Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2007-04-23-Speech-1-173"

Predicate	Value (sorted: default)
rdf:type	lpv_eu:Speech⁶
dcterms:Date	"2007-04-23"^^xsd:date⁶
dcterms:Is Part Of	lp_eu:Consecinţele extinderilor viitoare asupra eficienţei politicii de coeziune (dezbatere)⁶
dcterms:Language	"sk"^^xsd:language⁶
lpv:document identification number	"en.20070423.19.1-173"⁶
lpv:hasSubsequent	lp_eu:2007-04-23-Speech-1-174⁶
lpv:speaker	lp:Miloš Koterec⁶
lpv:spoken text	"Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@sk¹⁹
lpv:spokenAs	member; REGI (2007-01-31--2009-07-13)²³ vice-chair; Delegation for relations with Australia and New Zealand (2007-03-14--2009-07-13)²³ member; Delegation for relations with the NATO Parliamentary Assembly (2007-03-14--2009-07-13)²³ substitute; AFET (2007-03-09--2009-07-13)²³ member; PES (2004-07-20--2009-07-13)²³ unknown; Smer (2004-07-20--2009-07-13)²³ substitute; ENVI (2007-04-17--2009-07-13)²³
lpv:translated text	"Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@cs¹ "Hr. formand! Jeg vil gerne takke ordføreren for hans grundige betænkning om dette spørgsmål. Parlamentets initiativ på dette område bekræfter blot, at Parlamentet lægger stor vægt på velfungerende EU-systemer, herunder samhørighedspolitikken. Jeg mener ikke, at formålet med betænkningen er at tage stilling til en bestemt udvidelse, men snarere til udvidelser generelt. Det spørgsmål, som behandles i betænkningen, bør anskues ud fra mindst to synsvinkler, nemlig EU's samhørighedspolitiks effektivitet og de mulige konsekvenser af en udvidelse på denne politik, dvs. hvordan samhørighedspolitikken skal defineres i forbindelse med en udvidelse. Da der ikke foreligger nogen pålidelig vurdering af konsekvenserne af EU's regionaludviklingsstøtte, kan vi kun tale generelt om udvidelsers mulige indvirkninger på samhørighedspolitikken. Selv om vi havde en god metode til at gennemføre og evaluere regionalpolitikken, ville vi imidlertid ikke være i stand til at anvende denne uden en professionel tilgang fra medlemsstaternes side, garanterne for retfærdighed, og uden gennemsigtighed, høje forvaltningsstandarder og begrænsning af misbruget af midler. Det bliver interessant at se midtvejsevalueringen af regionalpolitikken i 2008-2009. Medlemsstaterne er også nødt til at finde passende metoder, der sikrer en tilstrækkelig finansiering af EU's samhørighedspolitik. Den bør ikke udformes således, at mindre udviklede regioner er nødsaget til at skrabe hver en euro sammen. EU-politikken skal være tilstrækkelig objektiv, således at den ikke reduceres til et spørgsmål om, hvem der får hvad fra hvem. Det er imidlertid i denne forbindelse nødvendigt at tilføre tilstrækkelige midler. I en beslutning fra 2005 understregede Parlamentet klart, at regionaludviklingsbudgettet for perioden 2007-2013 skal øges betydeligt. Løsningen er at revurdere EU-budgettets opbygning, og hvis dette ikke sker, vil det helt klart være nødvendigt, at de medlemsstater, der modtager støtte, og som vil modtage støtte fremover, i højere grad involverer sig direkte økonomisk. Hvad så med vores legendariske europæiske solidaritet? Jeg vil gerne afslutningsvis bemærke, at samhørighedspolitikken ikke må blive offer for udvidelser, og at samhørighedspolitikken heller ikke må være til hinder for udvidelser. I sidste ende vil det eneste system, der fungerer, naturligvis være et system, hvor sammenhængen mellem alle aspekter tages i betragtning, herunder udvidelser og samhørighed."