie ir dati, kas saglabāti līdz trim mēnešiem. Vai Padome ir gatava pārbaudīt, vai šos datus, ko uzglabā ilgāk par trim mēnešiem, kāds patiesi izmanto? Īsumā, vai tā ir gatava veikt novērtējumu, pamatojoties uz šiem efektivitātes, samērīguma un nepieciešamības kritērijiem, kā arī pārbaudīt iespēju, kā novērst ļaunprātīgas darbības?
Pēdējais aspekts, kas jāizvērtē, ir Padomes nostāja par cilvēktiesību pārkāpumiem Eiropas Savienībā saistībā ar CIP darbībām. Eiropas Parlaments ir izmeklējis tās, cik pilnīgi vien iespējams, un tas, manuprāt, ir apkaunojoši, ka mēs nekad neesam dzirdējuši jebkādus komentārus no Padomes. Komentāri varētu būt par to, ko tā domā par šo lietu, kuriem ziņojuma aspektiem tā piekrīt un kuriem ne, kā arī, kādus pasākumus tā ir nolēmusi veikt. Vai Padome ir gatava sniegt komentārus par
ziņojumu, vai arī tā turpinās klusēt?"@lv13
"Voorzitter, eigenlijk is mijn belangrijkste vraag aan de Raad of de Raad zich feilbaar acht. Is het mogelijk dat de Raad wel eens fouten maakt of is de Raad alwetend? Denkt u dat alle maatregelen die de laatste jaren genomen zijn in de strijd tegen terreur altijd de juiste maatregelen waren? En staat echt boven alle twijfel verheven dat er geen buitenproportionele inbreuken zijn gedaan op burgerrechten? Nou, als de Raad onfeilbaar is dan is er natuurlijk geen noodzaak voor een evaluatie, maar als u gelooft in mogelijk voortschrijdend inzicht, dan wel. Ik hoor ook graag van u in de loop van het debat of u bepaalde maatregelen vindt ontbreken, bepaalde maatregelen waarvan u nu denkt dat we daar eigenlijk wel behoefte aan hebben maar die nog niet zijn genomen. Staan er nu ook maatregelen op stapel? Volgens het Europees recht zijn inbreuken op burgerrechten toegestaan, maar ze zijn alleen te rechtvaardigen als ze noodzakelijk, proportioneel en effectief zijn en als mensen zich ook kunnen wapenen tegen misbruik. Ik zou graag van de Raad een evaluatie willen van alle maatregelen van de laatste jaren en ook een toetsing van die maatregelen op deze criteria. Kunt u dat zo meteen toezeggen?
Laat ik u wat punten aanreiken die toe zijn aan grondige evaluatie. Allereerst op het punt van misbruik: kunnen burgers niet onbedoeld het slachtoffer worden? Hierbij wil ik als voorbeeld de totstandkoming van de lijsten voor terreurverdachten aanhalen. De vraag daarbij is niet alleen hoe je erop komt, maar ook hoe je er weer vanaf komt. Want stel dat je naam op deze lijsten voorkomt. Alle bezittingen en banktegoeden worden dan bevroren, maar de autoriteiten gaan niet automatisch over tot vervolging. Er komt dus geen rechtzaak waarbij bewijzen aan de orde komen. Het principe dat je onschuldig bent totdat het tegendeel is bewezen, wordt losgelaten. Maar let wel, ik kan me wel voorstellen dat je eerst banktegoeden bevriest voordat je dat aan mensen bekend maakt, anders flitst dat geld gelijk naar de andere kant van de wereld. Ik kan me echter niet voorstellen dat we accepteren dat mensen op lijsten blijven staan en dus gestraft blijven worden, zonder dat hun schuld vaststaat. Dat is een omkering van bewijslast in strafrecht die onacceptabel is. Nu heeft het Gerecht van eerste aanleg al een aantal keren gezegd dat de procedure moet worden aangepast. Op 11 juli was al geoordeeld dat de stichting Al-Aqsa en José Maria Sison op onrechtmatige wijze op de lijst zijn gezet. Ik zou graag van de Raad horen welke lessen hij heeft getrokken uit deze gerechtelijke uitspraken en of hij bereid is de besluitvorming over de samenstelling van deze lijsten te wijzigen of te evalueren en ook te kijken naar de mogelijkheden voor individuen om hun recht te halen.
Dan over de effectiviteit. Zijn maatregelen effectief? Laat ik daar de maatregelen over de vloeistoffen als voorbeeld nemen. Meer dan een miljoen mensen in Europa hannesen ook vandaag nog met plastic zakjes voordat ze hun vliegtuig ingaan. Braaf doen ze daar die 100 ml-flesjes in - vaak eindigen ze ook in de afvalemmer omdat je weer vergeten was wat de regel was - en de burgerrechten worden niet heel ernstig geschonden en misbruik is ook wel te overzien. Maar is de maatregel nu ook effectief? Is de Raad bereid dit ook te beoordelen op basis van wetenschappelijk bewijs?
Dan kom ik bij het kopje proportioneel. Zijn maatregelen proportioneel? Een belangrijk punt ook voor een evaluatie. Laat ik als voorbeeld de passagiersgegevens nemen, het akkoord met de Verenigde Staten. Ook mijn fractie kan zich prima voorstellen dat landen willen weten wie binnenkomt. Het grote probleem is niet zozeer dat er buitensporig veel gegevens worden gevraagd, maar dat ze voor heel veel verschillende doelen kunnen worden gevraagd. De Raad zegt steeds ter rechtvaardiging van zo'n maatregel dat dit allemaal noodzakelijk is in de strijd tegen terrorisme. Maar de gegevens kunnen ook gebruikt worden voor andere zaken "
", zoals in het akkoord staat. Dus is het theoretisch mogelijk dat het niet alleen om terreurbestrijding gaat, maar ook om het aanpakken van de fietsendiefstal of de bankfraude. Is het proportioneel om het daarvoor te gebruiken? Bent u bereid ook op die basis dit akkoord tegen het licht te houden?
