Local view for "http://purl.org/linkedpolitics/eu/plenary/2006-10-24-Speech-2-346"
| Predicate | Value (sorted: none) |
|---|---|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"člen Komisie"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"Som presvedčený, že nepotrebujem veľa dodávať, skôr viac urobiť, resp. realizovať to, na čom sme sa opakovane už zhodli. Jednak, že vzdelávanie je viac než len nejaká základná časová os v živote, že dokážeme cez oveľa koherentnejší prístup prinášať odpovede napr. pre zamestnanosť a rast – čo je Lisabonská stratégia – že vzdelanie nemôže byť izolované od výskumu a inovácií, t. j. tvorivosť, šírenie poznatkov, ale je potrebný aj prenos poznatkov do reálnej praxe cez inovácie.
Myslím, že Komisia ide týmto smerom – návrh Európskeho technologického inštitútu je jeden konkrétny dôkaz z minulého týždňa na summite v Lahti. Celý program – ale aj celá politika, ktorá kladie vzdelanie do centra Lisabonskej stratégie a ktorej cieľom je formovať, vytvárať Európu a vedomosti pre rast a zamestnanosť – je toho dôkazom.
Štyri piliere celoživotného programu majú veľmi inšpirujúce mená – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamský a Grundtvig. Podľa mňa je to zároveň dôležitý signál, pretože tým programom nevyriešime finančne všetko, ale môžeme veľa inšpirovať a inšpirovať hlavne opatrenia a prístup na národnej úrovni, aby vzdelávanie, ktoré je kompetenciou štátov, sa tiež dostávalo do centra národných prístupov alebo Lisabonských stratégií. Vtedy bude peňazí oveľa viac, pretože my by sme radi videli väčší objem pre mobilitu a pre spoluprácu v oblasti vzdelávania.
Myslím, že výročie Programu Erasmus, ktorý je najpopulárnejší v Únii – zakrátko 20. výročie – je veľkou príležitosťou pre hodnotenie, ale aj výzvu, aby sme urobili spolu viac pre našu vzdelanosť, mládež a pre budúcnosť.
Čo sa týka víz alebo spolupráce s ďalšími krajinami, od 1. januára 2007 by mali členské krajiny implementovať, resp. transponovať rozhodnutie o umožnení ľahšieho cestovania alebo získavania víz – „visa facilitation decision“ – pre študentov, profesorov, výskumníkov v rámci Európske únie s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Dánska.
Moja odpoveď na to, či treba výzvy k harmonizácii, alebo akú politiku: nie je potrebná harmonizácia, ale komplementárnosť a kompatibilita našich vzdelávacích systémov, a toto sa postupne deje napríklad aj cez bolonský proces.
Vyzývame neustále k nielen zvýšeniu objemu investovania, ale aj k zlepšeniu investovania. To je prvá odpoveď – lepšie – a druhá je investovať viac. A lepšie znamená aj mobilizovať verejno-súkromné zdroje. Často napr. vo forme mobility alebo podpory pre vzdelávanie zo strany firiem a priemyslu.
Takže asi toľko z mojej strany ako reflexia na niektoré poznámky. Ďakujem ešte raz za vysokú mieru konsenzu a angažovanosti nielen spravodajkyni pani Doris Packovej, ale celému výboru a všetkým zúčastneným."@et5
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Ján Figeľ,"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"člen Komisie"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"Som presvedčený, že nepotrebujem veľa dodávať, skôr viac urobiť, resp. realizovať to, na čom sme sa opakovane už zhodli. Jednak, že vzdelávanie je viac než len nejaká základná časová os v živote, že dokážeme cez oveľa koherentnejší prístup prinášať odpovede napr. pre zamestnanosť a rast – čo je Lisabonská stratégia – že vzdelanie nemôže byť izolované od výskumu a inovácií, t. j. tvorivosť, šírenie poznatkov, ale je potrebný aj prenos poznatkov do reálnej praxe cez inovácie.
Myslím, že Komisia ide týmto smerom – návrh Európskeho technologického inštitútu je jeden konkrétny dôkaz z minulého týždňa na summite v Lahti. Celý program – ale aj celá politika, ktorá kladie vzdelanie do centra Lisabonskej stratégie a ktorej cieľom je formovať, vytvárať Európu a vedomosti pre rast a zamestnanosť – je toho dôkazom.
Štyri piliere celoživotného programu majú veľmi inšpirujúce mená – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamský a Grundtvig. Podľa mňa je to zároveň dôležitý signál, pretože tým programom nevyriešime finančne všetko, ale môžeme veľa inšpirovať a inšpirovať hlavne opatrenia a prístup na národnej úrovni, aby vzdelávanie, ktoré je kompetenciou štátov, sa tiež dostávalo do centra národných prístupov alebo Lisabonských stratégií. Vtedy bude peňazí oveľa viac, pretože my by sme radi videli väčší objem pre mobilitu a pre spoluprácu v oblasti vzdelávania.
Myslím, že výročie Programu Erasmus, ktorý je najpopulárnejší v Únii – zakrátko 20. výročie – je veľkou príležitosťou pre hodnotenie, ale aj výzvu, aby sme urobili spolu viac pre našu vzdelanosť, mládež a pre budúcnosť.
Čo sa týka víz alebo spolupráce s ďalšími krajinami, od 1. januára 2007 by mali členské krajiny implementovať, resp. transponovať rozhodnutie o umožnení ľahšieho cestovania alebo získavania víz – „visa facilitation decision“ – pre študentov, profesorov, výskumníkov v rámci Európske únie s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Dánska.
Moja odpoveď na to, či treba výzvy k harmonizácii, alebo akú politiku: nie je potrebná harmonizácia, ale komplementárnosť a kompatibilita našich vzdelávacích systémov, a toto sa postupne deje napríklad aj cez bolonský proces.
Vyzývame neustále k nielen zvýšeniu objemu investovania, ale aj k zlepšeniu investovania. To je prvá odpoveď – lepšie – a druhá je investovať viac. A lepšie znamená aj mobilizovať verejno-súkromné zdroje. Často napr. vo forme mobility alebo podpory pre vzdelávanie zo strany firiem a priemyslu.
Takže asi toľko z mojej strany ako reflexia na niektoré poznámky. Ďakujem ešte raz za vysokú mieru konsenzu a angažovanosti nielen spravodajkyni pani Doris Packovej, ale celému výboru a všetkým zúčastneným."@sl19
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Ján Figeľ,"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"člen Komisie"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"Som presvedčený, že nepotrebujem veľa dodávať, skôr viac urobiť, resp. realizovať to, na čom sme sa opakovane už zhodli. Jednak, že vzdelávanie je viac než len nejaká základná časová os v živote, že dokážeme cez oveľa koherentnejší prístup prinášať odpovede napr. pre zamestnanosť a rast – čo je Lisabonská stratégia – že vzdelanie nemôže byť izolované od výskumu a inovácií, t. j. tvorivosť, šírenie poznatkov, ale je potrebný aj prenos poznatkov do reálnej praxe cez inovácie.
Myslím, že Komisia ide týmto smerom – návrh Európskeho technologického inštitútu je jeden konkrétny dôkaz z minulého týždňa na summite v Lahti. Celý program – ale aj celá politika, ktorá kladie vzdelanie do centra Lisabonskej stratégie a ktorej cieľom je formovať, vytvárať Európu a vedomosti pre rast a zamestnanosť – je toho dôkazom.
Štyri piliere celoživotného programu majú veľmi inšpirujúce mená – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamský a Grundtvig. Podľa mňa je to zároveň dôležitý signál, pretože tým programom nevyriešime finančne všetko, ale môžeme veľa inšpirovať a inšpirovať hlavne opatrenia a prístup na národnej úrovni, aby vzdelávanie, ktoré je kompetenciou štátov, sa tiež dostávalo do centra národných prístupov alebo Lisabonských stratégií. Vtedy bude peňazí oveľa viac, pretože my by sme radi videli väčší objem pre mobilitu a pre spoluprácu v oblasti vzdelávania.
Myslím, že výročie Programu Erasmus, ktorý je najpopulárnejší v Únii – zakrátko 20. výročie – je veľkou príležitosťou pre hodnotenie, ale aj výzvu, aby sme urobili spolu viac pre našu vzdelanosť, mládež a pre budúcnosť.