@da² "Ich möchte dem Berichterstatter für seinen fundierten Bericht zu diesem Thema danken. Die diesbezügliche Initiative des Europäischen Parlaments bestätigt nur die große Bedeutung, die das Parlament dem reibungslosen Funktionieren der EU-Systeme, einschließlich der Kohäsionspolitik, beimisst. Meines Erachtens besteht das Ziel dieses Berichts nicht darin, sich mit einer konkreten Erweiterung zu befassen, sondern eher mit der Erweiterung im Allgemeinen. Der in dem Bericht behandelte Bereich sollte aus mindestens zwei Blickwinkeln betrachtet werden – zum einen geht es um die Wirksamkeit der EU-Kohäsionspolitik und zum anderen um die Auswirkungen der Erweiterung auf diese Politik, d. h. die Definition von Kohäsionspolitik im Kontext der Erweiterung. Da es keine zuverlässige Bewertung zu den Auswirkungen der Finanzierung der regionalen Entwicklung der EU gibt, können wir nur ganz allgemein über die Auswirkungen sprechen, die eine Erweiterung auf die Kohäsion haben könnte. Selbst wenn wir eine solide Methodik für die Durchführung, Implementierung und Bewertung der Regionalpolitik hätten, wären wir ohne ein sachkundiges Vorgehen seitens der Mitgliedstaaten als Garanten von Gerechtigkeit und ohne Transparenz nicht in der Lage, einen hohen Verwaltungsstandard zu gewährleisten und die missbräuchliche Verwendung von Mitteln einzuschränken. Die Halbzeitbewertung der Regionalpolitik 2008-2009 dürfte interessant sein. Die Mitgliedstaaten müssen darüber hinaus geeignete Wege finden, um die EU-Kohäsionspolitik angemessen mit Mitteln auszustatten. Das darf jedoch nicht dazu führen, dass Regionen mit niedrigem Entwicklungsniveau um jeden Euro kämpfen müssen. Die EU-Politik muss objektiv genug sein, um zu verhindern, dass sie darauf reduziert wird, wer was von wem bekommt. Das jedoch erfordert eine angemessene Mittelausstattung. In einer Entschließung von 2005 forderte das Europäische Parlament nachdrücklich eine deutliche Erhöhung der Haushaltsmittel für die regionale Entwicklung für den Zeitraum 2007-2013. Die Lösung besteht darin, die Aufstellung des Unionshaushalts neu zu bewerten. Geschieht dies nicht, müssen die Mitgliedstaaten, die Hilfe erhalten und auch in Zukunft erhalten sollen, einen höheren direkten finanziellen Beitrag leisten. Wo aber bleibt dabei unsere sprichwörtliche europäische Solidarität? Abschließend eine weitere Anmerkung: Die Kohäsionspolitik darf nicht der Erweiterung zum Opfer fallen, und ebenso wenig darf die Erweiterung zu einer Geisel der Kohäsionspolitik werden. Letztendlich wird das System nur dann funktionieren, wenn es die Verbindungen zwischen allen seinen Komponenten, einschließlich Erweiterung und Kohäsion, berücksichtigt."@de⁹ "Θα ήθελα να ευχαριστήσω τον εισηγητή για τη διεξοδική έκθεση σχετικά με αυτό το θέμα. Η πρωτοβουλία του Ευρωπαϊκού Κοινοβουλίου σε αυτόν τον τομέα επιβεβαιώνει μόνο πόσο σημαντική είναι για το Κοινοβούλιο η εύρυθμη λειτουργία των συστημάτων της ΕΕ, συμπεριλαμβανομένης της πολιτικής συνοχής. Κατά τη γνώμη μου, ο σκοπός της έκθεσης δεν είναι να εξετάσει ειδικότερα κάποια διεύρυνση, αλλά αντίθετα τη διεύρυνση εν γένει. Ο τομέας τον οποίο πραγματεύεται η έκθεση θα πρέπει να εξεταστεί τουλάχιστον από δύο απόψεις, όπου η μία είναι η αποτελεσματικότητα της πολιτικής συνοχής της Ευρωπαϊκής Ένωσης, και η άλλη πώς θα την επηρεάσει ενδεχομένως η διεύρυνση, δηλαδή, πώς θα καθοριστεί η πολιτική συνοχής στο πλαίσιο της διεύρυνσης. Ελλείψει τυχόν αξιόπιστης εκτίμησης του αντίκτυπου της κοινοτικής χρηματοδότησης περιφερειακής ανάπτυξης, μπορούμε να μιλήσουμε μόνον με γενικούς όρους για τις επιπτώσεις που ενδέχεται να έχει η διεύρυνση στη συνοχή. Ακόμη όμως και να είχαμε μία ορθή μεθοδολογία άσκησης, εφαρμογής και εκτίμησης της περιφερειακής πολιτικής, δεν θα μπορούσαμε να επιτύχουμε χωρίς μία επαγγελματική προσέγγιση εκ μέρους των κρατών μελών ως εγγυητών της δικαιοσύνης, και χωρίς διαφάνεια, ένα υψηλό επίπεδο διοίκησης και περιορισμών της κατάχρησης κονδυλίων. Θα ήταν ενδιαφέρον να δούμε την ενδιάμεση αξιολόγηση της περιφερειακής πολιτικής κατά την περίοδο 2008-2009. Τα κράτη μέλη πρέπει επίσης να εξεύρουν κατάλληλους τρόπους ορθής χρηματοδότησης της ευρωπαϊκής πολιτικής συνοχής. Δεν θα πρέπει να περιλαμβάνει περιφέρειες με χαμηλά επίπεδα ανάπτυξης που πρέπει να αγωνίζονται για το κάθε ευρώ. Η κοινοτική πολιτική θα πρέπει να είναι αρκετά αντικειμενική, προκειμένου να αποτραπεί η υποβάθμισή της στο ποιος παίρνει τι από