Als laatste de noodzakelijkheid. Mijn fractie was bijvoorbeeld tegen de opslag van verkeersgegevens voor een periode tot twee jaar, maar de meerderheid van dit Huis was daar wel voor. Maar alle gegevens die ik tot nu toe heb gezien tonen dat gegevens vooral tot drie maanden heel effectief en noodzakelijk zijn. Bent u bereid te onderzoeken of er nu echt gebruik is gemaakt van gegevens die langer worden opgeslagen dan drie maanden? Kortom, bent u bereid een evaluatie te doen op basis van de criteria effectiviteit, proportionaliteit, noodzakelijkheid en ook na te gaan of er een mogelijkheid is om misbruik tegen te gaan?
Laatste punt voor een evaluatie is de houding van de Raad ten aanzien van mensenrechtenschendingen binnen de Europese Unie ten aanzien van de CIA-activiteiten. We hebben daar als Europees Parlement zo goed mogelijk onderzoek verricht en ik vind het schandalig dat we daar nooit een commentaar van de Raad op hebben gehoord. U kunt zeggen wat u ervan vindt, wat u van het rapport waar vindt en wat niet, en wat voor maatregelen u wilt nemen. Bent u bereid een reactie te geven op het verslag-Fava of blijft u volharden in uw stilte?"@mt15
"Panie przewodniczący! Moje najważniejsze pytanie do Rady jest właściwie następujące: czy uważa się ona za omylną? Czy jest do pomyślenia, że Rada myli się czasem, czy też jest wszechwiedząca? Czy Rada wierzy, że wszystkie środki przedsięwzięte w ostatnich latach przeciwko terroryzmowi były właściwe? Czy jest również poza jakąkolwiek wątpliwością, że nie nastąpiło żadne niewspółmierne naruszenie praw obywatelskich? Jeśli Rada jest nieomylna, wynika z tego, że nie ma potrzeby jej oceniać, ale jeśli jednak wierzy w możliwość poprawy swojego zrozumienia stanu rzeczy, należy dokonać rewizji. Chciałabym także by Rada poinformowała nas w trakcie debaty, czy uważa, że istnieją jakieś konkretne środki, których brakuje, jakieś środki, które uważa za niezbędne, a jeszcze nie zostały podjęte. W rzeczy samej, czy w tej chwili planowane jest wdrożenie jakiś nowych środków? Naruszenia praw obywatelskich są dopuszczalne w prawie europejskim, ale tylko wtedy, gdy spełnią one kryteria konieczności, proporcjonalności i efektywności i jeśli ludzie mogą chronić się przed nadużyciami. Chciałabym zobaczyć ocenę wszystkich środków podjętych w ostatnich latach przeprowadzoną przez Radę, a także ocenę ich zgodności z powyższymi kryteriami. Czy Rada może nam to dziś obiecać?
Proszę mi pozwolić na podkreślenie kilku aspektów, które wymagają obszernej oceny. Po pierwsze, nadużycia: czy jest możliwe, że obywatele mogli się stać mimowolnymi ofiarami? Jako przykład chciałabym podać tworzenie listy podejrzanych o terroryzm. Pytanie w tym kontekście brzmi nie tylko, jak ludzie i organizacje byli na tę listę wpisywani, ale także jak byli z niej usuwani. Przypuśćmy, że państwa nazwisko znajdzie się na takiej liście. Wszystkie państwa aktywa i depozyty bankowe zostałyby zamrożone, ale władze nie wniosłyby automatycznie oskarżenia. Oznacza to, że nie byłoby prawnego postępowania, w którym można przedstawić dowody. Zasada domniemania niewinności jest złamana. Poza tym, mogę wyobrazić sobie zamrożenie depozytów bankowych zanim ten fakt zostanie ujawniony, bo w przeciwnym wypadku pieniądze znajdą się w mgnieniu oka po drugiej stronie globu. Nie mogę jednak wyobrazić sobie naszej akceptacji faktu, że ludzie pozostają na liście i w ten sposób są karani bez ustalenia ich winy. Jest to nie dające się zaakceptować odwrócenie zasady prawa karnego mówiącej o obowiązku przedstawienia dowodów. Sąd Pierwszej Instancji wskazywał już wiele razy, że ta procedura musi zostać zmieniona. 11 lipca ogłoszono wyrok, że fundacja Al-Aqsa i José María Sison zostali błędnie wpisani na listę. Chciałabym się dowiedzieć, jakie lekcje wyciągnęła Rada z tych orzeczeń sądowych i czy jest przygotowana na zmianę lub rewizję procesu decyzyjnego dotyczącego tworzenia takich list oraz na przyjrzenie się szansom jednostki na uzyskanie sprawiedliwości.
Przechodząc do efektywności: czy środki są efektywne? Weźmy na przykład prawo o przewozie płynów. Ponad milion ludzi w Europie musi wciąż bawić się plastikowymi torebkami przed odprawą na swój lot, posłusznie wypełniając je 100ml butelkami, które często kończą w koszu, ponieważ pasażerowie zapomnieli o przepisie, i nie jest to nadmiernym naruszeniem praw obywatelskich, a nadużycia mogą być monitorowane. Czy ten przepis jest jednak skuteczny? Czy Rada przygotowana jest na ocenę tego na podstawie naukowych dowodów?