Čo sa týka víz alebo spolupráce s ďalšími krajinami, od 1. januára 2007 by mali členské krajiny implementovať, resp. transponovať rozhodnutie o umožnení ľahšieho cestovania alebo získavania víz – „visa facilitation decision“ – pre študentov, profesorov, výskumníkov v rámci Európske únie s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Dánska.
Moja odpoveď na to, či treba výzvy k harmonizácii, alebo akú politiku: nie je potrebná harmonizácia, ale komplementárnosť a kompatibilita našich vzdelávacích systémov, a toto sa postupne deje napríklad aj cez bolonský proces.
Vyzývame neustále k nielen zvýšeniu objemu investovania, ale aj k zlepšeniu investovania. To je prvá odpoveď – lepšie – a druhá je investovať viac. A lepšie znamená aj mobilizovať verejno-súkromné zdroje. Často napr. vo forme mobility alebo podpory pre vzdelávanie zo strany firiem a priemyslu.
Takže asi toľko z mojej strany ako reflexia na niektoré poznámky. Ďakujem ešte raz za vysokú mieru konsenzu a angažovanosti nielen spravodajkyni pani Doris Packovej, ale celému výboru a všetkým zúčastneným."@mt15
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Ján Figeľ,"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"člen Komisie"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"Som presvedčený, že nepotrebujem veľa dodávať, skôr viac urobiť, resp. realizovať to, na čom sme sa opakovane už zhodli. Jednak, že vzdelávanie je viac než len nejaká základná časová os v živote, že dokážeme cez oveľa koherentnejší prístup prinášať odpovede napr. pre zamestnanosť a rast – čo je Lisabonská stratégia – že vzdelanie nemôže byť izolované od výskumu a inovácií, t. j. tvorivosť, šírenie poznatkov, ale je potrebný aj prenos poznatkov do reálnej praxe cez inovácie.
Myslím, že Komisia ide týmto smerom – návrh Európskeho technologického inštitútu je jeden konkrétny dôkaz z minulého týždňa na summite v Lahti. Celý program – ale aj celá politika, ktorá kladie vzdelanie do centra Lisabonskej stratégie a ktorej cieľom je formovať, vytvárať Európu a vedomosti pre rast a zamestnanosť – je toho dôkazom.
Štyri piliere celoživotného programu majú veľmi inšpirujúce mená – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamský a Grundtvig. Podľa mňa je to zároveň dôležitý signál, pretože tým programom nevyriešime finančne všetko, ale môžeme veľa inšpirovať a inšpirovať hlavne opatrenia a prístup na národnej úrovni, aby vzdelávanie, ktoré je kompetenciou štátov, sa tiež dostávalo do centra národných prístupov alebo Lisabonských stratégií. Vtedy bude peňazí oveľa viac, pretože my by sme radi videli väčší objem pre mobilitu a pre spoluprácu v oblasti vzdelávania.
Myslím, že výročie Programu Erasmus, ktorý je najpopulárnejší v Únii – zakrátko 20. výročie – je veľkou príležitosťou pre hodnotenie, ale aj výzvu, aby sme urobili spolu viac pre našu vzdelanosť, mládež a pre budúcnosť.
Čo sa týka víz alebo spolupráce s ďalšími krajinami, od 1. januára 2007 by mali členské krajiny implementovať, resp. transponovať rozhodnutie o umožnení ľahšieho cestovania alebo získavania víz – „visa facilitation decision“ – pre študentov, profesorov, výskumníkov v rámci Európske únie s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Dánska.
Moja odpoveď na to, či treba výzvy k harmonizácii, alebo akú politiku: nie je potrebná harmonizácia, ale komplementárnosť a kompatibilita našich vzdelávacích systémov, a toto sa postupne deje napríklad aj cez bolonský proces.
Vyzývame neustále k nielen zvýšeniu objemu investovania, ale aj k zlepšeniu investovania. To je prvá odpoveď – lepšie – a druhá je investovať viac. A lepšie znamená aj mobilizovať verejno-súkromné zdroje. Často napr. vo forme mobility alebo podpory pre vzdelávanie zo strany firiem a priemyslu.
Takže asi toľko z mojej strany ako reflexia na niektoré poznámky. Ďakujem ešte raz za vysokú mieru konsenzu a angažovanosti nielen spravodajkyni pani Doris Packovej, ale celému výboru a všetkým zúčastneným."@cs1
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Ján Figeľ,"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"člen Komisie"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:spoken text |
"Som presvedčený, že nepotrebujem veľa dodávať, skôr viac urobiť, resp. realizovať to, na čom sme sa opakovane už zhodli. Jednak, že vzdelávanie je viac než len nejaká základná časová os v živote, že dokážeme cez oveľa koherentnejší prístup prinášať odpovede napr. pre zamestnanosť a rast – čo je Lisabonská stratégia – že vzdelanie nemôže byť izolované od výskumu a inovácií, t. j. tvorivosť, šírenie poznatkov, ale je potrebný aj prenos poznatkov do reálnej praxe cez inovácie.
Myslím, že Komisia ide týmto smerom – návrh Európskeho technologického inštitútu je jeden konkrétny dôkaz z minulého týždňa na summite v Lahti. Celý program – ale aj celá politika, ktorá kladie vzdelanie do centra Lisabonskej stratégie a ktorej cieľom je formovať, vytvárať Európu a vedomosti pre rast a zamestnanosť – je toho dôkazom.
Štyri piliere celoživotného programu majú veľmi inšpirujúce mená – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamský a Grundtvig. Podľa mňa je to zároveň dôležitý signál, pretože tým programom nevyriešime finančne všetko, ale môžeme veľa inšpirovať a inšpirovať hlavne opatrenia a prístup na národnej úrovni, aby vzdelávanie, ktoré je kompetenciou štátov, sa tiež dostávalo do centra národných prístupov alebo Lisabonských stratégií. Vtedy bude peňazí oveľa viac, pretože my by sme radi videli väčší objem pre mobilitu a pre spoluprácu v oblasti vzdelávania.
Myslím, že výročie Programu Erasmus, ktorý je najpopulárnejší v Únii – zakrátko 20. výročie – je veľkou príležitosťou pre hodnotenie, ale aj výzvu, aby sme urobili spolu viac pre našu vzdelanosť, mládež a pre budúcnosť.
Čo sa týka víz alebo spolupráce s ďalšími krajinami, od 1. januára 2007 by mali členské krajiny implementovať, resp. transponovať rozhodnutie o umožnení ľahšieho cestovania alebo získavania víz – „visa facilitation decision“ – pre študentov, profesorov, výskumníkov v rámci Európske únie s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Dánska.
Moja odpoveď na to, či treba výzvy k harmonizácii, alebo akú politiku: nie je potrebná harmonizácia, ale komplementárnosť a kompatibilita našich vzdelávacích systémov, a toto sa postupne deje napríklad aj cez bolonský proces.
Vyzývame neustále k nielen zvýšeniu objemu investovania, ale aj k zlepšeniu investovania. To je prvá odpoveď – lepšie – a druhá je investovať viac. A lepšie znamená aj mobilizovať verejno-súkromné zdroje. Často napr. vo forme mobility alebo podpory pre vzdelávanie zo strany firiem a priemyslu.
Takže asi toľko z mojej strany ako reflexia na niektoré poznámky. Ďakujem ešte raz za vysokú mieru konsenzu a angažovanosti nielen spravodajkyni pani Doris Packovej, ale celému výboru a všetkým zúčastneným."@sk18
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Ján Figeľ,"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"člen Komisie"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"Som presvedčený, že nepotrebujem veľa dodávať, skôr viac urobiť, resp. realizovať to, na čom sme sa opakovane už zhodli. Jednak, že vzdelávanie je viac než len nejaká základná časová os v živote, že dokážeme cez oveľa koherentnejší prístup prinášať odpovede napr. pre zamestnanosť a rast – čo je Lisabonská stratégia – že vzdelanie nemôže byť izolované od výskumu a inovácií, t. j. tvorivosť, šírenie poznatkov, ale je potrebný aj prenos poznatkov do reálnej praxe cez inovácie.