ποιον. Αυτό, ωστόσο, απαιτεί επαρκή χρηματοδότηση. Σε ένα ψήφισμα του 2005, το Ευρωπαϊκό Κοινοβούλιο δήλωσε κατηγορηματικά ότι ο προϋπολογισμός περιφερειακής ανάπτυξης πρέπει να αυξηθεί σημαντικά για την περίοδο 2007-2013. Η λύση είναι η επαναξιολόγηση του τρόπου με τον οποίο είναι καταρτισμένος ο ευρωπαϊκός προϋπολογισμός, ελλείψει της οποίας θα είναι προφανώς απαραίτητο να επιδιωχθεί σημαντικότερη άμεση χρηματοδοτική συμμετοχή από τα κράτη μέλη που λαμβάνουν βοήθεια και αναμένεται να λάβουν στο μέλλον. Τι επιπτώσεις έχει όμως αυτό στην παροιμιώδη ευρωπαϊκή αλληλεγγύη; Και τέλος, ακόμη μία παρατήρηση: η πολιτική συνοχής δεν πρέπει να καταστεί θύμα της διεύρυνσης, και ούτε η διεύρυνση πρέπει να καταστεί όμηρος της πολιτικής συνοχής. Τελικά, το μόνο σύστημα που λειτουργεί θα είναι αυτό το οποίο θα λαμβάνει υπόψη τις σχέσεις μεταξύ όλων των συστατικών μερών του, συμπεριλαμβανομένης της διεύρυνσης και της συνοχής."@el¹⁰ "I would like to thank the rapporteur for his thorough report on this issue. The European Parliament initiative in this area only confirms how important to Parliament is the proper functioning of EU systems, including cohesion policy. In my opinion the object of the report is not to look at any one enlargement in particular, but rather enlargement in general. The area addressed by the report should be viewed from at least two angles, one being the effectiveness of the European Union’s cohesion policy, and the other how enlargement may affect it, that is, how to define cohesion policy in the context of enlargement. In the absence of any reliable assessment of the impact of EU regional development funding, we can speak only in general terms about the effects that enlargement may have on cohesion. But even if we had a sound methodology for conducting, implementing and assessing regional policy, we would not be able to manage without a professional approach on the part of the Member States as the guarantors of justice, and without transparency, a high standard of administration and restrictions on the misuse of funds. It will be interesting to see the medium-term regional policy appraisal in 2008-2009. The Member States also need to find appropriate ways to fund European cohesion policy properly. It should not involve regions with low levels of development having to scrabble for every euro. EU policy must be objective enough to prevent it being reduced to who gets what from whom. This, however, requires adequate funding. In a resolution in 2005 the European Parliament stated clearly that the regional development budget must be significantly increased for the period 2007-2013. The solution is to re-assess the way that the European budget is set up, failing which it will clearly be essential to see greater direct financial involvement from those Member States that are receiving assistance and are due to receive it in the future. But where does this leave our proverbial European solidarity? And finally, one more comment: cohesion policy must not fall victim to enlargement, and neither must enlargement be a hostage of cohesion policy. Ultimately, the only system that works will be one that takes account of the links between all of its components, including enlargement and cohesion."@en⁴ "Quisiera dar las gracias al ponente por su exhaustivo informe sobre este asunto. La iniciativa del Parlamento Europeo en este terreno no hace sino confirmar la importancia que tiene para el Parlamento un funcionamiento apropiado de los sistemas de la UE, incluida la política de cohesión. En mi opinión, el informe no tiene por objeto examinar ninguna ampliación en concreto, sino la ampliación de manera general. El ámbito abordado por el informe debe considerarse desde al menos dos ángulos, uno de los cuales es la eficacia de la política de cohesión de la UE y el otro el modo en que puede afectarle la ampliación, es decir, cómo definir la política de cohesión en el contexto de la ampliación. En ausencia de cualquier