To prowadzi mnie do tematu proporcjonalności. Czy środki są proporcjonalne? To jest kolejny, ważny aspekt podlegający ocenie. Weźmy dla przykładu dane pasażera i umowę ze Stanami Zjednoczonymi. Moja grupa także może w pełni zrozumieć chęć państw do posiadania informacji, kto dostaje się na ich terytorium. Głównym problemem nie jest tak bardzo to, że wymagane są zbyt duże ilości informacji, ale że mogą być one wymagane w wielu różnych celach. Rada zawsze usprawiedliwia takie środki, mówiąc, iż są niezbędne by walczyć z terroryzmem. Jednakże dane mogą zostać wykorzystane także do innych celów „zgodnie z prawem USA”, jak mówi wspomniana umowa. Teoretycznie możliwe jest, że celem nie będzie jedynie walka z terroryzmem, ale także radzenie sobie z kradzieżami rowerów lub oszustwami bankowymi. Czy jest to proporcjonalne wykorzystanie danych? Czy Rada jest także gotowa na rewizję umowy w tym kontekście?
I w końcu konieczność. Chciałabym jako przykład podać przechowywanie danych o ruchu przez dwa lata, któremu sprzeciwiała się moja grupa, ale które zostało poparte przez większą część Izby. Wszystkie informacje, jakie widziałam do tej pory, pokazują jednak, że trzymiesięczne dane są najbardziej efektywne i wymagane. Czy Rada jest gotowa na zbadanie, czy dane przechowywane dłużej niż trzy miesiące są naprawdę wykorzystywane? W skrócie, czy jest przygotowana na przeprowadzenie oceny bazującej na kryteriach efektywności, proporcjonalności i konieczności oraz na zbadanie możliwości walki z nadużyciami?
Ostatnim aspektem oceny jest stanowisko Rady w sprawie łamania praw człowieka w Unii Europejskiej w związku z działalnością CIA. Parlament Europejski zbadał je jak najlepiej się dało i skandalicznym jest, w moim mniemaniu, że nigdy nie usłyszeliśmy w tej sprawie żadnego komentarza od Rady. Komentarz mógłby się składać z informacji na temat, co Rada o nim myśli, z którymi aspektami raportu się zgadza, z którymi nie i jakie rodzaje środków zamierza przedsięwziąć. Czy Rada jest przygotowana na reakcję na sprawozdanie pana posła Claudio Favy, czy będzie trwała w milczeniu?"@pl16
"Senhor Presidente, a minha principal pergunta ao Conselho vai, na realidade, no sentido de saber se ele se considera falível. É possível que o Conselho cometa erros de quando em quando, ou será ele omnisciente? Está o Conselho convencido de que todas a medidas tomadas nos últimos anos no âmbito da luta contra o terrorismo foram as medidas correctas? Gostaria de saber também se não existe realmente qualquer dúvida de que não ocorreram violações desproporcionadas dos direitos cívicos? Se o Conselho é infalível, nesse caso não há necessidade de uma avaliação, mas se ele acredita que é possível melhorar o seu discernimento, então sim. Gostaria também que o Conselho nos dissesse no decurso do presente debate se entende que faltam algumas medidas específicas, medidas específicas de que ele considere agora necessárias e que ainda não tenham sido tomadas. Será que estão planeadas algumas? O Direito comunitário permite que os direitos cívicos sejam violados, mas apenas se tais violações obedecerem aos critérios da necessidade, da proporcionalidade e da eficácia, e se as pessoas puderem munir-se contra abusos. Gostaria que o Conselho procedesse a uma avaliação de todas as medidas tomadas nos últimos anos e também a um exame da sua conformidade com este critérios. Poderá o Conselho prometer-nos isto hoje?
Permitam-me que realce alguns aspectos que carecem de uma avaliação aprofundada. Em primeiro lugar, a questão dos abusos: não poderão os cidadãos tornar-se inadvertidamente vítimas? A título de exemplo, referiria a criação das listas de suspeitos de envolvimento em actividades terroristas. A questão que aqui se coloca consiste não só em saber como é que indivíduos e organizações são incluídos nas listas, mas também como é que são retirados delas. Imagine que o seu nome figura nestas listas. Todos os seus bens e depósitos bancários seriam congelados, mas as autoridades não desencadeariam automaticamente uma acção judicial. Significa isto que não haveria procedimentos legais propícios à apresentação de provas. O princípio de que alguém é inocente até se provar o contrário é abandonado. No entanto, posso perfeitamente imaginar que os depósitos bancários sejam congelados antes de o facto ser divulgado, caso contrário o dinheiro saltaria de imediato para o outro lado do mundo. Não posso imaginar, porém, que aceitemos que as pessoas permaneçam em listas e continuem, portanto, a ser castigadas sem que a sua culpa tenha sido estabelecida. Isto configura uma inaceitável inversão do ónus da prova no âmbito do direito penal. O Tribunal de Primeira Instância já disse várias vezes que o procedimento tem de ser revisto. Em 11 de Julho ficou estabelecido que a Fundação Al-Aqsa e José María Sison haviam sido indevidamente inscritos na lista. Gostaria de saber quais foram os ensinamentos que o Conselho extraiu destas decisões judiciais e se está disposto a alterar ou a avaliar o processo decisório relativo à composição destas listas e a pensar também em formas de assegurar que as pessoas possam obter justiça.