Myslím, že Komisia ide týmto smerom – návrh Európskeho technologického inštitútu je jeden konkrétny dôkaz z minulého týždňa na summite v Lahti. Celý program – ale aj celá politika, ktorá kladie vzdelanie do centra Lisabonskej stratégie a ktorej cieľom je formovať, vytvárať Európu a vedomosti pre rast a zamestnanosť – je toho dôkazom.
Štyri piliere celoživotného programu majú veľmi inšpirujúce mená – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamský a Grundtvig. Podľa mňa je to zároveň dôležitý signál, pretože tým programom nevyriešime finančne všetko, ale môžeme veľa inšpirovať a inšpirovať hlavne opatrenia a prístup na národnej úrovni, aby vzdelávanie, ktoré je kompetenciou štátov, sa tiež dostávalo do centra národných prístupov alebo Lisabonských stratégií. Vtedy bude peňazí oveľa viac, pretože my by sme radi videli väčší objem pre mobilitu a pre spoluprácu v oblasti vzdelávania.
Myslím, že výročie Programu Erasmus, ktorý je najpopulárnejší v Únii – zakrátko 20. výročie – je veľkou príležitosťou pre hodnotenie, ale aj výzvu, aby sme urobili spolu viac pre našu vzdelanosť, mládež a pre budúcnosť.
Čo sa týka víz alebo spolupráce s ďalšími krajinami, od 1. januára 2007 by mali členské krajiny implementovať, resp. transponovať rozhodnutie o umožnení ľahšieho cestovania alebo získavania víz – „visa facilitation decision“ – pre študentov, profesorov, výskumníkov v rámci Európske únie s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Dánska.
Moja odpoveď na to, či treba výzvy k harmonizácii, alebo akú politiku: nie je potrebná harmonizácia, ale komplementárnosť a kompatibilita našich vzdelávacích systémov, a toto sa postupne deje napríklad aj cez bolonský proces.
Vyzývame neustále k nielen zvýšeniu objemu investovania, ale aj k zlepšeniu investovania. To je prvá odpoveď – lepšie – a druhá je investovať viac. A lepšie znamená aj mobilizovať verejno-súkromné zdroje. Často napr. vo forme mobility alebo podpory pre vzdelávanie zo strany firiem a priemyslu.
Takže asi toľko z mojej strany ako reflexia na niektoré poznámky. Ďakujem ešte raz za vysokú mieru konsenzu a angažovanosti nielen spravodajkyni pani Doris Packovej, ale celému výboru a všetkým zúčastneným."@lt14
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Ján Figeľ,"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"člen Komisie"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"Som presvedčený, že nepotrebujem veľa dodávať, skôr viac urobiť, resp. realizovať to, na čom sme sa opakovane už zhodli. Jednak, že vzdelávanie je viac než len nejaká základná časová os v živote, že dokážeme cez oveľa koherentnejší prístup prinášať odpovede napr. pre zamestnanosť a rast – čo je Lisabonská stratégia – že vzdelanie nemôže byť izolované od výskumu a inovácií, t. j. tvorivosť, šírenie poznatkov, ale je potrebný aj prenos poznatkov do reálnej praxe cez inovácie.
Myslím, že Komisia ide týmto smerom – návrh Európskeho technologického inštitútu je jeden konkrétny dôkaz z minulého týždňa na summite v Lahti. Celý program – ale aj celá politika, ktorá kladie vzdelanie do centra Lisabonskej stratégie a ktorej cieľom je formovať, vytvárať Európu a vedomosti pre rast a zamestnanosť – je toho dôkazom.
Štyri piliere celoživotného programu majú veľmi inšpirujúce mená – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamský a Grundtvig. Podľa mňa je to zároveň dôležitý signál, pretože tým programom nevyriešime finančne všetko, ale môžeme veľa inšpirovať a inšpirovať hlavne opatrenia a prístup na národnej úrovni, aby vzdelávanie, ktoré je kompetenciou štátov, sa tiež dostávalo do centra národných prístupov alebo Lisabonských stratégií. Vtedy bude peňazí oveľa viac, pretože my by sme radi videli väčší objem pre mobilitu a pre spoluprácu v oblasti vzdelávania.
Myslím, že výročie Programu Erasmus, ktorý je najpopulárnejší v Únii – zakrátko 20. výročie – je veľkou príležitosťou pre hodnotenie, ale aj výzvu, aby sme urobili spolu viac pre našu vzdelanosť, mládež a pre budúcnosť.
Čo sa týka víz alebo spolupráce s ďalšími krajinami, od 1. januára 2007 by mali členské krajiny implementovať, resp. transponovať rozhodnutie o umožnení ľahšieho cestovania alebo získavania víz – „visa facilitation decision“ – pre študentov, profesorov, výskumníkov v rámci Európske únie s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Dánska.
Moja odpoveď na to, či treba výzvy k harmonizácii, alebo akú politiku: nie je potrebná harmonizácia, ale komplementárnosť a kompatibilita našich vzdelávacích systémov, a toto sa postupne deje napríklad aj cez bolonský proces.
Vyzývame neustále k nielen zvýšeniu objemu investovania, ale aj k zlepšeniu investovania. To je prvá odpoveď – lepšie – a druhá je investovať viac. A lepšie znamená aj mobilizovať verejno-súkromné zdroje. Často napr. vo forme mobility alebo podpory pre vzdelávanie zo strany firiem a priemyslu.
Takže asi toľko z mojej strany ako reflexia na niektoré poznámky. Ďakujem ešte raz za vysokú mieru konsenzu a angažovanosti nielen spravodajkyni pani Doris Packovej, ale celému výboru a všetkým zúčastneným."@pl16
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Ján Figeľ,"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"člen Komisie"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"Som presvedčený, že nepotrebujem veľa dodávať, skôr viac urobiť, resp. realizovať to, na čom sme sa opakovane už zhodli. Jednak, že vzdelávanie je viac než len nejaká základná časová os v živote, že dokážeme cez oveľa koherentnejší prístup prinášať odpovede napr. pre zamestnanosť a rast – čo je Lisabonská stratégia – že vzdelanie nemôže byť izolované od výskumu a inovácií, t. j. tvorivosť, šírenie poznatkov, ale je potrebný aj prenos poznatkov do reálnej praxe cez inovácie.
Myslím, že Komisia ide týmto smerom – návrh Európskeho technologického inštitútu je jeden konkrétny dôkaz z minulého týždňa na summite v Lahti. Celý program – ale aj celá politika, ktorá kladie vzdelanie do centra Lisabonskej stratégie a ktorej cieľom je formovať, vytvárať Európu a vedomosti pre rast a zamestnanosť – je toho dôkazom.
Štyri piliere celoživotného programu majú veľmi inšpirujúce mená – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamský a Grundtvig. Podľa mňa je to zároveň dôležitý signál, pretože tým programom nevyriešime finančne všetko, ale môžeme veľa inšpirovať a inšpirovať hlavne opatrenia a prístup na národnej úrovni, aby vzdelávanie, ktoré je kompetenciou štátov, sa tiež dostávalo do centra národných prístupov alebo Lisabonských stratégií. Vtedy bude peňazí oveľa viac, pretože my by sme radi videli väčší objem pre mobilitu a pre spoluprácu v oblasti vzdelávania.
Myslím, že výročie Programu Erasmus, ktorý je najpopulárnejší v Únii – zakrátko 20. výročie – je veľkou príležitosťou pre hodnotenie, ale aj výzvu, aby sme urobili spolu viac pre našu vzdelanosť, mládež a pre budúcnosť.
Čo sa týka víz alebo spolupráce s ďalšími krajinami, od 1. januára 2007 by mali členské krajiny implementovať, resp. transponovať rozhodnutie o umožnení ľahšieho cestovania alebo získavania víz – „visa facilitation decision“ – pre študentov, profesorov, výskumníkov v rámci Európske únie s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Dánska.
Moja odpoveď na to, či treba výzvy k harmonizácii, alebo akú politiku: nie je potrebná harmonizácia, ale komplementárnosť a kompatibilita našich vzdelávacích systémov, a toto sa postupne deje napríklad aj cez bolonský proces.