evaluación fiable del impacto de la financiación para el desarrollo regional de la UE, podemos hablar únicamente en términos generales de los efectos que la ampliación puede tener sobre la cohesión. Pero incluso si tuviéramos una sólida metodología para dirigir, implementar y evaluar la política regional, no seríamos capaces de salir airosos sin un enfoque profesional por parte de los Estados miembros como garantes de la justicia, y sin transparencia, un alto nivel de administración y barreras al abuso de los fondos. Será interesante ver la evaluación intermedia de la política regional en 2008-2009. Los Estados miembros también necesitan encontrar modos apropiados de financiar la política de cohesión europea de manera apropiada. No debe implicar a regiones con bajos niveles de desarrollo que tienen que escarbar para conseguir cada euro. La política de la Unión Europea debe ser suficientemente objetiva para impedir que quede reducida a dilucidar quién obtiene qué de quién. No obstante, esto requiere una financiación suficiente. En una resolución del año 2005, el Parlamento Europeo afirmó claramente que el presupuesto de desarrollo regional debía aumentarse de manera significativa para el período 2007-2013. La solución es reevaluar el modo en que se establece el presupuesto europeo, a falta de lo cual será sin duda esencial una mayor implicación financiera directa por parte de aquellos Estados miembros que reciben ayuda y deberán recibirla en el futuro. ¿Pero en qué lugar queda nuestra proverbial solidaridad europea? Por último, un comentario más: la política de cohesión no debe ser víctima de la ampliación y la ampliación tampoco debe ser rehén de la política de cohesión. En última instancia, el único sistema que funcione será el que tenga en cuenta los vínculos entre todos sus componentes, incluida la ampliación y la cohesión."@es²¹ "Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@et⁵ "Haluan kiittää esittelijää tätä asiaa koskevasta perusteellisesta mietinnöstä. Euroopan parlamentin aloite tällä alalla vahvistaa, miten tärkeänä parlamentti pitää EU:n järjestelmien, myös koheesiopolitiikan, kunnollista toimintaa. Mietinnön tavoitteena ei ole nähdäkseni tarkastella mitään tiettyä laajentumista, vaan laajentumista yleensä. Mietinnössä käsiteltyä asiaa olisi tarkasteltava ainakin kahdesta näkökulmasta: Euroopan unionin koheesiopolitiikan tehokkuuden kannalta sekä siltä kannalta, miten laajentuminen saattaa vaikuttaa koheesiopolitiikan tehokkuuteen – toisin sanoen, miten koheesiopolitiikka voidaan siis määritellä laajentumisen yhteydessä. EU:n aluekehitysrahoituksen vaikutuksista ei ole tehty luotettavaa tutkimusta, joten laajentumisen mahdollisista vaikutuksista koheesiopolitiikkaan pystytään puhumaan vain yleiseltä kannalta. Vaikka aluepolitiikan harjoittamiseksi, toteuttamiseksi ja arvioimiseksi olisi olemassa kunnollinen menetelmä, emme selviytyisi ilman jäsenvaltioiden asiantuntemusta oikeudenmukaisuuden takaajina, ilman avoimuutta, ilman kunnollista hallintoa ja ilman varojen väärinkäyttöä koskevia rajoituksia. On kiintoisaa nähdä, mitä aluepolitiikan väliarvioinnista vuosina 2008–2009 syntyy. Jäsenvaltioiden on myös löydettävä kunnollisia tapoja rahoittaa EU:n koheesiopolitiikkaa asianmukaisesti. Alikehittyneiden alueiden ei pidä joutua taistelemaan jokaisesta eurosta. EU:n politiikan on oltava riittävän puolueetonta, jottei se typisty pelkäksi kiistelyksi siitä, kuka saa mitä keneltäkin. Tämä edellyttää kuitenkin riittävää rahoitusta. Euroopan parlamentti totesi selkeästi vuonna 2005 antamassaan päätöslauselmassa, että aluekehityksen määrärahoja on lisättävä tuntuvasti ohjelmakaudella 2007–2013. Ratkaisu piilee siinä, että Euroopan unionin talousarvion laatimistapaa arvioidaan uudelleen. Muussa tapauksessa on ilmeisen oleellista, että nyt ja mahdollisesti jatkossa tukea saavat jäsenvaltiot osallistuvat rahoitukseen enemmän suoraan. Missä on kuuluisa eurooppalainen solidaarisuus? Lopuksi vielä yksi huomautus: koheesiopolitiikasta ei saa tulla laajentumisen uhria eikä laajentumista saa myöskään pitää koheesiopolitiikan panttivankina. Loppujen lopuksi ainoa toimiva järjestelmä on sellainen, jossa otetaan huomioon sen kaikkien osatekijöiden, myös laajentumisen ja koheesion, väliset yhteydet."