Seguidamente, o critério da eficácia: são as medidas eficazes? Neste contexto tomaria como exemplo as medidas relativas aos líquidos. Há mais de um milhão de pessoas na Europa que, antes de entrarem no seu avião, continuam a ter de deambular pelas salas de embarque carregando sacos de plástico, que obedientemente enchem com garrafinhas de 100 ml – que frequentemente vão parar ao caixote do lixo porque os passageiros se esqueceram da regra –, e nestes casos os direitos cívicos não grosseiramente violados e os abusos podem ser controlados. Mas será esta medida eficaz? Está o Conselho disposto a avaliar esta questão com base em provas científicas?
Chego assim ao critério da proporcionalidade. São as medidas proporcionais? Este é outro aspecto importante a avaliar. Citarei aqui como exemplo os dados dos passageiros e o acordo com os Estados Unidos. Também o meu grupo compreende perfeitamente que os países desejem saber quem é que entra no seu território. O principal problema não reside tanto na excessiva quantidade de dados que são solicitados, mas sobretudo no facto de eles poderem ser solicitados para muitos objectivos diferentes. O Conselho justifica sempre esta medida dizendo que ela é necessária para combater o terrorismo. No entanto, os dados também podem ser utilizados para outros fins
como diz o acordo. Por conseguinte, é teoricamente possível que o objectivo não seja apenas combater o terrorismo, mas também combater o roubo de bicicletas ou a fraude bancária. Será que é proporcional utilizar os dados para esse fim? Está o Conselho disposto a examinar também o acordo à luz destes argumentos?
Por último, o critério da necessidade. Citaria aqui como exemplo o armazenamento de dados de tráfego por um período máximo de dois anos – uma medida a que o meu grupo se opôs, mas que foi apoiada pela maioria desta Câmara. Toda a informação que vi até agora demonstra, contudo, que os dados recolhidos num período de até três meses são os mais eficazes e necessários. Estará o Conselho disposto a apurar se os dados armazenados durante mais de três meses estão realmente a ser utilizados? Em suma, está o Conselho disposto a fazer uma avaliação com base nos critérios da eficácia, da proporcionalidade e da necessidade, e a analisar também possibilidades de combater abusos?
O último aspecto a avaliar é a posição do Conselho relativamente às violações dos direitos humanos dentro da União Europeia no contexto das actividades da CIA. O Parlamento investigou essa questão tão exaustivamente quanto possível, e é escandaloso, em minha opinião, que nunca tenhamos ouvido qualquer comentário do Conselho. O Conselho poderia dizer o que pensa disto, nomeadamente quais os aspectos do relatório com que concorda ou discorda, e que tipo de medidas tenciona tomar. Está o Conselho disposto a exprimir a sua opinião sobre o relatório Fava, ou tenciona persistir no seu silêncio?"@pt17
"Voorzitter, eigenlijk is mijn belangrijkste vraag aan de Raad of de Raad zich feilbaar acht. Is het mogelijk dat de Raad wel eens fouten maakt of is de Raad alwetend? Denkt u dat alle maatregelen die de laatste jaren genomen zijn in de strijd tegen terreur altijd de juiste maatregelen waren? En staat echt boven alle twijfel verheven dat er geen buitenproportionele inbreuken zijn gedaan op burgerrechten? Nou, als de Raad onfeilbaar is dan is er natuurlijk geen noodzaak voor een evaluatie, maar als u gelooft in mogelijk voortschrijdend inzicht, dan wel. Ik hoor ook graag van u in de loop van het debat of u bepaalde maatregelen vindt ontbreken, bepaalde maatregelen waarvan u nu denkt dat we daar eigenlijk wel behoefte aan hebben maar die nog niet zijn genomen. Staan er nu ook maatregelen op stapel? Volgens het Europees recht zijn inbreuken op burgerrechten toegestaan, maar ze zijn alleen te rechtvaardigen als ze noodzakelijk, proportioneel en effectief zijn en als mensen zich ook kunnen wapenen tegen misbruik. Ik zou graag van de Raad een evaluatie willen van alle maatregelen van de laatste jaren en ook een toetsing van die maatregelen op deze criteria. Kunt u dat zo meteen toezeggen?
Laat ik u wat punten aanreiken die toe zijn aan grondige evaluatie. Allereerst op het punt van misbruik: kunnen burgers niet onbedoeld het slachtoffer worden? Hierbij wil ik als voorbeeld de totstandkoming van de lijsten voor terreurverdachten aanhalen. De vraag daarbij is niet alleen hoe je erop komt, maar ook hoe je er weer vanaf komt. Want stel dat je naam op deze lijsten voorkomt. Alle bezittingen en banktegoeden worden dan bevroren, maar de autoriteiten gaan niet automatisch over tot vervolging. Er komt dus geen rechtzaak waarbij bewijzen aan de orde komen. Het principe dat je onschuldig bent totdat het tegendeel is bewezen, wordt losgelaten. Maar let wel, ik kan me wel voorstellen dat je eerst banktegoeden bevriest voordat je dat aan mensen bekend maakt, anders flitst dat geld gelijk naar de andere kant van de wereld. Ik kan me echter niet voorstellen dat we accepteren dat mensen op lijsten blijven staan en dus gestraft blijven worden, zonder dat hun schuld vaststaat. Dat is een omkering van bewijslast in strafrecht die onacceptabel is. Nu heeft het Gerecht van eerste aanleg al een aantal keren gezegd dat de procedure moet worden aangepast. Op 11 juli was al geoordeeld dat de stichting Al-Aqsa en José Maria Sison op onrechtmatige wijze op de lijst zijn gezet. Ik zou graag van de Raad horen welke lessen hij heeft getrokken uit deze gerechtelijke uitspraken en of hij bereid is de besluitvorming over de samenstelling van deze lijsten te wijzigen of te evalueren en ook te kijken naar de mogelijkheden voor individuen om hun recht te halen.