Vyzývame neustále k nielen zvýšeniu objemu investovania, ale aj k zlepšeniu investovania. To je prvá odpoveď – lepšie – a druhá je investovať viac. A lepšie znamená aj mobilizovať verejno-súkromné zdroje. Často napr. vo forme mobility alebo podpory pre vzdelávanie zo strany firiem a priemyslu.
Takže asi toľko z mojej strany ako reflexia na niektoré poznámky. Ďakujem ešte raz za vysokú mieru konsenzu a angažovanosti nielen spravodajkyni pani Doris Packovej, ale celému výboru a všetkým zúčastneným."@hu11
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Ján Figeľ,"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"Hr. formand! Jeg er sikker på, at jeg ikke behøver tilføje meget. Vi skal hellere gøre noget mere for at gennemføre, hvad vi allerede er enedes om flere gange. Uddannelse er mere end en periode i ens liv. Vi kan håndtere spørgsmålene om beskæftigelse og vækst gennem en langt mere sammenhængende tilgang, hvilket er det, som Lissabon-strategien handler om. Uddannelse kan ikke isoleres fra forskning og innovation (der involverer kreativitet og fremme af viden). Det er også nødvendigt at udnytte viden i praksis og på innovative måder.
Jeg tror, at Kommissionen bevæger sig i denne retning. Forslaget om at oprette Det Europæiske Teknologiske Institut var et bevis herpå under sidste uges topmøde i Lahti. Der er yderligere beviser på det i hele programmet, i politikken med at sætte uddannelse i Lissabon-strategiens kerne og i målsætningen om at udforme Europa og generere viden til vækst og beskæftigelse.
De fire søjler i programmet for livslang læring har meget inspirerende navne - Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus af Rotterdam og Grundtvig. Efter min mening er det et vigtigt signal. Vi vil ikke være i stand til at løse alle finansielle problemer med dette program, men vi kan give megen inspiration - specielt til foranstaltninger på nationalt plan, så uddannelse, der ligger inden for medlemsstaternes kompetenceområde, kommer i fokus for nationale strategier eller Lissabon-strategien. Der bliver så flere tilgængelige penge, og vi vil bestemt gerne have flere tildelinger til mobilitet og samarbejde på uddannelsesområdet.
Efter min mening er den nært forestående 20-årsdag for Erasmus, der er EU's mest populære program, en udmærket lejlighed til at vurdere situationen, men også en opfordring til os om i fællesskab at gøre mere for uddannelse, unge og fremtiden.
Med hensyn til visa og samarbejde med andre lande skal medlemsstaterne pr. 1. januar 2007 gennemføre eller omsætte visumlettelsesbeslutningen for studerende, lektorer og forskere i hele EU med undtagelse af Det Forenede Kongerige, Irland og Danmark.
Som svar på, hvorvidt vi har brug for harmonisering eller en anden form for politik, vil jeg sige, at vi har brug for komplementaritet og kompatibilitet snarere end en harmonisering af vores uddannelsessystemer, og det sker gradvis gennem foranstaltninger som f.eks. Bologna-processen.
Vi kræver konstant ikke blot flere investeringer, men også bedre investeringer. Førsteprioriteten er "bedre investeringer", mens "flere investeringer" kommer i anden række. "Bedre" betyder også, at der skaffes offentlige-private midler. Det sker ofte i form af mobilitets- eller uddannelsesstøtte fra virksomheder og industrien.
Det var mine refleksioner over nogle af de punkter, der er taget op. Jeg vil atter takke ordføreren, fru Pack, hele udvalget samt alle dem, der bidrog til den store enighed og det store engagement."@da2
|
| lpv:translated text |
"Det finns inte mycket för mig att tillägga. Vi borde snarare göra mer för att genomföra det vi redan flera gånger har kommit överens om. Utbildning är mer än en period i ens liv. Vi kan vara mycket konsekventare i vår hantering av sysselsättnings- och tillväxtfrågorna. Det är det som Lissabonstrategin handlar om. Utbildning kan inte skiljas från forskning och innovation (som omfattar kreativitet och främjandet av kunskap). Vi måste också tillämpa kunskapen praktiskt, och på nyskapande sätt.
Jag tror att kommissionen är på väg i denna riktning. Ett bevis på detta var förslaget vid förra veckans toppmöte i Lahtis om att inrätta Europeiska tekniska institutet. Det finns ytterligare bevis för detta i hela programmet och i att utbildning är en av de grundläggande komponenterna i Lissabonstrategin och i målet att forma EU och generera kunskap som skapar tillväxt och sysselsättning.
De fyra pelare som utgör programmet för livslångt lärande har väldigt inspirerande namn – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus av Rotterdam och Grundtvig. Jag anser att detta sänder en viktig signal. Vi kommer inte att kunna lösa alla finansiella problem med hjälp av detta program. Men vi kan erbjuda massor av inspiration, särskilt för åtgärder på nationell nivå så att utbildning, som tillhör medlemsstaternas behörighet, omfattas av nationella åtgärder eller Lissabonstrategin. Vi kommer i så fall längre fram att få tillgång till mycket mer pengar, och vi skulle verkligen vilja ha större anslag för rörlighet och samarbete på utbildningsområdet.
Jag anser att Erasmusprogrammets tjugoårsjubileum, EU: s populäraste program, är ett ypperligt tillfälle att utvärdera situationen. Det innebär även en utmaning för oss att tillsammans göra mer för utbildning, ungdomar och framtiden.
När det gäller viseringar och samarbetet med andra länder kommer medlemsstaterna, med undantag för Storbritannien, Irland och Danmark, från och med den 1 januari 2007 att genomföra eller införliva beslutet om att underlätta viseringen för studenter, lektorer och forskare i hela EU.
Som svar på frågan om vi behöver harmonisering eller någon annan typ av politik anser jag att vi behöver se till att våra utbildningssystem kompletterar och är förenliga med varandra snarare än att harmonisera dem. Detta genomförs successivt med hjälp av åtgärder som Bolognaprocessen.
Vi kräver ständigt inte bara mer investeringar utan även bättre investeringar. Den första prioriteringen är bättre investeringar. Mer investeringar kommer på andra plats. ”Bättre” innebär även insamling av offentlig-privata medel. Detta sker oftast i form av att företag och näringslivet sponsrar rörlighet eller utbildning.
Det var mina svar på vissa av de frågor som har behandlats. Låt mig ännu en gång tacka föredraganden, Doris Pack, hela utskottet och alla som bidrog till deras stora samförstånd och engagemang."@sv21
|
| lpv:translated text |
"Minun ei varmasti ole tarpeen lisätä paljoakaan. Sen sijaan meidän on pantava nykyistä tehokkaammin täytäntöön se, mistä olemme jo useita kertoja sopineet. Koulutus on enemmän kuin yksi elämänvaihe. Työllisyyteen ja kasvuun liittyviä kysymyksiä on mahdollista käsitellä paljon nykyistä johdonmukaisemmin, ja juuri tämä on Lissabonin strategian perusajatus. Koulutusta ei voida erottaa tutkimuksesta ja innovoinnista, joihin liittyy luovuutta ja tiedon edistämistä. Tietoa on myös jaettava käytännöllisesti ja innovatiivisesti.
Komissio on mielestäni menossa tähän suuntaan. Viimeviikkoisessa Lahden huippukokouksessa esitetty ehdotus Euroopan teknologiainstituutin perustamiseksi todisti asian. Samansuuntaisia todisteita ovat myös ohjelma kokonaisuudessaan, koulutuksen nostaminen Lissabonin strategian keskeiseksi kysymykseksi sekä tavoite kehittää Euroopan unionia ja luoda tietoa kasvusta ja työllisyydestä.
Elinikäisen oppimisen ohjelman neljällä pilarilla on hyvin innostavat nimet: Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamilainen ja Grundtvig. Näen tämän merkittävänä viestinä. Emme voi ratkaista ohjelman avulla kaikkia taloudellisia ongelmia, mutta voimme innostaa ihmisiä ryhtymään erityisesti kansallisiin toimiin, jolloin jäsenvaltioiden toimivaltaan kuuluva koulutus siirtyy jäsenvaltioiden lähestymistapojen ja Lissabonin strategian polttopisteeseen. Näin myös käytettävissä olevat varat kasvavat, ja olisimme todellakin kiitollisia, jos lisää määrärahoja myönnettäisiin liikkuvuudelle ja yhteistyölle koulutuksen alalla.