@fi⁷ "Je voudrais remercier le rapporteur pour son rapport détaillé sur cette problématique. L’initiative du Parlement européen dans ce domaine ne fait que confirmer à quel point il tient à ce que les systèmes de l’UE fonctionnent correctement, et la politique de cohésion est l’un de ces systèmes. Je crois que l’objectif du rapport n’est pas de parler d’un élargissement en particulier, mais plutôt de l’élargissement en général. Le domaine abordé dans le rapport devrait être examiné à deux niveaux, le premier étant l’efficacité de la politique de cohésion de l’Union européenne, et le deuxième, les répercussions que l’élargissement peut avoir sur celle-ci, autrement dit, comment définir la politique de cohésion dans le contexte de l’élargissement. En l’absence de toute évaluation fiable de l’impact du financement du développement régional de l’UE, nous ne pouvons parler que d’une manière générale des répercussions que l’élargissement pourrait avoir sur la cohésion. Mais même si nous disposions d’une méthode solide pour mener, mettre en œuvre et évaluer la politique régionale, nous ne pourrions réussir sans une approche professionnelle de la part des états membres, qui sont les garants de la justice, sans transparence, sans une administration de haut niveau et sans restrictions empêchant les fonds d’être utilisés à mauvais escient. Il sera intéressant de voir l’évaluation à mi-parcours de la politique régionale en 2008-2009. Les états membres doivent également trouver des moyens appropriés de doter la politique de cohésion d’un financement adéquat. Il est inadmissible que des régions qui enregistrent un faible niveau de développement économique se battent pour chaque euro. La politique de l’UE doit être suffisamment objective pour ne pas se réduire à la formule «qui reçoit quoi de la part de qui». Cependant, cela demande un financement suffisant. Dans une résolution qu’il a adoptée en 2005, le Parlement européen a établi clairement que le budget destiné au développement régional devait être augmenté de manière significative pour la période 2007-2013. La solution consiste à réévaluer la façon dont le budget européen est déterminé, sans quoi il sera clairement nécessaire d’augmenter la participation financière directe des états membres qui reçoivent des aides et qui sont censés en recevoir dans le futur. Mais que devient alors notre légendaire solidarité européenne? Pour finir, je voudrais faire un dernier commentaire: la politique de cohésion ne doit pas être la victime de l’élargissement, pas plus que l’élargissement ne doit être l’otage de la politique de cohésion. En fin de compte, un système tenant compte des liens qui existent entre toutes ses composantes, y compris l’élargissement et la cohésion, est le seul qui puisse fonctionner."@fr⁸ "Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@hu¹¹ "Desidero ringraziare il relatore per il dettagliato e approfondito testo che ha presentato su questo tema. L’iniziativa presa dal Parlamento europeo in questo campo non fa che confermare l’importanza che la nostra Assemblea annette all’adeguato funzionamento dei sistemi comunitari, compresa la politica di coesione. A mio avviso, questa relazione non si propone tanto di analizzare nei dettagli i singoli allargamenti, quanto piuttosto di esaminare l’allargamento in generale. Il tema affrontato dalla relazione andrebbe considerato da almeno due punti di vista differenti: da un lato l’efficacia della politica di coesione dell’Unione europea, e dall’altro i modi in cui l’allargamento può influenzarla (si tratta cioè di chiedersi come definire la politica di coesione nel contesto dell’allargamento). In