Dan over de effectiviteit. Zijn maatregelen effectief? Laat ik daar de maatregelen over de vloeistoffen als voorbeeld nemen. Meer dan een miljoen mensen in Europa hannesen ook vandaag nog met plastic zakjes voordat ze hun vliegtuig ingaan. Braaf doen ze daar die 100 ml-flesjes in - vaak eindigen ze ook in de afvalemmer omdat je weer vergeten was wat de regel was - en de burgerrechten worden niet heel ernstig geschonden en misbruik is ook wel te overzien. Maar is de maatregel nu ook effectief? Is de Raad bereid dit ook te beoordelen op basis van wetenschappelijk bewijs?
Dan kom ik bij het kopje proportioneel. Zijn maatregelen proportioneel? Een belangrijk punt ook voor een evaluatie. Laat ik als voorbeeld de passagiersgegevens nemen, het akkoord met de Verenigde Staten. Ook mijn fractie kan zich prima voorstellen dat landen willen weten wie binnenkomt. Het grote probleem is niet zozeer dat er buitensporig veel gegevens worden gevraagd, maar dat ze voor heel veel verschillende doelen kunnen worden gevraagd. De Raad zegt steeds ter rechtvaardiging van zo'n maatregel dat dit allemaal noodzakelijk is in de strijd tegen terrorisme. Maar de gegevens kunnen ook gebruikt worden voor andere zaken "
", zoals in het akkoord staat. Dus is het theoretisch mogelijk dat het niet alleen om terreurbestrijding gaat, maar ook om het aanpakken van de fietsendiefstal of de bankfraude. Is het proportioneel om het daarvoor te gebruiken? Bent u bereid ook op die basis dit akkoord tegen het licht te houden?
Als laatste de noodzakelijkheid. Mijn fractie was bijvoorbeeld tegen de opslag van verkeersgegevens voor een periode tot twee jaar, maar de meerderheid van dit Huis was daar wel voor. Maar alle gegevens die ik tot nu toe heb gezien tonen dat gegevens vooral tot drie maanden heel effectief en noodzakelijk zijn. Bent u bereid te onderzoeken of er nu echt gebruik is gemaakt van gegevens die langer worden opgeslagen dan drie maanden? Kortom, bent u bereid een evaluatie te doen op basis van de criteria effectiviteit, proportionaliteit, noodzakelijkheid en ook na te gaan of er een mogelijkheid is om misbruik tegen te gaan?
Laatste punt voor een evaluatie is de houding van de Raad ten aanzien van mensenrechtenschendingen binnen de Europese Unie ten aanzien van de CIA-activiteiten. We hebben daar als Europees Parlement zo goed mogelijk onderzoek verricht en ik vind het schandalig dat we daar nooit een commentaar van de Raad op hebben gehoord. U kunt zeggen wat u ervan vindt, wat u van het rapport waar vindt en wat niet, en wat voor maatregelen u wilt nemen. Bent u bereid een reactie te geven op het verslag-Fava of blijft u volharden in uw stilte?"@ro18
"Pán predseda, mojou najdôležitejšou otázkou Rade je, či sama seba považuje za omylnú. Dokážeme si predstaviť, že Rada z času na čas urobí chybu alebo nie? Je vševediaca? Domnieva sa Rada, že všetky opatrenia, ktoré boli v nedávnej minulosti prijaté v oblasti boja proti terorizmu, sú správne? Je tiež skutočne nespochybniteľné, že nedošlo k žiadnemu neprimeranému porušeniu občianskych práv? Ak je Rada neomylná, znamená to, že nie je potrebné hodnotiť, ale ak verí v zlepšenie svojho porozumenia problému, potom je hodnotenie potrebné. Bola by som rada, keby nás Rada počas diskusie informovala, či existujú niektoré osobitné opatrenia, o ktorých sa domnieva, že chýbajú, konkrétne opatrenia, ktoré v súčasnosti považuje za nevyhnutné a ktoré ešte neboli prijaté. Ozaj, je v súčasnosti naplánované prijatie nejakých opatrení? Európske právo povoľuje porušenie občianskych práv, avšak len za predpokladu, že toto splní kritériá nevyhnutnosti, primeranosti a účinnosti a za predpokladu, že ľudia sú schopní vyzbrojiť sa proti jeho zneužívaniu. Rada by som videla hodnotenie Rady týkajúce sa všetkých opatrení prijatých v nedávnej minulosti a rovnako aj jej preskúmanie ich súladu s týmito kritériami. Môže nám to dnes Rada prisľúbiť?