Euroopan unionin suosituimman ohjelman, Erasmuksen, tuleva 20-vuotisjuhla on mielestäni erinomainen tilaisuus tilannearvion tekemiseen. Lisäksi se haastaa meidät tekemään entistä laajempaa yhteistyötä koulutuksen, nuorten ja tulevaisuuden eteen.
Viisumeista ja muiden maiden kanssa tehtävästä yhteistyöstä mainittakoon, että kaikkien Euroopan unionin jäsenvaltioiden on 1. tammikuuta 2007 alkaen pantava täytäntöön tai saatettava osaksi kansallista lainsäädäntöään päätös opiskelijoiden, opettajien ja tutkijoiden viisumihelpotuksista. Poikkeuksena ovat vain Yhdistynyt kuningaskunta, Irlanti ja Tanska.
Vastauksena kysymykseen siitä, tarvitaanko yhdenmukaistamista tai jonkinlaisia muita toimia, sanottakoon, että yhdenmukaistamisen sijaan opetusjärjestelmiemme on ennemminkin täydennettävä toisiaan ja oltava nykyistä yhteensopivampia. Tähän tavoitteeseen ollaan pääsemässä vähitellen Bolognan prosessin kaltaisten toimien avulla.
Vaadimme jatkuvasti paitsi investointien lisäämistä myös entistä parempia investointeja. Tärkeimpänä painopisteenä on investointien parantaminen, ja toisella sijalla on investointien lisääminen. Parantamisella viittaan myös julkisen ja yksityisen sektorin yhteisrahoitukseen, joka ilmenee usein yritysten ja teollisuuden tarjoamana liikkuvuuden ja koulutuksen sponsorointina.
Tässä olivat vastaukseni joihinkin esiin nostettuihin näkökohtiin. Haluan vielä kerran kiittää esittelijä Packia, koko valiokuntaa ja kaikkia niitä, jotka ovat edesauttaneet merkittävän yksimielisyyden ja sitoumuksen muodostumista."@fi7
|
| lpv:translated text |
"Είμαι βέβαιος ότι δεν χρειάζεται να προσθέσω πολλά. Θα πρέπει αντ’ αυτού να κάνουμε περισσότερα για να εφαρμόσουμε αυτά που ήδη συμφωνήσαμε πολλές φορές. Η εκπαίδευση είναι κάτι περισσότερο από μια περίοδος στη ζωή ενός ατόμου. Μπορούμε να ασχοληθούμε με τα θέματα της απασχόλησης και της ανάπτυξης μέσω μιας πολύ πιο συναφούς προσέγγισης, η οποία είναι και το θέμα της στρατηγικής της Λισαβόνας. Η εκπαίδευση δεν μπορεί να απομονωθεί από την έρευνα και την καινοτομία (η οποία αφορά τη δημιουργικότητα και την προώθηση της γνώσης). Είναι επίσης αναγκαίο να χρησιμοποιήσουμε τη γνώση πρακτικά και με καινοτόμους τρόπους.
Πιστεύω ότι η Επιτροπή οδεύει προς αυτήν την κατεύθυνση. Η πρόταση για την ίδρυση του Ευρωπαϊκού Ινστιτούτου Τεχνολογίας αποτέλεσε απόδειξη αυτού στη Διάσκεψη Κορυφής της περασμένης εβδομάδας στο Λάχτι. Υπάρχουν περαιτέρω αποδείξεις για αυτό σε όλο το πρόγραμμα και στην πολιτική τοποθέτησης της εκπαίδευσης στο επίκεντρο της στρατηγικής της Λισαβόνας, καθώς και στον στόχο να διαμορφωθεί η Ευρώπη και να παραχθεί γνώση για την ανάπτυξη και την απασχόληση.
Οι τέσσερις πυλώνες του διά βίου προγράμματος έχουν ονόματα που εμπνέουν – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus of Rotterdam και Grundtvig. Κατά τη γνώμη μου αυτό είναι ένα σημαντικό μήνυμα. Δεν θα καταφέρουμε να επιλύσουμε όλα τα οικονομικά προβλήματα μέσω αυτού του προγράμματος, αλλά μπορούμε να παράσχουμε πολύ έμπνευση, ειδικά για τα μέτρα σε εθνικό επίπεδο, ώστε να γίνει η εκπαίδευση, η οποία ανήκει στην αρμοδιότητα των κρατών μελών, το επίκεντρο των εθνικών προσεγγίσεων ή της στρατηγικής της Λισαβόνας. Τότε θα υπάρχουν πολύ περισσότερα χρήματα διαθέσιμα και θα εκτιμούσαμε ασφαλώς την ύπαρξη περισσότερων πιστώσεων για την κυκλοφορία και τη συνεργασία στον τομέα της εκπαίδευσης.
Εκτιμώ ότι η επερχόμενη 20η επέτειος του Erasmus, του πιο δημοφιλούς προγράμματος στην Ευρωπαϊκή Ένωση, αποτελεί σπουδαία ευκαιρία για την αξιολόγηση της κατάστασης, αλλά και μια πρόκληση για εμάς να κάνουμε περισσότερα από κοινού για την εκπαίδευση, τους νέους και το μέλλον.
Όσον αφορά τις θεωρήσεις διαβατηρίων και τη συνεργασία με άλλες χώρες, από την 1η Ιανουαρίου 2007 τα κράτη μέλη πρέπει να εφαρμόσουν ή να μεταφέρουν την απόφαση για τη διευκόλυνση της χορήγησης θεωρήσεων σε φοιτητές, καθηγητές και ερευνητές σε όλη την Ευρωπαϊκή Ένωση, με εξαίρεση το ΗΒ, την Ιρλανδία και τη Δανία.
Σε απάντηση στο ερώτημα σχετικά με το αν χρειαζόμαστε εναρμόνιση ή κάποιου άλλους είδους πολιτική, θα έλεγα ότι αυτό που χρειαζόμαστε είναι συμπληρωματικότητα και συμβατότητα αντί για την εναρμόνιση των εκπαιδευτικών συστημάτων μας, και αυτό επιτυγχάνεται σταδιακά μέσω μέτρων όπως η διαδικασία της Μπολόνια.
Ζητούμε διαρκώς όχι μόνο περισσότερες επενδύσεις αλλά και καλύτερες επενδύσεις. Πρώτη προτεραιότητα αποτελούν οι «καλύτερες επενδύσεις», ενώ οι «περισσότερες επενδύσεις» έρχονται σε δεύτερη μοίρα. «Καλύτερες επενδύσεις» σημαίνει επίσης την αύξηση των δημόσιων-ιδιωτικών πόρων. Αυτό συχνά έχει τη μορφή χορηγίας για την κινητικότητα ή την εκπαίδευση από την πλευρά των επιχειρήσεων και της βιομηχανίας.
Αυτές είναι οι σκέψεις μου σε απάντηση ορισμένων ζητημάτων που τέθηκαν. Επιτρέψτε μου να ευχαριστήσω και πάλι την εισηγήτρια, κ. Pack, όλη την επιτροπή και όλους όσοι συμμετείχαν για το υψηλό επίπεδο συναίνεσης και αφοσίωσής τους."@el10
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"člen Komisie"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"Het is voor mij duidelijk dat ik hieraan niet veel hoef toe te voegen; we kunnen ons beter richten op de uitvoering van wat we al meermaals hebben afgesproken. Onderwijs duurt langer dan een bepaalde periode van het leven. We kunnen de thema's werkgelegenheid en groei aanpakken via een veel beter samenhangende aanpak, want daar draait de Lissabon-strategie om. Onderwijs kan niet los worden gezien van onderzoek en innovatie (die gepaard gaan met creativiteit en kennisbevordering). Kennis moet ook in de praktijk en op innovatieve manieren worden toegepast.
Ik denk dat de Commissie die kant opgaat. Dit blijkt onder meer uit het vorige week tijdens de Top van Lahti gepresenteerde voorstel om een Europees Instituut voor Technologie op te richten. Dit komt ook naar voren in het gehele programma, in het beleid om onderwijs centraal te stellen in de Lissabon-strategie, in de doelstelling om Europa vorm te geven en kennis te genereren voor groei en werkgelegenheid.