mancanza di qualsiasi attendibile valutazione dell’impatto esercitato dai finanziamenti comunitari per lo sviluppo regionale, possiamo discutere gli effetti dell’allargamento sulla coesione solo in termini generali. Ma anche se disponessimo di una metodologia valida e rigorosa per gestire, applicare e valutare la politica regionale, non saremmo comunque in grado di portarla avanti senza un approccio professionale da parte degli Stati membri in qualità di garanti della giustizia, e senza trasparenza, elevati amministrativi e restrizioni sull’uso improprio dei fondi. Sarà interessante leggere la valutazione di medio termine della politica regionale nel 2008-2009. Gli Stati membri, inoltre, devono individuare le modalità più appropriate per finanziare adeguatamente la politica europea di coesione; non deve succedere che regioni dal basso livello di sviluppo debbano lottare accanitamente per strappare ogni euro. La politica dell’Unione europea deve possedere equilibrio e obiettività tali da non ridursi a un semplice mercato, in cui ognuno cerca di ottenere qualcosa da qualcun altro. A tale scopo sono però necessari adeguati finanziamenti, e in una risoluzione del 2005 il Parlamento europeo ha chiaramente affermato la necessità di incrementare sensibilmente il bilancio dello sviluppo regionale per il periodo 2007-2013. Per risolvere il problema occorre quindi ripensare le modalità di elaborazione del bilancio europeo; in caso contrario, si renderà evidentemente necessario ricorrere a un maggiore coinvolgimento finanziario diretto da parte di quegli Stati membri che ricevono assistenza e sono destinati a riceverla in futuro. Ma a questo punto che ne sarà della nostra proverbiale solidarietà europea? Concludo con un’ultima osservazione: la politica di coesione non deve cadere vittima dell’allargamento, e l’allargamento, a sua volta, non deve diventare ostaggio della politica di coesione. In ultima analisi, l’unico sistema valido sarà quello che riuscirà a tener conto dei nessi fra tutti i suoi componenti, compresi l’allargamento e la coesione."@it¹² "Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@lt¹⁴ "Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@lv¹³ "Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@mt¹⁵ "Ik wil de rapporteur bedanken voor zijn grondig verslag over dit thema. Het initiatief van het Europees Parlement op dit gebied bevestigt alleen maar hoe belangrijk het Parlement de goede werking van de EU-systemen acht. Daaronder valt ook het cohesiebeleid. Mijns inziens moet in dit verslag niet zozeer gekeken worden naar een bepaalde uitbreiding in het bijzonder, maar naar uitbreiding in het algemeen. Het gebied dat in het verslag wordt behandeld moet tenminste vanuit twee invalshoeken worden bekeken: ten eerste de effectiviteit van het cohesiebeleid van de Europese Unie en ten tweede het effect dat uitbreiding daarop heeft. Met andere woorden, men moet nagaan hoe het cohesiebeleid er in de context van de uitbreiding moet uitzien. Aangezien er geen betrouwbare evaluatie is van de impact van de EU-middelen op de regionale ontwikkeling, kunnen wij slechts algemeen spreken over de mogelijke gevolgen van de uitbreiding voor de cohesie. Zelfs als wij een stevige methode hadden voor het opstellen, implementeren en beoordelen van het regionaal beleid, zouden wij het nog niet kunnen stellen zonder een professionele aanpak van de lidstaten, die rechtvaardigheid moeten garanderen, zonder transparantie, zonder hoge bestuursnormen en zonder restricties met het oog op misbruik van financiële middelen. Wij kijken met belangstelling uit naar de tussentijdse herziening van het regionaal beleid in 2008-2009. De lidstaten moeten ook wegen zien te vinden om het Europees cohesiebeleid naar behoren te financieren. Daarbij zou men geen laag ontwikkelde regio’s moeten betrekken die elke euro bij elkaar moeten sprokkelen. Het EU-beleid moet objectief genoeg zijn om te voorkomen dat het gereduceerd