Dovoľte mi zdôrazniť niekoľko aspektov, ktoré je nutné komplexne zhodnotiť. V prvom rade ide o aspekt zneužitia. Nedokážete si predstaviť, že by sa občania mohli stať náhodnými obeťami? Chcela by som ako príklad uviesť zostavenie zoznamu podozrivých z terorizmu. V tejto súvislosti nie je otázkou len spôsob, akým sú osoby a organizácie začlenené do týchto zoznamov, ale aj spôsob, akým sú z nich ich mená a názvy vyškrtnuté. Predstavte si, že sa na takýchto zoznamoch objaví vaše meno. Všetky vaše aktíva a bankové vklady budú zmrazené, avšak úrady vás nebudú automaticky trestne stíhať. Znamená to, že sa nebude konať žiadne súdne konanie, na ktorom by sa mohli predložiť dôkazy. Prezumpcia neviny do chvíle, keď je obžalovanému dokázaná vina, sa neuplatňuje. Okrem toho si viem celkom dobre predstaviť, že bankové vklady sa zmrazujú ešte predtým, ako je táto skutočnosť zverejnená, inak by boli peniaze bleskovo presunuté na druhý koniec sveta. Napriek tomu si neviem predstaviť, že by sme prijali skutočnosť, že mená ľudí na zoznamoch zostávajú a tieto osoby sú naďalej trestané bez toho, aby sa stanovila ich vina. V tomto prípade ide o neprijateľné zvrátenie dôkazného bremena v trestnom práve. Súd prvého stupňa už niekoľkokrát vyhlásil, že tento postup sa musí zmeniť a doplniť. Nadácia Al-Aqsa a José María Sison boli 11. júla účastníkmi súdneho konania týkajúceho sa ich neoprávneného uvedenia na zoznam. Rada by som sa dozvedela, aké ponaučenie si zobrala Rada z týchto rozsudkov a či je pripravená zmeniť a doplniť alebo prehodnotiť rozhodovací proces týkajúci sa zostavovania takýchto zoznamov, ako aj preskúmať možnosti, akými by sa jednotlivci mohli dovolať spravodlivosti.
Prejdime k účinnosti. Sú opatrenia účinné? Ako príklad by som uviedla opatrenie týkajúce sa tekutín. Viac než milión osôb v Európe sa stále pri vstupe na palubu lietadla musí trápiť s plastikovými vreckami, pričom ich poslušne plnia fľaškami so 100 ml objemom, ktoré obyčajne končia v koši, pretože cestujúci zabudli na presné pravidlo, a pritom tu nejde o rozsiahle porušenie občianskych práv a zneužívanie je možné monitorovať. Je však toto opatrenie napriek tomu účinné? Je Rada pripravená zhodnotiť ho na základe vedeckých dôkazov?
Týmto som sa dostala k otázke primeranosti. Sú opatrenia primerané? Toto je ďalší z dôležitých aspektov na hodnotenie. Dovoľte mi ako príklad uviesť osobné údaje cestujúcich a dohodu so Spojenými štátmi americkými. Aj moja skupina vie v plnej miere oceniť potrebu jednotlivých krajín vedieť, kto vstupuje na ich územie. Hlavným problémom tak veľmi nie je ani rozsiahly objem údajov, ktoré sa požadujú, ale skutočnosť, že môžu byť požadované z veľmi veľa rôznych dôvodov. Rada takéto opatrenie vždy odôvodňuje tvrdením, že všetko toto je nevyhnutné na boj proti terorizmu. Údaje však môžu byť použité na iné účely „v súlade s právom USA,“ ako sa uvádza v dohode. Teoreticky je teda možné, že účelom nie je len boj proti terorizmu, ale aj riešenie krádeže bicyklov alebo bankového podvodu. Je primerané využívať údaje s týmto cieľom? Je Rada pripravená preskúmať dohodu aj na týchto základoch?
A nakoniec – nutnosť. Ako príklad by som použila uchovávanie údajov cestujúcich počas dvoch rokov, proti ktorému moja skupina protestovala, ktoré však bolo podporené väčšinou v tomto Parlamente. Všetky informácie, ktoré som k dnešnému dňu dostala, však nasvedčujú tomu, že najúčinnejšími a najnevyhnutnejšími sú údaje, ktorých aktuálnosť nepresahuje tri mesiace. Je Rada pripravená preskúmať, či sa údaje uchovávané dlhšie ako tri mesiace skutočne využívajú? V skratke je pripravená vypracovať hodnotenie na základe kritérií účinnosti, primeranosti a nutnosti, ako aj preskúmať možnosť boja proti zneužívaniu?
Posledným aspektom na hodnotenie je stanovisko Rady k porušeniam ľudských práv v rámci Európskej únie v súvislosti s aktivitami americkej CIA. Európsky parlament sa touto otázkou zaoberal v čo najväčšej možnej miere a je podľa mňa poburujúce, že sme od Rady na margo tejto otázky nikdy nedostali žiadne vyjadrenie. Toto vyjadrenie by sa mohlo týkať toho, čo si o tom myslí, s ktorými prvkami správy súhlasí a s ktorými nie a aké typy opatrení plánuje prijať. Je Rada pripravená zareagovať na správu od poslanca Favu alebo bude naďalej mlčať?"@sk19
".
Gospod predsednik, moje najpomembnejše vprašanje za Svet je, ali meni, da je zmotljiv. Razumljivo je, da Svet občasno dela napake; ali vi menite, da je vseveden? Ali Svet meni, da so bili vsi ukrepi, ki so bili sprejeti v zadnjih letih na področju boja proti terorizmu, pravi? Ali poleg tega Svet nedvomno meni, da civilne pravice v nobenem primeru niso bile nesorazmerno kršene? Če je Svet nezmotljiv, potem ocena ni potrebna, če pa verjame v možnost za izboljšanje razumevanja, potem pa je potrebna. Prav tako si želim, da bi nas Svet med razpravo obvestil o posebnih ukrepih, ki po njegovem mnenju manjkajo, zlasti o ukrepih, za katere zdaj meni, da so potrebni, vendar še niso bili sprejeti. Ali se zdaj načrtujejo kakšni ukrepi? Kršitve civilnih pravic so dovoljene z evropsko zakonodajo, vendar se izvajajo le, če so pri tem izpolnjena merila nujnosti, sorazmernosti in učinkovitosti ter če se lahko ljudje zaščitijo proti zlorabam. Želim si, da bi Svet ocenil vse ukrepe, ki so bili sprejeti v zadnjih letih, in preveril njihovo skladnost s temi merili. Ali nam lahko Svet to danes obljubi?