De vier pijlers van het programma voor een leven lang leren hebben zeer inspirerende namen – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus van Rotterdam en Grundtvig. Dit is naar mijn mening een belangrijk signaal. We zullen niet alle financiële problemen met dit programma kunnen oplossen, maar we kunnen wel veel inspiratie bieden, met name voor maatregelen op nationaal niveau, zodat onderwijs, dat onder de bevoegdheid van de lidstaten valt, het middelpunt wordt van de nationale benaderingen of van de Lissabon-strategie. Er zal dan veel meer geld beschikbaar komen, en meer middelen voor mobiliteit en samenwerking op onderwijsgebied zouden we zeker op prijs stellen.
Ik denk dat naderende twintigste verjaardag van Erasmus, het populairste programma in de Europese Unie, een mooie gelegenheid is om de balans op te maken, maar ook een uitdaging voor ons vormt om met zijn allen meer te doen voor onderwijs, jongeren en de toekomst.
Wat de visa en de samenwerking met andere landen betreft, moeten de lidstaten, met uitzondering van het Verenigd Koninkrijk, Ierland en Denemarken, per 1 januari 2007 de beschikking over de vereenvoudiging van de visumverlening voor studenten en docenten in het hoger onderwijs en onderzoekers in de gehele Europese Unie ten uitvoer leggen of in nationale wetgeving hebben omgezet.
Als antwoord op de vraag of we harmonisatie of een andere vorm van beleid nodig hebben, zou ik willen zeggen dat we eerder behoefte hebben aan complementariteit en compatibiliteit dan aan de harmonisatie van onze onderwijsstelsels, hetgeen geleidelijk aan wordt bereikt via maatregelen zoals het proces van Bologna.
We roepen niet alleen voortdurend op tot meer, maar ook tot betere investeringen. "Betere investeringen" komt op de eerste plaats, "meer investeringen" op de tweede. "Beter" betekent ook meer publiek-private middelen. Die worden vaak verstrekt in de vorm van mobiliteits- of onderwijsondersteuning vanuit het bedrijfsleven en de industrie.
Tot zover mijn gedachten over enkele van de aangekaarte onderwerpen. Ik wil nogmaals mijn dank overbrengen aan de rapporteur, mevrouw Pack, de gehele commissie en allen die samen hebben gezorgd voor de grote mate van consensus en inzet."@nl3
|
| lpv:translated text |
"Som presvedčený, že nepotrebujem veľa dodávať, skôr viac urobiť, resp. realizovať to, na čom sme sa opakovane už zhodli. Jednak, že vzdelávanie je viac než len nejaká základná časová os v živote, že dokážeme cez oveľa koherentnejší prístup prinášať odpovede napr. pre zamestnanosť a rast – čo je Lisabonská stratégia – že vzdelanie nemôže byť izolované od výskumu a inovácií, t. j. tvorivosť, šírenie poznatkov, ale je potrebný aj prenos poznatkov do reálnej praxe cez inovácie.
Myslím, že Komisia ide týmto smerom – návrh Európskeho technologického inštitútu je jeden konkrétny dôkaz z minulého týždňa na summite v Lahti. Celý program – ale aj celá politika, ktorá kladie vzdelanie do centra Lisabonskej stratégie a ktorej cieľom je formovať, vytvárať Európu a vedomosti pre rast a zamestnanosť – je toho dôkazom.
Štyri piliere celoživotného programu majú veľmi inšpirujúce mená – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus Rotterdamský a Grundtvig. Podľa mňa je to zároveň dôležitý signál, pretože tým programom nevyriešime finančne všetko, ale môžeme veľa inšpirovať a inšpirovať hlavne opatrenia a prístup na národnej úrovni, aby vzdelávanie, ktoré je kompetenciou štátov, sa tiež dostávalo do centra národných prístupov alebo Lisabonských stratégií. Vtedy bude peňazí oveľa viac, pretože my by sme radi videli väčší objem pre mobilitu a pre spoluprácu v oblasti vzdelávania.
Myslím, že výročie Programu Erasmus, ktorý je najpopulárnejší v Únii – zakrátko 20. výročie – je veľkou príležitosťou pre hodnotenie, ale aj výzvu, aby sme urobili spolu viac pre našu vzdelanosť, mládež a pre budúcnosť.
Čo sa týka víz alebo spolupráce s ďalšími krajinami, od 1. januára 2007 by mali členské krajiny implementovať, resp. transponovať rozhodnutie o umožnení ľahšieho cestovania alebo získavania víz – „visa facilitation decision“ – pre študentov, profesorov, výskumníkov v rámci Európske únie s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Dánska.
Moja odpoveď na to, či treba výzvy k harmonizácii, alebo akú politiku: nie je potrebná harmonizácia, ale komplementárnosť a kompatibilita našich vzdelávacích systémov, a toto sa postupne deje napríklad aj cez bolonský proces.
Vyzývame neustále k nielen zvýšeniu objemu investovania, ale aj k zlepšeniu investovania. To je prvá odpoveď – lepšie – a druhá je investovať viac. A lepšie znamená aj mobilizovať verejno-súkromné zdroje. Často napr. vo forme mobility alebo podpory pre vzdelávanie zo strany firiem a priemyslu.
Takže asi toľko z mojej strany ako reflexia na niektoré poznámky. Ďakujem ešte raz za vysokú mieru konsenzu a angažovanosti nielen spravodajkyni pani Doris Packovej, ale celému výboru a všetkým zúčastneným."@lv13
|
| lpv:unclassifiedMetadata |
"Ján Figeľ,"5,19,15,1,18,14,16,11,13
|
| lpv:translated text |
"I am sure there is no need for me to add much; we should rather do more to implement what we have already agreed upon several times. Education is more than a period in one’s life. We can deal with the issues of employment and growth through a much more coherent approach, which is what the Lisbon Strategy is all about. Education cannot be isolated from research and innovation (which involves creativity and the promotion of knowledge). It is also necessary to deploy knowledge practically, and in innovative ways.
I think that the Commission is heading in that direction. The proposal to set up the European Institute of Technology provided evidence of this at last week’s summit in Lahti. There is further evidence of it in the whole programme and the policy of putting education at the heart of the Lisbon Strategy, and aiming to shape Europe and generate knowledge for growth and employment.
The four pillars of the lifelong programme have very inspiring names – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus of Rotterdam and Grundtvig. In my opinion this is an important signal. We will not be able to solve all financial problems through this programme, but we can provide a lot of inspiration, in particular for measures at national level so that education, which is within the competence of the Member States, becomes the focus of national approaches or of the Lisbon Strategy. There will then be much more money available, and we would certainly appreciate having more allocations for mobility and cooperation in the area of education.
I think that the upcoming 20th anniversary of Erasmus, the most popular programme in the European Union, is a great opportunity to evaluate the situation, but also a challenge for us to do more together for education, young people and the future.
With regard to visas and cooperation with other countries, as of 1 January 2007 Member States should implement or transpose the visa facilitation decision for students, lecturers and researchers throughout the European Union, with the exception of the UK, Ireland and Denmark.
In response to whether we need harmonisation or some other kind of policy, I would say that what we need is complementarity and compatibility rather than the harmonisation of our education systems, and this is gradually being achieved through measures such as the Bologna Process.
We are constantly calling not only for more investment but also for better investment. The first priority is for 'better investment’ whereas ‘more investment’ comes second. ‘Better’ also means raising public-private funds. This often takes the form of mobility or education sponsorship on the part of businesses and industry.
So much for my reflections in response to some of the points that have been raised. May I once again thank the rapporteur, Mrs Pack, the entire committee and all those who contributed for their high level of consensus and commitment."@en4
|
| lpv:translated text |
".