wordt tot de vraag wie wat van wie krijgt. Dat vereist echter een adequate financiering. In een resolutie van 2005 heeft het Europees Parlement duidelijk verklaard dat de begroting voor regionale ontwikkeling in de periode 2007-2013 aanzienlijk moest worden opgetrokken. De oplossing is gelegen in de herziening van de manier waarop de Europese begroting wordt opgesteld. Als men daar niet in slaagt, zal het van essentieel belang zijn de rechtstreekse financiële deelname van de lidstaten die steun ontvangen en in de toekomst steun blijven ontvangen, te versterken. Maar wat blijft er dan over van de spreekwoordelijke Europese solidariteit? Dan tot slot nog de volgende opmerking: het cohesiebeleid mag niet het slachtoffer worden van de uitbreiding, en evenmin mag de uitbreiding gegijzeld worden door het cohesiebeleid. Het enige systeem dat goed werkt is een systeem dat rekening houdt met de onderlinge band tussen alle onderdelen, met inbegrip van uitbreiding en cohesie."@nl³ "Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@pl¹⁶ "Gostaria de agradecer ao relator o seu pormenorizado relatório sobre esta matéria. A iniciativa do Parlamento Europeu neste domínio vem apenas confirmar a importância que o Parlamento atribui ao correcto funcionamento dos sistemas da UE, incluindo a política de coesão. Na minha opinião, este relatório não tem como objecto um alargamento em particular, mas sim o alargamento em geral. A matéria analisada no relatório deve ser encarada, pelo menos, de dois pontos de vista: a eficácia da política de coesão da União Europeia e o impacto que o alargamento terá nela, ou seja, como definir a política de coesão no contexto do alargamento. Não existindo uma avaliação fiável do impacto do Fundo de Desenvolvimento Regional da UE, só podemos falar em termos gerais dos efeitos que o alargamento poderá ter na coesão. Contudo, mesmo que tivéssemos uma metodologia com provas dadas para realizar, implementar e avaliar a política regional, não poderíamos dispensar uma abordagem profissional por parte dos Estados-Membros na qualidade de garantes da justiça, transparência, elevada qualidade de administração e restrições ao uso indevido de fundos. Será interessante ver a avaliação da política regional de médio prazo em 2008-2009. Os Estados-Membros também necessitam de encontrar formas adequadas de assegurar o correcto financiamento da política de coesão europeia. Não deve ser necessário obrigar regiões com baixos níveis de desenvolvimento a esgravatar por cada euro. A política da UE deve ser suficientemente objectiva para evitar que se reduza a uma disputa de fundos. Porém, isto obriga a um financiamento adequado. Numa resolução de 2005, o Parlamento Europeu declarou sem margem para dúvidas que era necessário aumentar significativamente o orçamento do desenvolvimento regional para o período de 2007 a 2013. A solução é reavaliar a estruturação do orçamento europeu, caso contrário será absolutamente essencial um maior envolvimento financeiro directo dos Estados-Membros que recebem assistência e que deverão continuar a recebê-la no futuro. Mas onde fica então a proverbial solidariedade europeia? Concluo com mais este comentário: a política de coesão não deve ser vítima do alargamento, nem o alargamento deve ser refém da política de coesão. Em última análise, só um sistema único que tenha em conta todas as ligações entre todas as suas componentes, incluindo o alargamento e a coesão, poderá funcionar."@pt¹⁷ "Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@ro¹⁸ "Ďakujem spravodajcovi za vyčerpávajúcu správu k danej problematike. Iniciatíva Európskeho parlamentu v tejto oblasti len potvrdzuje, aké dôležité sú preň otázky správneho fungovania systémov Európskej únie, a politika súdržnosti (alebo kohézie) je jednou z nich. Verím, že správa nemá za cieľ hovoriť o nejakom konkrétnom rozšírení, ale je systémovo zameraná. Oblasť, ku ktorej sa správa vyjadruje je, potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách, a to aká kvalitná a efektívna je politika súdržnosti Európskej únie a aký vplyv na ňu môže mať rozšírenie, resp. ako ju správne s ohľadom na rozšírenie musíme definovať. Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme len približne hovoriť o tom, aký efekt môže mať rozšírenie na súdržnosť. Ale ak aj budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky, jej implementácie a vyhodnocovania, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov. So záujmom budeme regionálnu politiku vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 - 2009. Členská štáty musia tiež prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja, o každé euro. Politika EÚ musí byť taká objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho. Na to sú však potrebné dostatočné zdroje. Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2005 jasne zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 značne vyšší. Riešenie sa ponúka v prehodnotení tvorby európskeho rozpočtu, ináč je zreteľne nevyhnutná väčšia priama finančná angažovanosť jednotlivých členských štátov, ktoré pomoc dostávajú a v budúcnosti by dostávať mali. Ale kde je potom povestná európska solidarita? Na záver ešte jedna poznámka: kohézna politika nemôže byť obeťou rozširovania a ani rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky. Avšak dokonale fungovať môže len taký systém, ktorý bude zohľadňovať všetky väzby medzi súčasťami svojho súkolia vrátane rozširovania a kohézie."@sl²⁰ "Jag vill tacka föredraganden för hans grundliga betänkande i den här frågan. Europaparlamentets initiativ på detta område bekräftar bara hur viktigt det är för parlamentet att EU-systemen fungerar som de ska, inklusive sammanhållningspolitiken. Enligt min åsikt är syftet med betänkandet inte att granska någon viss utvidgning, utan snarare utvidgningar i allmänhet. Det område som tas upp i betänkandet bör betraktas ur minst två synvinklar, där den ena är effektiviteten hos EU:s sammanhållningspolitik och den andra hur utvidgningar kan påverka den, det vill säga hur man ska definiera sammanhållningspolitiken i samband med utvidgningsfrågan. I avsaknad av en tillförlitlig bedömning av konsekvenserna av EU:s finansiering av regional utveckling kan vi bara tala om vilka effekter utvidgningar kan ha på sammanhållningen i generella termer. Men även om vi hade haft en sund metod för att bedriva, genomföra och utvärdera regionalpolitiken så skulle vi inte kunna klara oss utan en professionell hållning från medlemsstaternas sida, som rättvisans garanter, eller utan öppenhet, god administration och restriktioner mot missbruk av medel. Det kommer att bli intressant att se halvtidsöversynen av regionalpolitiken 2008–2009. Medlemsstaterna måste också hitta lämpliga sätt för att finansiera den europeiska sammanhållningspolitiken ordentligt. Sammanhållningspolitiken får inte leda till att regioner med låga utvecklingsnivåer ska behöva kämpa om varenda euro. EU:s politik måste vara så pass objektiv att den inte reduceras till vem som får vad av vem. Men då krävs det tillräcklig finansiering. I en resolution 2005 klargjorde Europaparlamentet att budgeten för regional utveckling måste ökas betydligt för perioden 2007–2013. Lösningen är att omvärdera hur EU:s budget är sammansatt. I annat fall kommer det uppenbarligen att krävas en ökad direkt ekonomisk delaktighet från de medlemsstater som är stödmottagare och som kommer att motta stöd även i framtiden. Men vad händer då med vår berömda europeiska solidaritet? Och en sista kommentar: sammanhållningspolitiken får inte bli ett offer för utvidgningen och utvidgningen får inte heller bli sammanhållningspolitikens gisslan. Det enda sättet för att skapa ett fungerande system är i slutändan att beakta kopplingarna mellan alla beståndsdelar, däribland utvidgnings- och sammanhållningsaspekterna."@sv²²
lpv:unclassifiedMetadata	"Miloš Koterec (PSE ). –"^{18,5,20,15,1,19,14,16,11,13} "standard"¹²