Dovolite mi, da izpostavim nekaj vidikov, ki jih je treba temeljito oceniti. Prvič, vidik zlorabe: ne smemo dovoliti, da bi lahko državljani postali nenamerne žrtve. Kot primer bi rada navedla oblikovanje seznama osumljencev terorističnih dejanj. Vprašanje, ki je povezano s tem, ni, na kakšen način se ljudje in organizacije vključijo na ta seznam, ampak na kakšen način se s tega seznama odstranijo. Predstavljajte si, da se vaše ime pojavi na teh seznamih. Vse vaše premoženje in bančni računi se zamrznejo, vendar organi ne začnejo samodejno s pregonom. To pomeni, da ni nobenih sodnih postopkov, v katerih bi lahko predložili dokaze. Načelo nedolžnosti, dokler krivda ni dokazana, se ne upošteva. Poleg tega si lahko predstavljam, da se bančni računi zamrznejo pred objavo dejstev, sicer bi bil denar v trenutku na drugi strani sveta. Vendar si ne morem predstavljati, da sprejemamo dejstvo, da ljudje ostanejo na seznamih in so tako kaznovani brez ugotovitve njihove krivde. To je nesprejemljiva obrnitev dokaznega bremena v kazenskem pravu. Sodišče prve stopnje je že večkrat izjavilo, da je treba ta postopek spremeniti. 11. julija je bilo razsojeno, da sta bila fundacija al Aksa in José María Sison krivično vključena na seznam. Zanima me, kaj se je Svet naučil iz teh sodnih odločb in ali je pripravljen, da spremeni ali oceni postopek odločanja v zvezi s pripravo takih seznamov ter preuči možnosti posameznikov, da dosežejo pravico.
Drugič, učinkovitost: ali so ukrepi učinkoviti? Kot primer izpostavljam ukrepe v zvezi s tekočinami. Več kot milijon ljudi v Evropi se mora pred vkrcanjem na letalo še vedno ukvarjati s plastičnimi vrečkami in jih poslušno napolniti s 100-mililitrskimi steklenicami, ki pogosto končajo v košu za smeti, ker potniki pozabijo na to pravilo, pri čemer ni mogoče opaziti pretirane kršitve civilnih pravic, zlorabe pa je mogoče spremljati. Vendar ali je ta ukrep učinkovit? Ali je Svet pripravljen, da oceni učinkovitost na podlagi znanstvenih dokazov?
To je povezano s tretjo točko, tj. sorazmernost. Ali so ukrepi sorazmerni? To je še en pomemben vidik za oceno. Kot primer navajam podatke o potnikih in sporazum z Združenimi državami. Tudi moja skupina lahko povsem razume željo držav po tem, da vedo, kdo vstopi na njihovo ozemlje. Glavna težava ni, da se zahteva preveč podatkov, ampak da se ti podatki zahtevajo za zelo različne namene. Svet take ukrepe vedno utemelji s tem, da je vse to potrebno zaradi boja proti terorizmu. Vendar se lahko „v skladu z zakonodajo ZDA“ ti podatki uporabijo tudi za druge namene, kot je navedeno v sporazumu. Zato je teoretično mogoče, da namen ni le boj proti terorizmu, ampak tudi boj proti kraji koles ali bančnim goljufijam. Ali je uporaba podatkov za ta namen sorazmerna? Ali je Svet poleg tega pripravljen, da opravi revizijo sporazuma na tej podlagi?
Končno, nujnost. Primer v zvezi s tem je, da se prometni podatki shranjujejo do dve leti, čemer je naša skupina nasprotovala, vendar je dobilo podporo večine v Parlamentu. Vendar vse informacije, s katerimi sem seznanjen do zdaj, kažejo, da so podatki, stari do tri mesece, najučinkovitejši in najbolj potrebni. Ali je Svet pripravljen, da preveri, ali se podatki, ki so starejši od treh mesecev, resnično uporabljajo? Skratka, ali je pripravljen narediti oceno na podlagi meril učinkovitosti, sorazmernosti in nujnosti ter preveriti možnosti za boj proti zlorabam?
Zadnji vidik za oceno je stališče Sveta o kršitvah človekovih pravic v Evropski uniji v povezavi z dejavnostmi CIE. Evropski parlament je preučil te kršitve kar najbolj podrobno in menim, da je sramotno, da Svet tega ni komentiral. Njegov komentar bi lahko vključeval njegovo mnenje v zvezi s tem, vidike poročila, s katerimi se strinja in s katerimi se ne, ter ukrepe, ki jih namerava sprejeti. Ali je Svet pripravljen, da se odzove na poročilo gospoda Fave ali bo še naprej molčal v zvezi s tem?"@sl20
"Herr talman! Min viktigaste fråga till rådet är faktiskt om det ser sig självt som felbart. Kan det tänkas att rådet gör misstag ibland, eller är det allvetande? Anser rådet att alla åtgärder som vidtagits på senare år i kampen mot terrorismen har varit riktiga? Kan det dessutom verkligen uteslutas att inga oproportionerliga överträdelser av de medborgerliga rättigheterna har förekommit? Om rådet är ofelbart behövs det givetvis ingen utvärdering, men om man tror att det kan finnas en möjlighet att förbättra kunskaperna så behövs den. Jag skulle också vilja att rådet under debatten talar om för oss om det anser att några särskilda åtgärder saknas, specifika åtgärder som det nu ser som nödvändiga men som ännu inte vidtagits. Planerar man i själva verket några åtgärder för närvarande? Överträdelser av de medborgerliga rättigheterna är tillåtna enligt EU-rätten men är endast motiverade om de är nödvändiga, proportionerliga och effektiva och om människor kan skydda sig mot kränkningar. Jag skulle vilja att rådet gjorde en utvärdering av alla de åtgärder som vidtagits på senare år, och även en granskning av om de uppfyller dessa kriterier. Kan rådet lova oss det i dag?