Ich bin sicher, dass ich nicht viel hinzufügen muss; wir sollten eher mehr unternehmen, um das umzusetzen, was wir bereits mehrfach vereinbart haben. Bildung ist mehr als ein bestimmter Zeitabschnitt im Leben. Wir können durch einen wesentlich kohärenteren Ansatz mit den Beschäftigungs- und Wachstumsproblemen fertig werden, und darum geht es bei der Lissabon-Strategie. Bildung kann nicht von Forschung und Innovation isoliert werden (was Kreativität und die Förderung von Wissen einbindet). Es ist auch erforderlich, Wissen praktisch anzuwenden, und zwar in innovativer Weise.
Ich denke, die Kommission bewegt sich in diese Richtung. Der Vorschlag zur Gründung des Europäischen Instituts für Technologie auf dem Gipfel in Lahti vergangene Woche war ein Beispiel hierfür. Es gibt weitere entsprechende Beispiele im gesamten Programm und in dem Grundsatz, Bildung in den Mittelpunkt der Lissabon-Strategie zu stellen und darauf abzuzielen, Europa zu formen und Wissen für Wachstum und Beschäftigung hervorzubringen.
Die vier Pfeiler des Programms für lebenslanges Lernen haben sehr inspirierende Namen – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus von Rotterdam und Grundtvig. Ich halte dies für ein wichtiges Signal. Wir werden nicht in der Lage sein, alle finanziellen Probleme durch dieses Programm zu lösen, aber wir können jede Menge Anregungen liefern, insbesondere für Maßnahmen auf nationaler Ebene, damit Bildung, die im Zuständigkeitsbereich der Mitgliedstaaten liegt, ins Zentrum der nationalen Vorgehensweisen oder der Lissabon-Strategie rückt. Es werden dann weitaus mehr Gelder zur Verfügung stehen, und wir würden es gewiss schätzen, über mehr Mittel für Mobilität und Zusammenarbeit im Bereich der Bildung zu verfügen.
Ich denke, das bevorstehende zwanzigste Jubiläum von Erasmus, dem beliebtesten Programm in der Europäischen Union, ist eine großartige Gelegenheit für eine Evaluierung der Situation, aber auch eine Herausforderung für uns, gemeinsam mehr für Bildung, junge Menschen und die Zukunft zu tun.
Was die Erteilung von Visa und die Zusammenarbeit mit anderen Ländern betrifft, so sollten die Mitgliedstaaten mit Wirkung vom 1. Januar 2007 die Entscheidung über Visa-Erleichterungen für Studenten, Lehrende und Forscher in der gesamten Europäischen Union, mit Ausnahme von Großbritannien, Irland und Dänemark, durchführen bzw. umsetzen.
In Beantwortung der Frage, ob wir eine Harmonisierung oder eine andere Art der Politik benötigen, möchte ich sagen, dass wir eher Komplementarität und Kompatibilität als Harmonisierung unserer Bildungssysteme brauchen, und dies wird schrittweise durch Maßnahmen wie den Bologna-Prozess erreicht.
Wir fordern beständig nicht nur mehr Investitionen, sondern auch bessere Investitionen. Die oberste Priorität sind „bessere Investitionen“, „mehr Investitionen“ stehen an zweiter Stelle. „Besser“ bedeutet auch das Aufbringen öffentlich-privater Mittel. Dies erfolgt häufig in Gestalt von Mobilitäts- oder Bildungssponsoring durch die Wirtschaft und die Industrie.
So viel zu meinen Überlegungen als Antwort auf einige der hier vorgebrachten Punkte. Ich möchte noch einmal der Berichterstatterin, Frau Pack, dem gesamten Ausschuss und allen, die zu dem hohen Maß an Konsens und Engagement beigetragen haben, danken."@de9
|
| lpv:translated text |
"Estou certo de que não vale a pena acrescentar muito; deveríamos, antes, fazer mais para implementar aquilo que já foi objecto de acordo várias vezes. A educação não se resume a um período na vida de uma pessoa. Podemos lidar com as questões do emprego e do crescimento recorrendo a uma abordagem mais coerente; afinal, é disso que se trata na Estratégia de Lisboa. A educação não pode ser isolada da investigação e inovação (que envolve a criatividade e a promoção do conhecimento). Também é necessário aplicar o conhecimento na prática e de forma inovadora.
Penso que a Comissão está a avançar nesta direcção. A proposta de criação do Instituto Europeu de Tecnologia constituiu uma prova disso mesmo na cimeira de Lahti, ocorrida na semana passada. Uma outra prova está no programa, como tal, e na política de colocação da educação no centro da Estratégia de Lisboa, cujo objectivo consiste em modelar a Europa e gerar conhecimento em prol do crescimento e do emprego.
Os quatro pilares do programa de aprendizagem ao longo da vida possuem nomes muitos inspiradores – Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus de Roterdão e Grundtvig. Penso que tal constitui um sinal importante. Não conseguiremos resolver todos os problemas financeiros através deste programa, mas podemos oferecer muita inspiração, em particular, para medidas a nível nacional, no sentido de tornar a educação – que faz parte da competência dos Estados-Membros – o aspecto central das abordagens nacionais ou da Estratégia de Lisboa. Então, haverá muito mais fundos disponíveis e nós gostaríamos, certamente, dispor de mais verbas para a mobilidade e a cooperação no domínio da educação.
Penso que o iminente vigésimo aniversário do programa Erasmus, o mais popular na União Europeia, constitui uma grande oportunidade para avaliar a situação, mas também um desafio para nós no sentido de fazermos mais em conjunto em prol da educação, da juventude e do futuro.
No que diz respeito aos vistos ou à cooperação com outros países, os Estados-Membros deveriam implementar ou transpor, a partir de 1 de Janeiro de 2007, a decisão relativa à facilitação de vistos para estudantes, professores e investigadores em toda a União Europeia, à excepção do Reino Unido, da Irlanda e da Dinamarca.
Em resposta à questão da existência ou não de necessidade de uma harmonização ou de um outro tipo de política, gostaria de dizer que de que nós precisamos é de complementaridade e compatibilidade e não de uma harmonização dos nossos sistemas de educação, e é isto que se está a fazer, gradualmente, através de medidas, como, por exemplo, o Processo de Bolonha.
Estamos a apelar constantemente não só a mais, mas também a melhores investimentos. A primeira prioridade é “melhores investimentos”, ao passo que a questão de “mais investimentos” vem depois. “Melhor” também significa criar fundos público-privados. Estes assumem, muitas vezes, a forma de mobilidade ou de patrocínio da educação por parte de empresas e da indústria.
E estas seriam as minhas reflexões em resposta a alguns dos pontos levantados. Permitam-me que volte a agradecer à relatora, a senhora deputada Pack, a toda a comissão e a todos aqueles que contribuíram para o elevado grau de consenso e de empenhamento."@pt17
|
| lpv:translated text |
"No me cabe duda de que no es necesario que añada mucho más; más bien, deberíamos esforzarnos más por aplicar lo que ya hemos acordado en varias ocasiones. La educación es más que un período de la vida de una persona. Podemos tratar las cuestiones del empleo y el crecimiento mediante un planteamiento mucho más coherente, que es de lo que trata la Estrategia de Lisboa. La educación no se puede aislar de la investigación y la innovación (que implica creatividad y la promoción del conocimiento). También es necesario desplegar el conocimiento en la práctica y de maneras innovadoras.
Creo que la Comisión avanza en esa dirección. La propuesta de establecer el Instituto Europeo de Tecnología puso esto de manifiesto en la cumbre celebrada en Lahti la semana pasada. También existen más pruebas de ello en el conjunto del programa y en la política de convertir la educación en punto central de la Estrategia de Lisboa, y de intentar dar forma a Europa y generar conocimiento para el desarrollo y el empleo.
Los cuatro pilares del programa de enseñanza permanente tienen nombres muy estimulantes –Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus de Rotterdam y Grundtvig. En mi opinión, se trata de una importante señal. No podremos resolver todos los problemas financieros a través de este programa, pero podemos generar mucha inspiración, en particular con respecto a medidas a escala nacional, para que la educación, que es competencia de los Estados miembros, se convierta en el objetivo de planteamientos nacionales o de la Estrategia de Lisboa. Entonces habrá mucho más dinero disponible y nosotros realmente agradeceríamos poder tener más fondos para la movilidad y la cooperación en el ámbito de la educación.
Creo que el próximo 20º aniversario de Erasmus, el programa más popular de la Unión Europea, brindará una gran oportunidad para evaluar la situación, pero también un desafío para que, juntos, hagamos algo más por la educación, por los jóvenes y el futuro.