Jag vill uppmärksamma några områden där en omfattande utvärdering är nödvändig. För det första, frågan om kränkningar: Är det inte möjligt att medborgarna oavsiktligt skulle kunna drabbas? Jag vill som exempel nämna upprättandet av listor över terrormisstänkta. Här är frågan inte bara hur personer och organisationer hamnar på listorna, utan också hur de stryks från dem. Anta att ert namn skulle hamna på listorna. Alla era tillgångar och banktillgodohavanden skulle frysas, men myndigheterna skulle inte automatiskt väcka åtal. Det betyder att det inte skulle förekomma något rättsligt förfarande då bevisning kunde läggas fram. Principen att man är oskyldig till dess att man bevisats vara skyldig har övergetts. Dessutom kan jag föreställa mig att banktillgodohavanden fryses innan omständigheterna avslöjas, för annars skulle pengarna på ett ögonblick vara på andra sidan jordklotet. Ändå är det otänkbart att vi ska godta att personer står kvar på listorna och alltså fortsätter att straffas utan att det fastslagits att de är skyldiga. Detta är liktydigt med en oacceptabel omvänd bevisbörda inom straffrätten. Förstainstansrätten har redan vid ett flertal tillfällen framhållit att förfarandet måste ändras. Den 11 juli slogs det fast att Al-Aqsa-stiftelsen och José María Sison felaktigt förts upp på listan. Jag undrar vad rådet dragit för lärdomar av dessa rättsliga avgöranden, och om det är berett att ändra eller se över beslutsprocessen när det gäller sammansättningen av sådana här listor och även att undersöka möjligheterna för enskilda att få en rättvis behandling.
För att övergå till frågan om effektivitet: Är åtgärderna effektiva? Som exempel vill jag ta upp bestämmelserna om vätskor. Mer än en miljon människor i Europa måste fortfarande krångla med plastpåsar innan de går ombord på flyget och lydigt fylla dem med flaskor på 100 ml – som ofta hamnar i papperskorgen eftersom passagerarna har glömt regeln. Det kan inte sägas förekomma något grövre brott mot de medborgerliga rättigheterna eller någon kränkning. Men är åtgärden effektiv? År rådet berett att göra en bedömning av detta med utgångspunkt i vetenskapliga belägg?
Det leder mig in på frågan om proportionalitet. Är åtgärderna proportionerliga? Detta är ytterligare en viktig aspekt som bör utvärderas. Låt mig ta passageraruppgifter och avtalet med Förenta staterna som exempel. Även min grupp har full förståelse för ländernas önskan att få veta vilka som reser in på deras territorium. Det främsta problemet är egentligen inte att man begär orimliga mängder data utan att uppgifterna kan begäras för väldigt många olika ändamål. Rådet rättfärdigar alltid en sådan åtgärd genom att säga att allt detta är nödvändigt för att bekämpa terrorismen. Uppgifterna kan dock även användas för andra syften ”i enlighet med gällande amerikansk lagstiftning”, som det står i avtalet. Det är alltså teoretiskt möjligt att syftet inte bara är att bekämpa terrorism utan även att ta itu med cykelstölder eller bankbedrägerier. Är det proportionerligt att använda uppgifterna till detta? Är rådet berett att se över avtalet även från denna utgångspunkt?
Till sist, nödvändighet. Som exempel vill jag nämna lagringen av trafikuppgifter i upp till två år, som min grupp motsatte sig men majoriteten i parlamentet stödde. All information jag fått hittills visar dock att uppgifter som är upp till tre månader gamla är mest ändamålsenliga och nödvändiga. Är rådet berett att undersöka om uppgifter som lagrats i mer än tre månader verkligen används? Kort sagt, är man beredd att göra en utvärdering på grundval av kriterierna effektivitet, proportionalitet och nödvändighet, och att också undersöka möjligheterna att motverka kränkningar?
Den sista aspekten som bör utvärderas är rådets ståndpunkt om brott mot de mänskliga rättigheterna i EU, i samband med CIA:s verksamhet. Europaparlamentet har undersökt dessa fall så ingående som möjligt, och enligt min mening är det skandal att vi inte har hört en enda kommentar från rådet. Det kanske är betecknande för vad rådet anser om detta, vilka delar av betänkandet man stöder och vilka man inte stöder, och vilket slags åtgärder man planerar. Är rådet berett att uttala sig om Favabetänkandet, eller tänker man fortsätta tiga?"@sv22
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Al-Aqsa"13,12
"Auteur"18,15
"José Maria Sison"13
"according to US-law"18,15,2,3
"“according to US-law”,"17
|
Named graphs describing this resource:
The resource appears as object in 2 triples