Con respecto a los visados y a la cooperación con otros países, el 1 de enero de 2007 los Estados miembros deberían aplicar o transponer la Decisión relativa a la expedición de visados para estudiantes, profesores e investigadores de toda la Unión Europea, con excepción del Reino Unido, Irlanda y Dinamarca.
En respuesta a la cuestión de si necesitamos armonización o algún otro tipo de política, yo diría que los que necesitamos es complementariedad y compatibilidad en lugar de la armonización de nuestros sistemas educativos, y esto se está consiguiendo gradualmente, a través de medidas como el proceso de Bolonia.
Estamos pidiendo constantemente no solo más inversión, sino también mejor inversión. La primera prioridad es una «mejor inversión», quedando «más inversión» en segundo plano. «Mejor» también significa recaudar fondos público-privados. Esto suele adoptar la forma de patrocinio de la educación o movilidad, por parte de las empresas y la industria.
Esto es todo con respecto a mis reflexiones en respuesta a algunas cuestiones que se han planteado. Quiero dar las gracias de nuevo a la ponente, la señora Pack, a toda la comisión y a todos aquellos que han contribuido a su elevado nivel de consenso y compromiso."@es20
|
| lpv:translated text |
"Sono convinto di non dovere aggiungere molto; piuttosto, dovremmo impegnarci maggiormente per realizzare ciò che più volte abbiamo già concordato. L’istruzione non è solo un periodo nella vita di una persona. Possiamo affrontare i temi dell’occupazione e della crescita adottando un approccio molto più coerente, ed è proprio questo l’intento della strategia di Lisbona. Non si può separare l’istruzione dalla ricerca e dall’innovazione che, a sua volta, presuppone creatività e promozione della conoscenza. Occorre anche utilizzare la conoscenza a livello pratico, in maniera innovativa.
Credo che la Commissione stia procedendo in questa direzione, come dimostra la proposta di creare l’Istituto europeo di tecnologia, avanzata al Vertice di Lahti della scorsa settimana. Tale orientamento emerge anche dall’intero programma e dalla politica che colloca l’istruzione al centro della strategia di Lisbona, volta a preparare l’Europa e a generare conoscenza per la crescita e l’occupazione.
I quattro pilastri del programma di apprendimento permanente hanno nomi molto attraenti: COMENIUS (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus da Rotterdam e GRUNDTVIG. Credo sia un segnale importante. Non riusciremo a risolvere tutti i problemi finanziari con questo programma, ma potremo essere fonte d’ispirazione, soprattutto per le misure a livello nazionale, di modo che l’istruzione, che rientra nelle competenze degli Stati membri, diventi l’obiettivo delle strategie nazionali o della strategia di Lisbona. Avremo così molti più soldi a disposizione, e sicuramente saremmo felici di avere più fondi a favore della mobilità e della cooperazione nel settore dell’istruzione.
Credo che l’imminente ventesimo anniversario di ERASMUS, il programma più popolare dell’Unione europea, sia una grande opportunità per fare il punto della situazione, ma anche una sfida per impegnarci di più, insieme, a favore dell’istruzione, dei giovani e del futuro.
Per quanto riguarda i visti e la cooperazione con altri paesi, a partire dal 1° gennaio 2007 gli Stati membri dovrebbero applicare o recepire la decisione sulle agevolazioni per l’ottenimento dei visti per studenti, professori e ricercatori in tutta l’Unione europea, ad eccezione del Regno Unito, dell’Irlanda e della Danimarca.
Quanto alla nostra eventuale necessità di armonizzazione o di una politica di altra natura, vorrei dire che ci occorrono complementarità e compatibilità, non armonizzazione dei nostri sistemi scolastici, e stiamo gradualmente procedendo in tal senso grazie a varie misure come il processo di Bologna.
Chiediamo costantemente non solo più investimenti, ma anche migliori investimenti. La priorità assoluta è la qualità degli investimenti, mentre la quantità degli investimenti viene al secondo posto. “Qualità” significa anche riuscire a raccogliere fondi pubblici e privati, obiettivo che spesso è legato al finanziamento dell’istruzione o della mobilità da parte delle imprese e delle industrie.
Ecco qui le mie riflessioni per rispondere ad alcuni punti sollevati. Desidero nuovamente ringraziare la relatrice, onorevole Pack, l’intera commissione parlamentare e tutti coloro che hanno contribuito per l’impegno profuso e l’ampio consenso raggiunto."@it12
|
| lpv:translated text |
"Je suis certain qu’il n’est pas nécessaire que j’en ajoute davantage. Nous ferions mieux de mettre en œuvre ce dont nous avons déjà convenu à plusieurs reprises. L’éducation est bien plus qu’une période de notre vie. Nous pouvons traiter les questions de l’emploi et de la croissance à travers une approche bien plus cohérente, ce que recommande la stratégie de Lisbonne. L’éducation ne peut être dissociée de la recherche et de l’innovation (qui impliquent la créativité et la promotion des connaissances). Il est par ailleurs nécessaire de diffuser les connaissances de manière pragmatique et à travers des méthodes innovantes.
Je pense que la Commission va dans ce sens. La proposition visant à mettre sur pied l’Institut européen de technologie l’a démontré dans le cadre du sommet organisé la semaine dernière à Lahti. Cela transparaît également dans l’ensemble du programme et dans la politique plaçant l’éducation au cœur de la stratégie de Lisbonne, et visant à façonner l’Europe ainsi qu’à générer des connaissances pour la croissance et l’emploi.
Les quatre piliers du programme d’éducation et de formation tout au long de la vie ont des noms très évocateurs - Comenius (Jan Amos Comenius), Leonardo da Vinci, Erasmus de Rotterdam et Grundtvig. Il s’agit là d’un signal important. Nous ne pourrons pas résoudre tous les problèmes financiers à travers ce programme, mais nous pouvons être une source d’inspiration, en particulier en ce qui concerne les mesures prises au niveau national, afin que l’éducation, qui relève de la compétence des États membres, soit au cœur des approches nationales ou de la stratégie de Lisbonne. Les fonds disponibles n’en seront alors que plus importants. Nous apprécierions certainement de disposer de davantage de moyens pour la mobilité et la coopération en matière d’éducation.
Je pense que le 20e anniversaire prochain d’Erasmus, le programme le plus populaire au sein de l’Union européenne, offre une formidable opportunité de faire le point sur la situation. Il s’agit par ailleurs pour nous d’un défi à relever: faire davantage ensemble, pour l’éducation, les jeunes et leur avenir.
En ce qui concerne les visas et la coopération avec les autres pays, à compter du 1er janvier 2007, les États membres doivent mettre en œuvre ou transposer la décision sur l’assouplissement du régime des visas pour les étudiants, les professeurs et les chercheurs au sein de l’Union européenne, exception faite du Royaume-Uni, de l’Irlande et du Danemark.
Quant à la question de savoir si nous avons besoin d’une harmonisation ou d’une quelconque autre politique, je répondrais que ce dont nous avons besoin c’est de complémentarité et de compatibilité, et non d’une harmonisation de nos systèmes éducatifs. Cet objectif se concrétise petit à petit à travers des mesures telles que le processus de Bologne.
Nous ne cessons de demander davantage d’investissements, mais également de meilleurs investissements. Ce dernier axe est prioritaire alors que le premier vient en second lieu. «De meilleurs investissements», cela signifie une augmentation des fonds publics-privés. Cela se traduit souvent par un parrainage de la formation ou de la mobilité par des entreprises et par l’industrie.
J’en resterai là quant à mes réflexions sur certains des points qui ont été soulevés. Permettez-moi une fois encore de remercier le rapporteur, Mme Pack, l’ensemble de la commission et tous ceux qui ont contribué pour leur niveau élevé de consensus et d’engagement."@fr8
|
| rdf:type | |
| dcterms:Date | |
| dcterms:Is Part Of | |
| dcterms:Language | |
| lpv:document identification number |
"en.20061024.35.2-346"6
|
| lpv:hasSubsequent | |
| lpv:speaker |
Named graphs describing this resource:
The resource appears as object in 2 triples